Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_11C-60-2013.pdf
PDF · 112.56 KB
Case nature
Subarea
11C/60/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, proti žalovanému H. J., X.. XX.XX.XXXX, R. XXX, XXX XX R., za účasti vedľajšieho účastníka v 1.rade Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154 zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42 857 726, vedľajšieho účastníka v 2.rade Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava - Staré mesto zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava o zaplatenie 576,17 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi v 1.rade Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 91,98 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa Kempa a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi v 2.rade Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 576,17 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 429,99 eur od 21.08.2008 až do zaplatenia, úrok vo výške 0,05% denne zo sumy 429,99 eur od 21.08.2008 až do dňa zaplatenia a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.12.2011 uzavrel ako postupník so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (právnym nástupcom spoločnosti Tatra Credit, a.s.) zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu bola postúpená splatná pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o úvere zo dňa 27.7.2005 vo výške 576,17 eur. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 5.1.2012, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky a vyzval žalovaného na jej úhradu, pričom žalovaný pohľadávku v stanovej lehote nezaplatil. Žalovaný porušil ustanovenia čl. III. všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára. Žalovaný ustanovenie porušil tým, že bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 20.08.2008. Žalovaný neuhradil sumu 429,99 eur. Žalobca si okrem úroku z omeškania zároveň uplatnil okrem zmluvnej pokuty aj sankčný úrok vo výške 0,05% za každý deň omeškania v zmysle čl. 12. bod 12.3 zmluvy o úvere. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil ani čiastočne a preto jeho dlh predstavuje sumu 576,17 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru, zmluvnej pokuty a odkúpených poplatkov.
Rozsudkom zo dňa 27.05.2013 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 429,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 21.08.2008 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,99 eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 54,16 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie JUDr. Petra Kováča s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podaním doručeným súdu po rozhodnutí vo veci vstúpil do konania vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktoré proti rozsudku podalo odvolanie čo do výroku I a III . Na základe podaného odvolania preto Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 20.03.2014 rozsudok súdu vo výroku II , ktorým žalobe vyhovel zrušil ako aj vo výroku o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Vo svojom odôvodnení poukázal n to, že Oznámil prvostupňovému súdu písomným podaním zo dňa 30. 04. 2013 svoj vstup do konania na strane žalovaného. Podanie bolo doručené prvostupňovému súdu dňa 21. 05. 2013. Prvostupňový súd rozsudok vo veci vyhlásil dňa 27. 5. 2013. Z obsahu spisu je zrejmé, že v tomto prípade vedľajší účastník vstúpil do konania už pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa a prvostupňový súd s ním nekonal ako s vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Skutočnosť, že písomnosť teda písomné podanie vedľajšieho účastníka o vstupe bolo doručené do súdneho spisu až dňa 03. 06. 2012 nie je právne významná, keďže podanie bolo doručené prvostupňovému súdu dňa 21. 05. 2013. Odvolanie podal v 15-dňovej lehote od doručenia rozsudku. Podľa § 93 ods. 1 až 4 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolnost. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. Podľa článku 7 ods. 1 cit. Smernice „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“. V svetle judikatúry súdneho dvora možno dôvodne vykladať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku tak, že do právoplatného skončenia konania je treba aplikovať všetky inštitúty procesného práva tak, aby sa zabránilo priznaniu plnenia z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Takým inštitútom je aj vedľajšia intervencia právnickej osoby určenej na ochranu spotrebiteľov, ktorá koná sama za seba (§ 93 ods. 4 O.s.p.) a ktorá sleduje zbavenie spotrebiteľa záväznosti neprijateľných podmienok. Na podporu odvolací súd poukazuje na bod 49 rozsudku Súdneho dvora EU C-618/10 „V súvislosti so zásadou efektivity treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí byť každý prípad, keď vzniká otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo príliš sťažuje uplatňovanie práva Únie, preskúmaný tak, že sa zohľadní postavenie tohto ustanovenia v rámci celého procesného postupu, jeho priebeh a osobitosti pred rôznymi vnútroštátnymi súdmi (pozri rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný bod 39 a citovanú judikatúru)“. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné podmienky (rozsudok Godard C-429/05 bod 61; rozsudok Océano Grupo editoriale, spojené prípady C-240/98 až C 244/98). Ak preto vedľajší účastník sleduje cieľ zbaviť spotrebiteľa neprijateľných podmienok a poukázať na nekalé obchodné praktiky a vstup do konania urobí.
Vedľajší účastník v podanom odvolaní namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku. V tej časti, v ktorej prvostupňový súd žalobe vyhovel. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009, podľa ktorého „Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného
nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. J. Y. a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.“ Pokiaľ by sa námietkou premlčania v tomto prípade zaoberal až odvolací súd, došlo by k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti vo vyhovujúcom výroku a na neho nadväzujúcom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušuje a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci sa prvostupňový súd vyhodnotí premlčanie nároku žalobcu v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Žalovaný vo veci tiež vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, zmluvou o pôžičke zo dňa 27.07.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2011 spolu s prílohou, oznámením o postúpení, vyjadrením a doplnením žalobného návrhu žalobcom, oznámením zo dňa 30.04.2013 o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, vyjadrením vedľajšieho účastníka - odvolaním, oznámením o vstupe ďalšieho vedľajšieho účastníka zo dňa 02.09.2014 Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práva, originálom zmluvy nachádzajúcej sa v prílohovej obálke a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Predmetom opätovného prejednania veci bol len nárok ktorým bolo žalobe vyhovené. Výrok prvostupňového rozsudku ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá nebol dotknutý podaním odvolaním je preto právoplatný.
Pôvodný veriteľ a žalovaný ako zákazník uzavreli dňa 27.07.2005 zmluvu o pôžičke, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo výške 30.000,- Sk a žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky veriteľovi vrátiť v 42 mesačných splátkach vo výške po 1.109,- Sk mesačne.
Podľa čl. 12 bod 12.2 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky.
Podľa čl. 12 bod 12.3 Všeobecných obchodných podmienok v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a jej príloh uzavretej medzi Consumer Finance Holding a.s. a Profidebt Slovakia, s.r.o. zo dňa 12.12.2011 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s postúpila spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o. pohľadávku proti žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania.
Z oznámenia spoločnosti Consumer Fiannce Holding, a.s. zo dňa 05.01.2012 vyplýva, že postupca oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., s tým, že plnenie vo výške 706,52 eur má uhradiť na účet spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o.
Z doplnenia návrhu žalobcom zo dňa 23.05.2013 súd zisťuje, že pohľadávka žalobcu v sume 576,16 eur pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 429,99 eur, sankčnej pokuty vo výške 125,73 eur, pokuty za omeškanie vo výške 20,45 eur.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Ako vyplýva z podaného vyjadrenia vedľajšieho účastníka a odôvodnenia vyššie citovaného uznesenia Krajského súdu v Prešove tento vo veci vzniesol námietku premlčania a preto sa súd v prvom rade aj v súlade s právnym názorom Krajského súdu zaoberal touto vznesenou námietkou premlčania. Námietku premlčania vzniesol neskôr aj samotný žalovaný.
Súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení o premlčaní.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania. Súd poukazuje, že v danom prípade vystupuje na strane žalovaného vedľajší účastník podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým je združenie založené v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Z povahy takéhoto vedľajšieho účastníctva vyplýva, že pomáha žalovanému v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania, ktorý úkon je svojou podstatou procesným úkonom, ktorý nie je dispozičným úkonom, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom. Na tom, že v prípade uplatnenia námietky premlčania ide o procesné právo nič nemení ani
skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy akou je námietka premlčania. Na základe uvedeného potom súd považoval námietku premlčania vedľajšieho účastníka za riadne uplatnenú a v ďalšom sa s ňou vysporiadal. Neskôr vzniesol námietku premlčania ja žalovaný.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že pôvodný veriteľ a žalovaný ako zákazník uzavreli dňa 27.07.2005 zmluvu o pôžičke, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo výške 30.000,- Sk a žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky veriteľovi vrátiť v 42 mesačných splátkach vo výške po 1.109,- Sk mesačne. Následne bola pohľadávka zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu a preto je tento aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Z zmluvy z jej obsahu ako aj obchodných podmienok vyplýva že prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2005 a posledná 42. dňa 20.01.2009. Dňa 21.09.2009 začal plynúť trojročná premlčacia lehota ktorá tak uplynula dňa 21.09.2012. Žaloba bola podaná na tunajšom súdu dňa 14.01.2013 ako to vyplýva z podacej pečiatky, teda po uplynutý trojročnej premlčacej lehoty.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný. Keďže žaloba bola podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom vedľajší účastník vystupujúci na podporu žalovaného ako aj žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať. Preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Keďže na strane žalovaného vystupovali dvaja vedľajší účastníci títo tiež majú právo na náhradu trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu združenie Slovenských spotrebiteľov AZ ktorý vo veci hájil záujmy žalovaného, vo veci sa vyjadroval, pričom vzniesol námietku premlčania (na základe ktorej bol žalobný návrh zamietnutý) zastúpené JUDr. Jozefom Kempom súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy konania ktoré u neho pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena v sume za 2 právne úkony podľa §10 , § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ............................................... 38,18 eur
- písomné vyjadrenie, odvolanie .................................................... 38,18 eur
Spolu 76,36 eur
Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2x režijný paušál po 7,81 eur platný pre rok 2013, t.j. 15,62 eur .
Spolu trovy právneho zastúpenia u vedľajšieho účastníka sú tak 91,98 eur.
Vedľajšiemu účastníkovi v 2.rade Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov súd náhradu trov konania nepriznal nakoľko u neho nezistil žiadne účelne vynaložené trovy. Tento vedľajší účastník sa vo veci samej nevyjadril, do spis zaslal len o oznámenie o svojom vstupe, teda neurobil žiaden úkon k ochrane práv žalovaného ako spotrebiteľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/ f/ rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.