Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/246/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. N. R., T.. X.XX.XXXX Z. I.. Z. R., T.. XX.XX.XXXX, B. H. O. I. Z. B. F. Y. B. Ú. C., G. D. Z. M. G. T. D., S. M., I. D. S., T.. XX.X.XXXX, U. Č. H. C. XX, G. T. D. Z. B. Ľ. R., T.. X.X.XXXX, H. N. XX/XX, I. v konaní o zmena výchovného prostredia takto

rozhodol:

Súd návrh otca zo dňa 22.8.2014 na zmenu výchovného prostredia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa svojím návrhom zo dňa 22.8.2014 doručený tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhal, aby súd zveril maloletú N. Z. I.. Z. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa.

Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. zo dňa 9.5.2011 bolo jeho manželstvo rozvedené. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 30% zo sumy životného minima. je presvedčený , že matka sa o deti nestará a deti chodia po kontajneroch vyberať smeti. Nechce , aby deti takto žili a preto ich chce do svojej výchovy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a výpoveďou poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka, a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojeným spisom , na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Matka vo svojej výpovedi s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že otec nemá o deti žiaden záujem. Deti otca nechodia navštevovať a ani naopak ani on ich tiež nechodí navštevovať. Otec deti videli naposledy pred piatimi rokmi. Poprela, že by jej deti chodili po kontajneroch. Toho času s deťmi býva v dvojizbovom byte u jej terajšieho druha. Okrem nich tam občas prebýva aj jej syn N., Y. N. D. D. Z. G. V., ktorého má so svojim ďalším prechádzajúcom partnerom. Ona nikde nepracuje, poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti. Jej terajší partner poberá starobný dôchodok vo výške 280,-- Eur mesačne. Otec na mal. N. Z. Z. neplatí žiadne výživné. Ona preto aj už podala návrh na exekúciu. Otec deťom neprispieva ani nad rámec bežného výživného.

Otec vo svojej výpovedi zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že býva pri svojej matke, kde má vlastný trojizbový murovaný dom. Býva tam sám, keďže jeho matka tam býva zvlášť. On má veľmi nízky príjem a to dôchodok 188,-- Eur a má vysoké výdavky. Platí 30,-- Eur za lieky lebo sa psychicky lieči a to už tri

roky odkedy prišiel z basy, tiež platí elektriku a to na polovici so svojou mamou, kedy on uhrádza sumu 27 Eur mesačne. Spláca pôžičky mesačne po 28,-- Eur. On takto nemá z čoho žiť. Okrem N. Z. Z. má ešte aj iné deti, ale tie sú dospelé. Výživné na deti neplatil preto, lebo sedel v base. Vyjadril názor, že keď dostane deti dostane aj peniaze a tak sa bude aj vedieť postarať o deti. Alternatívne tiež navrhol deti si medzi neho a matku podeliť. K skutočnosti, prečo pred poverenými pracovníkmi UPSVaR sa vyjadroval tak, že chce aby deti šli do detského doma uviedol, že to navrhol preto, lebo tam sa najedia a budú čisté. Deti nechodil do bydliska matky navštevovať preto, lebo by ho tam podľa jeho tvrdenie prepadli.

Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uskutočnenej cestou poverenej zamestnankyne navrhol návrh otca zamietnuť.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -30 zo dňa 9.5.2011 mal súd preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo týmto rozsudkom rozvedené a na čas po rozvode bolí mal. N. Z. I.. Z. zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá bola oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec maloletých bol zaviazaný povinnosťou na výživu každého z týchto maloletých detí výživným vo výške 30% zo životného minima podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine vždy do l5. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Zároveň bol upravený styk otca s deťmi a to tak, že tento bol oprávnený sa s nimi každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od l0.00 hod. do l6.00 hod. s tým, že matka deti pred rodinným domom U. T. R. W. mala otcovi deti riadne odovzdať a otec ich mal v stanovenom čase vráti matke v riadnom stave.

Pokiaľ ide o súčasné pomery na strane rodičov , podľa správy UPSVaR z 16.10.2014 matka s maloletými deťmi žije v dvojizbovom mestskom byte s druhom Ivanom Pokutom. Zariadenie domácnosti je skromné. Hygiena domácnosti je na primeranej úrovni v rámci danej lokality. matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavkov na tri neplnoleté deti v sume 70,56 Eur.

Otec maloletých podľa tejto správy žije v malej prístavbe , ktorá je napojená na rodičovský dom. Má k dispozícii svoju izbu. Domácnosť je zariadená skromne. Uviedol, že zo svojho dôchodku nemôže vyžiť a preto mu pomáha jeho matka. Je dlhodobo dispenzarizovaný v psychiatrickej ambulancii a sám priznal, že na jeho psychiku zle vplýva , že je bez detí. Komunikácia s ním bola problematická, nakoľko pri každom rozhovore je veľmi nervózny, stále kričí, je presvedčený , že mu chce každý ublížiť. Tiež sa vyjadril, že pokiaľ deti nebudú zverené jemu, chce aby šli do domova.

Z uvedenej správy tiež vyplynulo, že bol vykonaný aj pohovor s maloletými deťmi. Mal N. pri ňom uviedla, že otca videla už veľmi dávno. Pamätá si, že u neho býval veľmi dávno. Bolo to zle, lebo im nedával peniaze na jedlo. Uviedla, že otca nemá rada. Mal. Andrej otca nikdy nevidel. Pripustil že bol v obci Markušovce , ale nevedel uviesť kedy.

Maloletá N. podľa uvedenej správy je žiačkou 4. ročníka základnej školy. mal. Andrej je žiakom 2. ročníka osobitnej školy. Podľa uvedenej správy, informácie ktoré deti podali o lokalite bydliska otca , mali zrejme už len sprostredkované.

Podľa správy Sociálnej poisťovne , otec maloletých je poberateľom starobného dôchodku vo výške 188,70 Eur mesačne. Podľa správ UPSVaR nepoberá žiadne štátne sociálne dávky , ani dávku v hmotnej núdzi a nie je ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej

osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa §-u 43 ods. 1 Zákona o rodine , maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, nakoľko neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy vo veci osobnej starostlivosti o maloleté deti. V rámci šetrení vykonaných ako cestou UPSVaR neboli zistené žiadne závažné nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. V porovnaní bytových podmienok oboch rodičov , podľa názoru súdu je lepšie na tom matka., čo vyplýva zo správy UPSVaR.

Navyše otec maloletých praktický nemá žiaden kontakt s deťmi dlhodobo, dlhodobo na ne neplatí výživné a deti si ho vlastne už ani nepamätajú. Samotný otec vyhlásil, že sa s deťmi a to aspoň v súčasnom bydlisku ich matky nestretáva preto, lebo údajne by tam mal byť prepadnutý. I keby mali byť tieto jeho tvrdenia pravdivé a vnímané ako zrejmé bránenie mu v styku s deťmi, súd poznamenáva , že otec dosiaľ nepodnikol žiadne príslušné právne kroky na prípadnú nútenú realizáciu výkonu rozhodnutia súdu, ktoré mu takýto styk s deťmi garantuje, keďže doposiaľ ani raz nepodal návrh na nútený výkon uvedeného rozhodnutia. Týmto spôsobom by dosiahol zjednanie nápravy v tejto otázke.

I z obsahu výpovede otca, je jeho návrh skôr motivovaný získaním finančných prostriedkov, keďže argumentoval tým, že keď dostane deti dostane aj peniaze a tak sa bude aj vedieť postarať o deti.

Nie v neposlednom rade súd prihliadal aj na zdravotný stav otca, ktorý je dlhodobo dispenzarizovaný v psychiatrickej ambulancii pre jeho psychické problémy.

Vzhľadom na uvedené preto súdu rozhodol tak , ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)