Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Cb/110/2014

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľa predbežného opatrenia: Bratislavská dražobná a.s. so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 701 056, právne zastúpeného obchodnou spoločnosťou: Studio Legale, s.r.o. so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 811 874 proti odporcovi v 1/ rade: Prvá metropolitná, s. r. o. so sídlom Kladnianska č. 20, 821 05 Bratislava, IČO: 35 961 341, a odporcovi v 2/ rade: EuroFinancovanie s.r.o. so sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 906, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh, ktorým sa navrhovateľ predbežného opatrenia domáhal, aby súd odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade zakázal akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami:

" C-KN parcela č. XXXX/XX (Ostatné plochy), výmera C-KN parcely 488 m2,

" C-KN parcela č. XXXX/XXX (Zastavané plochy a nádvoria), vo výmere 145 m2,

" C-KN parcela č. XXXX/XXX (Zastavané plochy a nádvoria), vo výmere 54 m2,

" rodinný dom, súp. č. 321 na C-KN parcele č. XXXX/XXX,

" garáž, súp. č. 585, na C-KN parcele č. XXXX/XXX,

zapísanými v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom S., katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese S., obec W. J., katastrálne územie W. J., na liste vlastníctva č. XXX,

a to najmä tieto nehnuteľnosti scudziť, t.j. predať, vymeniť, vložiť do majetku inej právnickej osoby, zaťažiť, prenajať na dobu určitú alebo darovať tretej osobe, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

s a z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal vydania predbežného opatrenia s obsahom uvedeným vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.

V návrhu okrem iného vymedzil skutkový stav, podľa ktorého 18.12.2012 pán Ľ. S. vystavil a podpísal vlastnú zmenku bez protestu na zmenečnú sumu vo výške 85.000,- eur v prospech H.. Q. W.. Dátum splatnosti zmenky bol určený na 18.12.2013.

Zmenka sa následne avalovala obchodnou spoločnosťou Prvá Metropolitná , s. r. o. so sídlom Kladnianska č. 20, 821 05 Bratislava, IČO: 35 961 341, obchodnou spoločnosťou HUGO AGENCY, s.r.o. so sídlom Kladnianska č. 20, 821 05 Bratislava, IČO: 45 846 707 a obchodnou spoločnosťou MISS agency, s.r.o. sídliacou na tej istej adrese ako predchádzajúci dvaja avalisti, IČO: 46 377 671.

Napriek uplynutiu lehoty splatnosti dlhu dlžník ani avalisti svoj dlh vyplývajúci zo zmenky neuhradili ani len čiastočne. Zmenka bola následne postúpená na rad navrhovateľovi predbežného opatrenia.

Od januára do mája 2014 prebiehali intenzívne rokovania medzi pôvodným veriteľom a neskôr navrhovateľom predbežného opatrenia a dlžníkom a jeho avalistami ohľadom spôsobu splatenia dlhu.

Výsledkom týchto rokovaní bol prísľub povinných, že dlh uhradia v náhradnej lehote splatnosti do 27.05.2014.

V máji 2014 všetky povinné strany súhlasili so zabezpečením dlhu vo forme notárskej zápisnice. 13.05.2014 bola u notára JUDr. Miroslava Kováča spísaná a schválená notárska zápisnica č. N 383/2014, Nz 17896/2014, NCRIs 18255/2014.

Emitent a avalisti ako osoby povinné v exekučnom titule uznali dlh vo výške 85.000,- eur voči navrhovateľovi čo do dôvodu a výšky. Zaviazali sa spoločne a nerozdielne zaplatiť dlžnú sumu 85.000,- eur navrhovateľovi ako osobe oprávnenej v lehote do 27.05.2014 a súhlasili, aby sa exekučný titul v prípade nesplnenia dlhu stal podkladom pre výkon rozhodnutia.

Napriek poskytnutiu náhradnej doby splatnosti emitent ani avalisti dlh vyplývajúci z exekučného titulu neuhradili ani len čiastočne.

Navrhovateľ predbežného opatrenia preto podal na podklade exekučného titulu návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

Exekučné konanie začalo podaním návrhu a je registrované pod exekučným číslom EX 2965/14 pred Exekútorským úradom JUDr. Martina Hermanovského so sídlom Moskovská č. 18, 811 08 Bratislava.

Súdnym exekútorom bolo 26.06.2014 vydané upovedomenie o začatí exekúcie predajom okrem iných i nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V tom čase navrhovateľ predbežného opatrenia zistil, že odporca v 1. rade zaťažil svoje nehnuteľnosti v k.ú. W. J., evidované na LV č. XXX v prospech odporcu v 2. rade ihneď, ako sa dlh stal splatným podľa zmenky a zároveň prebiehali intenzívne rokovania o spôsobe úhrady dlžnej sumy.

Navrhovateľ predbežného opatrenia 09.10.2014 z informatívneho výpisu vytvoreného cez Kataster portál zistil, že na LV č. XXX pre k.ú. W. J. z listov vlastníctva, kde je v prvom rade vedený odporca, v druhom rade ako záložný veriteľ odporcu v 1. rade, bola zapísaná poznámka o výkone záložného práva odporcu v 2. rade, a to priamym predajom zaťažených nehnuteľností.

Navrhovateľ predbežného opatrenia má tak za to, že zriadenie záložného práva v prospech odporcu v 2. rade v kontexte všetkých udalostí, najmä jeho rýchleho výkonu, vykazuje znaky absolútnej neplatnosti, a preto má v úmysle požiadať súd o predbežné opatrenie, pokiaľ nebude právoplatne o tomto úkone (zriadenie záložného práva) súdne rozhodnuté.

Podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, navrhovateľ predbežného opatrenia právne odôvodnil ustanovením § 151a a 151j, 151ma a 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti uviedol, že sa žalobou vo veci samej mieni domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti z 22.01.2014 uzavretej medzi odporcom v 1. rade ako záložcom, ktorý je zároveň aj dlžníkom, a odporcom v 2. rade ako záložným veriteľom. Touto záložnou zmluvou je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa - odporcu v 2. rade vo výške 280.000,- eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o úvere č. 14010003 z 22.01.2014. Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti bola dodatkovaná Dodatkom č. 1 z 10.03.2014 a nakoniec povolená do Katastra nehnuteľností Okresného úradu Kežmarok, odbor katastrálny 17.03.2014. Zálohom sú nehnuteľnosti z LV č. XXX pre k.ú. W. J.. V tejto súvislosti navrhovateľ predbežného opatrenia vyslovil názor, podľa ktorého cieľom odporcu v 1. rade nebolo zabezpečenie svojho dlhu, ale znemožniť navrhovateľovi výkon rozhodnutia, prípadne zamedziť mu uspokojiť právny nárok z majetku odporcu v 2. rade.

Takéto konanie označil za obchádzanie zákona.

Dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, navrhovateľ predbežného opatrenia podoprel i ustanovením § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého akákoľvek dohoda uzavretá pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktorej je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. Je možné, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade konajú v zhode, keďže podľa navrhovateľa predbežného opatrenia:

1. Existuje pochybnosť nad sumou úveru, ktorú odporca v 2. rade bol ochotný poskytnúť odporcovi v 1. rade, nakoľko navrhovateľ od odborne spôsobilých osôb zistil, že trhová cena týchto konkrétnych nehnuteľností je cca o štvrtinu nižšia ako samotná istina. Pohybuje sa v rozpätí od 180.000,- eur do 200.000,- eur a v cene úveru pritom nie je započítaný zmluvný úrok, ktorý sa pri úverovej zmluve predpokladá, pretože ide o odplatný typ zmluvy.

2. "Rýchly" výkon záložného práva. Podľa navrhovateľa predbežného opatrenia ak bol úver poskytnutý, tak s vysokou pravdepodobnosťou v marci tohto roku, keď bolo záložné právo právoplatne povolené (17.03.2014) do KN. Zo záložnej zmluvy nie je zrejmé, či odporca v 1. rade mal splatiť úver v splátkach alebo jednorazovo. Každopádne výkon záložného práva nastal po 6 mesiacoch doby trvania úveru, čo je pri výške úveru 280.000,- eur neštandardné,

3. Pohľadávka odporcu v 2. rade (záložného veriteľa), ak vznikla, nemusí byť splatná, a tak došlo medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade k dohode o výkone záložného práva, ktorá je postihnutá neplatnosťou pre jej rozpor so zákonom (§ 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Na základe týchto skutočností je podľa navrhovateľa predbežného opatrenia dôvodné sa domnievať, že právny nárok navrhovateľa domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy je osvedčený a má mu byť poskytnutá predbežná ochrana, pokiaľ súd nerozhodne v merite veci.

Navrhovateľ predbežného opatrenia v odôvodnení obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a odôvodnení nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy uviedol, že na nehnuteľnostiach sa začal výkon záložného práva v prospech odporcu v 2. rade. Táto skutočnosť je zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. W. J.. Vychádzajúc z údajov zapísaných na uvedenom liste vlastníctva v časti Poznámky tak počnúc 17.10.2014 môže odporca v 2. rade uskutočniť výkon záložného práva priamym predajom nehnuteľností.

Podľa navrhovateľa predbežného opatrenia je zrejmé, že ak dôjde k výkonu záložného práva tak, ako je zapísané na dotknutom liste vlastníctva, práva navrhovateľa ostanú natrvalo neuspokojené. Uvedené je

však neakceptovateľné, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ predbežného opatrenia už disponuje exekučným titulom, avšak svoje práva si musí aj naďalej uplatňovať súdnou cestou a považuje konanie odporcu v 1. rade za nezákonné.

V dôsledku akéhokoľvek ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťami, či už zo strany odporcu v 1. rade alebo odporcu v 2. rade, jednoznačne dôjde k zmareniu výkonu exekučného konania, čím mu bezprostredne hrozí škoda vo výške dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Zároveň nie je možné vyvrátiť predpoklad, že konanie odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade prebieha vo vzájomnej zhode a aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby súd nariadil predbežné opatrenie na základe návrhu vo vzťahu k obom odporcom.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O. s. p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ods. 2 posledne cit. zák. ust. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na predbežné opatrenie, musí existovať právny záujem.

Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka.

Právny záujem na predbežnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 74 ods. 1 O. s. p.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí súdu, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi účastníkmi. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní o predbežnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.

Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.

Zistenie právneho záujmu na predbežnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v § 74 ods. 1 O. s. p. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie predbežného opatrenia, je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na vydaní rozhodnutia o návrhu na predbežné opatrenie. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 74 ods. 1 O. s. p. a súčasne, či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov odporcu.

V prvom rade skúmal, či navrhovateľ predbežného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi konania o vydanie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ak medzi účastníkmi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, ďalšie predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia ani netreba skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť predbežného opatrenia.

V tejto súvislosti súd vychádzal z vymedzenia pojmu právneho vzťahu ako vzťahu spoločenského, vznikajúceho najmenej medzi dvoma právnymi subjektami, upraveného právnymi normami, v ktorom sú jeho účastníci nositeľmi vzájomne spätých subjektívnych práv a právnych povinností. Konkrétny právny vzťah vzniká, mení sa a zaniká buď priamo zo zákona (ex lege) alebo častejšie v dôsledku určitej právnej skutočnosti predvídanej v hypotéze právnej normy.

V tejto súvislosti je pod právnou skutočnosťou potrebné rozumieť okolnosť, s ktorou konkrétna norma práva spája vznik, zmenu, prípadne zánik právneho vzťahu, t.j. subjektívneho práva a právnej povinnosti. Právna skutočnosť najčastejšie spočíva v právne relevantnom konaní fyzickej, alebo aj právnickej osoby, či už v súlade s objektívnym právom (právne konanie) alebo v rozpore s ním (protiprávne konanie). Právnym konaním sú jednak právne úkony súkromnoprávnej povahy (najmä zmluvy), jednak konštitutívne akty aplikácie práva orgánov verejnej moci (napr. rozsudky súdov, rozhodnutia správnych orgánov a pod.).

V nadväznosti na posledne uvedené, je potrebné pod právnym úkonom rozumieť druh právnej skutočnosti spočívajúci v prejave vôle fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo zániku subjektívneho práva a právnej povinnosti.

Z vyššie uvedených tvrdení navrhovateľa predbežného opatrenia nevyplýva právny záver, na základe ktorého by bolo možné konštatovať existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi ním a odporcom v 2. rade, voči ktorému sa domáha zákazu zdržať sa akýchkoľvek úkonov pri nakladaní s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vychádzajúc z dikcie ust. § 75 ods. 2 O. s. p. v ďalšom súd skúmal, či navrhovateľ predbežného opatrenia tvrdil a osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Subjektívne právo predstavuje možnosť chovania zaručenú objektívnym právom, t.j. konkrétnymi normami práva. Štruktúra subjektívneho práva (v tomto prípade práva navrhovateľa predbežného opatrenia na zaplatenie 85.000,- eur voči odporcovi v 1. rade), zahŕňa samotnú možnosť chovania a tomu zodpovedajúcu právnu povinnosť iného právneho subjektu. Vymáhateľné subjektívne právo nadobúda silu právneho nároku.

Vychádzajúc z obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd zistil, že navrhovateľ existenciu svojho tvrdeného práva (práva na zaplatenie uvedenej sumy peňažných prostriedkov voči odporcovi v 2. rade) neoprel o žiadne ustanovenie, či už hmotného, prípadne procesného práva. Pre účely rozhodovania o predbežnom opatrení nepostačuje vyslovenie domnienky, podľa ktorej cieľom odporcu v 1. rade nebolo zabezpečenie svojho dlhu, ale znemožnenie navrhovateľovi predbežného opatrenia realizovať výkon rozhodnutia, resp. zamedziť mu uspokojenie právneho nároku z majetku odporcu v 1. rade, s poukazom na bežnú prax, v rámci ktorej dochádza k zneužitiu inštitútu záložného práva, kedy dlžník v právnom postavení záložcu zaťaží majetok v prospech záložného veriteľa (tzv. prednostného

veriteľa) s cieľom vyhnúť sa exekúcii a v rámci výkonu záložného práva nadobudnúť vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktorej je zriadené záložné právo, avšak už nezaťaženej žiadnymi cudzími právami.

Vzhľadom na uvedené právne skutočnosti nemožno uzavrieť, že by navrhovateľ predbežného opatrenia vo svojom návrhu osvedčil existenciu právne relevantných skutočností spôsobilých vyvolať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V tejto súvislosti poukázal len na počínanie odporcu v 2. rade spočívajúce v realizácii konkrétneho právneho úkonu vo vzťahu k odporcovi v 1. rade (dlžníkovi veriteľa).

Keďže navrhovateľ neosvedčil existenciu základného zákonného predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia (existencia právneho záujmu a nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana), bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd rozhodne v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania vo veci samej tak, ako to vyplýva z ust. § 145 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Príslušný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.