Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/182/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľky: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, Z., zastúpenej JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom Lachova 32, Bratislava, proti odporcovi: R.. Š. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, Z., zastúpenému Mgr. Kristínou Monosi Lehoťanovou, advokátkou, so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov Z. J., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX a R.. Š. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z. - M. W., zapísané v knihe manželstiev W. Ú. Z. - M. W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 25.06.2013, podaným na súd dňa 15.07.2013, domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Navrhovateľka zároveň podala proti odporcovi návrh na náhradu trov konania.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že k vzájomnému odcudzeniu medzi manželmi došlo z dôvodu rozdielnych názorov na riešenie vecí týkajúcich sa bežného rodinného života, nakladania s majetkom a komunikácie s deťmi. Navrhovateľka stratila záujem o spoločný život s odporcom, pretože rozvrat v ich vzťahu považuje za hlboký a trvalý. S odporcom si prestali rozumieť, žili spolu len zo zvyku. Neochota odporcu tolerovať názor odlišný od jeho názoru vedie v rodine k neustálym názorovým konfrontáciám, v dôsledku čoho v domácnosti pretrváva atmosféra napätia a neustálej nespokojnosti. I napriek tejto zložitej situácii sa navrhovateľka snažila manželstvo s odporcom udržať, čomu podriadila aj svoje konanie. Napriek všetkým ústupkom voči odporcovi už ďalej nedokáže žiť s ním v spoločnej domácnosti a rozhodla sa z nej odísť, aby si zariadila svoj vlastný život podľa vlastných predstáv. Jej rozhodnutie situáciu riešiť radikálnym spôsobom ovplyvnil fakt, že odporca podal na ich spoločného syna žalobu o vrátenie darovaného bytu. Odporca bez ohľadu na to, že obe deti sú dospelé a vedú svoj vlastný život, nedokáže s nimi komunikovať. Neustále sa snaží diktovať spôsob života navrhovateľke a ich deťom, hoci sú už dospelé a samostatné. Problematický je aj vzťah odporcu k spoločnému hospodáreniu. Manželia sa nedokážu dohodnúť o financovaní domácnosti. Navrhovateľka platí účty za byt, elektrinu, plyn, pevnú linku, dane za byt, chatu, garáž, poistenie, elektrinu a vodu na chate. Odporca neúčelne kupuje veci, ktoré sú zbytočné. Kupuje síce väčší podiel potravín, avšak často nad bežný rámec ich spotreby. Navrhovateľke potom neustále pripomína, že domácnosť financuje on, i keď to nezodpovedá realite, čím jej dáva najavo svoje dominantné postavenie. Odporca sa nepodieľal ani na upratovaní bytu, to prenechával navrhovateľke aj počas prípravy sviatkov. Odporca neustále iba prejavoval svoju nespokojnosť. Navrhovateľku za všetko kritizoval. Napätie v rodine sa neuvoľnilo ani počas sviatkov, kedy sa odporca správal odmerane voči deťom. Na chate, ktorá je výlučným vlastníctvom

navrhovateľky, odporca bez jej súhlasu vymenil zámky, a keď tam chcela navrhovateľka ísť sama alebo so synom, musela odporcu požiadať o kľúče. Odporca robil v záhrade na chate také zásahy, s ktorými navrhovateľka nesúhlasila a sama si nemohla robiť záhradnícke práce podľa svojich predstáv. Za týchto okolností ďalšie spolužitie s odporcom navrhovateľka považuje za vylúčené a rovnako podľa jej názoru neexistuje ani predpoklad na obnovenie ich manželského spolužitia. Manželstvo navrhovateľky s odporcom sa stalo len formálnym zväzkom. Neplní a v budúcnosti ani nemôže plniť svoj spoločenský účel.

Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil. Tvrdenia navrhovateľky, ktoré ona popisuje v návrhu na začatie konania považuje odporca za vykonštruované, skreslené a niektoré sa podľa odporcu ani nezakladajú na pravde. Nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľky, že si manželia prestali rozumieť a že žijú spolu len zo zvyku. Práve naopak sa domnieva, že ich manželstvo aj napriek skutočnosti, že trvá 45 rokov, je stále harmonické a ustálené. Vzájomné spolužitie manželov je vyrovnané. Odporca si navrhovateľku stále veľmi váži, rešpektuje jej dôstojnosť a má ju stále rád. Odporca považuje jeho manželstvo s navrhovateľkou za dynamické, nakoľko sa spolu starajú nielen o svoju domácnosť, ale aj záhradu a chatu a pravidelne chodia na dovolenky, majú spoločných známych. V manželstve sa nikdy nevyskytli vážne problémy. Odporca nepožíva alkoholické nápoje, nie je agresívnej ani násilníckej povahy, manželke nebol neverný a svoju rodinu si celý život veľmi váži a má k nej úctu. Svoje dospelé deti má stále rád a záleží mu na nich. Práve preto, že odporcovi na svojich deťoch tak záleží, má tendenciu ich varovať pred chybnými krokmi a snaží sa im tak pomôcť predísť rôznym problémom, ktoré život so sebou prináša. Toto svoje konanie odporca priznáva, avšak má za to, že takto koná jedine s dobrými úmyslami, čo navrhovateľka naopak chápe ako diktovanie spôsobu života, neustále vyčítanie a detailné riadenie. Odporca nepovažuje za korektné ani tvrdenie navrhovateľky o vzťahu odporcu k spoločnému hospodáreniu. Odporca má za to, že každý z manželov prispieva nielen finančne, ale aj eticky a morálne do manželstva toľko, koľko je schopný a robí tak s najlepšími úmyslami. Odporca celý život slušne zarábal a nikdy na svojej rodine nešetril. Naopak, svojej rodine a najmä svojej manželke vždy doprial. Jednak v súvislosti s rodinnými rekreáciami, ale aj s potrebami v domácnosti. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca kupuje väčší podiel potravín, avšak nad bežný rámec, je absurdné a ako dôvod na rozvod manželstva až irelevantné. Odporca rozhodnutie manželky podať návrh na rozvod manželstva považuje za neopodstatnené a je mu ľúto jej konania. Odporca si myslel, že jeseň svojho života prežijú spoločne, budú si oporou, vzájomne sa budú o seba starať, obzvlášť s ohľadom na ich zdravotný stav, tak ako si to sľúbili, keď vstupovali do manželstva. Navrhovateľka ani raz nenaznačila odporcovi, že jej jeho správanie či konanie akýmkoľvek spôsobom prekáža. Nesnažila sa situáciu riešiť. Navrhovateľka odporcovi ani len nepoznamenala, že pocity, ktoré prežíva, a ktoré opísala v návrhu, považuje za podstatné a závažné. Odporca netvrdí a ani nikdy netvrdil, dokonca si ani o sebe nemyslel, že je ideálny človek. Má svoje povahové črty a zvláštnosti, ktoré navyše navrhovateľka poznala, a preto sa mu zdá nepochopiteľné, prečo a hlavne kedy sa rozhodla takto konať a po spoločne strávených 45- tich rokoch v manželstve tento vzťah ukončiť.

Obaja účastníci konania sú M. štátni občania. U oboch ide o ich prvé manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve plnoleté deti.

Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II v Bratislave na konanie o rozvod manželstva podľa je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo na ulici G. X O. Z., kde stále býva odporca.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou účastníkov konania, výpoveďou svedkov W. J. a R.. V. J., oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Z. - M. W.. Manželstvo účastníkov je zapísané v knihe manželstiev W. Ú. Z. - M. W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX.

Listom zo dňa 08.08.2013 Obvodné oddelenie Policajného zboru Ružinov - východ v Bratislave II predvolalo navrhovateľku na výsluch za účelom podania vysvetlenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa (vo veci robenia si schválností pred manželským rozvodom).

Navrhovateľka pred súdom vypovedala, že po podaní návrhu na rozvod manželstva na súd došlo k zhoršeniu vzťahov medzi účastníkmi konania. Navrhovateľka nie je ochotná zmieriť sa s odporcom a nie je ani ochotná navštíviť žiadnu poradňu. Trvá na rozvode manželstva s odporcom. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala navrhovateľka. Ďalšie spolužitie účastníkov konania považuje navrhovateľka za vylúčené, a to z dôvodu rozdielnych názorov na riešenie spoločných problémov a problematickej komunikácie odporcu s deťmi a rodinou. V rodine to fungovalo vždy tak, aby to vyhovovalo výlučne odporcovi. Odporca neakceptoval názory navrhovateľky, v dôsledku čoho vznikali konflikty, čo spôsobovalo pretrvávajúce napätie v spoločnej domácnosti. Už na začiatku manželstva sa odporca dopustil nevery. Následkom bolo narodenie nemanželskej dcéry odporcu, ktorá je mladšia len o tri mesiace ako ich spoločný syn. Navrhovateľka už v tomto období zvažovala zotrvanie v manželstve s odporcom, avšak z dôvodu zachovania rodiny, najmä v záujme maloletého syna, zotrvala v tomto manželstve. V manželstve vznikali problémy, ktoré vyplývali z direktívnej povahy odporcu, ktorý sa neustále snažil navrhovateľku mentorovať a komandovať. U navrhovateľky už dlhodobo pretrvávala nespokojnosť s existujúcim stavom. Mnohokrát zvažovala podanie návrhu na rozvod, avšak nikdy na to nenašla silu. Zlom nastal v máji 2013, kedy odporca podal žalobu proti ich spoločnému synovi na vrátenie darovaného bytu. Navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti odporcovi v liste vysvetlila dôvody svojho rozhodnutia a svojho odchodu. Odporca sa zachoval tak, že vymenil zámky na ich spoločnom byte. Týmto svojím konaním de facto súhlasil s navrhovateľkou, nakoľko jej tým znemožnil návrat do spoločnej domácnosti. Navrhovateľka si nemohla zo spoločnej domácnosti zobrať osobné veci. Preto tiež vymenila zámky na byte, aby sa do bytu mohla dostať a svoje veci si z neho mohla zobrať. Odporca za toto následne podal na ňu trestné oznámenie. Odporca napísal navrhovateľke list, v ktorom ju obvinil, že svojím konaním urobila hanbu celej rodine a že jej ide len o peniaze. Následne podal odporca na navrhovateľku aj žalobu, v ktorej sa domáha, aby súd určil, že majetok vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o majetok, ktorý navrhovateľka nadobudla z dedičstva po svojich predkoch. Odporca opakovane podal ďalšiu žalobu na ich syna s rovnakým predmetom konania, avšak z iných dôvodov. Prvý krát zobral žalobu späť z dôvodu, že syn zastavil predaj bytu a druhýkrát po tom, ako sa oboznámil so synovým vyjadrením k žalobe. Odporcova negatívna a direktívna povaha sa prejavovala aj vo vzťahu k deťom. S deťmi v staršom veku už nevychádzal dobre. V staršom veku sa im už nevenoval. Chcel len, aby ho poslúchali. Pokiaľ ide o vzťah odporcu k dcére, ktorá žije v zahraničí, keď prišla na návštevu, odporca sa s ňou nerozprával, iba sa pozdravil. Dcéra nosila darčeky, ktoré odporca ofrflal, nevybalil si ich alebo sa k nim vôbec nevyjadril. Ak sa odporcovi niečo nepáčilo, vždy iba kričal, nechcel navrhovateľku vôbec počúvať, nenechal si nič vysvetliť, vždy sa urazil. Týmto svojím konaním zničil každú pohodovú chvíľku v rodine. Odporcovi vždy všetko prekážalo. Odmietal sa podieľať na platení účtov za byt a nákladov spojených s bývaním. Robil nákupy potravín a toho čo považoval za potrebné. Kupoval často krát darčeky, ktoré ani nebolo treba. Často úplne zbytočne kupoval potraviny, ktoré sa nezjedli. Na základné veci týkajúce sa bytu neprispieval. Navrhovateľka odmieta s odporcom komunikovať, nakoľko po tom, ako si po výmene zámkov odniesla zo spoločného bytu svoje veci, odporca jej napísal, že z bytu zmizli nejaké veci, ako by mu ich vzala navrhovateľka. V roku 1992 sa odporca odsťahoval zo spoločnej spálne, odvtedy sa manželia ani intímne nestýkajú. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti nie je možná náprava vzťahov medzi účastníkmi konania. Navrhovateľka má za to, že manželstvo účastníkov konania je trvale a hlboko rozvrátené.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Má za to, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a že manželstvo účastníkov už nemôže plniť svoj účel. Dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka nie sú právne relevantné a podľa odporcu nemôžu pred súdom obstáť. Odporca má za to, že mienka a konanie navrhovateľky sú značne ovplyvnené konaním ich spoločného syna, ktorý pociťuje krivdu voči svojmu otcovi a intenzívne vplýva na svoju matku, navrhovateľku, za účelom vlastného majetkového prospechu. V skutočnosti tak neexistuje rozvrat medzi nimi ako manželmi, ale medzi rodičom a dieťaťom. Návrh na rozvod je len emocionálnym skratom navrhovateľky, ktorý je podporovaný synom, pričom z jeho strany ide o určitú pomstu za to, že odporca nesúhlasil s predajom bytu, ktorý synovi daroval a jeho ďalšími krokmi. Následne sa to všetko začalo nabaľovať. Navrhovateľka nemá také vybavenie, aby podnikala sama tieto kroky. Všetko to pochádza od ich syna, ktorý bol v tomto hnacím motorom a následne sa k tomu pridali aj ďalšie osoby. Už len samotná skutočnosť, že navrhovateľka si prenajala byt a platí nájom cudzím ľuďom nie je jej povahe vlastné, nakoľko je veľmi šporovlivá. Intímny styk účastníkov, vzhľadom na ich vek, nie je potrebné skúmať. Navrhovateľkou spomínané oddelené spálne majú pragmatický význam, a tým je pohodlie a komfort. Rovnako tvrdenia navrhovateľky o

nemanželskom dieťati odporcu nie sú žiadnym relevantným spôsobom podložené a ani preukázané, ide iba o účelové tvrdenia navrhovateľky. Odporca však dobrovoľne prispieval na výživu dieťaťa, ktoré navrhovateľka označila za jeho nemanželské dieťa, avšak robil tak len z ľudských dôvodov, hoci nevie, či je to jeho vlastné dieťa a nepamätá sa, či je ako otec tohto dieťaťa zapísaný v jeho rodnom liste. Odporca nemá k navrhovateľke žiadne negatívne emócie, navrhovateľka sa mu páči a považuje ju za dobrú ženu. Čo sa týka ich hospodárenia, odporca vykonával všetky práce na chate a záhrade, všetko organizoval a zabezpečoval všetok materiál. Prispieval takmer na všetku stravu, čo v rámci rodiny tvorí významnú položku a hradil všetky náklady súvisiace s prevádzkou auta, platil všetky poistky a opravy. S komunikáciou s deťmi problém nemá, má ich rád. Vždy sa snažil, aby sa im nič nestalo. Ich vzájomná komunikácia mohla byť sťažená najmä pri krokoch detí, ktoré mohli ohroziť ich bezpečnosť, charakter alebo morálny profil do budúcnosti. Vždy bol k deťom žičlivý. Nemal a nemá problém im čokoľvek kúpiť a vybaviť. Pri výchove ich, podobne ako navrhovateľka, iba výchovne capol po zadku, ale vždy to bolo tak, aby im neublížili a zo strachu, keď deti ohrozovali svoj život alebo zdravie. Odporca nemá žiadne zištné dôvody, pre ktoré by odmietal rozvod manželstva s navrhovateľkou. Nič si neušetril, vždy všetko dával na rodinu. Návrh na určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podal z dôvodu, že sa chcel domôcť len vstupu a užívania záhrady a záhradnej chaty. Investoval do nich značné finančné prostriedky z predčasného dôchodku. Chce tam dokončiť to, čo nestihol. Má tam aj veľa predmetov po svojich rodičoch a starých rodičoch, ku ktorým má vzťah. Odporca má za to, že manželstvo účastníkov s ohľadom na ich vek, ako aj ich zdravotný stav nie je natoľko ohrozené, aby jeho ďalšie trvanie bolo rozvodom zrušené.

Svedok W. J. pred súdom vypovedal, že je synom účastníkov konania. Celá táto situácia ho mrzí. Pokiaľ ide o súčasný stav medzi jeho rodičmi, tento sa vyvíjal postupne, odkedy sa ako dieťa pamätá, najmä odvtedy ako dospieval. Konflikty medzi rodičmi začali asi tak pred 8 až 12 rokmi. Otec je veľmi direktívny. Nič nebolo správne, ak to on nepotvrdil. Vždy muselo byť podľa neho. Len on mal vždy pravdu. On mohol vždy rozhodnúť, čo je správne. Svedok ďalej uviedol, že po tom ako dospel, odsťahoval sa od rodičov. Domov chodí len na návštevy dvakrát týždenne. Všetky jeho návštevy, keď je tam otec, sú problematické. Vždy to bolo o výčitkách. Ich komunikácia spočívala len v tom, že mu odporca prikazoval, čo má robiť. Keď príde na návštevu, odporca sa ani nepozdraví, nepýta sa ho čo má nové, ako sa má, len hneď začne dávať príkazy. Podľa odporcu bolo vždy všetko zle. Problémy medzi ním a odporcom sú najmä vtedy, keď chce ísť do záhrady jeho matky, kde chová včely. Na záhrade je záhradná chata, od ktorej mu odporca nedal kľúče. Kľúče od chatky dá odporca matke a jemu len vtedy, ak tam môže byť aj on. Občas im dá kľúče aj bez toho, ale musia ich ešte v ten istý deň vrátiť. Vzťah odporcu s jeho sestrou je tiež narušený. Začalo sa to, keď sestra maturovala. Otec jej zakázal chodiť von, zbil ju pred kamarátmi, zamkol dvere, keď chcela ísť von. Pokiaľ ide o vianočné sviatky, vždy bola doma napätá atmosféra. Otec s ničím nepomáhal. Často sa stávalo, že chodil po byte v pyžame, prešiel celý byt a znova sa zavrel do izby. Keď išli do kostola odporca s nimi nešiel. Hneď po tom nasledovali jeho narodeniny a meniny, čo bol vždy kameň úrazu. Stávalo sa, že si niekedy ani neprevzal darčeky. Rodičia momentálne spolu nekomunikujú. Matky býva v prenajatom byte. Pokiaľ ide o predchádzajúci život rodičov, žili tak, ako keby ani neboli manželia. Boli iba naordinované nejaké činnosti, najmä práca v záhrade. Stalo sa, že sa na chatu niesli ťažké veci a otec odmietol pristaviť auto pri dome. Matka odmietla tieto ťažké veci sama nosiť, a tak otec odišiel sám do záhrady. Aj v záhrade robil konflikty. Matka tam mala vysadené paradajky. Otec jej do stredu zasadil veľký strom. Pokiaľ ide o vzťah otca a syna ich problémy nastali aj v súvislosti s bytom, ktorý mu otec daroval, a ktorý užíval, zrekonštruoval a zobral si na tento účel aj hypotéku. Sestra však kúpila pozemok, a navrhla mu, či si tam nechce postaviť dom. Keď chcel byt predať a postaviť si dom, vtedy začali problémy, ktoré vyústili až do podania žaloby o vrátenie daru.

Svedok R.. V. J. pred súdom vypovedal, že je brat odporcu a švagor navrhovateľky. S oboma účastníkmi sa stýkal veľmi často počas trvania ich manželstva. Trávil s nimi aj víkendy. Keď kúpili chatu, pomáhal im ju rekonštruovať a potom s nimi chodil aj na záhradu. Medzi účastníkmi konania neboli žiadne problémy. Ešte rok pred tým, ako bol podaný návrh na rozvod na súd, im pomáhal s rekonštrukciou bytu, chodil s navrhovateľkou na nákupy. Nikdy nič nehovorila o tom, že by boli medzi nimi problémy. Problémy začali po smrti ich matky. Byt po nej zdedil odporca, ktorý tento byt daroval synovi. On sa ho však rozhodol predať a chcel začať stavať, s čím odporca nesúhlasil. Brat nepovažoval synovo konanie za správne a vhodné, nakoľko kým by postavil dom, musel by bývať v nevhodných podmienkach. A keby to nebolo vyšlo, nemal by jeho syn ani dom a ani byt. Preto odporca podal žalobu proti synovi o vrátenie daru na súd. Keď však začali problémy medzi odporcom a jeho manželkou, zobral žalobu späť, aby sa to medzi nimi urovnalo. Nevie o tom, že žalobu podal znova a nevie o tom, že podal žalobu

aj voči navrhovateľke. Navrhovateľka je introvertne založená. Vždy sa chovala slušne. Odporcovi nič nevyčítala. Brat bol presvedčený, že prežijú život spoločne. Obaja, vzhľadom na ich vek a zdravotné problémy potrebujú, aby si pomáhali. V ich rodine nie je zvykom, aby sa ľudia rozvádzali. Navrhovateľka a odporca momentálne spolu nežijú. Odporca o ničom nevedel. Navrhovateľka nikdy nespomínala, že sa s ním chce rozviesť. Dalo sa to riešiť, keby sa mu zdôverila. On jej navrhol rôzne možnosti, ako tento stav vyriešiť. Naposledy jej poslal nejakú kabelku ako darček. Odporca bol k navrhovateľke vždy veľmi pozorný, kupoval jej darčeky, hlavne oblečenie. Chodili spolu často aj na kávu. Navrhovateľka sa s odporcom momentálne nechce rozprávať. Nechce riešiť túto situáciu, nechce sa s odporcom ani stretnúť. Brat vymenil kľúče na byte, lebo sa mu zlomil v zámku kľúč a nevedel by si otvoriť. Navrhovateľke o tom poslal sms-správu. On s navrhovateľkou a odporcom chodil na výlety a aj na dovolenky, bývali všetci spolu v jednej izbe. Jeho manželka s nimi nechodila, pretože ona chodí na dovolenky sama. Aj jeho manželka podala návrh na rozvod, ale vzala ho späť. Manželstvo účastníkov považuje za normálne. Odporca síce niekedy zvýšil hlas, ale to je tak v každom vzťahu, vždy sa to medzi nimi vyriešilo. Odporca sa staral o finančné zabezpečenie rodiny, on mal vysoké postavenie a dosť zarábal, navrhovateľka mala nižší príjem. Navrhovateľka prala, varila, starala sa o domácnosť. Odporca bol veľmi starostlivý. Veľmi sa bál o zdravie a bezpečnosť celej rodiny. Snažil sa rodinu zabezpečiť finančne. Čo sa týka vzťahu odporcu k jeho dcére, ona sa odsťahovala do zahraničia, kde pracuje. Na Slovensko chodí zriedkavo, tak raz za pol roka. Po tom, ako navrhovateľka opustila ich spoločnú domácnosť, sa odporca s dcérou nestretol. Neboli spolu ani na posledné Vianoce. Odporca ju nenavštívil v zahraničí. Vzťah odporcu s jeho synom je momentálne taký, že spolu nekomunikujú. Nevie o tom, že by mal odporca predtým problémy so svojimi deťmi. Keď ich dcéra študovala staral sa o ňu. Chcel aby doštudovala. Nakoľko bolo štúdium náročné nechcel, aby chodila na diskotéky alebo zábavu.

Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd môže manželstvo účastníkov rozviesť na návrh niektorého z manželov, ak je manželstvo účastníkov hlboko a trvale rozvrátené a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, berie pri tom do úvahy príčiny rozvratu manželstva.

Súd na základe dokazovania vykonaného v priebehu konania, z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, ako aj z výsluchu účastníkov konania a svedkov dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo si nemôže plniť svoj účel a od účastníkov konania, vzhľadom na všetky okolnosti danej veci, už nie je možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov, nakoľko manželstvo účastníkov si prestalo plniť svoje základné funkcie, t. j. že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine), preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Za hlavnými príčinami rozvratu manželstva účastníkov považuje súd problémy manželov v ich vzájomnej komunikácii, rozdielne názorové postoje týkajúce sa riešení základných životných otázok, čo viedlo k výraznému citovému odcudzeniu na strane navrhovateľky a vyústilo až do jej odchodu zo spoločnej domácnosti, pričom tento stav trvá už takmer dva roky. Navrhovateľka uvádza, že napriek všetkým ústupkom voči odporcovi už ďalej nedokáže žiť s ním v spoločnej domácnosti a rozhodla sa z nej odísť, aby si zariadila svoj vlastný život podľa vlastných predstáv. Jej rozhodnutie situáciu riešiť radikálnym spôsobom ovplyvnil fakt, že odporca podal na ich spoločného syna žalobu o vrátenie darovaného bytu.

Účastníci konania odo dňa opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou, čo predstavuje značnú dobu (teda nejde len o akýsi chvíľkový rozmar navrhovateľky, ako sa o snažil prezentovať odporca), nielenže nevedú spoločnú domácnosť a spolu nehospodária, ale už spolu vôbec nekomunikujú. Intímne spolu nežijú po dobu viac ako dvadsať rokov. Ich spoločné deti sú dospelé a vedú svoj vlastný život. Vzťah odporcu k deťom účastníkov je zložitý, ich komunikácia je obmedzená. Dcéra sa pre konflikty s odporcom odsťahovala z domácnosti rodičov a ani so synom v súčasnosti odporca nekomunikuje, obviňuje ho zo vzniknutej situácie s navrhovateľkou, ktorú údajne manipuluje a ovláda za účelom získania majetkového prospechu. Na syna podal na súde žalobu, ktorou sa domáha vrátenia daru

- nehnuteľnosti. Práve podanie tejto žaloby, ako uviedla navrhovateľka, bolo tým, čo ju utvrdilo v jej rozhodnutí opustiť odporcu a trvať na rozvode manželstva. Odporca najprv žalobu vzal späť, avšak následne ju opätovne podal. Odporca vidí dôvody rozvodu najmä v osobe syna, nakoľko podľa jeho názoru navrhovateľka by toho sama schopná nebola a za všetkým je konflikt medzi ním a synom účastníkov. Odporca nevidí žiaden dôvod na rozvod, on sa o rozvrat ničím nepričinil, vždy sa vzorne staral o rodinu, finančne ju zabezpečoval a neurobil podľa jeho názoru nič, čo by mohlo tento rozvrat zapríčiniť. Vzťahy medzi účastníkmi konania sa po podaní návrhu na rozvod manželstva nielenže nezlepšili, naopak sa výrazne zhoršili. Odporca, napriek deklarovanému záujmu udržať manželstvo, inicioval voči navrhovateľke konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolužitiu a podal na súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca vymenil zámky na ich spoločnom byte, takže navrhovateľka do bytu už nemá prístup. Manželia momentálne spolu už vôbec nekomunikujú, navrhovateľka absolútne odmieta kontakt s odporcom, pretože po tom, ako si odniesla zo spoločnej domácnosti nejaké svoje veci, odporca jej oznámil zmiznutie vecí z domácnosti, pričom ona nadobudla dojem, že ju z toho obviňuje.

Súd vzhľadom na vek účastníkov a dobu trvania manželstva starostlivo zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci. Od podania návrhu na súd 15.07.2013 do rozhodnutia súdu vo veci samej 20.10.2014 uplynula doba viac ako jedného roka. Počas tohto obdobia nedošlo k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi účastníkmi, naopak ich vzájomné vzťahy sa vyostrili a navrhovateľka, vzhľadom na správanie sa odporcu počas tohto obdobia, prestala s ním úplne komunikovať. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že nezhody medzi účastníkmi vznikali kvôli autoritatívnej povahe odporcu, ktorý potrebuje rozhodovať o všetkých záležitostiach nielen svojich a manželkiných, ale aj o záležitostiach svojich dospelých detí a jeho potrebe neustálej kontroly ich života. V prípade, ak sa nepodriadia jeho názorom a predstavám, dochádza v rodine ku konfliktom, pričom navrhovateľka už toto správanie odporcu nie je ochotná znášať. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu týkajúce sa ich odcudzenia v intímnej oblasti, ktoré ako sám tvrdí vzhľadom na ich vek, nie je potrebné skúmať a oddelené spálne majú pragmatický význam, a tým je pohodlie a komfort, súd podotýka, že tento stav trvá už takmer dvadsať rokov a nastal v čase, kedy dôvody uvádzané odporcom - vek a zdravotný stav - ešte nemali opodstatnenie a je prejavom vzájomného dlhodobého citového odcudzenia medzi manželmi. Z uvedeného je nepochybné, že manželstvo účastníkov je nefunkčné vo všetkých oblastiach života (spoločenská, ekonomická) a odcudzenie v intímnej sfére je len následkom odcudzenia v oblasti citového a sociálneho spolužitia.

Za stavu, kedy účastníci spoločne nežijú, nehospodária a každý z nich zabezpečuje svoje potreby sám, možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom. Manželstvo by

malo byť predovšetkým dobrovoľným a slobodným zväzkom muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Preto súd za stavu, že kedy jeden z manželov nechce v tomto vzťahu zotrvať a obnovu manželského spolužitia odmieta, návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ďalšie zotrvanie v manželstve v danom prípade podľa názoru súdu, nebude viesť k obnoveniu vzájomného spolužitia a odstráneniu príčin rozvratu, naopak ešte zhorší už tak narušené rodinné vzťahy medzi navrhovateľkou, odporcom ako aj ich deťmi.

Podľa o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).