Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/235/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci navrhovateľa: ŠEMAT s.r.o. so sídlom Nábrežie A. Stodolu 64, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 44 08 49 78, zastúpený advokátom JUDr. Juraj Ďurajda so sídlom Kukučínova 12, Žilina 010 01, proti odporcovi: Mestský hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. so sídlom Partizánov 14, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 364 13 941, zastúpený advokátom JUDr. Milan Trnovský so sídlom ul. Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, Liptovský Mikuláš 031 01, v konaní o zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 6.000 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 26. 2. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.000 eur od 13. 4. 2013 do 25. 2. 2014 z a m i e t a.

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania 300 eur a trov právneho zastúpenia 3 311,65 eur, ktoré je odporca p o v i n n ý zaplatiť advokátovi navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 24. 9. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 6.000 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 13. 4. 2013 až do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá dňa 1. januára 2013 Zmluva o reklame na dobu určitú od 1. 1. 2013 do 31. 3. 2013. Odporca sa zaviazal za odplatu prenajať a zabezpečiť umiestnenie reklamy na športových dresoch všetkých kategórií hokejových družstiev organizovaných v spoločnosti odporcu. Bol spracovaný návrh umiestnenia reklamy navrhovateľa na dresoch odporcu. Navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť 6.000 eur, ktorý záväzok riadne a včas splnil 4. 1. 2013 platbou v hotovosti vo výške 5.000 eur a 4. 1. 2013 na účet odporcu vo výške 1.000 eur. Odporca svoj záväzok zo zmluvy nesplnil a to ani čiastočne. Neumiestnil reklamu navrhovateľa na dresoch všetkých kategórii hokejových družstiev odporcu. Zo strany odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, lebo nebol naplnený účel zmluvy o reklame z 1. 2. 2013. Navrhovateľ si uplatňuje aj úrok z omeškania ku dňu podania žalobného návrhu vo výške 9% ročne z dlžnej sumy. Začiatok omeškania ustálil navrhovateľ na základe výzvy na vrátenie plnenia zo dňa 3. 4. 2013, ktorú doručil odporcovi a vyzval ho na vrátenie plnenia 6.000 eur do 12. 4. 2013. Nasledujúcim dňom od 13. 4. 2013 sa odporca dostal do omeškania.

Konateľka navrhovateľa R. Q. vypovedala, že požiadala pracovníka Š. B., ktorý je riaditeľom firmy, aby ju zastupoval pri jednaniach s odporcom a dohodol všetky podmienky zmluvy o reklame. On jej zmluvu doniesol a informoval ju o podmienkach. Následne navrhovateľ zaplatil odporcovi v hotovosti 5.000 eur a na účet 1.000 eur, spolu 6.000 eur vrátane DPH. Bola sa pozrieť na zápasoch dorastu a A-čka,

ale ani na jednom zápase neboli umiestnené logá navrhovateľa. Tieto sa mali používať na dresoch na majstrovských a súťažných zápasoch. Pán B. ju informoval, že dojednal, aby logá boli umiestnené na prednej časti dresov a používané na zápasoch. Mali to byť dresy, na ktorých bolo logo 80. výročia klubu a logo navrhovateľa malo byť po krajoch. Ona si mohla vybrať, či bude reklama na ploche zimného štadióna alebo na dresoch. Vybrala si reklamu na súťažných a majstrovských dresoch. Má vedomosť o tom, že D. B. je syn Š. B. a hráva hokej. Ona so štatutármi odporcu nikdy nehovorila. Zmluvu o reklame podpisovala aj s občianskym združením. Reklamy na dresoch mali byť na majstrovských súťažných zápasoch, aby tým získali klientov. Inak by to nemalo zmysel, ak by dres nebolo vidieť na zápasoch. Požiadala pána B., aby namietal u odporcu, že dresy sa nepoužívali na zápasoch, ktoré navštívila. Ona zmluvu podpísala u seba v práci.

Štatutár (predseda predstavenstva) odporcu R.. J. P. vypovedal, že v decembri 2012 odporcu oslovil pán B. a chcel, aby jeho syn hral v inom klube. Prejednali to na dozornej rade, ktorá s tým súhlasila a dala súhlas na uvoľnenie hráča za 5.000 eur. Pán B. tieto peniaze vyplatil v sídle klubu a na začiatku roka sa stretli s tým, že pán B. chcel dať peniaze na firmu a preto urobili zmluvu o reklame, kde prekvalifikovali dôvod. Vrátili mu pôvodné príjmové a výdavkové lístky, ktoré roztrhali a vystavili nové príjmové a výdavkové doklady na firmu ŠEMAT s. r. o.. Zmluvu o reklame podpisoval za odporcu on ako predseda predstavenstva a pán Š.. Za navrhovateľa predpokladal, že zmluvu podpísal pán B.Ý.. Už pred 1. 1. 2013 mali v sklade nevyužívané dresy, ktoré používali hráči a brankári B mužstva. Odporca zastrešuje vekové kategórie dorastu a juniorov, A mužstvo seniorov, B mužstvo seniorov. Návrh zmluvy reklamy vyhotovoval odporca. Podtlač dresov si objednávajú v rôznych firmách, alebo si dá reklamu vytlačiť ten, kto si ju objednal. Nevedel, kde bola objednávaná reklama navrhovateľa na dresoch odporcu. Dresy boli využívané B mužstvom už pred uzavretím zmluvy, aj po uzavretí zmluvy na tréningoch a zápasoch. Pokiaľ špecifikácia reklamy nebola priamo uvedená v zmluve o reklame, tak sa reklama umiestňovala podľa odporcu.

Štatutár (člen predstavenstva) odporcu S.. L. Š. vypovedal, že zmluvu o reklame podpisoval ako člen predstavenstva. Bol tam prítomný predseda predstavenstva pán P. a za odporcu pán B.. Zmluvu podpisovali za účelom podpory ľadového hokeja tak, ako uvádzal predseda predstavenstva pán P.. Pán B. ich požiadal, aby si mohol uplatniť zdaniteľné plnenie vrátane DPH na firmu ŠEMAT, s.r.o., za ktorú vždy v minulosti konal. Išlo o prestup jeho syna do družstva Skalice. Návrh zmluvy pripravil odporca po komunikácii s pánom B. za navrhovateľa a zmluva sa podpisovala v sídle odporcu. Pán B. si zmluvu zobral a niečo v nej upravoval a nebol si istý, či ju pán B. podpisoval v sídle odporcu. Predstavenstvo rozhodlo o výške odplaty za prestup 28. 12. 2012 pri podpise prestupového lístka - ohlásenia prestupu. Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady odporcu z 18. 12. 2012 im umožnila, aby mohli podpísať oznámenie o prestupe a jednať o prestupe s otcom hráča pánom B..

Splnomocnený zástupca navrhovateľa argumentoval najmä tým, že odporca nepreukázal najmä dokladmi nadobudnutie hokejových dresov s logom navrhovateľa, ich počet a užívanie v rozhodnom období. Odporca sa bránil, že malo ísť o odstupné - odchodné za hokejového hráča D. B.. Zmluvu o reklame pripravil odporca a prejednal ju so Š.B. B., ktorý bol v pracovnoprávnom vzťahu s navrhovateľom a zmluvu podpísala konateľka navrhovateľa. Navrhovateľ mal záujem uzatvoriť zmluvu o reklame a prezentovať svoju spoločnosť na hokejových dresoch odporcu na zápasoch za účasti verejnosti. Odporca dresy s logom navrhovateľa nepoužíval v hokejových zápasoch a v roku 2013 ani nemal požadovaný počet takýchto dresov. Odporca neplnil podľa zmluvy o reklame, považoval ju za zastierací právny úkon a každá zo zmluvných strán si zmluvu vykladala rozdielne. Takáto zmluva je neplatná a poskytnuté peňažné prostriedky musí odporca navrhovateľovi vrátiť.

Splnomocnený zástupca odporcu argumentoval najmä tým, že predmetom a účelom uzavretia zmluvy o reklame 1. 1. 2013 nebolo poskytnutie reklamy. Išlo o simulovaný právny úkon - prestup hráča D. B., ktorý schválila dozorná rada odporcu dňa 18. 12. 2012 do družstva Skalice za 5.000 eur, ktoré zložil jeho otec Š. B. do pokladne odporcu. Ako podnikateľ potreboval vec zaúčtovať do nákladov a preto došlo k simulovanému právnemu úkonu - zmluve o reklame. Predmetom zmluvy o reklame bolo zakrytie iného platného právneho úkonu - prestupu hráča D. B., ktorý je platný. Napriek tomu poskytol odporca navrhovateľovi reklamu, ktorú nosili hráči B mužstva. Dozorná rada odporcu schválila odplatu za prestup hráča 5.000 eur, čo je legálna odmena podľa pravidiel zväzu. Odporca poskytol navrhovateľovi reklamu, preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu a vzniesol kompenzačnú námietku podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku. Účel zmluvy o reklame bol naplnený, lebo hráči B mužstva v hokejovej sezóne 2012/2013 nosili dresy s logom obchodnej spoločnosti - navrhovateľa.

Zmluva o reklame nemala žiadnu prílohu s tým, ako mala reklama na drese vyzerať. Ak navrhovateľ chcel, aby boli dresy využívané na zápasoch, vrátane kategorizácie družstiev, mal to špecifikovať v zmluve o reklame. Zmluva o reklame nie je neplatná podľa § 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo každý z účastníkov si ju vysvetlil iným spôsobom, keďže ide o obchodnozáväzkový vzťah, je aplikácia tohto ustanovenia vylúčená a v § 269 ods. 2 špecifikuje, čo vyplýva z nedostatočnej špecifikácie záväzkov. V tomto prípade však bol predmet zmluvy dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý. Navrhovateľ počas trvania zmluvy nikdy nenamietal, že by reklama poskytnutá nebola a nemal voči tomu žiadne výhrady. Keďže tak urobil až v súdnom konaní, považuje to odporca za účelové a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka) a tiež v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Je irelevantné, kedy sa vyrobili dresy. Podstatné je, že hráči B mužstva v hokejovej sezóne 2012/2013, teda aj v období od 1. 1. 2013 do 31. 3. 2013 nosili dresy s logom navrhovateľa.

Okrem výsluchu účastníkov (štatutárov) súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov.

Svedok Š. B., zamestnanec navrhovateľa vypovedal, že mal pre konateľku navrhovateľa sprostredkovať uzavretie zmluvy o reklame. On rokoval osobne s pánom Š. a on mu dal návrh zmluvy o reklame. S pánom Š. sa dohodli, že odporca bude mať dresy s logom navrhovateľa a budú ich nosiť hráči dorastu, juniori a A mužstvo na majstrovských zápasoch. On zmluvu podpísanú štatutármi odporcu priniesol na podpis konateľke navrhovateľa a potom ju podpísanú zaniesol na sekretariát. Bol na pár zápasoch, ale dresy s reklamou navrhovateľa odporca nepoužíval. Bol na zápasoch A mužstva a aj juniorských. Odporcu vyzývali na vrátenie plnenie výzvou z 3. 4. 2013. Jeho syn D. B. sa narodil XX. X. XXXX a hrával hokej za juniorský klub v Liptovskom Mikuláši a potom v Skalici. O prestupoch hráčov nevedel nič a ani o spôsobe skončenia jeho syna v hokejovom klube odporcu. S predsedom predstavenstva odporcu nikdy nejednal o prestupe syna.

Svedkyňa J. N., zamestnankyňa odporcu na pozícii asistentky riaditeľa vypovedala, že Š. B. pozná a mala vedomosť o jeho rokovaniach s predsedom predstavenstva J. P. a členom predstavenstva L. Š., ale o jeho predmete nevedela. Pripravovala aj zmluvu o reklame na dresoch niekedy začiatkom roka 2013.

Svedok Y. K. vypovedal, že v sezóne roku 2012/2013 hral za odporcu. Nepamätal sa v akých dresoch hral od januára 2013 do marca 2013. Odporca má B mužstvo od sezóny 2012/2013. Svedok si nepamätal, že by hrával v drese predloženom odporcom, ktorý je prílohou spisu.

Svedok J. R. vypovedal, že hrával za B mužstvo odporcu v sezónach 2012/2013 a 2013/2014. Mali dve, či tri sady dresov. Po predložení hokejového dresu, ktorý je prílohou spisu, svedok potvrdil, že aj v tomto drese hrával zápasy a aj v iných dresoch s inou reklamou. Vonku sa hralo v tmavých dresoch, teda v červených. Základná farba dresov bola červená a biela Po predložení fotografie zo spisu na čl. 99 svedok potvrdil, že na fotografii je on, ide o fotografiu zo zápasu a hralo sa vonku.

Svedok J. V. vypovedal, že hrával za B mužstvo Liptovský Mikuláš v sezóne 2012/2013 a 2013/2014. V sezóne roku 2012/2013 pracoval v Nemecku a zápasy hrával, iba ak bol doma. V sezóne 2012/2013 hrávali v červených dresoch, ale nevedel potvrdiť, či hrával aj v predloženom drese, ktorý je prílohou spisu.

Svedok S. E. vypovedal, že bol hráčom B mužstva odporcu v dvoch sezónach rokoch 2011 až 2013. Mali dve sady dresov s rôznymi sponzormi. Dresy mali červené alebo biele. Po predložení dresu, ktorý je prílohou spisu, uviedol, že v tomto drese hrával. Na druhej sade dresov boli reklamy CD profil, cestné stavby a Mesto Liptovský Mikuláš.

Svedok I. V., zamestnanec odporcu vypovedal, že jeho pracovnou náplňou je aj vydávanie dresov mužstva. Po predložení hokejového dresu, ktorý je prílohou spisu svedok uviedol, že si nepamätá, či vydával takýto dres, lebo dresy vydáva zabalené a nepozerá sa do vnútra. Nevedel, v akých dresoch hrávali hráči B mužstva. Nevedel kedy bol predložený dres nadobudnutý. Pamätal si, že bol vyrobený pre pána B. pre dorast, ale roky si presne nepamätal, mohlo ísť o roky 2010 až 2012.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-115, najmä fotokópiu zmluvy o reklame z 1. 1. 2013 čl. 5, fotokópiami výdavkových a príjmových pokladničných dokladov zo 4. 1. 2013 čl. 6, fotokópiou výpisu z účtu navrhovateľa čl. 7, fotokópiou hokejového dresu čl. 8, obsahom

prílohovej obálky: fotografiami hokejových hráčov čl. 10, výpisom z obchodného registra navrhovateľa zverejnený na internete čl. 25-26, zápisnicou zo zasadnutia dozornej rady odporcu z 18. 12. 2012, ktorej fotokópia je v spise na čl. 39, fotokópiou faktúry č. 20120051 vystavenej odporcom navrhovateľovi na 6.000 eur čl. 40, výpisom z obchodného registra navrhovateľa zverejnený na internete čl. 41-42, výtlačkami produktivity a individuálnej štatistiky hokejových hráčov Slovenského zväzu ľadového hokeja čl. 43-46, fotokópiou licencie Slovenského zväzu ľadového hokeja pre účasť v druhej lige v súťažnom období 2012/2013 (B družstvo) čl. 47, fotokópiou prestupového lístka z 28. 12. 2012 čl. 48 a fotokópiou ohlásenia prestupu D. B. čl. 48/rub, fotokópiou zmluvy o reklame uzavretou medzi odporcom a Orava - Milk, záujmovým združením so sídlom v Dolnom Kubíne, IČO: 00 61 42 89 čl. 49, fotokópiou dresu čl. 50, výpisom z obchodného registra odporcu zverejnenom na internete čl. 51-54, písomným vyjadrením navrhovateľa prostredníctvom jeho advokáta označeného skutkový a právny rozbor čl. 72-74, výtlačkom výzvou na vrátenie 6.000 eur navrhovateľa odporcovi z 3. 4. 2013 čl. 76, fotokópiami zásad pre stanovovanie odstupného za hráčov a hráčky čl. 77-79, výtlačkami zoznamov hráčov druhej ligy seniorov čl. 80, fotokópiami zmlúv o reklame uzavretých medzi odporcom a inými subjektami čl. 81-83, výtlačkom štatistiky hráča D. B. čl. 84, fotografiou hokejového hráča (svedka) J. R. čl. 99, lustráciou v Obchodnom vestníku vyhlásený konkurzov čl. 115. Ďalej súd vykonal dokazovanie hokejovým dresom červeno- modro-bielej farby s logom navrhovateľa na ľavej a pravej prednej strane „ŠEMAT, s.r.o. pretláčanie- bezvýkopová technológia Liptovský Mikuláš“.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané.

§ 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ďalej iba

( podľa tohto zákona je: a/ osoba zapísaná v obchodnom registri, b/ osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

§ 261

(1)Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

§ 269

( môžu uzavrieť takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

§ 266

( vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

(2)V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

(3)Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

( vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

§ 369 v znení účinnom do 31. 1. 2013

(1)Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

§ 768k

( a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

§ 369 v znení neskorších predpisov

(2)Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky Nariadením.

§ 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.

( úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe F. A. P. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

§ 37 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(1)Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

§ 39

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

§ 451

(1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Účastníci konania sú podnikatelia - navrhovateľ spoločnosť s ručením obmedzeným zapísaná v obchodnom registri a odporca akciová spoločnosť zapísaná v obchodnom registri podľa § 2 ods. 2 písm. a/ OBZ. Predmetom podnikania odporcu je aj reklamná a propagačná činnosť.

Predmetom konania je zaplatenie 6.000 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 13. 4. 2013 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 1. 1. 2013 odporca („prenajímateľ“) a navrhovateľ („nájomca“) podpísali „zmluvu o reklame“. Písomné vyhotovenie zmluvy vyhotovil odporca. Za odporcu podpísali zmluvu predseda predstavenstva R.. J. P. a člen predstavenstva S.. L. Š.. Za navrhovateľa podpísala zmluvu konateľka R. Q.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že o obsahu zmluvy sa dohodol Ing. L. Š. (člen predstavenstva odporcu) s povereným pracovníkom navrhovateľa Š. B.. V článku 1 je uvedené, že predmetom zmluvy je právo nájmu plochy na zimnom štadióne v Liptovskom Mikuláši definované v článku 3 zmluvy. V článku 3 zmluvy je uvedený predmet „nájmu“ reklama na dresoch za cenu 5.000 eur a 20% DPH. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1. 1. 2013 do 31. 3. 2013. Navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odporcovi, v hotovosti alebo na účet, na základe vystavenej faktúry. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca ako dodávateľ vystavil navrhovateľovi ako odberateľovi daňový doklad - faktúru č. 20120051 zo dňa 2. 1. 2013, splatnú 4. 1. 2013 na sumu 6.000 eur (odplata 5.000 eur zvýšená o 20% DPH 1.000, spolu 6.000 eur). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ plnil odporcovi v hotovosti do pokladne 4. 1. 2013 vo výške 5.000 eur a dňa 4. 1. 2013 na účet odporcu v banke vo výške 1.000 eur.

podľa § 269 ods. 2 umožňuje uzavierať nepomenované zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upraveným Obchodným zákonníkom. Podmienkou uzavretia inominátnej zmluvy je dostatočné určenie predmetu záväzkov. Pokiaľ určitá otázka nie je v zmluve upravená, prednostne sa použije a (analógia legis) a ak takúto úpravu nemá, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka (analógia iuris § 853 ods. 1 . Súd skúmal, či účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov, lebo bez dostatočného určenia predmetu záväzkov zmluvných strán zmluva nie je uzavretá. Výklad prejavu vôle upravuje (§ 266 . Základné prvky právneho úkonu sú vôľa a jej prejav. Právne následky sa

priznávajú len k spojeniu vôle a jej prejavu, pričom prejav je podriadený funkcii vôle. Vôľa a prejav musia spĺňať zákonné náležitosti. Vôľa musí byť daná, slobodná, vážna a určitá a prejav musí byť zrozumiteľný. Konateľka navrhovateľa tvrdila, že mala záujem na umiestnení reklamy na hokejových dresoch hráčov odporcu používaných na zápasoch. Konateľka navrhovateľa (štatutár) nikdy osobne nejednala so štatutármi odporcu. Konateľka navrhovateľa poverila dojednaním podmienok uzavretia „zmluvy o reklame“ pracovníka navrhovateľa Š. B. a ona zmluvu o reklame vyhotovenú odporcom podpísala. Zhodne vypovedal aj svedok Š. B., že takýmto spôsobom boli dohodnuté podmienky uzavretia zmluvy o reklame, ktoré dohodol on s členom predstavenstva odporcu S.. L. Š.. Pokiaľ by neboli splnené vyššie uvedené požiadavky, právny úkon by trpel vadou - absenciou danosti vôle uzavrieť zmluvu o reklame. Štatutári odporcu predseda predstavenstva a člen predstavenstva tvrdili, že Š. B. najskôr plnil odporcovi za prestup jeho syna D. B. vo výške 5.000 eur a potom 1.000 eur. Išlo o požiadavku Š. B., aby mohol použiť prostriedky „firmy“ (navrhovateľa) a túto sumu dať do účtovníctva navrhovateľa („na firmu“). Doklad na 6.000 eur za prestup hráča bol skartovaný a boli vystavené nové príjmové pokladničné doklady vo výške 5.000 eur na navrhovateľa. Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady odporcu zo dňa 18. 12. 2012 dozorná rada súhlasila, aby hráčovi juniorského mužstva D. B. bolo umožnené ukončenie pôsobenia v klube a výška odplaty po dohode s predstavenstvom bola stanovená na sumu 5.000 eur. Ohlásenie prestupu hráča D. B. z materského hokejového klubu (odporcu) do hokejového klubu HK 36 Skalica bolo odsúhlasené 28. 12. 2012 a zaevidované Matrikou Slovenského zväzu ľadového hokeja. Spočiatku sa odporca bránil tvrdením simulovaného právneho úkonu (zmluva o reklame), ktorý mal zastierať disimulovaný právny úkon (prestup hráča D. B.), ale účastníkmi takéhoto úkonu nie sú navrhovateľ a odporca, ale D. B. a navrhovateľ, preto nemôže ísť o simulovaný právny úkon, lebo účastníci dvojstranného úkonu nie sú totožní. Odporca nikdy nepredložil doklad o duplicitnom plnení, že evidujú odplatu za prestup hráča D. B. a súčasne odplatu za plnenie zmluvy o reklame.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že minimálne zo strany odporcu absentovala danosť vôle uzavrieť zmluvu o reklame v čase, keď štatutári odporcu podpisovali zmluvu o reklame, lebo mali vôľu poskytnuté plnenie za prestup hráča zakryť zmluvou o reklame, aby sa zmenil účel týchto prostriedkov a mohli byť nákladmi navrhovateľa pre daňové účely (v prospech navrhovateľa). Aj keď odporca prostredníctvom konateľky a svedok Š. B. takéto konanie popierali. Bol to odporca, ktorý sa takýmto spôsobom bránil. Medzi zmluvnými stranami je zrejmý rozpor ich vôle, ktorá viedla k podpísaniu zmluvy o reklame. Svedok Š. B. je vo vzťahu závislosti k navrhovateľovi, ako jeho zamestnanec, ale súčasne je aj otcom hráča, ktorý v rozhodnej dobe bol registrovaným hráčom odporcu. Konateľka navrhovateľa tvrdila vôľu uzavrieť zmluvu o reklame. Odporca sa až následne začal brániť, že reklamu v období od 1. 1. 2013 do 31. 3. 2013 navrhovateľovi poskytoval, nebol však schopný preukázať nadobudnutie dresov s reklamou navrhovateľa, respektíve dokladmi o nákladoch na umiestnenie reklamy navrhovateľa na dresy odporcu. Rovnako nevedel preukázať rozsah svojho plnenia, na ktorých zápasoch, ktorých mužstiev odporcu hrávali hráči s dresmi s reklamou navrhovateľa. Nesporné však bolo, že to nebolo na všetkých zápasoch a ani všetkých mužstvách (A, B) odporcu. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov je reklama prevedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodno-podnikateľskou alebo zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ (najmä konateľka navrhovateľa) nemal vôľu uzavrieť zmluvu (s dohodnutou odplatou 6.000 eur vrátane DPH, na obdobie troch mesiacov), aby reklama navrhovateľa na dresoch odporcu bola využívaná iba podľa uváženia odporcu, teda sporadicky (v rozsahu, ktorý nevedel uviesť ani odporca). Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že účastníci dostatočne neurčili predmet svojho záväzku odporcu voči navrhovateľovi (§ 269 ods. 2 OBZ, čoho dôsledkom je, že zmluva nie je uzavretá). Navrhovateľ nemal vôľu uzavrieť zmluvu o reklame, ak by bolo ponechané iba na vôli odporcu, či reklamu navrhovateľa na dresy umiestni a kde a kým budú používané dresy s reklamou navrhovateľa. Z vyššie uvedeného je zmluva o reklame neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre absenciu vôle uzavrieť zmluvu o reklame, najmä na strane odporcu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ odporcovi plnil 6.000 eur, je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť všetko, čo dostal, t.j. 6.000 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, podľa § 451 ods. 2 a § 457 OZ. Ako už bolo uvedené vyššie v odôvodnení rozsudku, prejav je podriadený funkcii vôle a dostatočným je už preukázanie nedostatku vôle. Súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s argumentáciou odporcu, najmä s prihliadnutím na § 266 ods. 1 až 3 (výklad prejavu vôle), že podľa odporcu si navrhovateľ nevymienil reklamu na všetkých dresoch odporcu používaných na všetkých zápasoch. Účelom reklamy je predviesť, prezentovať podnikateľskú činnosť s cieľom uplatniť sa na trhu a preto (by) bolo povinnosťou

odporcu (pokiaľ by zmluva o reklame bola platná podľa § 34 v spojení s § 37ods. 1 , umiestniť reklamu na všetkých dresoch odporcu používaných na súťažných zápasoch a používať tieto dresy na všetkých zápasoch v období od 1. 1. 2013 do 31. 3. 2013, aby sa tak mohol realizovať predpokladaný účel zmluvy (reklama navrhovateľa). Zo zmluvy nevyplývalo právo odporcu rozhodnúť, na ktorých dresoch bude reklama umiestnená a kde sa tieto dresy budú používať. Ak by zmluva bola platná a odporca by neumiestnil reklamu na dresoch používaných na všetkých zápasoch v období od 1. 1. 2013 do 31. 3. 2013, porušil by tým svoju povinnosť plniť zo zmluvy o reklame a v tom prípade by navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu škody podľa § 273 a nasl. OBZ. Neposkytnuté plnenie nie je vadným plnením, lebo vadným môže byť iba poskytnuté plnenie. Súd považuje za potrebné uviesť, že platný nemôže byť ani právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom podľa § 39 v spojení s § 41a ods. 2 OZ, lebo ak zmluvné strany sledovali uzavretím zmluvy o reklame zaplatenie odplaty za prestup hokejového hráča a na tento účel boli použité prostriedky zo zdrojov obchodnej spoločnosti

- navrhovateľa, ako náklady, ktoré je možné zahrnúť do nákladov obchodnej spoločnosti pre účely daňového priznania dane z príjmu právnických osôb, výsledkom by bolo bezdôvodné obohatenie na strane odporcu (plnenie z neplatného právneho úkonu).

Navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania od 13. 4. 2013 až do zaplatenia vo výške 9% zo sumy 6.000 eur. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie výzvy odporcovi na plnenie vydaním bezdôvodného obohatenia zo dňa 3. 4. 2013 a odporca doručenie takejto výzvy nepotvrdil. Teda navrhovateľ nepreukázal, že žiadal plniť od odporcu do 12. 4. 2013. Prvou preukázateľnou výzvou na plnenie bol až návrh na začatie konania, ktorý bol doručený odporcovi 24. 2. 2014, odporca mohol najskôr plniť 25. 2. 2014 a do omeškania sa tak dostal až 26. 2. 2014. Titulom na plnenie je vydanie bezdôvodného obohatenia a nie plnenie zo zmluvy (uzavretej pred 1. 2. 2013). Neaplikuje sa ustanovenie § 768k OBZ, lebo toto ustanovenie sa vzťahuje iba na porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. 2. 2013. Plnenie z bezdôvodného obohatenia nie je plnením zo zmluvy a ani plnením z porušenej zmluvy, lebo neplatnú zmluvu nie možné porušiť. Preto súd návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9% ročne od 13. 4. 2013 do 25. 2. 2014 zamietol a priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania počnúc prvým dňom omeškania od 26. 2. 2014 až do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne, čo nie je viac, ako mu priznáva Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, hoci mal neúspech v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 6.000 eur od 13. 4. 2013 do 25. 2. 2014, čo je pomerne nepatrná časť a nemá žiadny vplyv na výšku trov konania, či už súdny poplatok alebo trovy právneho zastúpenia, lebo pri vypočítaní výšky súdneho poplatku sa vychádza z istiny pohľadávky bez príslušenstva a pri určení odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta pri tarifnej odmene sa tiež vychádza z výšky istiny. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., pre ktoré by odmenu a náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal. Navrhovateľovi vznikli trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 300 eur a trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov:

1/prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 24. 5. 2013

2/písomné podanie návrhu na začatie konania na súde zo dňa 20. 9. 2013, dňa 24. 9. 2013

3/zastupovanie na pojednávaní 19. 3. 2014

4/zastupovanie na pojednávaní 11. 6. 2014(od 9.19 do 11.46 hod)

5/ďalšia porada s klientom 16.6.2014 (doložená písomným záznamom čl. 134 od 8.20 do 10.40 hod.)

6/zastupovanie na pojednávaní 7. 7. 2014

7/zastupovanie na pojednávaní 13. 10. 2014

8/zastupovanie na pojednávaní 20. 10. 2014

Tarifná odmena za jeden úkon právnych služieb je 210,81 eur. Odmena za 1,2,3,4,6,7,8 úkon je 210,81x7 t.j. 1.475,67. V poradí 4. úkon prevyšoval dve hodiny, preto je odmena za každé začaté dve hodiny zvýšená (210,81x2=421,62 eur, ale zástupca navrhovateľa vyúčtoval iba 411,62 t.j. navýšenie nižšie o 10 eur), preto je odmena za vyššie uvedené úkony v súlade s vyúčtovaním 1676,48 eur. Odmena za 5. úkon právnej služby je ďalšia porada s klientom za každú skončenú hodinu t.j. 2 hodiny a 20 minút, čomu zodpovedá 210,81x2=421,62 eur, ale zástupca navrhovateľa vyúčtoval 411,62 eur. Celkom je odmena 2088,10 eur. Tzv. režijný paušál za 2 úkony právnych služieb poskytnutých v roku 2013 po 7,81 eur je 15,62 eur a za 6 úkonov právnych služieb poskytnutých v roku 2014 po 8,04 eur je 48,24 eur, spolu 63,86 eur. Náhrada za stratu času na päť pojednávaní (6 polhodín po12,35 eur)x5= 370,50 eur. Cestovné za použitie motorového vozidla (180 km x 0,183 eur) x 5(pojednávaní) a (priem. spotreba 6,2 l x 180 km/100 x 1,3 eur/l) x 5 pojednávania je 237,25 eur. Spolu je odmena a náhrada hotových výdavkov 2. 759,71eur, zvýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty 551,94 eur, spolu 3 311,65 eur. Advokát navrhovateľa si vyčíslil ako úkony právnej služby 1.návrhy na dokazovanie zo dňa 26.3.2014 ako písomné podanie na súd vo veci samej, 2.skutkový a právny rozbor zo dňa 29.5.2014 ako písomné podania na súd vo veci samej. Za tieto úkony súd odmenu a náhradu hotových výdavkov nepriznal, lebo v civilných konaniach sa súd riadi zásadou hospodárnosti a účelnosti. Návrh na dokazovanie, hoci aj urobený v písomnej forme nie je podaním vo veci samej porovnateľný s písomnými podaniami na súd vo veci samej (žaloby, odvolania, odpory proti platobným rozkazom a pod.), ktoré vyvolávajú priame procesné následky. Bolo vecou advokáta, či takýto návrh urobí na pojednávaní ústne alebo pred/ po pojednávaní písomne. Nie každé písomné podanie je úkonom právnej služby vo veci samej. To sa vzťahuje aj na „skutkový a právny rozbor“, ktorý nie je vypracovaním právneho rozboru veci podľa § 13a ods. 1 pís. e/ citovanej vyhlášky a ani advokát navrhovateľa si ho takto neuplatňoval, svojím obsahom je iba písomnou formou vyjadrenia k vykonaným dôkazom, ich vyhodnotenia, čo advokát navrhovateľa nemusel robiť v písomnej forme, ale mohol, ak tak zvážil. To však z neho nerobí osobitný úkon právnej služby ani za použitia § 13a ods. 5 citovanej vyhlášky. Inak bolo vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/,b/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).

Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.