Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4T/104/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Silviom Bolečekom, PhD. a prísediacich sudcov PhDr. Eriky Berčíkovej a Mgr. Petra Zelenčíka, v trestnej veci obžalovaného N.. G. X., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. októbra XXXX, takto

rozhodol:

obžalovaný N.. G. X. D. I. I. H. , nar. XX. H. XXXX P. X. X., O. X. T., U. XXX/X,

sa uznáva za vinného, že

1. od presne nezistenej doby roku XXXX J. XX. Y. XXXX P. X. B. D. Š. XXXX/XX, v byte vyhrážaním sa, opakovaným bitím päsťami do celého tela a vyvolávaním strachu za akékoľvek drobné prehrešky spôsoboval svojej manželke N.. N. X. fyzické a psychické utrpenie, ktoré sa zintenzívnilo v roku 2006 v súvislosti s podnikateľskými aktivitami oboch manželov týkajúcich sa najmä L. družstva Y., čo vyústilo až do toho, že sa menovaná zo spoločnej domácnosti dňa 23. júna XXXX odsťahovala,

2. dňa XX. Y. XXXX L. C. XX.XX V.. P. X. B. D. Š. XXXX/XX, v byte v mieste trvalého bydliska začal kontrolovať mobilný telefón svojej manželky N.. N. X., ktorá sa preto nechápavo pozerala na ich dcéru H. X., čo si N.. G. X. všimol, chytil dcéru za tričko, postavil ju zo stoličky, dal jej facku na pravé líce, vzápätí mu v ďalšom útoku chcela zabrániť manželka, ktorú taktiež udrel a obom pritom nadával, navyše dcére sa vyhrážal, že ju udrie tĺčikom do hlavy, udrel ju päsťou do tváre a keď ho začala prosiť aby prestal, udrel ju do nosa a ľavého oka, držiac ju pravou rukou za vlasy v dôsledku čoho sa H. X. pomočila, následne chytil za vlasy aj manželku a obe posadil na stoličky, pričom im naďalej nadával a kontroloval U. správy v manželkinom mobilnom telefóne a v čase približne o 21.00 hod. ich obe z bytu poslal preč, čím H. X. spôsobil väčšie pomliaždenie tváre s krvnými výronmi viditeľnými na tvári, v dôsledku čoho však nebola obmedzená v obvyklom spôsobe života,

t e d a

v bode 1

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

v bode 2

inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

v bode 1

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

v bode 2

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák.,

a za to sa odsudzuje

Podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 36 písm. j/ a l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať probačný a mediačný úradník tunajšieho súdu jedenkrát za tri mesiace.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní XX (šesťdesiat) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ a i/ Tr. zák. sa ukladá obžalovanému povinnosť, aby sa nepriblížil k poškodenej N.. N. X., B.. XX. T. XXXX H. W. L. N.. Q. Ž., B.. X. U. XXXX na vzdialenosť menšiu ako X metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia týchto dvoch poškodených a príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa sa poškodená H. X., B.. XX. K. XXXX, O. X. L. XX, XXX XX X., odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa sa poškodená N.. N. X., B.. XX. T. XXXX, O. X. L. XX, XXX XX X., odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného N.. G. X., výsluchom svedka poškodeného N.. Q. Ž., výsluchom svedka poškodeného H. X., výsluchom svedka poškodeného N.. N. X., prečítaním výpovede svedka T.. L. X., Q. X., T.. G. P., H. I., podľa prečítaním znaleckých posudkov, výsluchov znalca, podľa prečítal listinné dôkazy, hodnotenie a register trestov na obžalovaného a zistil nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný N.. G. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa XX. T. XXXX uviedol, že sa manželke nikdy nevyhrážal, rovnako ju ani nikdy nebil. Tvrdenie bývalej manželky, že v nej vyvolával strach a psychické utrpenie nie je pravdivé. Bývalá manželka má podľa obžalovaného sklony ku klamstvu a v manželstve ním manipulovala. Obžalovaný ďalej uviedol, že dňa XX. Y. XXXX J. H. nechytil za tričko, nepostavil ju zo stoličky a ani jej nedal facku. Z bytu odišiel ako prvý a nič poškodeným neprikazoval. Obžalovaný ďalej uviedol, že nechápe prečo bývalá manželka na neho podala trestné oznámenie, lebo

jediné čo ich po rozvode spájalo bol byt, ktorý bol však založený v prospech banky. Na záver svojej výpovede uviedol, že s mladšou dcérou H. mal iné predstavy ohľadne jej budúceho života a často jej vyčítal popíjanie alkoholu.

Obžalovaný N.. G. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa XX. C. XXXX uviedol, že ku skutkom, ktoré sú mu kladené za vinu v obžalobe sa priznáva. Manželské nezhody, ktoré mal, riešil nie šťastným spôsobom. Manželstvo chcel za každú cenu zachrániť, pričom si neuvedomoval, že ubližuje najmä svojim dcéram. Obžalovaný uviedol, že ľutuje, že takýmto svojim konaním ublížil tým, ktorých mal rád a má ich stále rád. Na záver svojej výpovede sa obžalovaný úprimne ospravedlnil poškodeným.

Svedok poškodený N.. Q. Ž. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že do roku 2006 bývala spolu s rodičmi P. X.. Od vtedy trávi viac času v X. a domov chodievala asi každý druhý víkend. Uviedla, že do roku 2006 ju otec bil za známky a bol ako neriadená strela a bil ju aj za drobné prehrešky. Keď sa ju počas lekárskeho vyšetrenia pýtala lekárka, či ju niekto nebije, tak uviedla, že nie pretože pri lekárke bol s ňou obžalovaný a bála sa ho. G. sa obžalovaný často vyhrážal matke poškodenej, vyhrážal sa jej za každý prehrešok, že ju zbije a sama svedkyňa bola svedkom viacerých bitiek matky. Po odchode do Bratislavy ju obžalovaný prestal biť, skôr prešiel k psychickému nátlaku, čím svedkyňa rozumie deptanie a vyhrážanie sa bitkou, teda od roku 2006 sa fyzické útoky obžalovaného voči svedkyni ukončili, no vystupňovali sa voči matke poškodenej a jej sestre. Svedkyňa sa od 15 rokov lieči na epilepsiu, pričom neurologička uviedla, že jedným z dôvodov vzniku ochorenia, môže byť aj násilný čin, čo svedkyňa poprela, nakoľko pri vyšetrení bol prítomný obžalovaný, ktorého sa bála.

Svedok poškodený H. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa XX. Y. XXXX prišla domov okolo 16.00 hod. Podvečer prišla za ňou jej matka, ktorá chcela jej telefón, nakoľko matkin telefón mal obžalovaný. Matka išla poslať balík sestre do X. a chcela jej zavolať. Potom čo jej matka odišla, sa jej obžalovaný pýtal, kde je jej matka a po jej príchode sa títo dvaja hádali. Obžalovaný kázal svedkyni priniesť mobil, ktorý si začal prezerať, nakoľko chcel nájsť dôkazy o tom, že ho matka svedkyne podvádza. Následne dal obžalovaný svedkyni facku, udrel ju päsťou do tváre a hodil ju na stoličku. V tom momente, keď jej prišla na pomoc jej matka tak fyzicky zaútočil aj na ňu. Svedkyni sa vyhrážal, že dostane bitku, akú ešte nezažila a následne si obžalovaný priniesol fotoaparát s uvedením, že ide byť výsluch. Okolo 21.00 hod. spolu s matkou opustili spoločnú domácnosť. Na druhý deň išla svedkyňa k lekárke, nakoľko jej opuchli ústa. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že takéto konanie zo strany obžalovaného nebolo prvýkrát, pričom svedkyňu, jej sestru a jej matku bil, vulgárne im nadával, vyvolával v nich pocit strachu a stresoval ich. Podľa svedkyne najhoršie na tom bola jej sestra, ktorú psychicky a fyzicky týral. Svedkyňa ďalej uviedla, že z ich rodiny viac bité a týrané boli jej sestra a jej matka. Obžalovaného často vyprovokovala k agresivite hocijaká maličkosť. Z vyhrážok obžalovaného išiel podľa svedkyne veľký strach. Hádky medzi obžalovaným a matkou svedkyne boli vyvolávané zo strany oboch, pričom predmetom týchto hádok boli úplné banality. Na záver svojej výpovede svedkyňa uviedla, že jej sestra bola psychicky týraná najmä takým spôsobom, že pokiaľ niečo nesplnila podľa predstáv obžalovaného, tak príde k fyzickému násiliu a fyzické násilie bolo častým naplnením týchto vyhrážok.

Svedok poškodený N.. N. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný ju viackrát fyzicky napadol, udrel ju päsťou do tváre, fackoval ju väčšou intenzitou viackrát a mala monokle pod očami asi trikrát. Obžalovaný ju prvýkrát vyhodil z bytu asi v roku 1990. Viackrát po nej obžalovaný hádzal kuchynské náradie, pričom na vyšetrení bola poškodená len raz. Rovnako obžalovaný v nej vyvolával strach takým spôsobom, že ju spolu s dcérami vyhodil z bytu a oni nemali kam ísť, lebo boli len naľahko oblečené. Rovnako obžalovaný kontroloval mobil poškodenej a vyvolával konfliktné situácie pri akýchkoľvek drobných prejavoch nesúhlasu. J. XX. Y. XXXX odišla svedkyňa na autobusovú stanicu do Brezna zaniesť veci pre dcéru Q. a po príchode domov sa jej obžalovaný pýtal kde bola a že ide riešiť veci s jej údajnou neverou, na čo vznikla hádka, do ktorej sa zapojila aj mladšia dcéra H., ktorej obžalovaný kázal priniesť mobil. Poškodená sa so svojou dcérou na seba začudovane pozreli, na čo obžalovaný dcéru H. udrel otvorenou dlaňou, nadával jej, udieral ju päsťou do nosa a do oka a hodil ju na stoličku. Takisto udrel aj svedkyňu fackou a vyhrážal sa im, že ich bude biť tĺčikom do hlavy. Následne išiel obžalovaný po fotoaparát, kde nadstavil videorežim s tým, že ide byť výsluch. Okolo 21.00 hod. svedkyňa spolu s dcérou opustili spoločnú domácnosť. Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že obžalovaný v minulosti často bil dcéru Q., psychicky ju týral, kontroloval telefóny všetkým ženám v domácnosti a rovnako bil všetky hlava - nehlava, nakoľko ich podozrieval, že proti

nemu kujú pikle a dôvodom na takéto jeho konanie bola čo i len drobná nepatrnosť, ktorá nebola podľa jeho predstáv. Najviac bitím a týraním trpela staršia dcéra Q., ktorú bil takým spôsobom, že ju kopal, fackoval a bil päsťami, pričom nejaký dôvod si vždy našiel. Po odchode zo spoločnej domácnosti dňa 22. júna XXXX podal obžalovaný návrh na rozvod, ktorého písomnú verziu podľa svedkyne vypracoval obžalovaný. Na záver svojej výpovede svedkyňa uviedla, že hádky s obžalovaným boli pravidelné od začiatku manželstva, nakoľko obžalovanému chýba zodpovednosť a nepripúšťa iný názor ako svoj.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa čítala výpoveď svedka T.. L. X. z prípravného konania, v ktorej uviedol, že obžalovaný je jeho synom a rodinu, v ktorej žil spolu s poškodenými často navštevoval. Nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný fyzicky alebo psychicky týral poškodené, naopak má vedomosť o tom, že to bola poškodená - manželka obžalovaného, ktorá viackrát udrela obžalovaného a obžalovanému neprospievalo, ani to, že bola jeho manželka - poškodená často náladová, provokačná a smiala sa obžalovanému do očí. Svedok má vedomosť o tom, že poškodená - manželka obžalovaného má rozpožičiavané veľké čiastky peňazí, ktoré nevie splácať, čo zle psychicky vplývalo aj na obžalovaného. Svedok ďalej uviedol, že on sám osobne požičal poškodenej - manželke obžalovaného 250.000 Sk, ktoré mu nevrátila a podľa svedka celé trestné stíhanie obžalovaného si vymyslela práve jeho manželka - poškodená spolu s dcérami kvôli finančným problémom.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa čítala výpoveď svedka Q. X. z prípravného konania v ktorej uviedla, že často navštevovala rodinu obžalovaného a poškodených a nikdy nebola svedkom žiadneho konfliktu. Obžalovaný si poškodené vždy zastával a vždy ich vychvaľoval a mal s nimi dobrý vzťah. Dcéry obžalovaného ju nikdy nechodili pozrieť samé, vždy prišli v prítomnosti rodičov. Svedkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že ostala veľmi prekvapená trestným oznámením, nakoľko si nikdy nevšimla takúto skutočnosť a naopak má vedomosť o veľkých dlžobách, ktoré má v meste X. manželka obžalovaného - poškodená a podľa jej slov táto skutočnosť je dôvodom zhoršenia rodinných vzťahov.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa čítala výpoveď svedka T.. G. P. z prípravného konania v ktorej uviedla, že navštevovala rodinu obžalovaného a nevšimla si žiadne rodinné problémy. Naopak, bola to manželka obžalovaného - poškodená, ktorá znevažovala obžalovaného a napožičiavala si veľké financie za jeho chrbtom.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa čítala výpoveď svedka H. I. z prípravného konania v ktorej uviedla, že v rodine obžalovaného nevidela ani náznak žiadnych rozporov ani hádok. Obžalovaný poškodeným nikdy nič nezakazoval, ba práve naopak, doprial im veľa, lebo ich mal rád, avšak za posledné štyri roky manželka obžalovaného - poškodená sa správala voči obžalovanému povýšenecky, verbálne ho zhadzovala a ponižovala. Rozprávala o ňom, že je neschopný a tučný.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa čítal výsluch znalca T.. W., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že vypracovala znalecký posudok na záveroch, ktorého trvá. Znalkyňa uviedla, že poškodená N.. X. bola týraná obžalovaným už pred dobou, kedy začala poškodená podnikať.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa čítal výsluch znalca T.. Z., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX na záveroch, ktorého v plnom rozsahu trvá. Psychické problémy poškodenej N.. X. boli spôsobené najmä správaním obžalovaného voči nej. Spúšťacím faktorom adaptačnej úzkostlivej depresívnej poruchy u poškodenej bolo správanie sa obžalovaného voči nej.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa čítal znalecký posudok č. XX/XXXX znalca - T.. Q. W., znalecký odbor klinická a poradenská psychológia detí a dospelých, z ktorého súd zistil, že znalkyňa vykonala psychologické vyšetrenie všetkých troch poškodených. V prípade poškodenej N.. N. X. znalkyňa zistila, že u nej dlhodobo zotrváva syndróm týranej ženy, v posledných rokoch prežívala úzkostné stavy a zvýšený strach z agresivity obžalovaného. V prípade poškodenej H. X. znalkyňa tiež zistila, že u nej ide o syndróm týraného dieťaťa. V prípade poškodenej N.. Q. Ž. znalkyňa zistila, že bola týraním dieťaťom až do XX rokov, ale odchodom z vplyvu obžalovaného si vytvorila bezkonfliktné vzťahy, avšak chýba jej vnútorná rovnováha, ktorú podľa znalkyne už ťažko nadobudne. Znalkyňa ani u jednej z poškodených nezistila sklony k fantazívnemu spracovaniu udalostí a poškodené nemajú tendencie ku klamstvám. Obžalovaný za celé roky spôsobil poškodenej N.. N. X. také duševné bolesti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili jej obvyklý spôsob života a to až do takej miery, že bola nútená

pravidelne navštevovať psychiatrickú ambulanciu. V prípade poškodenej H. X. sa agresívne správanie voči nej začalo od jej XX rokov a fyzické a psychické týranie zo strany obžalovaného poškodená aj v tomto čase vníma ako týranie. V prípade poškodenej N.. Q. Ž.Á., táto aktuálne psychické a fyzické týranie nezažíva, zážitky z detstva sa jej už pomaly strácajú, ale má nižšie sebahodnotenie a problém so sebapresadzovaním.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX Z. - T.. T. Z., odvetvie psychiatria súd zistil, že u poškodenej N.. N. X. sa v dobe od roku XXXX až do júla XXXX prejavovala adaptačná úzkostne depresívna porucha, ktorá vznikla a bola udržiavaná v priamej kauzálnej súvislosti s konaním obžalovaného, teda jeho týraním a pretrvávala i napriek nasadenej ambulantnej psychiatrickej liečbe. V súčasnej dobe keď poškodená nemusí znášať takéto konanie, príznaky ochorenia vymizli a znalec u poškodenej už nezisťuje žiadne duševné ochorenie a ani trvalé následky v chorobnej hĺbke.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX Z. - T.. T. Z., odvetvie psychiatria súd zistil, že u poškodenej H. X. znalec nezistil prejavy žiadnej duševnej poruchy v súčasnosti a ani v minulosti, teda v rovine psychiatrickej posudzujúcej na medicínskej úrovni prítomnosť chorobného stavu netrpí a ani netrpela syndrómom týrania, teda sa u nej neprejavila duševná porucha v súvislosti s psychotraumou.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX Z. - T.. T. Z., odvetvie psychiatria súd zistil, že u poškodenej N.. Q. Ž. znalec nezistil prejavy žiadnej duševnej poruchy v súčasnosti a ani v minulosti, teda v rovine psychiatrickej posudzujúcej na medicínskej úrovni prítomnosť chorobného stavu netrpí a ani netrpela syndrómom týrania, teda sa u nej neprejavila duševná porucha v súvislosti s psychotraumou.

Zo znaleckého posudku Č.. X H. XX/XXXX Z. - T.. Y. W., znalec z odvetvia psychiatria a T.. T. Z., znalec z rovnakého odvetvia súd zistil, že znalci zistili u obžalovaného zmiešanú poruchu osobnosti. Ide o poruchu osobnostnej štruktúry, ktorá je trvalého charakteru a existovala aj v dobe pred vyšetrovanou udalosťou, ako aj počas nej a existuje aj v súčasnej dobe. Pod vplyvom záťaže pri tejto poruche dochádza u obžalovaného k dekompenzáciám psychotickej teda chorobnej hĺbky. Schopnosť obžalovaného rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania hodnotia znalci ako ľahko zníženú, vo forenzne nevýznamnej miere. Schopnosť ovládať svoje konanie bola u obžalovaného znížená podstatne, nebola však úplne vymiznutá.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX Z. - T.. K. B. - znalec v odvetví klinická psychológia dospelých súd zistil, že v obraze osobnosti obžalovaného sa prejavujú výrazné prvky egocentrizmu, zamerania na vlastnú osobu, s nízkou úrovňou empatie, znížená je miera preberania zodpovednosti. Ladenie osobnosti imponuje ako U.. Prispôsobivosť novým situáciám je nedostatočná. Q. je poznačená nezrelosťou. Výrazné je vnútorné prežívanie pocitov a emócií, ktoré však obžalovaný málo dáva najavo navonok, ich hromadenie spôsobí výraznú impulzivitu a agresívne reagovanie. Obžalovaný je schopný dostatočne si zapamätať sledované a prežívané deje, ich reprodukcia je však výrazne poznačená subjektívnym pohľadom na situácie a fakty. S tým súvisí alibistické podávanie faktov. Znalec predpokladá, že obžalovaný prejavy agresivity dokáže lepšie regulovať v externých podmienkach mimo rodinného prostredia, v rodinnom prostredí je táto kontrola nízka a teda aj prejavy agresivity môžu byť výraznejšie. Agresivita môže mať charakter slovnej agresivity, fyzickej agresivity, ale aj používanie obmedzení, či manipulácie z pozície autority. Obžalovaný nemá reálny náhľad na neadekvátnosť takéhoto správania, nehodnotí sám seba kriticky.

Z doplnku k znaleckému posudku znalcov T.. Z. H. T.. W. - obaja znalci z odvetvia psychiatria súd zistil, že znalci u obžalovaného N.. G. X. zistili zmiešanú poruchu osobnosti. Ide o poruchu osobnostnej štruktúry, ktorá je trvalého charakteru a nedá sa psychiatrickou liečbou prakticky nijako významnejšie ovplyvniť. Znalci preto nenavrhujú žiadne ochranné liečebné opatrenia.

Z odborného vyjadrenia znalca T.. W. J. Č.. XXX-N. súd zistil, že poškodená H. X. J. XX. Y. XXXX utrpela väčšie pomliaždenia tváre s krvnými výronmi viditeľnými na tvári. Spôsob vzniku tohto zranenia, ako vo

svojej výpovedi uviedla poškodená H. X. H. Y. T. N.. N. X., je vhodným a schopným mechanizmom pre vznik takých poranení a v takej lokalizácii, ako boli zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami na tele poškodenej a sú v dobrom súlade s vyššie rozvedeným mechanizmom vzniku takýchto poranení.

Súčasťou spisu sú aj lekárske správy z psychiatrickej ambulancie a z ortopedickej a stomatologickej ambulancie, ktoré vypracovali zdravotnícki pracovníci v X. po skutku zo dňa XX. Y. XXXX.

Z rozsudku C. súdu X. sp. zn. XC/XXX/XXXX súd zistil, že manželstvo obžalovaného a poškodenej N.. N. X. súd s právoplatnosťou ku dňu XX. Y. XXXX G. H. L. H. X. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obžalovaný je povinný prispievať na výživu H. X. U. XX Q. mesačne.

Z odôvodnenia tohto rozsudku súd zistil, že obžalovaný podal návrh na rozvod dňa XX. Y. XXXX pričom v návrhu uviedol, že manželské hádky boli na dennom poriadku a častokrát vyústili aj do fyzického napadnutia poškodenej N.. N. X..

V evidencii priestupkov obžalovaný nemá žiadny záznam a z odpisu z registra trestov súd zistil, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že vina obžalovaného N.. G. X. je preukázaná. Obžalovaný sa k spáchaniu skutkov priznal a obžalovaného zo spáchania skutkov usvedčujú aj výpovede svedkýň poškodených a znalecké posudky znalcov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach potvrdzujú verziu všetkých troch poškodených.

Súd skutok č.1 z obžaloby právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pretože obžalovaný N.. G. X. týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Blízkou osobou sa podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. rozumie aj manžel, rovnako tak príbuzní v priamom pokolení. Všetky tri poškodené túto podmienku spĺňajú. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, ktoré vedie u poškodených k fyzickému alebo psychickému utrpeniu. Na základe výpovedí poškodených ale najmä zo znaleckého posudku znalkyne T.. W. má súd zato, že v prípade skutku č.1 obžaloby tomu tak bolo. Tento čin bol spáchaný závažnejším spôsobom konania podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. pretože bol páchaný po dlhší čas, čo doba 10 rokov určite je.

Konanie obžalovaného N.. G. X. súd vyhodnotil podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. ako priamy úmysel, nakoľko chcel a aj porušil záujem spoločnosti na ochrane osôb pred domácim násilím.

Súd skutok č.2 z obžaloby právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák., pretože obžalovaný N.. G. X. inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe. Chránenou osobou sa podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. rozumie blízka osoba, ktorou podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. je aj manžel, rovnako tak príbuzní v priamom pokolení. Poškodené - N.. N. X. H. H. X. túto podmienku spĺňajú. Vyhrážaním ťažkou ujmou na zdraví v tomto prípade išlo, nakoľko aj s prihliadnutím na skutok č. 1 takéto konanie obžalovaného vzbudilo u poškodenej H. X. dôvodnú obavu, že k ťažkej ujme na zdraví aj v konečnom dôsledku príde konaním obžalovaného.

Konanie obžalovaného N.. G. X. súd vyhodnotil podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. ako priamy úmysel, nakoľko chcel a aj porušil záujem spoločnosti na ochrane jednotlivca pred vyhrážkami.

Súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a v tomto prípade zistil dve poľahčujúce okolnosti a žiadnu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. t.j. že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. t.j. že viedol pred spáchaním činu riadny život.

Z uvedeného teda vyplýva, že poľahčujúce okolnosti u obžalovaného N.. G. X. prevažujú nad priťažujúcimi, ich pomer je 2:0, a teda horná hranica trestnej sadzby sa znižuje o jednu tretinu.

Pri úvahe o druhu a výške trestu súd musel prihliadnuť na základné zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní výmery trestu súd musí prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, okolnosti uvedené v §§ 36 a 37 Tr. zák. a na osobu páchateľa. V prípade obžalovaného N.. G. X. súd nemohol uložiť iný druh trestu ako trest odňatia slobody, nakoľko ak horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, súd musí uložiť trest odňatia slobody.

V prípade obžalovaného N.. G. X. sa jednalo o súbeh prečinu a zločinu a preto súd musel postupovať v súlade s § 41 ods. 2 Tr. zák. Horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného sa zvyšuje o jednu tretinu. Trestným činom najprísnejšie trestným je práve zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. V prípade obžalovaného N.. G. X. sa po aplikácii § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák. trest odňatia slobody ukladá v sadzbe XX až XXX mesiacov.

Súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného N.. G. X. je sadzba trestu odňatia slobody podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. po úprave podľa § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák. neprimerane prísna a jej aplikovanie by sa priečilo zásadám ukladania trestu podľa § 34 Tr. zák. Súd mal zato, že vzhľadom na okolnosti prípadu, prevládajúce poľahčujúce okolnosti, a osobu obžalovaného na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a preto využil § 39 Tr. zák. Podľa znaleckého posudku znalcov T.. Z. H. T.. W., Č. X H. XX/XXXX, P. L. C. N.. G. X. znalci zistili u obžalovaného zmiešanú poruchu osobnosti. Ide o poruchu osobnostnej štruktúry, ktorá je trvalého charakteru a existovala aj v dobe pred vyšetrovanou udalosťou, ako aj počas nej a existuje aj v súčasnej dobe. Pod vplyvom záťaže pri tejto poruche dochádza u obžalovaného k dekompenzáciám psychotickej teda chorobnej hĺbky. Schopnosť obžalovaného rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania hodnotia znalci ako ľahko zníženú, vo forenzne nevýznamnej miere. Schopnosť ovládať svoje konanie bola u obžalovaného znížená podstatne, nebola však úplne vymiznutá. Súd s prihliadnutím aj na závery znalcov podľa § X9 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Trest (úhrnný) odňatia slobody súd uložil vo výmere 3 roky, nakoľko mal zato, že takáto výmera trestu postačí k náprave obžalovaného. Výkon takto uloženého trestu zároveň podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní X rokov, čo pri rozpätí uvedenom v § 51 ods. 2 Tr. zák. danom 1 až 5 rokov je na vrchu uvedenej sadzby. Skúšobná doba začne obžalovanému plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku a počas jej plynutia bude povinný viesť život riadneho občana, nedopúšťať sa protispoločenskej činnosti, priestupkov, alebo trestnej činnosti, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil a trest vykoná. Takto uložený trest si splní svoj výchovný účel trestu, ako aj účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody s probačným dohľadom, súd mu prikázal povinnosť nepriblížiť sa k poškodeným N.. N. X. H. N.. Q. Ž. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdrživať sa v blízkosti obydlia týchto dvoch poškodených. Súd túto povinnosť nestanovil vo vzťahu k tretej poškodenej H. X. z dôvodu, že obžalovaný je už len vo vzťahu k nej povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine. Súd takisto prikázal obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Tento príkaz súd stanovil najmä s prihliadnutím na osobu páchateľa a pohnútku, ktorá ho viedla k spáchaniu trestného činu.

Poškodená N.. N. X. si uplatnila nárok na náhradu škody, vyčísliť ho však nevedela. Túto škodu však dostatočne nepreukázala a ohľadne tohto nároku bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré je však nad rámec potrieb trestného konania, preto poškodenú súd s jej nárokom odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Poškodená H. X. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2.000 Q. titulom citovej ujmy. Túto škodu však dostatočne nepreukázala a ohľadne tohto nároku bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré

je však nad rámec potrieb trestného konania, preto poškodenú súd s jej nárokom odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. v bode 1

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

v bode 2

inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa svojho práva na odvolanie výslovne vzdala.