Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/75/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislav Klukošom v právnej veci žalobcu: Raiffeisenbank a.s., Hvězdova č. 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika, IČO: 49240901, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy č. 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. cesta č. XXX/ X, XXX XX Q., štátny občan SR, v konaní zastúpený opatrovníkom mestom Ružomberok, v konaní o zaplatenie sumy 69.590,10- Kč s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 69.590,10 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 19,92% ročne zo sumy 63.583,70 Kč od 8.10.2013 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 69.255,70 Kč od 8.10.2013 až do zaplatenia na účet žalobcu vedený v Raiffeisen bank a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, špecifický symbol: XXXXXXXXXX, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 152,- eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 262,30 eur, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, špecifický symbol: XXXXXXXXXX.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.05.2014 doplnenou podaním doručeným dňa 15. 10. 2014 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 69.590,10 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 19,92 % ročne zo sumy 69.255,70 Kč od 08.10.2013 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 69.255,70 Kč od 08.10.2013 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 23.03.2013 zmluvu o vydaní kreditnej karty, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. a Obchodné podmienky pre kreditné karty Raiffeisenbank a.s.. V zmysle čl. VI. Obchodných podmienok pre kreditné karty Raiffeisenbank a.s. poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške úverového limitu 60.000,- Kč, ktoré bol žalovaný oprávnený čerpať platobnou kartou alebo výberom v hotovosti v obchodnom mieste žalobcu. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky maximálne do výšky schváleného úverového limitu. Žalovaný sa zaviazal splácať úver vo výške a spôsobom v zmysle čl. IX Obchodných podmienok pre kreditné karty Raiffeisenbank v zásade tak, že bol povinný mesačne uhradiť žalobcovi aspoň minimálnu časť vyčerpaných peňažných prostriedkov, pričom minimálna splátka bola stanovená v zmysle čl. IX ods. 1

a ods. 8 Obchodných podmienok pre kreditné karty Raiffeisenbank a.s.. V zmysle čl. X predmetných obchodných podmienok bol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť z vyčerpanej a doposiaľ nezaplatenej čiastky peňažných prostriedkov, ktoré mu žalobca poskytol, úrok, pričom úroková sadzba bola stanovená ročne s tým, že jej výška bude žalobcom určená a zmeny budú oznámené na výpise z kartového účtu. Výška úrokovej sadzby bola stanovená v aktuálne platnom dokumente „Prehľad úrokových sadzieb Raiffeisenbank a.s.“, a to v súlade s čl. X ods. 4 predmetných obchodných podmienok. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi aj poplatky v zmysle čl. X ods. 4, a to najmä poplatky spojené s vydaním a používaním karty, transakčné poplatky a poplatky za doplnkové služby. Nakoľko žalovaný neuhrádzal minimálnu mesačnú splátku riadne a včas, žalobca v súlade s čl. XVI ods. 2 písm. d) Obchodných podmienok vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný listom zo dňa 30.09.2013, ktorý mu bol odoslaný dňa 30.09.2013. V zmysle všeobecných obchodných podmienok nastalo doručenie predmetného vyhlásenia piatym dňom od jeho odoslania, a teda bolo doručené dňa 07.10.2013. Keďže žalovaný neuhradil ani len časť pohľadávky žalobcu, žalobca si uplatnil pohľadávku pozostávajúcu z celkom povolenej vyčerpanej čiastky 60.000,-Kč a celkom nepovolenej vyčerpanej čiastky vo výške 9.590,10 Kč.

Vzhľadom ku skutočnosti, že súdu sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu pobytu žalovaného a ani inú adresu, na ktorú by mu bolo možné doručiť predvolanie alebo akúkoľvek inú písomnosť, bol mu na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov ustanovený uznesením tunajšieho súdu č. k. -53 zo dňa 04. 08.2014 opatrovník, a to mesto Ružomberok vzhľadom k tomu, že súdu sa nepodarilo zistiť inú vhodnú osobu spomedzi jeho príbuzných.

V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2014 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti ako aj neúčasti žalobcu na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj v neprítomnosti opatrovníka žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s návrhom na uzavretie zmluvy o vydaní kreditnej karty DE LUXE č. 1617331 zo dňa 23.03.2013, so súhrnným výpisom z účtu kreditnej karty žalovaného, so všeobecnými obchodných podmienok žalobcu, s obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie kreditných kariet žalobcu, fotokópiou cenníka produktov a služieb pre súkromné osoby, so štruktúrou žalovanej sumy, s prehľadom úrokových sadzieb žalobcu, s kópiou oznámenia okamžitej splatnosti kreditnej karty zo dňa 30. 09. 2013.

S poukazom ku skutočnosti, že právny vzťah bol založený medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty DE LUXE č. 1617331 uzatvorenej dňa 23. 03. 2013 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, jedná sa o právny vzťah s cudzím prvkom, nakoľko žalobca je právnická osoba zriadená podľa právneho poriadku Českej republiky. Z tohto dôvodu sa súd najskôr zaoberal otázkou právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie uvedenej veci. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je v právnom vzťahu spotrebiteľom, súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky je daná v zmysle čl. 15 bod 1 písm. b) a čl. 16 ods. 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. V zmysle čl. 15 bod 1 písm. b) predmetného nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie je dotknuté ustanovenie čl. 4 a čl. 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnú v splátkach, alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru a v zmysle čl. 16 bod 2 predmetného nariadenia, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Pri posúdení rozhodného práva, ktorým sa riadi predmetná zmluva súd vychádzal z dohody účastníkov zmluvy vyjadrenej v čl. III. Záverečné ustanovenia bod 20.1. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že právne vzťahy vzniknuté medzi klientom, t.j. žalovaným a bankou, t.j. žalobcom sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, ak nie je dohodnuté inak. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou v zmysle čl. 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) sa spravuje

právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy, pričom voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená, alebo musí vyplývať z ustanovení zmluvy, alebo z okolností prípadu. Na doplnenie súd poukazuje na to, že čl. 5 ods. 1, 2 predmetného dohovoru, ktorý sa síce uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účely, ktoré nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel, sa v danej veci predmetné obmedzenie týkajúce sa voľby práva neuplatní (keďže nedošlo k splneniu ani jednej z podmienok uvedených v čl. 5 odsek 2 dohovoru, v zmysle ktorých bez ohľadu na ustanovenie čl. 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú kogentné normy štátu jeho obvyklého pobytu: ak k uzavretiu zmluvy predchádza osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikal v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu, a tam zadal objednávku za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil). Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že právny vzťah založený zmluvou o vydaní kreditnej karty DE LUXE sa v zmysle dohodnutej voľby práva riadi právnym poriadkom Českej republiky.

V rámci dokazovania súd zistil a preukázal nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.03.2013 zmluvu o vydaní kreditnej karty DE LUXE č. 1617331 na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úverový limit vo výške 60.000,- Kč, ktorý žalovaný aj vyčerpal. V predmetnej zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 19,92 % ročne pri RPSN 27,3 % ročne. Podľa čl. III. zmluvy - Spoločné dojednania, prehlásenie klienta boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet, všeobecné podmienky Raiffeisenbank a.s. a technické podmienky s tým, že podpisom predmetnej zmluvy žalovaný potvrdil, že ich prevzal a oboznámil sa s ich znením a bez výhrad s nimi súhlasil. V zmysle čl. VI. bod VI. 1 Obchodných podmienok pre vydávanie a používanie kreditných kariet sa držiteľ karty zaviazal aspoň jeden krát mesačne splácať dlžnú sumu vzniknutú čerpaním úveru kartou, t.j. vyčerpanú čiastku spolu s úrokmi a poplatkami vždy aspoň vo výške tzv. povinnej minimálnej splátky. V zmysle čl. VI. bod VI. 2 Obchodných podmienok pre vydávanie a používanie kreditných kariet bol držiteľ karty povinný platiť banke z vyčerpanej a doposiaľ nesplatenej čiastky peňažných prostriedkov, ktoré mu banka prostredníctvom úverového limitu poskytla úrok, pričom úroková sadzba bola stanovená ročne. V zmluve o vydaní kreditnej karty DE LUXE bol dohodnutý úrok vo výške 19,92 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhrádzal minimálnu mesačnú splátku riadne a včas, žalobca v súlade s čl. XVI. bod 2 písm. d) Obchodných podmienok pre vydávanie a používanie kreditných kariet vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný listom zo dňa 30.09.2013, ktorý mu bol odoslaný toho istého dňa a zároveň bol vyzvaný na úhradu pohľadávky vo výške 69.590,10 Kč, pričom doručenie nastalo v zmysle čl. 7.8.1 Všeobecných obchodných podmienok Raiffeisenbank a.s. piatym pracovným dňom po dni odoslania, a teda prehlásenie bolo doručené dňa 07.10.2013. Dlžná suma pozostávala z vyčerpanej čiastky vo výške 60.000,- Kč a z nepovolenej vyčerpanej čiastky vo výške 9.590,10 Kč, dlh celkom predstavoval sumu 69.590,10 Kč. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil dlžnú sumu v prospech žalobcu dobrovoľne, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal ďalej zaplatenia zmluvných úrokov zo sumy 69.255,70 Kč vo výške 19,92 % ročne od 08.10.2013 až do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 19,92 % ročne od 08.10.2013 zo sumy 63.583,70 Kč a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko istina vo výške 69.255,70 Kč pozostávala v časti 5.672,- Kč zo zmluvných úrokov. Občiansky zákonník a ani nepripúšťa možnosť platiť zmluvný úrok zo zmluvných úrokov (t.j. z nárokov, ktoré sú svojím charakterom totožným nárokom), a teda neprichádza do úvahy platiť úroky z úrokov. V uvedenej veci sa jedná s poukazom na § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v Českej republike o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ani zmluvné dojednania sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, a teda nie je možné domáhať sa zmluvných úrokov zo zmluvných úrokov. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 19,92 % ročne od 08.10.2013 iba z tej časti istiny, ktorá už nebola tvorená kapitalizovanými zmluvnými úrokmi, t.j. zo sumy 63.583,70 Kč.

Súd ďalej priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 69.255,70 Kč od 08.10.2013 až do zaplatenia, nakoľko nárok žalobcu bol v tejto časti dôvodný, pričom výška úroku z omeškania, t.j. 8,05 % ročne vyplýva z Nariadenia vlády Českej republiky č. 180/2013 Sb., ktorým sa mení Nariadenie vlády č. 142/1994 Sb., ktorým sa ustanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania podľa Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov vychádzajúc z ročnej výšky REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 %-tuálnych bodov, zodpovedá zákonom prípustnej výške. Na rozdiel od vyššie uvedeného právneho záveru ohľadom neprípustnosti ďalšieho úročenia zmluvných úrokov zmluvnými úrokmi, súd vo vzťahu k úročeniu zmluvných úrokov úrokom z omeškania považoval nárok uplatnený žalobcom za dôvodný, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca si uplatňoval úroky z omeškania iba zo zmluvných úrokov.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci neúspech iba v nepatrnej časti, plnú náhradu trov konania.

Účelne vynaložené trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 152,- eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške 101,25 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.), súd mu priznal odmenu za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie návrhu na začatie konania na súd), t.j. 2 x 101,25 eur, spolu 202,50 eur. V súlade s § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky právnemu zástupcovi žalobcu prináleží náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvoma úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2014, t. j.2 x 8,04 eur. Súd zároveň priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj 20% DPH z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov v súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky, podľa ktorého sa zvyšuje odmena a náhrady aj o DPH vo výške 20%, nakoľko právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH. Celkom boli trovy právneho zastúpenia priznané vo výške 262,30 eur a boli vyčíslené v súlade s vyššie citovanou Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.