Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/156/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2014 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovanej A. O. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) Tr. zákona, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovanú A. O., K.. XX.XX.XXXX B. Z.R., I. O. G., V. XXXX/XX spod obžaloby pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a), d) Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe,

že

ako poverený zamestnanec Centra voľného času Domino, so sídlom vo Zvolene, Bela IV. č. 1567/6, okres Zvolen, na funkcii hospodára s pracovnou náplňou zabezpečovania výberu hotovosti do pokladne, vedenie pokladničnej knihy, zodpovedať za pokladničnú hotovosť a zabezpečovania stravovania pre zamestnancov neodviedla na účet a ani do pokladne Centra voľného času Domino finančné prostriedky, ktoré priebežne mesačne dostávala od zamestnancov Centra voľného času Domino za predaj stravných lístkov a to tým spôsobom, že za rok 2007 bolo zamestnancom vydaných 2100 stravných lístkov, kedy spolu za tieto lístky vybrala sumu 1.409,10 eur (42.450,-Sk) a tieto finančné prostriedky neodviedla do pokladne, za rok 2008 bolo zamestnancom vydaných 2099 stravných lístkov a 160 ks stravných lístkov bolo spotrebovaných nezisteným spôsobom, pričom za jeden stravný lístok bolo zaplatené 29,-Sk (0,96 eur), teda spolu vybrala za stravné lístky sumu 2.174,56 eur (65.511,-Sk), z ktorých odviedla do pokladne sumu 465,90 eur (14.036,- Sk) a sumu 1.708,65 eur (51.475 Sk) neodviedla, za rok 2009 bolo zamestnancom vydaných 2201 stravných lístkov, kedy spolu za lístky vybrala sumu 2.459,53 eur, z ktorých odviedla do pokladne sumu 1.469,22 eur a sumu 990,31 eur neodviedla, za január 2010 až marec 2010 bolo zamestnancom vydaných 440 stravných lístkov, kedy spolu za lístky vybrala sumu 498,74 eur, z ktorých odviedla do pokladne sumu 354,94 eur a sumu 143,80 eur neodviedla, a tieto neodvedené finančné prostriedky si prisvojila a použila pre svoju potrebu na nezistený účel, čím takýmto úmyselným konaním spôsobila Centru voľného času Domino, so sídlom Zvolen, Bela IV. č. 1567/6, okres Zvolen škodu vo výške 4.251,86 eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného Centrum voľného času Domino so sídlom Zvolen, Bela IV. č. 1567/6 odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Obžalovaná A. O. uviedla, že sa necíti byť vinná. Je pravdou, že v žalovanom období bola ako poverený zamestnanec Centra voľného času na funkcii hospodára. Pracovnou náplňou bolo aj zabezpečovanie

výberu hotovosti do pokladne, vedenie pokladničnej knihy, zodpovednosť za pokladničnú hotovosť a zabezpečovanie stravovania pre zamestnancov. Pojem zabezpečovania stravovania pre zamestnancov zahŕňalo objednanie stravných lístkov, ich zaplatenie tomu, kto ich poskytol, následne vypočítať pre jednotlivých zamestnancov počet stravných lístkov v mesiaci, na ktoré majú nárok, lístky vydať pre jednotlivých zamestnancov, obdržať od nich peniaze a tieto peniaze sa mali dať do pokladne a pokiaľ by limit v pokladni bol prekročený, mali sa tieto prostriedky dať na účet centra. Nenamieta okolnosť uvedenú v obžalobe, že v roku 2007 bolo vydaných zamestnancom 2100 stravných lístkov, v roku 2008

- 2099 lístkov, v roku 2009 - 2201 a v roku 2010 - 440 stravných lístkov. Nevie sa vyjadriť k okolnosti, že v obžalobe je uvedených v roku 2008 - 160 stravných lístkov ako spotrebovaných nezisteným spôsobom, ani k jednotlivým vybratým sumám peňazí vybratých za lístky a to vzhľadom na odstup času, ani na počet vydaných stravných lístkov a to z rovnakého dôvodu. Pokiaľ sa týka získaných finančných prostriedkov za predané lístky, tieto sa objavili buď v pokladni alebo na účte centra. Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov v pokladni za lístky, aj tieto sa následne odviedli na účet a nechala sa v pokladni len určitá potrebná suma. Tieto finančné prostriedky obvykle vkladala na účet v banke. Okrem nej na účet peniaze z pokladne dávala aj riaditeľka pani B.. Nikto iný tieto finančné prostriedky na účet nevkladal. Po vložení prostriedkov na účet obdržala doklady, pričom tieto sa dávali spolu v rámci mesačnej uzávierky účtovnému stredisku. Takisto chodil aj výpis z účtu. Väčšinou poštu, ktorá na centrum prišla otvárala riaditeľka a následne jej tento výpis posunula, urobila si fotokópiu a originál sa posielal na účtovné stredisko. Mala som k dispozícii zošit, kde bol menný zoznam zamestnancov, s kolónkami mena a priezviska zamestnancov, počtu lístkov a zaplatenej hotovosti. Lístky sa platili v zásade v hotovosti. Dotyčný zamestnanec prevzatie a zaplatenie lístkov podpísal. Peniaze sa uchovávali v pokladni a táto pokladňa sa uchovávala v miestnosti, ktorá susedila s miestnosťou riaditeľky. Bol to v podstate taký malý sklad, kde bola plechová skriňa, do ktorej sa pokladňa dávala, pokladňu nemala stále pri sebe. Plechová skriňa sa zamykala, nekódovala sa. Kľúč od plechovej skrine mala k dispozícii okrem nej aj riaditeľka B.. Spomínaný malý sklad bol uzamkýnaný, ale nie vždy, keďže sa tam nachádzali aj veci pre iné potreby. Pokiaľ bola dlhšie mimo zamestnania napríklad PN, zamestnanci nemohli ostať bez peňazí, a preto predpokladá, že s pokladňou následne robila riaditeľka. Kľúče od pokladne mala len ona. Existoval len jeden kľúč a v prípade dlhšej neprítomnosti tento dávala len riaditeľke. Nevie sa vyjadriť, ako často sa to počas tohto obdobia stalo.

Na základe obvinení jej bolo povedané, že sa musí s ňou rozviazať pracovný pomer, že to inak nejde a toto jej konkrétne povedala riaditeľka. Pri rozhovore s riaditeľkou jej bolo povedané, že musí na ňu podať trestné oznámenie, ona musela podpísať výpoveď, pretože jej bolo povedané riaditeľkou, že ak to nepodpíše, tak vo výpovedi bude uvedený aj dôvod, pre ktorý sa výpoveď podáva s tým, že ak výpoveď podpíše tak, že tento dôvod tam uvedený nebude s tým, že jej to bolo doporučené zriaďovateľom, teda Mestom Zvolen. Neboli brané do úvahy jej argumenty o tom, že si nie je vedomá vzniku schodku. Pokiaľ bolo podpísané pristúpenie k uznaniu dlhu, bolo to z tých istých dôvodov ako podpisovala výpoveď. Zo začiatku sedela v prechodnej miestnosti k riaditeľke, pričom v miestnosti bola aj kopírka, teda tam buď prechádzali ľudia alebo tam fotili. Nepovažovala to za vhodné podmienky pre prácu. Približne rok alebo dva roky sedela v inej miestnosti, do ktorej obvykle nikto nevstupoval. Nikto ju nevidel manipulovať s peniazmi. Keď sedela v prechodnej miestnosti tak dvere boli väčšinou otvorené a pokiaľ tam aj prichádzali ľudia, resp. deti tak niekedy nebol čas tieto peniaze nejakým spôsobom odložiť, aby neboli vyložené na stole. Na nevhodné pracovné podmienky upozorňovala riaditeľku ústne, nie písomne a zriaďovateľa Mesto Zvolen neupozornila. Riaditeľku určite upozornila viac ako jeden krát. To, že sa presťahovala do inej kancelárie, bolo podľa nej pravdepodobne spôsobené tým, že sa uvoľnili niektoré priestory po iných subjektoch. Podmienky sa o niečo zlepšili, keď sa presťahovala do inej miestnosti, ale nebolo napríklad vyčlenené určité časové obdobie, kedy by si zamestnanci chodili po tie lístky ako aj po iné záležitosti. Aj o tomto sa rozprávali s riaditeľkou. Po lístky si zamestnanci väčšinou chodili po tom ako im výplata prišla na účet. Výplatný termín bol 14. dňa v mesiaci, väčšinou sa však objavili peniaze na účte možno o deň skôr. Lístky si chodili zamestnanci brať postupne, možno 1-2 prišli spoločne, určite nie všetci naraz. Nikdy sa nestalo, že by po lístky prišli všetci naraz v jeden deň. Pokiaľ sa lístky nevybrali do konca mesiaca, odložili sa do pokladne a vydali sa na druhý mesiac. Obžalovaná poprela, že by si privlastnila nejaké peňažné prostriedky z pokladne zamestnávateľa. Nevie vysvetliť, ako došlo k schodku, hoci o tom rozmýšľala. Podľa nej peniaze v pokladni určite boli. Pokiaľ peniaze vkladala na účet, nerozlišovalo sa, že či sa jedná o peniaze za lístky, za krúžky alebo za niečo iné. Keď peniaze dávala do banky na účet, tak sa to tam nerozlišovalo, že za čo sú, čiže za lístky, krúžky, až v mesačnej uzávierke. Okrem finančných prostriedkov za predaj stravných lístkov, prijímala aj peniaze za krúžky a takisto aj riaditeľka tak robila. Pokiaľ sa týka peňazí za krúžky tak tieto nedávali samotné deti,

ale ich vyzbierali pedagogickí pracovníci a ona potom vydala príjmový pokladničný doklad konkrétnemu pedagogickému zamestnancovi, ktorý jej ich doniesol. Príjmové pokladničné doklady boli vystavované na mená rodičov detí. Takisto sa na príjmový doklad uviedol účel platby. Svedkyňa Q.. A. B., riaditeľka Centra vypovedala, že celé žalované obdobie vykonávala funkciu riaditeľky centra a obžalovaná tam bola hospodárkou. Mechanizmus prideľovania stravných lístkov prebiehal na tom základe, že po ich objednaní vypočítala obžalovaná, na koľko lístkov majú zamestnanci nárok. Potom ich zavolala a prišli na prevzatie lístkov ako aj na zaplatenie sumy podpísať. Tento podpis bol v zavedenom zošite, kde bolo uvedené meno, priezvisko, počet vydaných lístkov a obdržaná platba. Žiadne špeciálne potvrdenia nedostávali. Peniaze obdržané za lístky mala uložiť do pokladne a zapísať ako príjem. Pokiaľ peniaze v pokladni presiahli určitý limit, tak sa tieto peniaze mali ísť vložiť na účet centra. Nevie sa vyjadriť k tomu, či bolo niekedy obžalovanej vytýkané, že tam má väčší objem peňazí ako limit. Pokiaľ bola väčšia suma peňazí tak to šli aj obidve zaniesť. Kľúč od pokladne mala len obžalovaná. Pokladňa sa uzatvárala do plechovej skrine, od ktorej mali kľúče obidve. Táto plechová skriňa bola za riaditeľňou. Miestnosť sa zamykala a takisto mali kľúče obidve od tejto miestnosti. Pokiaľ sa tam vyskytovali iné osoby, boli to jedine zamestnanci a nie cudzí ľudia a to za jej prítomnosti. Nepamätá si na situáciu, že by za obžalovanú vydával lístky niekto iný. Veci sa riešili aj tak, že sa šlo za ňou domov, keď bolo treba niečo podpísať. Najprv bola prax vyberania peňazí za krúžky taká, že či už externý alebo interný zamestnanec, ktorý krúžok viedol, vyzbieral peniaze od detí, pričom keď mal peniaze, odovzdal peniaze hospodárke so zoznamom detí, za ktoré sa platí a dostal príjmový pokladničný doklad. Potom v roku 2009 vykonal hlavný kontrolór mesta kontrolu a na základe záverov bolo uložené, aby sa zaviedli JUXTOVÉ bloky a každý blok bol na platbu toho ktorého dieťaťa za krúžok. To znamená, že originál sa dal rodičovi, 1 kópia hospodárke a tretia ostala v tom bloku. Kým realizovali prijímanie peňazí do kontroly tak sa niekedy stalo aj to, že peniaze za platby prijala aj ona, resp. aj ostatní a tieto sa potom dávali hospodárke. Bolo to trochu problematické aj tým, že ona pracovala do 15.00 hod., čo bol čas začínania samotných krúžkov a teda sa nedalo niekedy zamestnanom peniaze dať hneď hospodárke, keď ich vybrali. Zriaďovateľ na základe záverečného účtu za rok 2009 uviedol, že nesedia stravné lístky. Oni to aj kontrolovali a sedelo to. Potom 24.06.2010 prišla H.. F. aj s poverením od primátora a uviedla im, že im chýbajú peniaze asi približne 30.000 Sk. Svedkyňa zostala prekvapená, pričom bolo rozhodnuté aj o tom, že sa vykoná ďalšia kontrola na predchádzajúce roky. Zistené boli tie isté nedostatky. Svedkyňa nebola znalá ekonomických vecí a nebola poučená o tom, ako sa to má zapisovať, pričom či na nejakom školení bola obžalovaná, to uviesť nevie. Vie, že si chcela obžalovaná dať urobiť audit, ale nebolo jej to umožnené zo strany zriaďovateľa a v podstate aj nej. Svedkyňa sa potom aj radila s právnikmi ako túto záležitosť vyriešiť a bolo jej doporučené, aby bola uzatvorená dohoda o splácaní v mesačných splátkach a aby bola podpísaná obžalovanou výpoveď. Dôvod skončenia pracovného pomeru nebol špecifikovaný, keďže sa jednalo o dohodu. Je pravdou, že sa rozprávali o tejto záležitosti a dohoda mala vlastne byť uzatvorená preto, aby sa nemuselo do výpovede uviesť dôvod, pre ktorý by sa výpoveď podala.

Pokladničný denník kontrolovala svedkyňa, pozrela si položky, podpísala ho a išiel na účtovné oddelenie. Je pravdou, že svojím podpisom schvaľovala príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Je pravdou, že v pracovnej náplni riaditeľa bola aj kontrola činnosti hospodára. K premiestneniu kancelárie obžalovanej došlo z dôvodu, že obžalovaná nemala kľud na prácu, keďže bola v priechodnej kancelárii, ktorou sa vstupovalo do jej kancelárie. Zistila, že sa aj obžalovaná mýli. Z dôvodu, aby nebola rušená pri práci, jej dala kanceláriu inde po vzájomnej dohode. Svedkyňa si myslí, že v čase, keď prišla na kontrolu H.. F. v júni 2010 sa nenachádzali v pokladni peniaze za bezhotovostné platby r. 2007-2009. Fyzická inventarizácie pokladne sa mala robiť 4 krát do roka, ale neboli dané konkrétne termíny, že kedy sa to má robiť. Pri týchto kontrolách sa nezistilo manko. Po skončení pracovného pomeru s obžalovanou, na jej miesto prišla pani Pospíšilová a to na základe výberového konania cez úrad práce. Finančná kontrola po skončení pracovného pomeru s obžalovanou prebehla niekedy v rokoch 2011-2012. Vytkli im nejaké nedostatky s exkurziami a tábormi. Pokiaľ boli konštatované nedostatky v predmetnej zápisnici o následnej finančnej kontrole, v tejto súvislosti nepodávali trestné oznámenie na novú hospodárku a to z dôvodu, že tam nebolo uvádzané, že by boli nejaké peniaze zadržané. Svedkyňa nevedela o možnosti žiadať peniaze v civilnom konaní, každý jej hovoril, že má podať trestné oznámenie. Bolo to aj zo strany zriaďovateľa. Radila sa aj s ďalšími 2 právnikmi. Určite by radšej postupovala v civilnom konaní, ak by sa to bolo dalo uskutočniť. S obžalovanou sa pozná dlho, odkedy u nich robí, možno od roku 2002. Poznali sa aj z videnia už predtým. Svedkyni nie je jasné, že keď sa to videlo v záverečnom účte v roku 2009 tak prečo sa to isté nevidelo aj za záverečné účty za predchádzajúce roky, ani to ako sa to za tie 4 roky naakumulovalo, že prečo si to práve vtedy všimli, keď to malo byť aj skôr.

Z výpovede svedkyne Q.. Q. S. súd zistil, že dlhoročne pôsobila v Centre voľného času a bola tam už vtedy, keď prišla pani O. a od septembra 2013 bola jeho riaditeľkou. Lístky sa kupovali u hospodárky, väčšinou vždy k výplatnému termínu približne od 10-teho do 14-teho v mesiaci. Od hospodárky boli informovaní, koľko peňazí, v danom mesiaci budú lístky stáť. Tieto si po zaplatení prevzali. Podpisovali to do oranžového zošita. Po nejakej finančnej kontrole začali dostávať aj finančné potvrdenia na juxtu a to aj na príjmový pokladničný doklad a tieto doklady boli skôr ako juxtu. Svedkyňa osobne okrem peňazí za vlastné lístky dávala peniaze za krúžky. Pokiaľ sa obdržali od rodičov detí nejaké peniaze za krúžky tak tieto som osobne odovzdávala do pokladne. Určite to nefungovalo na princípe, že by sa všetky peniaze podarilo naraz vyzbierať a aj odviezť do pokladne, bola to v podstate celoročná záležitosť, to znamená, že viac krát chodievala s týmito peniazmi do pokladne. Pokiaľ takýto doklad od pani O. obdržala, bolo to aj s účelom platby. Svedkyňu nezaujímalo, čo sa udialo ďalej s peniazmi a ani nemala na to čas. Výšku poplatkov za krúžky upravovalo všeobecné záväzné nariadenie mesta. Tú sumu väčšinou rozdeľovali na nie rovnaké dve polročné splátky, aby to rodičia mohli jednoduchšie zaplatiť. Vždy ich o tom upovedomila na začiatku školského roka riaditeľka. Počet záujemcov o krúžky sa viedol v triednej knihe a triednu knihu si vedú externí alebo interní pracovníci, ktorí krúžky vedú a kontrolovala to riaditeľka, ktorá je za to zodpovedná. Pokiaľ sa týka výdavkov z pokladne, ktoré preberala, tak to fungovalo na tom princípe, že obžalovanú oboznámila s tým, že potrebuje nejaké finančné prostriedky. Väčšinou prevzatie prostriedkov podpisovala na výdavkový pokladničný doklad, zapisovalo sa to aj do kalendára. Nemôže povedať, že dostala vždy ten doklad do ruky hneď pri preberaní peňazí, ale pokiaľ ho nedostala hneď, tak ho dodatočne vždy dostala. Nejaká smernica upravovala časové obdobie od poskytnutia peňazí do vyúčtovania, svedkyňa sa vždy snažila do 2 dní všetko vyúčtovať. Nevie sa v tomto smere vyjadriť o ostatných zamestnancoch. Pokiaľ nebola dlhšie prítomná obžalovaná na pracovisku, obracali sa na riaditeľku pani B.. Pracovníci nemali žiaden problém vo vzťahu s pani O. a nevedia si vysvetliť čo sa vlastne udialo.

Svedkyňa Q. Z. vypovedala zhodne ako v spise na čl. 69 a ďalej uviedla, že pokiaľ sa týka platieb za krúžky tak tieto sa vypisovali na juxtu a odovzdávali sa jednotlivým rodičom detí a to aj s účelom platby. Pokiaľ pýtala peniaze z pokladne, bolo to na výdavkový pokladničný doklad a aj s účelom platby. Ak nejaké peniaze použila, doniesla bloky a zvyšok peňazí odovzdala do pokladne. Celé vyúčtovanie sa udialo až po ukončení súťaže. Mali nejaký limit medzi obdržanými peniazmi a vydokladovaním, či to bolo ale v tomto období tak to už uviesť nevie. Možno to boli tri dni. Pokiaľ sa má vyjadriť k tomu, či aj niekto iný jej lístky vydával tak to bola asi len pani O.. Niekoľkokrát sa stalo, že obdržané peniaze za krúžky dávala aj pani riaditeľke B..

Aj svedok V. S. sa vyjadril zhodne s výpoveďou na čl. 81a dodal, že si nepamätá či lístky obdržal aj od niekoho iného ako od obžalovanej. Aj on určite odovzdával peniaze za krúžky, tábory a podobne, ale nepamätá sa už komu. Pokiaľ peniaze odovzdal do pokladne, tak obdržal aj doklad a to aj s účelom platby. Pamätá sa napríklad na peniaze za tábor. Viem, že obdržal aj peniaze z pokladne napríklad na ceny pre deti. Dostal doklad, ale nevie, či tam bol účel platby. Následne doniesol vyúčtovanie s potrebnými dokladmi. Výšku príspevkov na krúžky ovplyvňovalo všeobecné záväzné nariadenie Mesta Zvolen. Predpokladá, že to bola riaditeľka, ktorá ich s tým oboznámila.

Svedok Q.. V. R. vypovedal zhodne ako v spise na čl. 550 - 551 a ďalej uviedol, že si nespomína, či mu lístky vydal niekto iný ako pani O.. Pokiaľ odovzdával peniaze za krúžky, tak dostal potvrdenie od obžalovanej. Zvykol sa tam uvádzať aj účel platby. Pokiaľ bral peniaze z pokladne, podpisoval doklad a následne spolu pri vyúčtovaní dával zvyšok peňazí a bloky za jednotlivé komodity. Pokiaľ nebola obžalovaná prítomná napríklad pre chorobu tak peniaze odovzdával riaditeľke. Nespomína si ale na konkrétny prípad.

Svedkyňa H.. X. F. vypovedala zhodne ako v spise na čl. 94 - 95 a uviedla, že jej bolo divné už v roku 2008 pri kontrole záverečného účtu, ale nejako na to pozabudla a dala si pozor až vyslovene pre rok 2009. Pokiaľ aj obžalovaná dala vyjadrenie ku kontrole z júna 2010, zriaďovateľ toto vyjadrenie nevyhodnotil ako opodstatnené, pretože bolo konštatované, že peniaze sa do pokladne vôbec nedostali. Svedkyňa sa špeciálne zamerala aj na okolnosť, či v rámci iných platieb sa nemohli zahrnúť aj platby za stravné lístky. Dokonca si zobrala na pomoc aj 2 účtovníčky z účtovného strediska a prechádzali všetky doklady týkajúce sa platieb za krúžky a aj celú pokladňu. Z predložených dokladov vyplynulo, že sa tie peniaze vôbec neocitli v pokladni. Pri spomínanej kontrole vykonávali aj dokladovú inventarizáciu,

pozerala každú jednu faktúru, koľko tam je lístkov a potom, koľko bolo odvedené. Fyzickú inventarizáciu za r. 2007-2009 nebola vykonávaná, vždy sa pýtala obžalovanej, či nemá nejaké lístky, ktoré nepredala v konkrétnom roku, či nemá nezúčtované doklady a bolo jej zo strany obžalovanej povedané, že nie. Fyzická inventarizácia nie je v jej náplni práce, to má robiť inventarizačná komisia a neprepočítala preto objem peňazí v pokladni. Pri kontrole v r. 2010 vykonávala aj čerpanie miezd, porovnávanie so mzdovou inventúrou, nevykonávala detailnú kontrolu napríklad dokladov za prenájom, prípadne iné komodity. V podstate tá kontrola ani nebola zameraná na tieto veci, len na stravné lístky. Vyskytli sa aj pri iných kontrolách v minulosti problémy a to napríklad pri krúžkoch. Je pravdou, že mala k dispozícii účtovné doklady zo zúčtovacieho strediska. Žiadna pohľadávka voči zamestnancom nebola zaúčtovaná, tieto pohľadávky však mala predkladať na zúčtovanie pani hospodárka. Za všetky doklady, ktoré sú zúčtovaciemu stredisku dodané, sú zodpovedné hospodárky jednotlivých subjektov. Tie doklady nevyhotovujú účtovníčky z účtovacieho strediska. Účtovníčka si nemôže naúčtovať niečo, čo nie je doložené dokladmi z pôvodnej organizácie. V prípade absencie nejakého zúčtovacieho dokladu to zúčtovacie stredisko nemá možnosť zistiť.

Svedkyňa Q.. B. B. vypovedala zhodne ohľadom operácií týkajúcich sa stravných lístkov ako aj vyberania peňažných prostriedkov za záujmové krúžky ako na čl. 568-569 a dodala, že pokiaľ niekto chcel platiť po tom, čo pani O. už nebola v práci, tak sa finančné prostriedky dali pedagogickému dozoru, ktorý mal v ten deň službu, eventuálne riaditeľke. Pokiaľ niekto chcel si zabezpečiť prostriedky na nákup nejakých komodít pre útvary, tak sa to riešilo 2 spôsobmi. Svedkyňa to osobne robila tak, že za svoje peniaze nakúpila potrebný materiál a ten následne vydokladovala, ale robilo sa to aj zálohovo, že pracovníci dostali nejaké prostriedky a tie potom dokladovali. Najprv to bolo v rovine, že sa to iba poznačovalo na nejaký papier a potom po nejakej kontrole sa to riešilo už na konkrétne pokladničné doklady. Možno problémom bol aj systém a podmienky, za ktorých pracovala obžalovaná s tým, že nemala vyhradené hodiny na túto činnosť, navyše disciplína niektorých pedagogických pracovníkov nebola ideálna a vie, že musela aj obháňať ľudí s tým, že buď nemala vydokladované nejaké doklady, alebo ich upozorňovala napr. že sa blíži mesačná uzávierka. Za jej éry obžalovaná nezmenila miesto kancelárie. Pedagogickí pracovníci mali na vyúčtovanie preddavkových záloh časový limit asi tri dni od prevzatia záloh. Málokedy sa táto lehota pedagogickými zamestnancami dodržiavala, ale myslí, že to bolo aj upravené vo vnútornej smernici. Predmetná smernica o obehu finančných prostriedkov vstúpila do platnosti až v priebehu jej pracovného pomeru. Na začiatku ešte nebola. Pohyb v kancelárii obžalovanej bol veľký napr. aj pokiaľ sa vydávali stravné lístky tak sa nechodilo jednotne a okrem pedagogických pracovníkov tam chodievali aj externisti. Svedkyňa obžalovanú pozná už viac ako 30 rokov a môže ju hodnotiť ako ústretovú voči kolegom, možno aj viac ako by bolo treba, dôslednú v práci, bez závažných nedostatkov. Osobne neverí, že si mohla nejaké finančné prostriedky zobrať. Každý deň mala realizovaná uzávierku pokladne a aj pokiaľ potrebovala pre seba nejaké peniaze, tak si radšej požičala od iných ako by si mala zobrať peniaze z pokladne.

Svedkyňa S. S. vypovedala zhodne ako v spise na čl. 98-99, ohľadom vzťahov zúčtovacieho strediska a centra voľného času a ďalej uviedla, že oni ani nemohli kontrolovať nejakým spôsobom finančnú disciplínu a takisto ani neboli oboznámení, akými vnútornými smernicami sa tento postup má realizovať, keďže to bol samostatný subjekt. Môže potvrdiť, že Centrum voľného času nikdy nevykazovalo zostatok na stravných lístkoch.

Vzhľadom na obtiažnosť prípadu bola v prípravnom konaní pribratá znalkyňa Ing. Eva Molnárová, ktorá podala znalecký posudok č. 02/2012, v ktorom konštatovala, že v účtovníctve CVČ Domino v roku 2007 nebol zúčtovaný žiadny predaj lístkov, v roku 2008 bol účtovaný predaj lístkov v celkovej výške 14.036,- Sk, v roku 2009 - 1.469,22 eur a za prvé tri mesiace v roku 2010 - 354,94 eur. V účtovaní stravných lístkov sa nepostupovalo v súlade so Zákonom o účtovníctve a postupov účtovania a za jednotlivé obdobia neboli predložené koncoročné inventarizácie účtov. Preto z predloženého účtovníctva vedeného účtovnou jednotkou sa dá zistiť príjem za stravné lístky v prípade, že by tento príjem bol vykazovaný pod inými položkami len podrobnou analýzou jednotlivých položiek. Vyselektovaním príjmov podľa kategórií uvedených v hlavnej knihe vlastného hospodárenia za jednotlivé mesiace a odsúhlasením na príjmy v pokladni a na bankových účtoch a vykonané presuny peňažných prostriedkov na bankové účty znalkyňa konštatovala, že nevznikol priestor, kde by sa mohli nachádzať príjmy za stravné lístky. Znalkyňa poukázala na to, že účtovníctvo bolo neprehľadné a miestami až zmätočné a preto bolo nutné najprv predložené doklady detailne skúmať, prvotné doklady odsúhlasiť na účtovnú evidenciu a až na základe podrobnej analýzy vyčísliť skutkový stav ohľadom stravných lístkov za sledované obdobie. Účtovanie

stravných lístkov bolo v rozpore so Zákonom o účtovníctve, evidencia od roku 2008 v pomocnom zošite nespĺňala podmienky Zákona o účtovníctve.

Na hlavnom pojednávaní zotrvala na obsahu a záveroch znaleckého posudku a uviedla, že prvotnými dokladmi podľa nej sú pokladničné doklady, pokladničná kniha, dodávateľské faktúry za stravné lístky. Odkontrolovala všetky príjmy, ktoré boli zdokladované a takisto všetky výdaje. Nekontrolovala to s nájomnými zmluvami, ani s VZN, ktoré uvádza výšku príspevky za jednotlivý krúžok. Takisto nezisťovala jednotkovú cenu za krúžky a exkurziu. K znaleckému posudku jej bolo predložené samotné účtovníctvo, ale kto ho konkrétne robil, to uviesť nevie. Prvotné účtovanie mala vykonávať pani O.. Vo svojom znaleckom posudku sa nezaoberala denným limitom pokladne. Pokiaľ je uvedené na čl. 64 znaleckého posudku / čl. 172 /, že účtovníctvo bolo neprehľadné a miestami až zmätočné, na tomto trvá. Znaleckú činnosť pre tento prípad vykonávala od 29.02.2012, kedy bola pribratá ako znalec a k bodu 1.4, že znalecký posudok je vypracovaný ku dňu 31.03.2010 uviedla, že sa jedná o tú skutočnosť, že tento dátum zahŕňa v sebe obdobie posledných dokladov, ktoré kontrolovala s tým, že znalecký posudok bol podávaný ku dňu 23.04.2012. Znalkyňa zotrvala na odpovedi na otázku z výsluchu zo dňa 16.10.2013 / čl. 561 /, kde znalkyňa na otázku, kto zodpovedá za správnosť zaúčtovania položiek, odpovedala „ten, kto spracováva účtovníctvo, v tomto prípade to bolo asi zúčtovacie stredisko“. Účtovanie týchto stravných lístkov nebolo v súlade so zákonom o účtovníctve.

Svedkyňa Y.. H. V. uviedla, že počas žalovaného obdobia pracovala ako pedagogický pracovník. Centrum voľného času zabezpečovalo pre pracovníkov stravné lístky, pričom za tieto lístky platili v hotovosti. Túto záležitosť mala na starosti pani O.. Pokiaľ boli k dispozícii stravné lístky, ich prevzatie podpisovali do nejakého zošita. Takisto pokiaľ boli dané lístky, tak väčšinou v deň výplaty sa tieto lístky zaplatili s tým, že nejaký doklad o tom určite dostali. Deň výplaty väčšinou býval tým istým ako deň zaplatenia lístkov. Nepamätá si, že či okrem pani O. lístky dávala aj nejaká iná osoba. Možno riaditeľka. Pokiaľ sa organizovali krúžky pre deti, tak sa platili za to účastnícke poplatky. Tieto platili rodičia detí a to buď prevodom na účet Centra alebo vedúci týchto krúžkov dostal peniaze v hotovosti od rodičov. Vybrali to a odovzdali im doklad o prevzatí peňazí a následne sa tieto finančné prostriedky odovzdali hospodárke, pričom ona osobne obdržala doklady o odovzdaní týchto finančných prostriedkov. Väčšinou sa obdržané peniaze odovzdávali hneď alebo na druhý deň, prípadne neskoršie, ak bola nejaká súťaž a neboli v práci. Po tom čo sa dozvedeli, že lístky sú k dispozícii tak šiel po ne každý podľa toho ako mal čas. Bývali aj situácie, kedy tam pri prevzatí stravných lístkov a odovzdávaní peňazí bolo viacero ľudí. Zo začiatku mala pani O. prechodnú kanceláriu k riaditeľke, neskôr už sedela sama. To neskôr by časovo dala tak, že to ešte spadá do žalovaného obdobia. Obžalovaná nemala nejaké úradné hodiny len pre tieto záležitosti, keď sa odovzdávali peniaze, tak tam chodievali hocikedy. Obžalovaná počas žalovaného obdobia čerpala aj dovolenku aj bola chorá. Počas jej neprítomnosti manipulovala s peňažnými prostriedkami riaditeľka. Pokiaľ dávala peniaze inej osobe ako pani O., tak vždy len riaditeľke. Pokiaľ potrebovali peniaze na súťaže a hospodárka tam nebola, peniaze im takisto vydávala riaditeľka. Počas neprítomnosti obžalovanej na pracovisku, mala kľúč od pokladne riaditeľka. Vychádza z toho, že pokiaľ ona zastupovala riaditeľku a nebola hospodárka prítomná, tak takisto toto robila. Obžalovaná upozorňovala vedenie centra na nevhodné pracovné podmienky, lebo sa potom riešila tá záležitosť s jej kanceláriou. Myslí si, že túto záležitosť riešili na pracovnej porade a aj ostatní pracovníci sa k tejto záležitosti vyjadrovali. Časový limit pre pedagogických pracovníkov na vyúčtovanie prevzatých finančných prostriedkov, napríklad na ceny bol do nejakých 3-5 dní, bola na to vydaná smernica. Nevie sa už presne vyjadriť, či sa aj ona vždy zmestila do tohto limitu, možno aj nie, ak nejaká faktúra prišla neskoršie. Po skončení pracovného pomeru s obžalovanou prebehla nejaká kontrola na manipuláciu s peňažnými prostriedkami , možno aj dve. Obidve kontroly vykonávala pani F.. Vie, čo bolo obsahom a výsledkom týchto kontrol, lebo sa to riešilo aj na rade školy. Pani F. tam našla nejaké chyby a tie sa museli odstrániť. To riešila ešte pani riaditeľka pani B.. Nevie o tom, či riaditeľka vo vzťahu k iným osobám na základe výsledkov následnej kontroly podávala nejaké trestné oznámenia. V žalovanom období podpisovala peňažný denník pani riaditeľka, možno aj zástupkyňa. Nevie sa vyjadriť k tomu, či pani O. bola preškolená zamestnávateľom ohľadom nakladania so stravnými lístkami. Obžalovanú by charakterizovala ako priateľskú osobu, ktorá si plnila svoje pracovné povinnosti. Bola ústretová ku kolegom, v kolektíve obľúbená. Podľa jej názoru tie peniaze, ktoré tam chýbali, vznikli nedopatrením a pani O. si ich nezobrala. Vždy im preplácala všetky doklady.

V rámci vykonávania dokazovania súd oboznámil viaceré doklady z prípravného konania postupom podľa § 269 Tr. poriadku :

- záznam o vydaní vecí z čl. 465-466

- potvrdenie o prevzatí zaisteného účtovníctva z čl. 468

- správy č. 1/2010 o výsledku následnej finančnej kontroly MÚ Zvolen z čl. 469-482

- pracovná zmluva a pracovná náplň z čl. 483-484

- žiadosť o nápravu a písomné zdôvodnenie z čl. 485

- odpoveď obžalovanej na predmetnú žiadosť z čl. 486-487

- upozornenie na porušovanie pracovnej a finančnej disciplíny z čl. 488-490

- vyjadrenie ku kontrolným zisteniam správy č. 1/2010 z čl. 490-491

- zápis o priebehu a výsledkoch inventúry z čl. 493-496

- protokol o prevzatí a odovzdaní pokladničnej hotovosti a denníka z čl. 497-498

- zaplatenie dlžnej sumy za stravné lístky z čl. 499

- doklady predložené obhajobou z čl. 500-507

- správy a RT z čl. 526-528

- potvrdenie o poistení z čl. 572-577

- zápisnica zo správy finančnej kontroly zo dňa 14.09.2012 z čl. 572-577

- výpis z internetu CVČ Domino z čl. 578

- vyjadrenie k znaleckému posudku z čl. 621-622 + príloha odborné stanovisko č. 4/2014 Ing. Lenky Balkovičovej.

Nie je sporné a uviedla to aj obžalovaná, že vykonávala v rokoch 2007-2010 funkciu hospodárky, ktorá mimo iné mala na starosti aj manipuláciu so stravnými lístkami a finančnými prostriedkami za krúžky. Aj keď nebolo preukázané, že by bola s obžalovanou uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, toto samo osebe ešte neznamená, že by sa obžalovaná nemohla dopustiť sprenevery. Vykonaným dokazovaním a to hlavne na základe znaleckého posudku a výsluchu znalkyne Ing. Evy Molnárovej možno mať za to, že v Centre voľného času Domino došlo k skutočnosti, že boli v roku 2007 vydaných 2100 lístkov, za ne vybratá suma 1.409,10 eur, v roku 2008 vydaných 2259 lístkov, vybratých 2.174,56 eur a z toho odvedených do pokladne 465,90 eur, v roku 2009 bolo vydaných 2201 stravných lístkov v sume 2.459,53 eur, z ktorých bolo odvedené do pokladne 1.469,22 eur. Za prvé tri mesiace v roku 2010 bolo vydaných 440 stravných lístkov, za 498,74 eur a odvedených do pokladne 354,94 eur. Z toho vyplýva, že nebolo odvedených celkovo 4.251,86 eur. Znalkyňa Ing. Molnárová ako aj svedkyňa H.. F. sa vyjadrovali k možnosti vzniku priestoru, kde by sa mohli nachádzať finančné prostriedky za stravné lístky. H.. F. urobila prvotnú finančnú kontrolu a Ing. Molnárová uzavrela znalecký posudok s tým, že takýto priestor nevznikol. Obžalovaná navyše podpísala uznanie záväzku, ktorý spláca dodnes, čo nasvedčuje aj okolnosti, že si mohla byť vedomá nie úplne štandardnej práce. Na druhej strane treba uviesť, že účtovníctvo nebolo vedené štandardným spôsobom, dokonca v rozpore so zákonom o účtovníctve. Bolo poukázané zo strany obhajoby, že zamestnávateľ nevytvoril obžalovanej riadne pracovné podmienky, pričom na tieto nevhodné pracovné podmienky obžalovaná poukazovala a predmetná záležitosť sa aj riešila a vyriešila tak, že obžalovaná bola presťahovaná do inej kancelárie. Táto okolnosť by mohla byť považovaná za dôvod zbavenia zodpovednosti zamestnanca za schodok. Na základe výsledkov kontroly došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou medzi obžalovanou a jej zamestnávateľom. Súd poukazuje na to, že CVČ Domino uzavrelo dňa 29.09.2010 dohodu o uznaní záväzku s obžalovanou na sumu 4.176,05 eur v mesačných splátkach od 100-110 eur. Následne táto dohoda bola modifikovaná dňa 14.03.2012. Pritom k vzneseniu obvinenia došlo až 17.01.2013, keď pôvodné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.06.2012 bolo zrušené ako nezákonné na základe sťažnosti obvinenej. Podľa názoru súdu sa jedná o okolnosti, ktoré vyplývajú jednoznačne z pracovno-právneho vzťahu medzi poškodeným ako zamestnávateľom a obžalovanou ako zamestnancom.

Ak ide o súkromnoprávny vzťah, treba trvať na tom, aby predovšetkým samotní účastníci takého vzťahu dbali na ochranu svojich majetkových záujmov a je nutné od nich požadovať, aby postupovali obozretne a aby dodržiavali aspoň elementárne zásady opatrnosti. Aj keď postup obžalovanej nebol štandardný, je jej trestný postih ako druhej strany posudzovanej transakcie evidentnou kriminalizáciou súkromnoprávneho vzťahu. Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický právny štát, je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahradená nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka pri ochrane jeho vlastných práv a majetkových záujmov. Súd nemieni spochybňovať alebo bagatelizovať obtiažnosť postavenia poškodeného alebo dokonca schvaľovať postup obžalovanej, avšak trvá na tom, že trestným postihom nie je možné nahradzovať inštitúty iných právnych odvetví určených pre ochranu majetkových práv a záujmov, s prihliadnutím aj

na to, že sa jedná len o obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a), d) Tr. zákona. Preto v tomto prípade je potrebné použiť zásadu ultima ratio, keďže sa jedná o pracovno-právny vzťah.

Vzhľadom na tieto okolnosti súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.

V adhéznom konaní si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.109,05 eur. Vzhľadom na oslobodenie obžalovanej, súd podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).