Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-111-2014.pdf
PDF · 110.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-29C/111/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu: J.. V. Š., A. K., C. XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Frankom, advokátom, so sídlom Mäsiarska č. 6, Košice, proti žalovanému: XXX B..T..Y.., B. B. Q. Č.. X, K., J.: XXXXXXXX, v konaní o zaplatenie XXX eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX Z. B. X,X% ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX eur od 5.8.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XXX,XX € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za žalobu vo výške XX,XX eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy XXX eur s úrokom z omeškania vo výške X,X% ročne odo dňa 5.8.2012 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného si dňa 15.1.2013 kúpil pánsku bundu v hodnote XXX eur, ktorú dňa 31.1.2013 reklamoval z dôvodu vychádzania peria ako z vonkajšej, tak aj z vnútornej strany a dňa 1.3.2013 reklamácia zo strany žalovaného bola zamietnutá.
Tunajší súd vydal dňa 13.2.2014 pod č.k. 43Ro/423/2013-15 Platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v stanovenej lehote odpor s tým, že žalobu považuje za neopodstatnenú v celom rozsahu. Mal za to, že reklamáciu vybavil riadnym spôsobom a v lehote stanovenej zákonom.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, výsluchom žalobcu, pričom ďalšie dôkazy a skutočnosti označené, ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:
Z pokladničného bloku zo dňa 15.1.2013 vyplýva, že bola uhradená suma vo výške XXX eur za pánsku bundu.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 1.3.2013 k spotrebiteľskej reklamácií vyplynulo, že po odbornom posúdení reklamácia bola zamietnutá, pričom vadu, ktorú žalobca vytýkal, t.j. „perie a páperie vychádza z vnútra aj zo šitia“, je charakteristickou vlastnosťou perových odevov.
Zo stanoviska Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 31.5.2013 vyplynulo, že obchodná inšpekcia zistila porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa pri vykonaní kontroly v súvislosti s vybavovaním žalobcovej reklamácie, keď táto bola kontrolovanou osobou zamietnutá bez odborného posúdenia.
Žalobca listom zo dňa 20.7.2013 pod označením odstúpenie od zmluvy, odstúpil od kúpnej zmluvy v súlade s § 18 ods. 6 zák. č. 250/2007 z dôvodu, že žalovaný reklamáciu nevybavil v zákonnej lehote v súlade s predmetným zákonom (t.j. bez odborného posúdenia) ,je odstúpenie od zmluvy dôvodné. Zároveň vyzval žalovaného na vrátenie sumy XXX eur do 10 dní od doručenia tohto listu. Predmetný list bol daný na prepravu dňa 23.7.2013.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že 15.1.2013 zakúpil panskú bundu u žalovaného v hodnote XXX eur, ktorú následne dňa 31.1.2013 osobne v predajni W. Q. reklamoval s tým, že bunda vypúšťa perie a páperie z vonkajšej aj vnútornej strany, čím dochádza k znečisteniu oblečenia. Zo strany pracovníkov žalovaného nebol poučený o tom, aké nároky z tejto reklamácie môže žiadať, pričom následne sa dozvedel, že reklamácia bola zamietnutá a to údajne na základe odborného posudku, pričom žiadal predložiť tento posudok aspoň k nahliadnutiu, avšak bolo mu pracovníkmi povedané, že posudok síce majú, ale nemajú povinnosť dať doňho nahliadať. Následne z tohto dôvodu potom navštívil Slovenskú obchodnú inšpekciu, aby preverili, či odborný posudok bol vypracovaný, pričom zo šetrenia inšpekcie vyplynulo, že odborný posudok vypracovaný nebol, čím došlo zo strany žalovaného k pochybeniu a bol za to sankcionovaný. Následne potom žalovaný od zmluvy odstúpil.
Podľa § 52 ods. 1 občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 588 občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 612 občianskeho zákonníka na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až 627.
Podľa § 616 občianskeho zákonníka predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným technickým normám. Pri potravinách musí byť vyznačený dátum spotreby alebo
dátum minimálnej trvanlivosti. Ak to povaha veci pripúšťa, má kupujúci právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala alebo aby sa mu jej činnosť predviedla.
Podľa § 619 ods. 1 občianskeho zákonníka predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena.
Podľa § 620 ods. 1 občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.
Podľa § 621 občianskeho zákonníka záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci, začne záručná doba plynúť až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosť.
Podľa § 622 ods. 1 občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť.
Podľa § 622 ods. 2 občianskeho zákonníka kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevzniknú neprimerané náklady vzhľadom na cenu tovaru alebo závažnosť vady.
Podľa § 622 ods. 3 občianskeho zákonníka predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú, ak to kupujúcemu nespôsobí závažné ťažkosti.
Podľa § 623 ods. 1 občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.
Podľa § 623 ods. 2 občianskeho zákonníka ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci.
Podľa § 625 občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.
Podľa § 626 ods. 1 občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.
Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.
Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; 22) na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.
Podľa § 18 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením.
Podľa § 18 ods. 9 zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
Nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalovaným, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobcom v postavení spotrebiteľa, súd posudzoval skúmaný zmluvný vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nie len zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka , ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka. Ak teda konal žalobca v rámci svojej obchodnej respektíve podnikateľskej činnosti, uvedená zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle občianskeho zákonníka a do tohto zmluvného vzťahu sa premietne i zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca kúpil u žalovaného pánsku bundu v hodnote XXX eur, ktorú následne dňa 31.1.2013 reklamoval, čo potvrdil aj samotný žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu. Predmetnú reklamáciu žalovaný vybavil listom zo dňa 1.3.2013, ktorý bol toho istého dňa podaný aj na poštovú prepravu, o čom svedčí podací lístok s tým, že uviedol, že po odbornom posúdení predmetnej reklamácie, táto bola zamietnutá a to z dôvodu, že vytknutá vada t.j. „perie a páperie vychádza z vnútra aj zo šitia...“ je charakterovou vlastnosťou perových odevov.
V konaní nebolo preukázané zo strany žalovaného, že by poučil žalobcu ako spotrebiteľa o jeho právach a zároveň lehota na vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, pričom ide o lehotu hmotnoprávnu čo znamená, že reklamáciu je potrebné v tejto lehote nielen vybaviť, ale aj oboznámiť reklamujúceho so spôsobom vybavenie tejto reklamácie, pričom v danom prípade, ako to vyplýva z odpovede na reklamáciu, táto bola spísaná dňom 1.3.2013 t.j. 29. deň (piatok), pričom koniec lehoty pripadol na deň 2.3.2013 t.j. na sobotu, posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň t.j. 4.3.2013 (pondelok), pričom z predložených dokladov, ktoré predložil súdu žalovaný nie je zrejmé, kedy žalobca predmetné vybavenie reklamácie prevzal, či to bolo ešte v lehote, alebo nie. Žalovaný súdu nepreukázal, že žalobca vybavenie reklamácie aj prevzal v 30-dňovej lehote (keďže ide o hmotnoprávnu lehotu je potrebné v tejto lehote nielen urobiť požadovaný úkon, ale ho aj doručiť druhej strane). Žalovaný tvrdil, že reklamáciu vybavil v zákonom stanovenej lehote, avšak nepredložil o tom žiaden dôkaz.
Žalobca porušil aj ust. § 18 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z.z. keď mohol vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia. Žalobca síce vo vyjadrení k reklamácií zo dňa 1.3.2013 uviedol, že reklamácia bola zamietnutá po odbornom posúdení, avšak ako to vyplýva z vykonanej kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie, reklamácia bola zamietnutá bez odborného posúdenia, čím došlo k porušeniu zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ust. § 120 ods. 1 osp. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 4 osp súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 5 ods. 1 osp. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda
tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť
dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za
následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť
tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.
Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré
musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore
o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako
žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto
bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie
tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako
bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí
tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z kúpnej zmluvy, čo aj preukázal (dokladom o zakúpení tovaru) a medzi účastníkmi konania to nebolo sporné.
Žalovaný ako vo vyjadrení k reklamácií zo dňa 1.3.2013, tak aj v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že reklamáciu vybavil zamietnutím na základe odborného posudku. Tento odborný posudok súdu nepredložil, hoci bol včas, riadne a písomne poučený o svojich procesných právach a povinnostiach (22.8.2014) a to ani na výzvu súdu , teda neuniesol dôkaznú povinnosť svojho tvrdenia o existencii odborného posudku. Taktiež neuniesol dôkaznú povinnosť svojho tvrdenia ao vybavení reklamácie v zákonnej lehote, keďže súdu nepredložil doklad o tom, kedy bola odpoveď na reklamáciu doručená žalobcovi.
Žalobca dôvodne od zmluvy odstúpil podaním zo dňa 20.7.2013 a vyzval žalovaného na úhradu sumy XXX eur do 10 dní od obdŕžania odstúpenia od zmluvy, pričom toto bolo dané na poštu dňa 23.7.2013. Na základe vyššie uvedeného, keďže žalovaný nevybavil reklamáciu riadnym spôsobom a v zákonom stanovenej lehote, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny - bundy vo výške XXX eur.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalovaný v stanovenej lehote uvedenej v odstúpení od zmluvy nevrátil žalobcovi kúpnu cenu, preto počnúc dňom 5.8.2013 sa dostal s úhradou predmetnej sumy do omeškania, pričom výška úrokov z omeškania predstavuje 8,5% ročne a to v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 zb. zák.
Žaloba je teda dôvodná ako v časti istiny, tak aj v časti príslušenstva a súd jej v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania a to za 5 úkonov právnej pomoci X-K. Á. XX,XX eur (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby), X-K. Á. XX,XX eur účasť na pojednávaní dňa 22.9.2014 a 20.10.2014, X-K. Á. XX,XX eur - porada s klientom plus X-K. Á. X,XX Z. P. X-K. Á. X,XX eur režijný paušál a to v zmysle vyhl. č. 655/2004 zb. zák. platnej v čase vykonávania jednotlivých úkonov právnej služby a vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu. . Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX €. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
Žalobca bol v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. z/ zák. č. 71/1992 zb. oslobodený od platenia súdneho poplatku, keďže si svoj nárok uplatňoval ako spotrebiteľ zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom v konaní bol úspešný, preto na zaplatenie súdneho poplatku podľa výsledku konania súd zaviazal žalovaného. Súdny poplatok predstavuje 6% z ceny predmetu konania v zmysle položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, najmenej však XX,XX eur, preto súd na sumu XX,XX eur zaviazal žalovaného a to v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. e. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.