Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7C/146/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti odporcovi: 1. Z.. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, U., 2. F. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. M. XXXX/XX, zastúpená opatrovníkom P. H.K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, U., 3. Z. J., N.. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, U. (korešpondenčná adresa: H. X, U.), 4. G. Q., Q.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, U., 5. P. Q., N.. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, U., 6. J.. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, U., 7. P. H., N.. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, U., odporcovia v 1, 3, 4, 5 a 7 rade zastúpení: JUDr. Ondrej Nagy, advokát so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.663,24 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Odporcovia v 1. až 7. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1.663,24 EUR spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 16.07.2010 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 09.08.2011, doručeným na tunajší súd dňa 11.08.2011 žiadal súd, aby vydal platobný rozkaz a v prípade podania odporu rozsudok, v ktorom určí odporcovi Z.. H. J. (odporca v 1. rade) povinnosť zaplatiť mu sumu 1.663,24 2.

EUR spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 16.07.2010 až do zaplatenia a uhradil mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste N. XX, M.Á., A. XXXXXXX podľa zákona č. 656/2004 Z.z. Odporca ku dňu podania návrhu na súd pohľadávku neuhradil, a to ani na základe výzvy. V zmysle nariadenia vlády SR č. 586/2008 z.z. § 3 si účtujú úrok z omeškania, ktorý je o osem percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzby určená ECB. V zmysle § 39 ods. 2 z.č. 656/2004 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z.

Návrh bol vybavený vydaním platobného rozkazu tunajšieho súdu č.k. -12 zo dňa 04.11.2011. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal odporca Z.. H. J. v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že platobný rozkaz považuje v celom rozsahu za neopodstatnený. Nie je výhradným majiteľom nehnuteľnosti, odberné miesto bolo pre neplatenie zrušené a nehnuteľnosť od roku 2004 nevyužíva a nemá dôvod pripájať akékoľvek drôty. Podľa susedov bola drevenica často obývaný jemu neznámymi osobami a to tak, že vchod bol vylámaný, čo zistil viackrát v období Vianoc a Veľkej noci.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 19.12.2011 žiadal, aby súd pripustil vstup do konania ďalších účastníkov na strane odporcu a ku odporu odporcu v 1. rade uviedol, že dňa 28.06.2010 bola pracovníkmi kontroly odberateľských miest elektrickej energie vykonaná kontrola odberného miesta, ktoré je v podielovom spoluvlastníctve odporcov. V rámci vykonanej kontroly bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie vykonaný spôsobom uvedeným na protokole o zistení neoprávneného odberu, t.j. z nemeranej časti, z hlavného prívodu z HDS bol napojený kábel do elektrickej inštalácie drevenice, na odberom mieste dochádzalo k odberu elektrickej energie bez uzavretej zmluvy a elektromera. Pasívna legitimácia odporcu v prebiehajúcom konaní je daná vlastníctvom nehnuteľnosti, v ktorej bol neoprávnený odber zistený, v rozhodnom období (od 30.05.2010 do 28.06.2010).

Uznesením zo dňa 29.12.2011 súd pripustil, aby do konania vstúpili na strane odporcov podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, v ktorej bol neoprávnený odber zistený.

Na pojednávaní konanom dňa 05.02.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že zotrvávajú na žalobe po jej úprave, nakoľko bolo zistené, že z hlavnej distribučnej skrinky, ktorá je vlastníctvom navrhovateľa bol ťahaný kábel do rozvodnej skrinky v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej odporcom a bol tam zaznamenaný neoprávnený odber. Poukázala na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť. Išlo o odber v rozpore so zmluvou. Poukázala na zákon o energetike konkrétne na § 30 ods. 4, v zmysle ktorého akýkoľvek zásah bez súhlasu navrhovateľa je v takýchto prípadoch zakázaný. Majú za to, že v zásade otázka náhrady škody nemôže byť nejako skúmaná, teda z hľadiska v záujme koho bola elektrina 3.

odoberaná, kde opierajú svoj názor o judikatúru a to konkrétne o Uznesenie KS BB . Taktiež predložila vyjadrenie odporcu v 1/ rade, z ktorého je zrejmé, že na uvedenú chatu chodil a to maximálne dvakrát do roka, kde z toho vyplýva, že tento odporca na uvedenú chatu chodieval a práve on mohol mať záujem na takomto odbere elektriny. Avšak skutočnosť, že rozvodná skrinka je prístupná aj iným osobám, nezbavuje zodpovednosti práve vlastníkov nehnuteľnosti. Poukázala v tomto prípade na povinnosť uloženú § 415 OZ, resp. aj na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 0133/2009- E-PP, v zmysle ktorého je zrejmé, že pri uzatváraní nejakej žiadosti o pripojenie je potrebné preukázať vlastnícky vzťah a teda tak tomu bolo aj v danom prípade. Ďalej poukázala aj na rozsudok KS Žilina sp.zn. , kde bol zaviazaný k zaplateniu správca bytového domu, ktorý vôbec do daného bytového domu ani nechodil. Pokiaľ by mal súd prípadne skúmať pasívnu legitimáciu, možno vypočuť Z.. S. F., vlastníka vedľajšej rekreačnej chaty N. XX, M., ktorý býva na adrese F. XX, XXX XX U.. Predložila súdu záznam firmy, ktorá zistila neoprávnený odber, konkrétne pán J. X., z ktorého je zrejmé, že tento sa spojil s odporcom v 1/ rade, ktorý mu povedal, že faktúru má zaslať na jeho adresu do U..

Právny zástupca odporcov k veci uviedol, že odporcovia ako spoluvlastníci nehnuteľnosti, predmetom ktorej je návrh na zaplatenie škody za neoprávnený odber túto nehnuteľnosť - drevenicu, užívali približne do roku 2004. V roku 2004 platili prostredníctvom Z.. H. J. aj všetky náklady, ktoré sa tejto nehnuteľnosti týkali, to znamená, že platili aj elektrickú energiu tak, ako im táto bola vyúčtovaná. V roku 2004 však po uhradení elektrickej energie navrhovateľovi, tento požadoval jej opätovnú úhradu s tým, že neeviduje platbu od odporcov. Bolo to aj predmetom súdneho konania, bol vydaný platobný rozkaz. Na základe tohto platobného rozkazu, odporca, keďže voči nemu nepodal odpor, uhradil predmetnú čiastku vrátane trov konania. Následne požadoval od navrhovateľa vrátenie čiastky, ktorú predtým uhradil na jeho účet. Navrhovateľ listom zo dňa 25.10.2010 oznámil Z.. J., že túto platbu nemohol jednoznačne identifikovať, nakoľko bola zrealizovaná vkladom v hotovosti a keďže uplynula značne dlhá doba, počas ktorej zostávala platba nezaradená, túto platbu mu nemôže vrátiť. To znamená, že odporcovia platili dvakrát tú istú čiastku a ešte so sankciou, že im bola odpojená elektrina do objektu. Takisto bola zrušená zmluva o dodávke elektrickej energie a to dňom 01.06.2004. Od tejto doby odporcovia predmetnú nehnuteľnosť

nenavštevovali za účelom jej užívania, nakoľko tam elektrická energia nebola pripojená, nedala sa táto nehnuteľnosť užívať. Okrem toho tam boli i dôvody, že F. G. A. J. boli už staršieho veku, nemohli sa sami dostaviť do tejto chalupy a keď tam nebola elektrina, nemohli tam bývať a mali zdravotné problémy. Ostatní spoluvlastníci medzičasom si zabezpečili iné rekreačné objekty a nemali záujem túto nehnuteľnosť užívať a vynakladať do nej ďalšie finančné prostriedky, ktorými myslí aj opätovné zapojenie elektrickej energie. Z.. J., keď mal cestu na Oravu, vždy sa snažil zastaviť pri tejto nehnuteľnosti a skontrolovať jej stav. Nikdy ju však neužíval, bol to len pohľad a zistenie, či je chalupa v poriadku alebo nie. Je pravdou, že sa aj porozprával s vlastníkom susednej nehnuteľnosti, Z.. F., ktorého navrhovateľ navrhuje vypočuť ako svedka. Nehnuteľnosť bola od roku 2004 niekoľkokrát vylámaná a prechodne ju užívali neznáme osoby. Z.. J., ktorému obyčajne telefonoval práve Z.. F. vždy prišiel, opravil dvere, okenice tak, aby bola táto nehnuteľnosť zabezpečená. Je pravdou, že pracovník spoločnosti SSE Metrológia telefonoval Z.. J., že zistil dňa 28.06. 2010 neoprávnený odber. Už tým, že mu telefonoval je zjavné, že tento odber nemohol vykonať Z.. J. 4.

a nemohol tento odber vykonávať ani nikto z odporcov. Podľa fotodokumentácie, ktorú navrhovateľ predložil je zjavné, že chalupa bola otvorená, sú tam otvorené okenice, to znamená, že tí, ktorý v tom čase nehnuteľnosť užívali zbadali, že niekto sa k nehnuteľnosti blíži a rýchlo odtiaľ odišli. Navrhol, aby bola vypočutá aj svedkyňa H. T.. Poukázal na to, že priložený protokol k návrhu na súd o zistení neoprávneného odberu el. energie je iným protokolom ako ten, ktorý bol zaslaný Z.. J.. Spochybňujú preto vierohodnosť tohto dokladu. O tom, že odporcovia predmetnú nehnuteľnosť neužívali od roku 2004 a teda nemohli vykonávať odber elektrickej energie svedčí aj čestné prehlásenie navrhovateľom navrhnutého svedka Z.. F., ktorý túto skutočnosť potvrdzuje a potvrdzuje aj to, že do tejto nehnuteľnosti sa vlámali viackrát cudzí ľudia. Čo sa týka šetrenia polície a informácie, ktorú si vypočuli od súdu, že takéto podanie na vyšetrenie nebolo na políciu predložené, predložil súdu žiadosť o informáciu adresovanú OR PZ Dolný Kubín zo dňa 21.01.2014, kde ich žiada Z.. J., aby mu podali informáciu o stave vyšetrovania v súvislosti s týmto súdnym konaním. Z tohto podania je zrejmé, že polícia šetrila tento neoprávnený odber. V minulosti jeho klient nahlásil aj vlámanie do predmetnej chaty, avšak páchateľa sa nepodarilo zistiť, a preto neskôr už takéto hlásenia na políciu nedávali. V rokoch 2004, keď bolo vykonané odpojenie prípojky a odberu elektrickej energie, tak krátko na to bolo tam aj ďalšie vlámanie, a preto Z.. H. J. vymenil zámky na nehnuteľnosti a kľúče od týchto zámkov mal iba on s tým, že ak by ich chceli ostatní spoluvlastníci, čo sú jeho súrodenci, resp. jeho rodičia s manželmi, niekedy ísť túto nehnuteľnosť pozrieť aj napriek tomu, že tam nie je el. energia, aby si kľúče od neho vypýtali. Nikdy sa to však nestalo. Takisto namietal porušenie povinnosti o strany odporcov, že sa nestarali o nehnuteľnosť tak, ako im to ukladá OZ. Nehnuteľnosť bola vždy riadne uzamknutá a čo sa týka narušenia pripojenie elektrickej energie je vecou navrhovateľa, aby si sám zabezpečil ochranu neoprávneného odberu tým, že distribučná skrinka je v jeho vlastníctve a nie vo vlastníctve odporcov, kde bolo vykonané pripojenie na neoprávnený odber. Nie je pravdou, že by zákon o energetike prikazoval alebo dával povinnosť vlastníkom zabezpečiť takúto ochranu. Navrhovateľ túto povinnosť a pasívnu legitimáciu k vedeniu sporu s odporcami odvodzuje od ustanovenia § 30 Zákona o energetike 656/2004 Zz. Podľa odseku 2 je uvedené: Odberateľ elektriny v domácnosti je povinný... Odporcovia však tým, že bol zrušený odber el. energie neboli v čase neoprávneného odberu odberateľmi elektriky a okrem toho ani toto ustanovenia ani v ďalších častiach nehovorí objektívnej zodpovednosti vlastníkov nehnuteľnosti pri neoprávnenom odbere el. energie. Naopak, čo sa týka neoprávneného odberu elektriny je špeciálne ustanovenie a to § 39 uvedeného zákona o energetike, kde v ods. 2 je uvedené: Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu... To znamená, že navrhovateľ musí preukázať odporcom, že títo elektrinu odoberali a iba vtedy by boli povinní uhradiť túto vzniknutú škodu. Dal do pozornosti súdu, že uvedený zákon platil len do 01.09.2012 a v súčasnosti platí nový zákon o energetike č. 251/2012 Zz. Obdobnú úpravu ako uviedol podľa § 39 má aj tento nový zákon a to v § 46 ods. 2. Namietal preto pasívnu legitimáciu odporcov, ktorým nebol doteraz žiadnym spôsobom preukázaný neoprávnený odber el. energie a naopak, sú presvedčení, že predloženými dokladmi, ako i navrhnutou svedkyňou preukážu, že odporcovia, keďže neužívali predmetnú nehnuteľnosť, ani nemohli vykonať neoprávnený odber el. energie. Navrhovateľ si uplatňuje náhradu škody vo výške 1.663,24 EUR s prísl. Navrhovateľ nepredložil spôsob, akým vypočítal túto náhradu škody, a preto k samotnej výške sa ani nevie vyjadriť. Záverom uviedol, že žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol. 5.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že pokiaľ sa týka vyjadrenia PZ protistrany, že po ukončení zmluvného vzťahu SSE, a. s., tejto spoločnosti dvakrát uhradil čiastku za odber el. energie, poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľ, teda SSE - Distribúcia, a. s. Žilina, vznikla 01.07.2007 a teda je zrejmé, že PZ odporcov si zjavne mýli dva odlišné právne subjekty. Pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že tým, pán X. pracovník SSE - Metrológia, s. r. o. telefonoval v deň zistenia neoprávneného odberu odporcovi v rade 1/ a z toho by malo byť zrejmé, že odporca v rade 1/ nemohol vykonať neoprávnený odber, ktorý je predmetom tohto konania, opätovne poukázala na objektívnu zodpovednosť, to znamená nie je zrejmé kto vykonal neoprávnený odber, ale kto el. energiu odoberal a kto zodpovedal za nehnuteľnosť kde bol spôsobený neoprávnený odber. Nie je však zrejmé z čoho PZ odporcu usudzuje ak uvádza, že tým, že mu p. X. telefonoval, odporca v rade 1/ nenesie zodpovednosť za neoprávnený odber. Pokiaľ sa týka spochybnenia vierohodnosti protokolu o zistení neoprávneného el. energie poukazujeme tu na tú skutočnosť, že je pravdou, že do nami predloženého protokolu bol po predĺžení protokolu zo strany SSE metrológia, s. r. o. nám navrhovateľovi dopísaná suma v pravej časti, ako aj dopísané osoby, ktoré boli podpísané a ktoré zistili neoprávnený odber, avšak tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv na vierohodnosť protokolu. Toto dopísanie bolo iba kvôli sprehľadneniu pre navrhovateľa. Avšak súd návrh nebude považovať za vierohodný, navrhneme vykonať znalecké dokazovanie. Avšak má za to, že by sa takýmto znaleckým dokazovaním iba zbytočne navyšovali trovy konania. Pokiaľ sa týka PZ odporcu, že sa odporcovia o nehnuteľnosť riadne starali, čo odvodzuje od tej skutočnosti, že po ukončení zmluvy so spoločnosťou SSE, a. s. dal odporca v rade 1/ vymeniť zámok, máme za to, že takáto jednorazová ochrana nehnuteľnosti nebola aj vzhľadom na zistený stav a čas dostatočná. V tejto skutočnosti poukazujeme tiež na čestné prehlásenie Z.. F., ktorý jednoznačne uvádza, že vyčítal odporcovi v rade 1/, že sa o chalupu nestará. Taktiež poukazujeme opätovne na vyjadrenie p. Z.. F. ktorý uvádzal, že stretáva odporcu v rade 1/ na odbernom mieste. Pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že PZ odporcu uvádza, že Zákon o energetike účinný v čase trvania neoprávneného odberu neuvádzal povinnosť vlastníka nehnuteľnosti starať sa o odberné el. zariadenie, takéto vyjadrenia sa nezakladajú na pravde a to s poukazom na § 30 ods. 3 písm. c) Zákona 656/2004 Zz., podľa ktorého vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti je povinný udržiavať odberné el. zariadenie, ktoré slúži na dodávku elektriny viacerým odberateľom elektriny v domácnosti v zodpovedajúcom technickom stave. V súvislosti s pasívnou legitimáciou odporcom v predmetnom konaní, vzhľadom na vyjadrenie Z.. F. trvá na výsluchu Z.. F. a zároveň žiada, aby súd vykonal dopyt na Obecný úrad Zázrivá v zmysle, ktoré iné osoby sú vlastníkmi okolitých chát nachádzajúcich sa pri odbernom mieste, kde bol spôsobený neoprávnený odber el. energie. Pokiaľ sa týka škody, predložila súdu výpočet škody zo dňa 06.12.2013, rozhodnutia Úradu pre URSO č. XXXX/XXXX/E, XXXX/XXXX/E,XXXX/XXXX/E, zároveň Metodický pokyn č. 5/2008 a Metodický pokyn č. 8/2006 z ktorého je zrejmý spôsob výpočtu zisťovacieho poplatku pri neoprávnenom odbere elektriny. V zmysle tejto smernice sa výška zisťovacieho poplatku určuje ako podiel % nákladov na činnosti poskytnuté navrhovateľovi spoločnosťou SSE - Metrológia, s. r. o. a počtom zistených neoprávnených odberov. Pokiaľ sa týka nákladov na zistenie neoprávneného odberu elektriny, tzv. zisťovacieho poplatku, tieto predstavujú vlastné náklady navrhovateľa, ktoré súvisia s neoprávnenými odbermi, kam patria mzdové náklady, náklady na materiálové a technické vybavenie, softvérové vybavenie, personálne náklady, prevádzka a údržba technických zariadení osobných mot. vozidiel, PHM a taktiež náklady navrhovateľa na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov a pri kontrole odberných miest, 6.

ktorú pre navrhovateľa vykonáva spoločnosť SSE - Metrológia, s.r.o,.a to na základe rámcovej zmluvy, ktorú súdu predkladám.

Právny zástupca odporcov uviedol, že čo sa týka výšky uplatneného nároku na náhradu škody tak ako uviedla PZ navrhovateľa, tak ani k faktúre ani k žalobe táto výška náhrady škody nebola doložená a tým ani preukázaná. Čo sa týka Metodického pokynu na výpočet náhrady škody, metodický pokyn je interná záležitosť navrhovateľa a nie je to všeobecne záväzný právny predpis, ktorým by sa mohol súd alebo iný právny subjekt riadiť. Z predloženého výpočtu výšky náhrady škody nie je zjavná skutočná výška škody, aby ju bolo možné v tomto konaní preskúmať. Z toho, čo uviedla PZ navrhovateľa, do náhrady škody možno započítať podľa metodického pokynu taký nákladové položky, ktoré môže ovplyvniť len navrhovateľ a tým aj výšku požadovanej náhrady škody. Je toho názoru, že je nutné preukázať skutočnú výšku nákladov spôsobenej škody neoprávneným odberom a nie režijné a ďalšie náklady, ktoré vo

všeobecnosti navrhovateľovi vznikajú. Čo sa týka spochybnenia protokolu o zistení neoprávneného odberu el. energie, tu sa nejedná o doplnenie tohto protokolu tak, ako to uviedla PZ navrhovateľa, ale tu ide zjavne o iný protokol. Poukázal pri tom ako je uvedený VS, ako je uvedené odberné miesto, je zjavné, že to nie je to isté písmo s rovnakými odstupmi, takisto čo je uvedené ako menovitá hodnota hlavného ističa pri meraní je tam iný sklom písma, takisto neoprávnený odber zistený dňa, hodina, je tam iný sklon číslic. O.i. aj pri stručnom a výstižnom opise spôsobu vykonania neoprávneného odboru v protokole predlženom súdu navrhovateľom prvá veta končí v HDS, kdežto v protokole, ktorý bol zaslaný Z.. J. končí JE. Okrem toho ani v jednom z týchto protokolov nie je meno a podpis svedka, prípadne polície. Tiež chceme uviesť, že citované ustanovenie § 30 ods. 3 písm. c). ktorého sa navrhovateľ domáha, že je udržiavať odberné el. zariadenie, ktoré slúži na dodávku elektriny v zodpovedajúcom technickom stave je povinnosťou vlastníkov nehnuteľností. Toto ustanovenie sa však netýka neoprávneného odberu, lebo už z názvu § 30 je uvedené: Práva a povinnosti odberateľa elektriny v domácnosti. Odporcovia tým, že im bola zrušená zmluva o odbere elektriny nie sú a v čase zisteného neoprávneného odberu elektriny ani neboli odberateľmi elektriny. Sme toho názoru, že Z.. J., keď mu volal Z.. X., pri zisťovaní neoprávneného odberu el. energie nemohol tento neoprávnený odber vykonávať preto, že Z.. J., takisto ako všetci ostatní odporcovi sa zdržoval a zdržuje v BA a v čase telefonátu bol v Bratislave. Uviedol, že Z.. J. je absolvent Elektrotechnickej fakulty VŠT, ako odborník s 30 ročnou praxou by určite nezasahoval určite takýmto diletantským spôsobom do el. sústavy a distribúcie elektriny. Tiež opätovne zdôraznil, že distribučná skrinka, z ktorej bolo neoprávnené pripojenie neoprávneného odberu elektriny, je vo vlastníctve navrhovateľa, a preto odporcovia nemajú žiadnu povinnosť sa o ňu starať.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že má vzdelanie technického charakteru. Pokiaľ PZ navrhovateľa tu viackrát uvádzala, že aj z údajov R.. F. vyplýva, že sa mal v uvedenej nehnuteľnosti zdržiavať, tak v podstate niekedy sa zastavil len dole na parkovisku a k chate ani nešiel, len skontroloval či stojí. Pokiaľ tam išiel, tak to bolo práve vtedy, že mu bola hlásená nejaká mimoriadna udalosť a tak tam išiel a urobil nejaké opatrenia. Zvyčajne to bolo v období Vianoc alebo Veľkej noci, pretože má tu na Orave v obci Leštiny kamarátov, ku ktorým práve na tieto sviatky chodieval. Nespochybňuje, že mu volal, bol to zrejme ten pán X., ktorý sa ho pýtal, či je niekde na okolí, to on nebol, tak sa ďalej pýtal, či tú chatu niekomu neprenajíma. Keď sa ho spýtal o čo ide, tak mu povedal, že 7.

zistili neoprávnený odber a že mu pošle škodovú faktúru, ktorú mu radil uhradiť, lebo inak tú vec postúpia polícii. Namietal, že by mu nejako iniciatívne hovoril, aby mu posielal škodovú faktúru. Naopak mu povedal, že ak to oni nepostúpia polícii, tak to bude musieť urobiť sám. Zrejme mu povedal, že uznáva, že vznikla škoda, ale že on za to nenesie zodpovednosť. V ten deň keď mu volal, bol takmer určite v práci, resp. určite to bol pondelok. Preto ho neprekvapilo, keď mu potom zavolal príslušník polície p. J. R. a žiadal o vysvetlenie v tejto veci, kde predpokladal, že SSE dalo trestné oznámenie. Poslal aj vysvetlenie, ktoré zaslal predtým na SSE. Tým považoval celú vec, či je alebo nie je v štádiu vyšetrovania, za vybavenú. Ak treba dodržať technickú špecifikáciu, ktorú vyžaduje SSE pre zapojenie, tak nie je možné inak zabezpečiť nehnuteľnosť ako tým, že nehnuteľnosť zamkne a a zatvorí okenice. Z toho, že v čase kontroly boli okenice otvorené a bola tam nedojedená polievka je zrejmé, že tam niekto bol.

Svedok J. X. uviedol, že pracuje v spoločnosti SSE - Distribúcia a bol na tej predmetnej kontrole. Ide zvyčajne o náhodné kontroly. Tu zistili, že je odtrhnutá plomba na poistkovej skrinke. Treba povedať, že tu išla elektrina z nástrešníka do tejto poistkovej skrinky a od nej už bola načierno ťahaná káblom priamo do chaty. V zásade ako vidno aj na fotografiách, tak z rozvodnej skrinky bol odobratý elektromer a z poistkovej skrinky vymontované poistky a zaplombovaná, teda po ukončení zmluvy z ich strany, čiže niekto musel odtrhnúť plombu na poistkovej skrinke, vyšróbovať šrób, otvoriť dvierka a založiť poistky. Nedemontujú pri ukončení zmluvy prívodný kábel z dôvodu, že keby malo dôjsť k obnove odberu, stačí takto len dať elektromer a poistky a môže sa pokračovať v odbere. Keby chcel odstrániť aj tú nemeranú časť, teda od tej poistkovej skrinky po stĺp, musel by o to majiteľ požiadať a vtedy mu vyhovejú. V konkrétnom prípade volal na firmu, aby zistil nejaké kontaktné údaje na majiteľa. Podarilo sa ich vypátrať až na Obecnom úrade, kde volal tomu pánovi. Vysvetlil mu čo je vo veci, spýtal sa ho či príde, povedal že nie s tým, že mu povedal, že to bude musieť zaplatiť, alebo že budú musieť volať políciu, kde on povedal, že to zaplatí a že aby políciu nevolali. Majú nejaké vnútropodnikové pravidlá, že pokiaľ súhlasí so zaplatením neoprávneného odberu, políciu nevolajú už aj z dôvodu, že majú čas na to niekoľko rokov, aby to nahlásili. Protokol o zistení neoprávneného odberu vypisoval on, to je kópia. Dole je jeho

osobné číslo XXXXX. Nevedel povedať, ako presne sa to robilo, lebo protokol sa vyhotovuje v dvoch kusoch a teda či každý kus vypísal zvlášť, alebo to robil cez kopír. Pri kontrole bol s ním kolega U., ktorý už u nich nepracuje. Po tom, čo mu súd predložil oba protokoly, teda ten ktorý predložil navrhovateľ i odporca uvádza, že oba písal on. Pokiaľ je na to, čo predložil navrhovateľ aj niečo iné, napr. suma faktúry za neoprávnený odber, resp. zisťovacieho poplatku, to si tam dopisujú pre prehľadnosť, nakoľko tento protokol majú v spise zvyčajne na prvej strane, aby to nemuseli vždy hľadať. V čase kontrole som bol zamestnancom SSE - Metrológia, s.r.o., od 01.01.2014 je zamestnancom SSE - Distribúcia. Nevie s istotou povedať, či bol tento neoprávnený odber nahlásený polícii, on to neurobil. Nevie sa vyjadriť, ako dlho mohol trvať neoprávnený odber, to mohlo trvať aj rok alebo dva. Do istého času museli vypisovať dva kusy protokolu a potom im dodali protokol s potlačou, kedy vlastne ten druhý bol kópia. Pokiaľ ide o poistkovú skrinku, tak sa nevie vyjadriť vo vlastníctve koho je, či teda vo vlastníctve majiteľov nehnuteľnosti alebo SSE, nakoľko v rôznych obdobiach to upravovali právne predpisy rôzne. Oni drevenicu nejako neohliadali, zabúchali na dvere, resp. na okenice. Dvere boli zatvorené, nikoho tam nebolo. Okenice ako vyplýva z fotiek, boli niektoré zavreté, niektoré otvorené. On si pamätá, že keď

8.

s tým pánom volal aj mu povedal, koľko to bude stáť a on povedal, aby mu to poslali, aby políciu nevolali. Keby sa nedopátral k majiteľovi nehnuteľnosti, tak by políciu volať musel.

Vypočutá svedkyňa H. T. uviedla, že je družkou odporcu v 1. rade. Sú spolu od roku 2003. Chalupu pozná, raz alebo dvakrát tam bola, ale treba povedať, že v období okolo roku 2006 sa obaja rozvádzali, mali deti vo svojej výchove. Nebol čas chodiť na chalupu. Navyše, sestra si našla chalupu bližšie, nebol už záujem rodiny nejako to budovať. Otec odporcu v 1. rade zomrel, matka mala zdravotné problémy. Navyše tam bola odpojená elektrika. Na Oravu chodili do Leštín, kde má odporca v 1. rade kolegu z práce. Navyše, ona a jej deti sú z hájenky, bývajú na dedine, teda prírody majú dosť. V podstate len keď išli do tých Leštín, tak sa zastavili pozrieť, či to tam stojí. V roku 2003 tam ešte aj prespali, ale potom tam už len raz - dvakrát ročne sa zastavili pozrieť či to stojí, už tam nespali. Nemá vedomosť o tom, že by aj niekto iný túto chalupu po roku 2004 užíval. Matka odporcu mala problémy s bedrovým kĺbom a používala barlu. K tej chalupe sa nedá prísť autom, je vysoko na kopci. Preto nebola vhodná ani pre sestru odporcu, ktorá mala dve malé deti a riešila svoju potrebu kúpou chalupy bližšie k bydlisku v Bezovci. Ona síce má vedomosť, že tam malo dôjsť k nejakému neoprávnenému odberu, ale nevidela to a bližšie o tom nevie nič. Po nahlásení toho neoprávneného odberu bola s pánom J. sa v tej chalúpke pozrieť. Okenice boli otvorené, do dverí stačilo buchnúť aby sa otvorili, ale najviac s ním pohlo keď videl, že sú tam pomaľované steny a poprekladané osobné veci, že sa tam niekto chce zabývať.

Na pojednávaní konanom dňa 16.04.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa k veci uviedla, že na poslednom pojednávaní odporca v 1/ rade uznal, že bol spôsobený neoprávnený odber a navrhovateľovi vznikla škoda. Poukazujú aj na jeho vyjadrenie z 05.10.2010, kde uviedol, že dňa 08.10.2010 sa dostavil na adresu odberného miesta, kde našiel biely kábel ktorý demontoval a všetky káble z chaty vzal, čiže zistil ďalší neoprávnený odber a napriek tomuto zisteniu neprivolal ani políciu ani pracovníkov navrhovateľa, kde porušil ako § 415 OZ, podľa ktorého si každý má počínať tak, aby nedochádzalo k škodám, resp. z § 420 vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením právnych predpisov. Ďalej poukázala a predložila rozsudok KS ZA , z ktorého vyplýva, že nie je nevyhnutá prítomnosť tretích osôb pri kontrole odberateľa, resp. ich neprítomnosťou sa nestáva kontrola nedôveryhodná. Taktiež poukázala na skutočnosť, že prítomný svedok upozorňoval odporcu v 1/ na neoprávnený odber, resp. odporca 1/ uvádzal, že ho mal kontaktovať príslušník polície p. J. R. a oni žiadajú, aby súd zistil, kto teda odporcu v 1/ rade kontaktoval, ohľadne čoho, či bolo začaté trestné stíhanie a ohľadne čoho. Pokiaľ mal odporca zriadenú elektrickú prípojku a neustále tam dochádzalo k neoprávnenému odberu, o čom tento mal vedomosť, mal povinnosť požiadať o odstránenie tejto elektrickej prípojky. Pokiaľ ide o škodu, tak predložila súdu faktúru od SSE Metrológia , s.r.o. č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že skutočne táto navrhovateľovi fakturovala náklady kontroly a z kvantitatívnych ukazovateľov vyplýva, z čoho to pozostáva. Pokiaľ teda by mal súd pochybnosť, môže k výpočtu škody vypočuť pracovníka navrhovateľa Z.. H. T., ktorý výšku škody vypočítaval. V prípade, že by súd nemal za preukázaný zisťovací poplatok, navrhuje vypočuť Z.. R. G., taktiež pracovníka navrhovateľa, ktorý je autorom metodického pokynu, ktorý bol súdu predložený na poslednom pojednávaní a taktiež navrhuje vykonať dopyt na spoločnosť SSE Metrológia, s.r.o.

v tom zmysle, či vo faktúre, ktorá bola súdu predložená, boli fakturované tiež úkony, ktoré súvisia s neoprávneným odberom, ktorý 9.

je predmetom tohto konania a zároveň o ktoré položky konkrétne ide a na záver ešte pokiaľ sa týka námietky právneho zástupcu odporcov k hodnovernosti protokolu o zistení neoprávneného odberu navrhujeme vykonať dopyt na spoločnosť SSE metrológia, s.r.o., či v čase zistenia neoprávneného odberu, t.j. 28.06.2010 vyhotovovali jej zamestnanci na základe vnútorných smerníc dva originály protokolov, ktoré boli samostatne vypisované.

Právny zástupca odporcov k veci uviedol, že prípojka elektrickej energie nebola jeho klientmi objednaná, prípojka el. energie na odbernom mieste bola navrhovateľom inštalovaná už predtým, ako sa odporcovia stali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá nehnuteľnosť odoberala el. energiu z uvedenej elektrickej prípojky, ktorá bola a je vo vlastníctve navrhovateľa. Elektrická prípojka vedie cez elektromernú skrinku odporcov. Tiež chceme uviesť, že odporcovia nemajú a v čase zistenia neoprávneného odberu nemali žiadny zmluvný vzťah s navrhovateľom, a preto nemali žiadne povinnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti na čom stavia navrhovateľ svoju žalobu. Odber elektriny bol zrušený v roku 2004 tak ako už uviedol na predchádzajúcom pojednávaní. K tvrdeniu, že odporcovia mali požiadať o odstránenie tejto elektrickej prípojky, aby nedochádzalo k neoprávnenému odberu uviedol, že odporcovia žiadnu takúto povinnosť nemajú, je to len vec navrhovateľa, nakoľko sa jedná o jeho zariadenie. Dokumentoval to aj tým, že v súčasnej dobe, bez takejto žiadosti, navrhovateľ el. prípojku sám odpojil. Čo sa týka navrhovaných dôkazov na výšku vzniknutej škody sú toho názoru, že je len vecou navrhovateľa, aby preukázal výšku týchto nákladov, ktorú doteraz súdu riadne nepredložil a nie je vecou súdu vykonávať dôkazy, ktoré má na podporu svojich tvrdení navrhovateľ sám predložiť a už vôbec nie vypočúvať pracovníkov, ktorý spracovali interné metodické pokyny u navrhovateľa, lebo tieto v žiadnom prípade nemôžu preukázať vznik škody a výšku. Zároveň súdu predložil mailovú komunikáciu s OO PZ, s p. J. R. ktorý uviedol, že odporca v 1. rade nebol v tejto veci vyšetrovaný.

Vypočutý svedok S. F. uviedol, že je pravdou, že má v blízkosti odporcov chatu. O neoprávnených odberom elektriny prakticky nevie nič, len jedenkrát ako to vyplýva z jeho vyhlásenia, odstránil vodiče pripevnené na rozvodnú skriňu, ktoré smerovali dovnútra chaty, chcel tým zabrániť nebezpečenstvu požiaru. Vtedy sa snažil kontaktovať s odporcom v 1. rade, ale keď mu telefón nedvíhal, odstránil ich sám. Odporcu v 1. rade spoznal v roku 1999, keď kúpil chalupu v susedstve. Vtedy tam bol ešte so švagrom a nejakou bližšou rodinou. Pokiaľ si však spomína, tak začiatkom tohto storočia, niekedy od roku 2001-2002 na chatu prestal chodiť, objekt chátra, viackrát tam videl otvorené dvere, preto aj má čísla na oboch susedov, aby si mohli v prípade potreby prevolať. Za posledné roky len jedenkrát ho zazrel opravovať nejaký šindel. V podstate ho hnevá to, že z toho urobil „autobusovú zastávku“. Hocikedy je to otvorené, evidentne tam niekto chodí, zdržiava sa tam a hrozí, že vykradne prípadne aj susedné chaty. Nakoniec aj pred Vianocami v roku 2007 a 2009 boli vyvalené dvere na všetkých troch chatách, jemu aj susedovi vznikla veľká materiálne škoda, nevie aká vznikla odporcovi v 1. rade, nakoľko do toho objektu nevstupoval kvôli polícii. Druhýkrát mu vznikla ozaj veľká škoda, keď zobrali všetky svietidlá, vnútorné dvere a iné veci a na tom základe si s druhým susedom dali namontovať hlásiče vzniknutia do objektu. On je na tej chate prakticky celé letné prázdniny a okrem posledných dvoch rokov každé Vianoce či Veľkú noc. On neoprávnené napojenie nemal, nakoľko má elektrinu riadne zapojenú, čiže pokiaľ aj tam boli vlamači, stačilo im zažať svetlo. Keď odstraňoval tie káble, tak tie viedli z rozvodnej skrine, ktorú má odporca na ľavej strane domu cez dvere do vnútra 10.

chalupy. Kde to presne končilo, to uviesť nevedel. On to len vytrhol z tej rozvodnej skrine, ďalej to nechal tak, bolo to také diletantské pripojenie.

Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2014 zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že trvajú na podanom návrhu zo dňa 09.08.2011 v plnom rozsahu s tým, že v podstate trvajú na tom, že došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie podľa § 39 z.č. 656/2004 Z.z. o energetike. Taktiež žiadajú uhradiť vzniknutú škodu vyčíslenú Ing. T..

Právny zástupca odporcov uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyhodnotenia doteraz vykonaného dokazovania zo dňa 05.05.2014, pričom dôraznil, že odporcom nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti a spôsobenie škody tak, ako ju navrhovateľ v tomto súdnom konaní uplatňuje. Má na mysli to, že rozvodná skrinka bola vo vlastníctve odporcov, odporcovia neboli užívateľmi ani zmluvnými partnermi na odber elektriny navrhovateľa a to od roku 2004, kedy bola chalupa, v ktorej bol zistený neoprávnený odber, odpojená. Táto rozvodná skrinka bola na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve odporcov. Tiež poukázal na dôkaz, že v roku 2014 konečne rozvodnú skrinku navrhovateľ odpojil a demontoval. Bolo povinnosťou navrhovateľa v tomto konaní preukázať neoprávnený odber od odporcov. Navrhovateľ žiadnym spôsobom túto skutočnosť odporcom nepreukázal, stále len tvrdil, že odporcovia sa mali starať o rozvodnú skrinku, z ktorej bol vedený kábel do chalupy. Navrhovateľ nepreukázal, že by tento odber vykonávali odporcovia, nepreukázal, že by natiahli z rozvodnej skrinky kábel, na základe ktorého bol neoprávnený odber vykonávaný. Naopak bolo preukázané, že odporcovia sa od roku 2004 len málokedy, a to len formou ohliadky, zdržiavali na tejto chalupe, a preto nemohli vykonať neoprávnený odber, za ktorý si navrhovateľ účtuje žalovanú škodu. Žalovaná škoda nebola pred pojednávaním, t.j. pri uplatňovaní škody vyčíslená odporcom a títo ani nemali možnosť k nej zaujať stanovisko. Bola vyčíslená až v priebehu konania a podľa položiek tam uvedených sa jednalo o výpočet spriemerovaných režijných nákladov podľa metodického pokynu navrhovateľom, ktorý nepreukázal skutočný vznik škody tak, ako si ju navrhovateľ uplatnil. Odporcovia tým, že bola zrušená zmluva o odbere elektrickej energie, nie sú odberateľmi energie, ktorých povinnosťou bolo starať sa o odberné elektrické zariadenie vo vlastníctve navrhovateľa. Je na navrhovateľovi, aby sa o toto elektrické zariadenie, ktoré je v jeho vlastníctve staral a si ho strážil. Preukázali, že chalupa bola niekoľkokrát vylámaná, že sa v nej zdržovali neznámi ľudia, ktorí zrejme vykonali natiahnutie elektrického kábla od rozvodnej skrinky do chalupy a vykonali neoprávnený odber elektrickej energie. Neoprávnený odber elektrickej energie zistený 28.06.2010 bol aj šetrený políciou a vzhľadom na to, že nebol zistený páchateľ, nezačali ani trestné konanie voči neznámemu páchateľovi tak, ako to predložili súdu vo vyjadrení polície. Na záver požiadal súd, aby žalobu navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol ako neopodstatnenú a v prípade úspechu odporcov im priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia tak, ako ich vyčíslia v zákonnej 3 dňovej lehote.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom odporcu v 1. rade a svedkov, pričom zistil tento skutkový stav:

Odporcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX M., ako rekreačná chata. Na uvedenom odbernom mieste, konkrétne N. XX, M., došlo k neoprávnenému odberu zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickej energie. Ako vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, tak neoprávnený odber bol 11.

zistený dňa 28.06.2010, kde podľa popisu osôb, ktoré ho zistili - J. X. a J. U. (pracovníci SSE - metrológia s.r.o.), z nemeranej časti z hlavného prívodu z HDS je napojený kábel do elektrickej inštalácie drevenice bez zmluvy a elektromera. Následne bola odporcovi v 1. Rade zaslaná faktúra za neoprávnený odber elektriny na celkovú sumu 1.663,24 EUR, ktorá mala splatnosť 15.07.2010. Výpočet škody bol urobený v zmysle vyhlášky č. 154/2005 Z.z., kde denná spotreba bola vypočítaná podľa § 1 ods. 4 písm. b) podľa menovitej hodnoty istiaceho prvku 3 x 27 A, výpočet príkonu: 3 x 230 V x 27 A = 18,63 kW, denná spotreba 18,63 kW x 12 hodín = 223,56 kWh/deň, doba trvania neoprávneného odberu vychádzala z § 1 ods. 2 a bola stanovená od 30.05.2010 do 28.06.2010, teda 30 dní, spotreba za 30 dní: 223,56 kW x 30 dní = 6706 kWh, škoda vypočítaná podľa § 1 ods. 1 pri použití sadzby D1 z Cenníka elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy navrhovateľa platného v roku 2010, potom spotreba VT = 6706 kWh v sadzbe D1, a to sa rovná 1.113,25 EUR. Faktúrou bol vyúčtovaný aj zisťovací poplatok (náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny) vo výške stanovenej smernicou navrhovateľa č. 5/2008 a rámcovou zmluvou medzi navrhovateľom a SSE - metrológia, s.r.o. vo výške 549,99 EUR (s DPH). Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporcovia chatu prakticky neobývajú a neudržiavajú ju, len niekedy tam prišiel túto skontrolovať odporca Z.. H. J.. V podstate ide o dlhšie obdobie, a to od roku 2003 až 2004. Toto tvrdenie odporcu Z.. J. v podstate potvrdzuje aj tvrdenie svedka Z.. F., ktorý potvrdil, že o drevenicu sa nikto nestará, táto sa nachádza na odľahlom mieste mimo dediny a stáva sa, že sa do nej niekto občas vláme a nasťahuje sa do nej, a to pomerne často. Tento svedok upozornil Z.. J., že na chalupe má externú prípojku elektrického prúdu, kde kábel bol pripojený do rozvodnej skrinky a cez dvere smeroval do chalupy. Videl v tom riziko vzniku požiaru, a preto v jednom

prípade prípojku zrušil on sám. V decembri 2007 až 2009 neznáme indivíduá vykradli všetky tri chalupy v tejto odľahlej časti. Skutočnosť, že do predmetnej rekreačnej chaty skutočne vnikali neznáme osoby, je zrejmá aj z relácií od polície, kde však tieto osoby pri vyšetrovaní vlámania nebolo vypátrané.

V zmysle čl.20 ods. 3 Ústavy SR:

Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

V zmysle § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

V zmysle 39 z.č. 656/2004 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010:

(1) Neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, 12.

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

(2) Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vzhľadom na zistený skutkový stav potom mal súd za to, že návrh je oprávnený. Je zrejmé, že v danom prípade v rekreačnej chate vlastnícky patriacej odporcom došlo k neoprávnenému odberu elektriny, a to bez určeného meradla (§ 39 ods. 1 písm. b) z.č. 656/2004 Z.z.). Vykonaným dokazovaním je preukázané to, že k takémuto odberu došlo viackrát, avšak navrhovateľ to prostredníctvom zmluvnej firmy zistil bez pochyby dňa 28.06.2010 a uvedený neoprávnený odber vyfakturoval odporcovi Z.. J.. V danom prípade je zrejmé, že ide o prípad objektívnej zodpovednosti a neoprávneným odberom je každý odber bez určeného meradla. V danom prípade je nepodstatné, kto takéto porušenie vykonal, pokiaľ je predmetný právny predpis budovaný na princípe objektívnej zodpovednosti. Avšak treba brať do úvahy, že vlastníctvo zaväzuje, bolo povinnosťou odporcov vykonať také opatrenia, aby nedochádzalo ku škode a pokiaľ k neoprávnenému odberu došlo, títo sú povinní škodu nahradiť. Nič na tom nemení skutočnosť, že nie je zistené, kto konkrétne neoprávnený odber urobil, je zrejmé, že odporcovia neurobili všetky opatrenia, ktoré mali, a to buď aby zamedzili prístup do poistkovej skrinky, resp. nepožiadali o odstránenie prívodného kábla, kde je zrejmé, že keby to boli urobili, neoprávnený odber by nebol možný, i keď je zrejmé, že by bolo problematické a drahšie nanovo žiadať zavedenie elektriny a znížila by sa im aj cena nehnuteľnosti. Súd teda nemal dôvod pochybovať o tom, že odporcovia sú tí, ktorí musia neoprávnený odber z dôvodu ich objektívnej zodpovednosti uhradiť. V zásade k výške sumy boli námietky odporcov v tej časti, v ktorej im bol fakturovaný aj tzv. zisťovací poplatok (§ 1 ods. 5 citovanej vyhlášky), kde vypočítaná škoda sa zvyšuje o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu. Tu súd konštatuje, že navrhovateľ preukázal, že mu bola fakturovaná suma za zisťovanie neoprávnených odberov v predmetnom mesiaci jún 2010 a tieto zmluvnému partnerovi aj zaplatil. V danom prípade vzhľadom na miesto zistenia neoprávneného odberu - rekreačná chata v horskom prostredí, so sťaženým prístupom, ku ktorej nevedie asfaltová cesta, nemá súd pochybnosť o tom, že

akékoľvek presné vyrátavanie zisťovacieho poplatku, by bolo kontraproduktívne a mohlo by presiahnuť nákladovo výšku zisťovacieho poplatku. V danom prípade, aj s poukazom na § 136 O.s.p., kedy je zrejmé, že uvedený zisťovací poplatok musí kryť všetky náklady zmluvného partnera, ktorý zisťovanie neoprávnených odberov robí (či už sú to náklady na administráciu, mzdy, samotné náklady na cestovné) a ich preukazovanie môže byť práve, ako ukazuje konkrétny súdený prípad, problematické, resp. aj s poukazom na skutočnosť, že preukázateľne k neoprávneným odberom prišlo viackrát, má súd za to, že podľa jeho úvahy ide o sumu primeranú a nie je potrebné nejaké znalecké dokazovanie. Taktiež pokiaľ ide o vypočítanú škodu bez zisťovacieho poplatku, je zrejmé, že skutočnú škodu nemožno

13.

vyčísliť, a potom nastupuje výpočet podľa príslušnej vyhlášky, kde odporcovia žiadnym relevantným spôsobom uvedený výpočet nespochybnili.

V zmysle § 517 ods. 2 súd priznal navrhovateľovi aj právo na úrok z omeškania, a to vo výške 9 % ročne zo sumy 1.663,24 EUR od 16.07.2010 do zaplatenia, teda od doby splatnosti pôvodnej faktúry, kedy je zrejmé, že žiaden z odporcov uvedenú sumu ako spoluvlastník nehnuteľnosti neuhradil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline, a to písomne v 5 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).