Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/282/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zapísaná v miestnom obchodnom registri pod číslom: CH-020.3.020.910-7, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova ul.č 8 proti odporcovi D. T., nar. X.X.XXXX, bytom D. F. č. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom v Skalici, Petrovská ul.č. 10, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča č. 1 v konaní o zaplatenie 371,59 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 72,52 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 15.05.2013, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 371,59€ s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.12.2007 navrhovateľ poskytol odporcovi úver a odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, čo sa však nedodržal a preto mu vznikol dlh vo výške 371,59 €. Odporca porušil ustanovenie bodu č. 4.17 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere tým, že bol v omeškaní s úhradami splátok podľa splátkového kalendára a preto spoločnosť GE Money, a.s. mu vypovedal zmluvu dňa 19.12.2008. Žalovanú pohľadávku navrhovateľ špecifikoval tak, že táto pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 371,59 €. Navrhovateľ si uplatňoval aj 5% úrok z omeškania z tejto sumy od 5.10.2012 do zaplatenia. V návrhu ďalej uviedol, že dňa 27.9.2012 uzavrel ako postupník so spoločnosťou GE Money, a.s. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá sa týkala aj žalovanej pohľadávky voči odporcovi. Toto postúpenie mu oznámil právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 26.10.2012. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 11.6.2013 uviedol, že istina vo výške 371,59 EUR predstavuje neuhradenú časť úveru v zmysle platobnej histórie odporcu, ktorú v prílohe zaslal. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere zo dňa 23.12.2003 je tzv. zdrojová zmluva. Táto zmluva bola daná klientom ako prvá a po jej splatení bol klientovi ponúknutý ďalší úver, ku ktorému už navrhovateľ nemá podklady, pretože v zmluvných ustanoveniach vbode8.1. sa uvádza, že uzatvárajú zmluvu o revolvingovom úvere a žiada GE o poskytnutie úverového rámca na opakované čerpanie úveru. Takže navrhovateľ vymáha dlh,

ktorý vznikol z ďalšieho čerpania prostriedkov, ku ktorému neexistuje konkrétna zmluva, pretože je to zakotvené v zmluvných ustanoveniach na zdrojovej zmluve. Takže túto zdrojovú zmluvu navrhovateľ považoval za zmluvu, ktorá ho oprávňuje vymáhať ich dlh. Uviedol, že ide o klasický cross-sell - spôsob predaja produktov, motivujúci zákazníka k nákupu ďalšieho produktu, súvisiaceho už s nakúpeným produktom. Spoločnosť GE využívala cross sell ako efektívny predajný kanál, na základe poznatkov o klientovi, jeho bonite atd. V zmluvných ustanoveniach v bode 8.4. sa uvádza, že klient žiada o čerpanie úveru použitím karty. V prípade, že klient splácal resp. splatil prvý úver riadne a včas a spĺňal ďalšie náležitosti, ktoré požadovali v danom čase interné predpisy GE, bola mu zaslaná zo strany GE Money, .a.s. cross sell ponuka - balíček, ktorý obvykle obsahoval fyzicky kartu (plast) a podmienky čerpania úveru prostredníctvom karty. Neskôr mu bol v ďalšej samostatnej zásielke poslaný aj PIN kód ku karte. Klient si kartu a úverový rámec aktivoval obvykle prvým použitím karty - platbou alebo výberom v bankomate, pripadne predpísaným spôsobom cez call centrum GE. Okamihom aktivácie úverového rámca na základe kreditnej karty alebo OK karty bol klientovi v systéme GE vytvorený nový úverový účet („nová zmluva“), identifikovaný číslom cross sellovej ponuky. Klient sa tak stal dlžníkom z ďalšieho úveru, ale fyzicky s nim bola podpísaná len jedna zmluva v papierovej podobe - prvá zmluva o úvere. Táto zmluva je tzv. zdrojovou zmluvou pre cross sell produkt, a je jediným právnym titulom, z ktorého vyplýva záväzok dlžníka uhradiť úver z cross sell produktu. Žiadna iná zmluvná dokumentácia ku pohľadávkam z cross sell zmlúv neexistuje. Takže ak klient použil zaslaná kartu, súhlasil so zmluvnými podmienkami, týkajúcimi sa revolvingového úveru.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril v podaní, doručenom súdu dňa 22.8.2013, pričom uviedol, že navrhovateľ ho kontaktoval minulý rok a žiadal o zaplatenie uvedenej sumy. Nakoľko odporca si nie je vedomý žiadneho dlhu voči navrhovateľovi alebo spoločnosti GE Money, a.s. požiadal navrhovateľ, aby upresnil, o aký dlh by sa malo jednať, no do dnešného dňa žiadnu odpoveď nedostal. Odporca poukázal aj na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa, keď tento v návrhu uviedol, že zmluva je zo dňa 19.12.2007, hoci ako prílohu priložil zmluvu zo dňa 23.12.2003. Záverom uviedol, že dlh voči pôvodnému veriteľovi má splatený.

Dňa 09.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu - Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktorý svojím podaním zo dňa 13.1.2014 vzniesol námietku premlčania.

Súd dňa 20.10.2014 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, t. zn. v sporoch, v ktorých hodnota sporu neprevyšuje sumu 1.000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote s poučením podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (dňa 13.10.2014), ktoré bolo doručené aj právnemu zástupcovi navrhovateľa. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.

Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to najmä návrhom na začatie konania, zmluvou zo dňa 23.12.2003, Obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, výpisom z obchodného registra spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o., rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 5.10.2012, platobnou históriou zmluvy 1269953522, a oboznámil sa s vyjadrením odporcu zo dňa 19.8.2013 a vedľajšieho účastníka zo dňa 113.1.2014 a zistil tento skutkový stav veci :

Navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 23.12.2003 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bol úver na audiokomponent v cene 8.698,- Sk t.j. 288,72€. Vo veci zo strany vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka premlčania.

Uvedená zmluva je nazvaná ako zmluva o úvere. V dolnej časti tejto predtlače sa nachádza text, písaný miniatúrnou veľkosťou písma, kde je uvedené, že nejaká spoločnosť, ktorej názov nie je čitateľný (podľa IČO by malo ísť o UniBanku, a.s.), zastúpená spoločnosťou GE Capital Multiservis, k.s. týmto uzatvárajú zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, ktorou zákazník žiada UniBanku, a.s. o vydanie bankovej platobnej karty na čerpanie úveru poskytnutého mu zmluvou o revolvingovom úvere. Úver, ktorý právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol dňa 23.12.2003 v sume 7.828 Sk na zakúpenie tovaru, ale nie je predmetom konania (zrejme ho odporca uhradil) a preto sa ním súd nezaoberal.

Predmetom konania je totiž dlžoba na ďalšom úvere, ktorý mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi pravdepodobne v podobe revolvingu prostredníctvom platobnej kreditnej karty vo výške 663,88 €. Súd sa iba domnieva, z akého právneho vzťahu navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, pretože v žalobe tvrdil, že tak učinil na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.12.2007, pričom vo svojom vyjadrení zase tvrdil, že to urobil na základe zmluvy zo dňa 23.12.2003, ktorú nazval zdrojovou zmluvou, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, v rámci ktorých si účastníci zmluvy dohodli, že zároveň uzatvárajú zmluvu o revolvingovom úvere.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 31.12.2010 časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, avšak je neprípustné, aby v týchto podmienkach bol uzavretý aj iný druh zmluvy, než aký účastníci v čase a mieste uzavretia zmluvy chceli uzavrieť, a preto uzatvára, že nemal preukázaný vznik iného zmluvného vzťahu ako zmluvy o úvere na nákup spotrebného tovaru. Ak aj navrhovateľ neskôr poskytol odporcovi úver prostredníctvom platobnej karty, urobil tak bez písomnej zmluvy. V rámci dojednávania zmluvy o úvere zo dňa 23.12.2003 právny predchodca navrhovateľa vopred vnútil konajúcej osobe (odporcovi) aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, pričom tento bol zakomponovaný do obchodných podmienok. Inak povedané, dňa 23.12.2003 chcel, aby sa odporca podpísal aj pod ten záväzok, ktorý v daný moment uzatváraný nebol. Súd preto uvedené úkony podrobil skúmaniu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.

Prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy, pričom z tohto dôvodu nemožno považovať za perfektný návrh na uzavretie zmluvy (oferta), pokiaľ nie je výslovný a urobený s vážnym úmyslom uzavrieť zmluvu. Nakoľko v konaní nebol preukázaný vážny úmysel odporcu uzavrieť zmluvu, súd konštatuje, že takýto právny úkon nemožno považovať za platný, a to pre nedostatok vážnosti vôle, čo má v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 30.6.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

V konečnom dôsledku súd uzatvára, že k žiadnemu uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi nedošlo. Ak hodlal právny predchodca navrhovateľa uzavrieť s odporcom nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2001 Z.z.. Ak teda neskôr poskytol odporcovi nejakú sumu finančných prostriedkov bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 ,2 zákona 258/2001, účinný k vzniku takéhoto nového vzťahu, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma a preto je takáto zmluva neplatná. Preto plnenie, ktoré by mal odporca vrátiť, možno uplatňovať a aj posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože:

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je dôvodné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, nakoľko aj z tvrdení navrhovateľa aj z ním predložených listinných dôkazov ( č.l. 20-22) mal súd preukázané, že v roku 2008 právny predchodca navrhovateľa požiadal odporcu o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov (či už vo forme upomienky zo dňa 17.11.2008

- č.l. 22 alebo vo forme vypovedania zmluvy zo dňa 19.12.2008 - č.l. 2) a nakoľko žaloba bola podaná až v roku 2013 došlo k uplynutiu 2-ročnej premlčacej doby.

Nakoľko súd považuje nárok navrhovateľa za premlčaný a tento z tohto dôvodu zamieta, dôvodnosťou návrhu navrhovateľa sa už nezaoberal, a preto ani nevyhodnocoval tvrdenia odporcu o tom, že právny predchodca navrhovateľa mu žiadne iné finančné prostriedky, ako na kúpu spotrebného tovaru v roku 2003 neposkytol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko plne úspešným účastníkom konania bol odporca, ktorý si však žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.

Trovy konania si však uplatnil aj vedľajší účastník na strane odporcu. Jeho trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 72,52 €.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 28,22 € a paušálnej náhrady režijných výdavkov. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 2 úkony právnej služby, a to:

- Prevzatie a prípravu zastúpenia

- Písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 13.1.2014

Súd v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa paušálnu náhradu režijných výdavkov vo výške 8,04 € za každý úkon právnej služby v roku 2014, t. j. vo výške 16,08 € (8,04 € x 2).

Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).