Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-459-1998.pdf
PDF · 75.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/459/1998
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U.. P. A., K. XX, F., Č. X., proti povinnému: T O R U S , stavebný podnik a.s. IČO: 31562442, o vymoženie 15.331 Kč s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Martišík, Samoty 1061, Púchov, takto
rozhodol:
Súd exekúciu proti povinnému vyhlasuje za neprípustnú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 26.2.1998 na Exekútorskom úrade u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka návrh, ktorým sa domáhal proti povinnému vymoženia sumy 15.331 Kč.
Na základe žiadosti exekútora súd vydal dňa 11.3.1998 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.
Súdny exekútor doručil dňa 13.8.2014 súdu spolu s exekučným spisom EX 158/1998 podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, teda z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 27,3 Eur + DPH, na ktoré žiadal zaviazať oprávneného. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/477/2011-27 zo dňa 29.6.2012.
Súd vyzval súdneho exekútora, aby uviedol, z akého dôvodu žiada zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor dňa 29.9.2014 súdu uviedol, že súd vykoná výmaz obchodnej spoločnosti ex offo len po predchádzajúcom zistení nemajetnosti spoločnosti, preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm h) Exekučného poriadku.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4K 106/98-871 zo dňa 03.10.2007 zrušil konkurz na majetok úpadcu TORUS, stavebný podnik a.s., Považské Podhradie 556/4, Považská Bystrica, IČO 31 562 442 po splnení rozvrhového uznesenia a spoločnosť bola ex offo vymazaná z obchodného registra dňa 10.2.2009.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. Poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd po preskúmaní výpisu z obchodného registra mal za preukázané, že povinný zanikol v priebehu konania bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 37 ods. 1 Ex. por. a dňa 10.2.2009 bol vymazaný z Obchodného registra a tým je daný dôvod, pre ktorý je exekúcia proti nemu neprípustná. Preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. túto vyhlásil proti povinnému za neprípustnú a zastavil ju.
Súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 27,3 Eur + DPH.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V danom prípade je nepochybné, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, a keďže súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie, bolo povinnosťou súdu skúmať, či možno na ich náhradu zaviazať oprávneného.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. trovy exekúcie platí v zásade povinný. Povinný v tomto prípade zanikol bez právneho nástupcu, preto citované ustanovenie v danom prípade nemožno aplikovať a povinnému nemožno uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie. Ohľadom oprávneného súd uvádza, že ho možno zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v § 203 ods. 1 Ex. poriadku. Tieto dôvody nemožno rozširovať. Exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného, ale z dôvodu, že povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto neprichádza do úvahy uložiť oprávnenému povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie. Súd nezistil ani procesnú zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. odôvodňovala jeho zaviazanie na zaplatenie trov exekúcie. Oprávnený nevzal návrh na vykonanie exekúcie späť, nežiadal vymôcť už uhradenú pohľadávku a zo spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že v dôsledku konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Po vyhodnotení uvedených okolností mal súd za to, že nie sú dané zákonné dôvody na to, aby súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase jeho podania oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z dôvodu, že Najvyšší súd už opakovane judikoval (napr. spis. zn. 3MCdo 10/2011), že v prípade, ak dôjde k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a následne jej vymazaniu z Obchodného registra, je potrebné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, keďže v čase zrušenia spoločnosti bez likvidácie, táto nemala žiaden majetek, súd preskúmal túto okolnosť, ktorá by mohla mať význam z hľadiska možnosti zaviazania na úhradu trov exekúcie oprávneného. Súd zistil, že podľa vyššie uvedenej súčasnej praxe nemožno v tomto prípade postupovať z dôvodu, že exekučné konanie začalo v roku 1998 a v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. V ustanovení § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 neexistovala možnosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd musel v tomto prípade
vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju a nie zastaviť ju pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) v znení účinnom od 1.2.2002.
Pokiaľ súdny exekútor na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/477/2011-27 zo dňa 29.6.2012, toto rozhodnutie bolo súčasťou predloženého exekučného spisu, preto ho súd preskúmal a zistil, že sa v ňom uvádzané skutočnosti nedajú aplikovať na tento prípad, z dôvodov uvedených vyššie, keďže v danej veci sa jednalo o exekúciu začatú v roku 2007, nie pred 1.2.2002.
Súd s poukazom aj na názor vyjadrený Ústavným súdom SR má za to, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej zákonom predpísané predpoklady, či sa dá vymenovať za exekútora. Súdny exekútor potom vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku a musí rátať s možnosťou, že nastane v exekučnom konaní taký stav, že žiadneho z účastníkov nemôže súd zaviazať na zaplatenie odmeny a hotových výdavkov, ktoré exekútorovi vznikli pri vykonávaní exekúcie. Takéto riziko neuspokojenia zákonných nárokov exekútora je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri nútenom výkone rozhodnutí.
Z vyššie uvedených dôvodov, keď na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.