Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35C-51-2014.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci navrhovateľky: Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, Š., proti odporkyni: H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Č.. X, XXX XX Š., o návrhu na zvýšenie výživného na dospelé dieťa, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/294/2010 - 41 zo dňa 22.3.2011, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľke, v časti určenia výživného a to tak, že od 16.9.2014 je odporkyňa povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou 85,- Eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Zročné výživné odporkyne voči navrhovateľke za obdobie od 16.9.2014 do 20.10.2014 vo výške 18,61 Eur, je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa 16.9.2014 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľke ako plnoletej dcére, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. XXP/XXX/XXXX - 41 z 22.3.2011 zo sumy 66,39 Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti uplynuli 4 roky. V súčasnosti študuje na vysokej škole, čím sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne so štúdiom.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila z dôvodu, že jej finančné možnosti jej neumožňujú platiť tak vysokú čiastku. Vzhľadom na zvýšené náklady navrhovateľky na štúdium na vysokej škole navrhla upraviť čiastku výživného na sumu 85,- Eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu OS Galanta sp. zn. XXP XXX/XXXX, potvrdením Slovenskej technickej univerzity v Bratislave o štúdiu navrhovateľky, potvrdením Volkswagen Slovakia o príjme otca navrhovateľky, rozpisom mesačných výdavkov navrhovateľky, potvrdením Strednej odbornej školy veterinárnej v
Nitre o štúdiu syna odporkyne, pokladničnými blokmi a faktúrami preukazujúcimi náklady odporkyne, potvrdením Liaharenského podniku Nitra, a.s. o príjme odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 22.3.2011, č.k. 12P 294/2010 - 41 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletú Z. O. zveril do osobnej starostlivosti otca E. O. a matku H.K. O. zaviazal prispievať na výživu maloletej Z. O. počnúc dňom 1.5.2010 sumou 66,39 Eur mesačne.
Navrhovateľka od 1.9.2014 nastúpila na štúdium na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, fakultu chemickej a potravinárskej technológie. Býva na internáte, za ktorý platí 72,05 Eur mesačne, s dochádzkou do školy a využívaním MHD má spojené výdavky vo výške 27,40 Eur mesačne. Stravu na internáte zabezpečenú nemá, jedlo si kupuje, pričom minie okolo 200,- Eur mesačne. Na začiatku semestra mala v súvislosti so zabezpečením učebníc a učebných pomôcok jednorazové výdavky vo výške 40,- Eur. Na hygienu vynakladá 40,- Eur mesačne, na telefón 15,- Eur mesačne a na oblečenie v priemere 70,- Eur mesačne. Pod položku ostatné výdavky vo výške 100,- Eur navrhovateľka zahrnula náklady spojené s voľným časom, prípadne iné náhle výdavky, napr. toner do tlačiarne.
Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý jej doposiaľ v prevažnej miere uhrádzal vzniknuté výdavky. Asi rok a pol si svoje potreby čiastočne hradila sama tým, že brigádovala a tým otcovi uľahčila situáciu. Vzhľadom na rozvrh v škole však túto možnosť už nemá.
Otec navrhovateľky je zamestnaný v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s., kde za obdobie od januára 2014 do augusta 2014 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 1.833,40 EUR, s ktorému je mesačne za dopravu zabezpečovanú zamestnávateľom strhávané priemerne 58,38 Eur mesačne. Na syna, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti odporkyne prospieva mesačne sumou 185,- Eur mesačne.
Navrhovateľka uviedla, že odkedy je u otca, od odporkyne okrem výživného nič naviac nedostávala. Po tom ako si odporkyňa dala návrh na zvýšenie výživného na brata navrhovateľky na sumu 185,- Eur sa výrazne zvýšil rozdiel medzi výživným, ktoré prispieva otec na brata navrhovateľky a tým, ktorým prospieva odporkyňa na navrhovateľku.
Odporkyňa je zamestnaná v Liaharenskom podniku Nitra, a.s., s miestom výkonu práce v Močenku. Zo zamestnania dosiahla za obdobie od septembra 2013 do augusta 2014 priemerný mesačný príjem 478,25 Eur. Jej príjem sa odvíja od jej výsledkov v každom jednotlivom mesiaci. V auguste 2014 dosiahla príjem 384,25 Eur, čo je dané tým, že sa vyskladňujú a v zimných mesiacoch až do februára bude dosahovať minimálnu mzdu. Okrem navrhovateľky má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi G., X.. XX.XX.XXXX (bratovi navrhovateľky), ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Otec na výživu syna prispieva sumou 185,- Eur mesačne.
Spolu so synom žije v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, ktorým na úhradu výdavkov spojených s bývaním prispieva sumou 150,- Eur mesačne. S cestou do zamestnania má spojené výdavky vo výške 40,- Eur mesačne, ktorými prispieva kolegyni na pohonné hmoty. Syn G. študuje na Strednej odbornej škole veterinárnej v Nitre. S jeho dochádzaním do školy má výdavky 50,- Eur mesačne a na jeho telefón 32,- Eur mesačne. Platba za telefón je vyššia z dôvodu, že doma nemajú pripojenie na internet. Ďalšie výdavky spojené so štúdium syna vyplývajú z výkonu študijnej praxe.
Odporkyňa uviedla, že by dcére rada prispievala viac, ale vzhľadom na jej príjem jej to nevychádza. S dcérou sa snažila skontaktovať, tá ju však stále odmietala a odmietala aj darčeky, ktoré jej posielala. Odporkyňa súhlasila so zvýšením výživného na sumu 85,- Eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 3 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľke naďalej trvá, nakoľko navrhovateľka nie je zatiaľ schopná sama sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Navrhovateľka je od septembra 2014 študentkou denného bakalárskeho štúdia na vysokej škole mimo miesta bydliska. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré v danom prípade predstavujú náklady spojené s dochádzkou do školy v rozsahu 27,40 Eur mesačne, s bývaním na internáte vo výške 72,05 Eur mesačne, výdavky na telefón 15,- Eur mesačne, na hygienu 40,- Eur mesačne a jednorazové výdavky na učebnice a učebné pomôcky vynaložené na začiatku semestra vo výške 40,- Eur (pri rozrátaní tejto sumy na pol roka, ide v priemere o čiastku 6,67 Eur mesačne). Navrhovateľka ako študentka vysokej školy bývajúca na internáte má možnosť využívať zvýhodnené stravovanie v zariadeniach univerzity a preto súd považuje ňou uvedený údaj o nákladoch na stravu vo výške 200,- Eur za nadsadený a tento výdavok uznal maximálne do výšky 150,- Eur. Súd neuznal v plnom rozsahu ani navrhovateľkou vyčíslené výdavky na oblečenie 70,- Eur mesačne a ostatné výdavky vo výške 100,- Eur mesačne, nakoľko tieto pri zohľadnení bežných životných nákladov nemožno v uvedenom rozsahu považovať za nevyhnutné a odôvodnené. Pri posudzovaní výdavkov navrhovateľky vychádzal z čiastky 40,- Eur mesačne za oblečenie a 50,- Eur na ostatné výdavky. Súd tak akceptoval celkové mesačné výdavky navrhovateľky vo výške 401,12 Eur.
Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorého priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 1.833,40 Eur. Z tohto príjmu sú mu vykonávané zrážky za dopravu zabezpečovanú zamestnávateľom v priemernej výške 58,38 Eur. Jeho priemerný mesačný príjem po odrátaní uvedených výdavkov tak predstavuje sumu 1.775,02 Eur.
Odporkyňa dosahuje zo zamestnania priemerný mesačný príjem vo výške 478,25 Eur, pričom s dochádzaním do práce má spojené výdavky vo výške 40,- Eur mesačne. Jej mesačný príjem po odrátaní uvedených výdavkov predstavuje sumu 438,25 Eur.
Okrem navrhovateľky má odporkyňa ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči 17-ročnému synovi (bratovi navrhovateľky), ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti u rodičov odporkyne. Odporkyňa rodičom na bývanie prispieva sumou 150,- Eur mesačne. Na výživu syna jeho otec prispieva výživným vo výške 185,- Eur mesačne. S dochádzkou syna do školy sú spojené výdavky vo výške 50,- Eur mesačne, za telefón platí 32,- Eur mesačne. S návštevou školy má syn odporkyne spojené ďalšie jednorazové výdavky v súvislosti s výkonom odbornej praxe.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a zistenému skutkovému stavu súd zaviazal odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 85,- Eur mesačne, nakoľko mal za preukázané, že navrhovateľka naďalej pokračuje v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. Zvýšené výdavky na odôvodnené potreby navrhovateľky však môže odporkyňa pokrývať len v rozsahu svojich možností a schopností, bez ohrozenia jej schopnosti zabezpečovať v nevyhnutnej miere svoje vlastné potreby a plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktoré má v osobnej starostlivosti. Súčet príjmu odporkyne a výživného, ktorým otec prispieva na výživu syna, predstavuje čiastku 623,25 Eur. Po odrátaní sumy 150,- Eur, ktorou odporkyňa prispieva na výdavky spojené s bývaním, vyčíslených nákladov na cestovné a telefón pre syna (vo výške 82,- Eur) a zaplatení výživného na navrhovateľku v súdom stanovenej výške 85,- Eur, zostane odporkyni k dispozícii čiastka 306,25 Eur, z ktorej musí uspokojovať potreby dvoch osôb (odporkyne a jej dospievajúceho syna), t.j. náklady na stravu,
oblečenie, hygienu a ostatné výdavky spojené so štúdiom syna, jeho voľným časom a iné náhle výdavky. Súd poukazuje na to, že navrhovateľka tieto náklady len na seba vyčíslila na sumu 410,- Eur (hygiena, oblečenie, strava, ostatné), súd ich za odôvodnené priznal v rozsahu 280,- Eur. Podľa názoru súdu určenie výživného vo vyššej sume, než súdom stanovených 85,- Eur, by výrazne ohrozilo schopnosť odporkyne uhrádzať jej základné potreby a potreby maloletého syna.
Súd neuznal argumentáciu navrhovateľky, že po zvýšení výživného na jej brata sa výrazne zvýšil rozdiel medzi sumou, ktorou prispieva otec na syna a sumou, ktorou prispieva odporkyňa na navrhovateľku. Súd poukazuje na výrazný rozdiel medzi príjmom otca navrhovateľky a odporkyňou. Príjem odporkyne predstavuje približne štvrtinu príjmu, ktorý zo zamestnania dosahuje otec navrhovateľky. Súdom určené výživné na navrhovateľku vo výške 85,- Eur mesačne tvorí 19% príjmu odporkyne (príjem vo výške 438,25 Eur). Na druhej strane súdom určené výživné na brata navrhovateľky vo výške 185,- Eur mesačne tvorí 10 % príjmu otca navrhovateľky (príjem vo výške 1.775,02 Eur). Tento pomer viac než dostatočne zohľadňuje rozdiel vo výdavkoch navrhovateľky ako vysokoškoláčky a jej brata ako stredoškoláka.
Zvýšenie výživného z pôvodne stanovenej sumy 66,39 Eur na sumu 85,- Eur mesačne zohľadňuje rast nákladov navrhovateľky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole a zároveň zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporkyne. Vzhľadom na možnosti a schopnosti otca navrhovateľky ako druhej povinnej osoby, táto suma podľa názoru súdu postačuje na krytie odôvodnených potrieb navrhovateľky.
Súd uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 85,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu, t.j. od 16.9.2014. Zročné výživné za obdobie od 16.9.2014 do 20.10.2014 v celkovej sume18,61 Eur (rozdiel medzi pôvodne stanovenou sumou výživného 66,39 Eur a určeným výživným vo výške 85,- Eur za 1 mesiac) uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia by mala navrhovateľka právo na náhradu trov konania. Nakoľko jej však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže navrhovateľ podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Odporkyňa proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva účinne pred súdom v zmysle ust. §207 ods.1 O.s.p. vzdala.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.