Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-516-2013.pdf
PDF · 94.5 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/516/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu J. W., K.. XX.XX.XXXX, O. A. XXXX/XX, XXXXX Y., zastúpené-ho advokátom JUDr. Jurajom Dubovským so sídlom Akademika Hronca č. 9, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1.) Y. W., K.. XX.XX.XXXX, O. O. Č.. XXX, XXX XX O. a 2.) Z. W., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, XXX XX Y., zastúpenej LEGAL IURIS - advokátskou kanceláriou s.r.o. so sídlom Tehelná č. 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47242795, o zaplatenie 9.048,94 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a v ä z u j e žalovaných v 1.a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 9.048,94 € istiny s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.383,94 € od 26.6.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.665,00 € od 26.4.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 542,50 € súdneho poplatku a 1511,29 € trov právneho zastúpenia, trovy platbou u právneho zástupcu žalobcu JUDr. Juraja Dubovského, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 7.383,94 € s 5,5 % úrokmi z omeškania od 26.6.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca určil výšku dlhu žalovaných v 1. a 2. rade sumou 7383,94 €, ktorý za žalovaných uhradil ako ručiteľ úveru (5930,24 €) a za dlh na službách spojených s užívaním bytu (1453,70 € ). Počas konania žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 1665,00 € , z ktorých si žiadal aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 26.4.2014 do zaplatenia. Rozšírenie žaloby odôvodnil tým, že ako ručiteľ za žalovaných v 1.a 2. rade uhradil ďalšie platby úveru a to 4.9.2013 vo výške 180 €, 18.9.2013 vo výške 185 €, 21.10.2013 vo výške 185 €, 22.11.2013 vo výške 185 €, 16.12.2013 vo výške 185 €, 31.1.2014 vo výške 185 €, 24. 2.2014 vo výške 185 €, 24.3.2014 vo výške 185 € a 22.4.2014 vo výške 190 €.
Súd uznesením 10C/516/2013-100 zo dňa 25.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.7.2014, pripustil zmenu žaloby a preto predmetom konania bolo zaplatenie 9.048,94 € istiny s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Žalobca nárok na úhradu súm, ktoré zaplatil za žalovaných v 1. a 2. rade ako ručiteľ úveru odôvodnil v zmysle § 550 Občianskeho zákonníka a sumu 1453,70 €, ktorú uhradil za žalovaných v 1. a 2. rade v prospech Spravbytu Rožňava s.r.o., si uplatňoval z titulu vrátenia pôžičky, nakoľko podľa ústnej dohody so žalovanými v 1. a 2. rade im túto sumu požičal a mali mu ju vrátiť započítaním do kúpnej ceny za byt, ktorý mu mali predať. K uzatvoreniu zmluvy o predaji bytu nedošlo a žalovaní v 1. a 2. rade napriek výzvam mu pôžičku nevrátili. Žalobca uhradil sumu 1462,03 € v prospech spoločnosti Spravbyt Rožňava s.r.o., ktorá pozostávala zo sumy 1198,53 € istiny a súdneho poplatku 42,50 € a náhrady za právne zastupovanie v sume 212,67 €.
Žalobca neuznal vznesenú námietku započítania zo strany žalovanej v 2.rade z dôvodu, že výška nájmu je na danú lokalitu vysoká. Žalovaná v 2.rade nepredložila žiaden dôkaz, že by za rozhodné obdobie sporný byt užíval žalobca. Sporný byt užíva dcéra žalobcu so svojim druhom od októbra 2012 doteraz a platí všetky poplatky spojené s užívaním bytu. Žalobca zaplatil za žalovaných v 1. a 2. rade poplatky za byt za predchádzajúce obdobie, za ktoré mali nedoplatky a tým im zachránil byt, aby nešiel na exekúciu. Žalobca zdôraznil, že byt nikdy neužíval. Uplatnil si náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v 1.rade súhlasil s podanou žalobou a uviedol, že žalobca je jeho bratom, ktorý ako ručiteľ zaplatil za žalovaných v 1. a 2. rade úver od Slovenskej sporiteľne. Podobne zaplatil dlžobu za byt, na ktorom mali dlh a dohodli na tom, že zaplatená suma sa vyrovná započítaním za kúpnu cenu bytu, nakoľko sa účastníci dohodli, že žalobca od žalovaných v 1.a 2.rade odkúpi byt pre svoju dcéru.
Žalovaná v 2.rade nesúhlasila so žalobou a voči platobnému rozkazu 19Ro/147/2013-22 zo dňa 8.8.2013 podala odpor, z ktorého vyplýva, že v roku 2009 žalovaní v 1.a 2.rade vybrali úver na kúpu bytu, v roku 2011 sa rozviedli a úver aj byt platila žalovaná v 2.rade. Následne sa dohodli so žalovaným v 1.rade, že úver a byt bude platiť dovtedy, kým nepredajú byt. V júli 2012 ju oslovil žalobca s tým, že nech nepredávajú byt, že tam pôjde bývať jeho dcéra a žalobca za to bude platiť úver aj byt. V byte býva jeho dcéra doteraz. Ani písomne, ani ústne sa nedohodla so žalobcom, že na neho prepíše byt, nakoľko v auguste 2011 žalovaný v 1.rade podal návrh na vyporiadanie BSM a preto mu to nemohla sľúbiť. Voči Spravbytu existoval dlh, ale len 715,33 € a to, čo žalobca zaplatil na úver v roku 2011, mu bolo vrátené. Žalovaná v 2.rade tvrdila, že nemala vedomosť o predčasne splatenom úvere, ani o tom, že jej mal žalobca požičať peniaze na zaplatenie dlhu u Spravbytu, na tom sa mohli dohodnúť len žalobca so žalovaným v 1.rade.
Žalovaná v 2.rade v konaní vzniesla kompenzačnú námietku vo výške 6023,70 € oproti žalovanej sume. Žalobca sa bezdôvodne obohatil užívaním nehnuteľnosti sám, alebo jeho rodinní príslušníci. Predložila potvrdenie od IT-Reality, kde obvyklý nájom sa pohybuje u obdobného bytu od 150 do 200 € bez energií za mesiac. V priemere by to bola suma 175 € a za 24 mesiacov by to predstavovalo sumu 4200 € z titulu nájmu. Zároveň žalovaná v 2.rade uhradila žalobcovi 370 € ako úhradu úveru. Neuznávala úhradu sumy 1453,70 € za byt, nakoľko žalobca užíval tento byt a preto, čo do sumy 6023,70 € si započítala svoju pohľadávku oproti žalobe a v prevyšujúcej časti uznala žalovanú sumu čo do základu a čo do výšky. Celú sumu si započítavala z dôvodu, že BSM ešte nie je vysporiadané so žalovaným v 1.rade. Podľa vedomostí žalovanej v 2.rade, dcéra žalobcu byt obývala od októbra 2011. Poukázala ďalej na to, že v roku 2012 a 2013 bol preplatok na byte vo výške 539,22 €, resp. 550,02 €. So žalobou nesúhlasila preto, nakoľko sa so žalobcom tak dohodli, že keď bude jeho dcéra bývať v byte, tak bude za byt platiť. Žalovaní v 1.a 2.rade sa totiž nevedeli na ničom dohodnúť a preto nikto neplatil ani úver, ani byt.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne - hotovostného vkladu vyplýva, že žalobca uhradil na účet žalovaného v 1.rade z titulu úhrady úveru v dňoch 12.7.2011 až 12.6.2013 sumu 5930,24 € a za obdobie od 4.9.2013 do 22.4.2014 uhradil 1670 €.
Z potvrdenia Spravbyt Rožňava s.r.o. vyplýva, že žalobca uhradil za žalovaného v 1.rade na základe exekučného titulu 14Ro/164/2012 dlh na istine k 11.9.2012 vo výške 1198,53 €, náhrada za súdny poplatok 42,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 212,68 €, ktoré boli uhradené 26.11.2012. Platby boli uhradené v hotovosti do pokladne žalobcom, ktorý uviedol, že je bratom žalovaného v 1.rade a platí za neho dlh.
Z potvrdenia IT-Reality predloženého žalovanou v 2.rade vyplýva, že trhová cena za nájom trojizbového bytu v lokalite B. V., Y., bez bližších informácií, vychádzajúc zo skúseností z kancelárie, sa pohybuje od cca 150 € do 200 € bez energií za mesiac.
Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012 vyplýva, že je preplatok vo výške 539,22 € a užívateľom je S.K. W. a za rok 2013 je preplatok 550,02 € a užívateľom je S. W..
Z výzvy na úhradu dlhu, ktorú adresoval žalobca žalovaným v 1.a 2.rade dňa 18.6.2013 vyplýva, že ich vyzval na úhradu sumy 7387,94 € najneskôr do 25.6.2013.
Z príjmového pokladničného dokladu od Spravbyt Rožňava s.r.o. vyplýva, že žalobca uhradil sumu 1241,03 € dňa 11.9.2012 a sumu 212,67 € dňa 26.11.2012.
Z poštovej poukážky zo dňa 29.7.2011 vyplýva, že žalovaná v 2.rade uhradila žalobcovi sumu 370 €.
Z platobného rozkazu 14Ro/164/2012-11 zo dňa 20.7.2012 vyplýva, že žalovaní v 1.a 2.rade boli solidárne zaviazaní uhradiť Spravbytu Rožňava 715,33 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.5.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 42,51 € súdneho poplatku a 141,79 € trov právneho zastúpenia. Následne na vymoženie dlhu bolo začaté exekučné konanie EX/54/2013 pred JUDr. Petrom Hodermarským, ktorý dňa 21.2.2013 vydal upovedomenie o začatí exekúcie.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaní v 1.a 2.rade uzavreli zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobca bol ich ručiteľom. Tiež nebolo sporné medzi účastníkmi, že žalobca uhradil z titulu úveru za žalovaných v 1.a 2.rade ako ručiteľ sumu 7595,24 €, ktoré boli predmetom konania. Táto okolnosť vyplýva aj z predložených dokladov a to hotovostných vkladov na účet úveru, ktorý bol totožný s číslom Úverovej zmluvy 512708467. Žalobca ako ručiteľ uhradil dlh za žalovaných v 1.a 2.rade.
Podľa § 546 Zákona č. 40/1964 Zb., ďalej Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplní dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
Na ručiteľa, ktorý splnil záväzok dlžníka, prechádzajú zo zákona práva veriteľa. Vzniká mu pohľadávka voči dlžníkovi na náhradu toho, čo za neho plnil veriteľovi.
Súd dospel k záveru, že žalobca ako ručiteľ preukázal v súdnom konaní, že za žalovaných v 1.a 2.rade uhradil sumu 7595,24 € ako splátky úveru a preto mu vzniklo právo požadovať úhradu tejto sumy od žalovaných v 1.a 2.rade ako pôvodných dlžníkov úveru.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Žalobca v konaní tvrdil, že so žalovanými v 1.a 2.rade sa dohodol, že odkúpi byt, pričom do kúpnej ceny sa započíta úhrada, ktorú zaplatil za žalovaných v 1.a 2.rade v prospech Spravbytu Rožňava, s.r.o. Žalovaný v 1.rade potvrdil, že žalobca mal vyrovnať dlh na byte a zaplatená suma sa započíta do kúpnej ceny bytu, ktorý kúpi žalobca pre svoju dcéru. Žalovaná v 2.rade tvrdila, že takáto dohoda mohla vzniknúť len medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, nakoľko ona sa dohodla so žalobcom na tom, že keď bude jeho dcéra bývať v byte, tak bude platiť za ten byt.
Z listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca uhradil za byt vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2.rade v prospech Spravbytu Rožňava s.r.o. dlh, ktorý mali k 11.9.2012 vo výške 1198,53 € a tiež náhradu trov konania ako bola priznaná v konaní 14Ro/164/2012.
Nárok žalobcu mal byť uspokojený započítaním do kúpnej ceny za byt, ktorý mal kúpiť od žalovaných v 1.a 2.rade. Keďže k dohode nedošlo, žalobca si nemal čo započítať a preto vyzval žalovaných v 1.a 2.rade na vrátenie dlžnej sumy z titulu pôžičky. Súd konštatuje, že aj v prípade, ak by nedošlo k uzavretiu
pôžičky ohľadom úhrad dlžnej sumy v prospech Spravbyt Rožňava s.r.o., žalobcovi by vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému by došlo na strane žalovaných v 1.a 2.rade v súlade s ustanovením § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Žalobca totiž nemal žiadny záväzok voči Spravbyt Rožňava s.r.o. a z dokazovania vyplynulo, že dlh plnil za žalovaných v 1.a 2.rade, voči ktorým veriteľ viedol súdne konanie aj exekúciu. Preto aj v tejto časti žaloba bola dôvodná.
Žalovaná v 2.rade vzniesla započítaciu námietku oproti žalovanej sume z titulu ušlého nájmu za užívanie bytu, úhrady úveru vo výške 370 € v prospech žalobcu a námietky výšky dlhu u Spravbytu Rožňava s.r.o. a preplatku na spornom byte.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podmienkou započítania je, že existujú dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kde je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak.
Súd konštatuje, že žalobca nemal žiadny dlh voči žalovaným v 1.a 2.rade a žalovaní v 1.a 2.rade dlhovali žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku, z titulu úhrady úveru a úhrady dlhu na byte. Preto žalovaná v 2.rade nemohla vzniesť započítaciu (kompenzačnú) námietku voči žalobcovi.
Žalobca nikdy nebol nájomcom alebo užívateľom bytu žalovaných v 1.a 2.rade, hoci aj bez právneho dôvodu a preto sa nemohol bezdôvodne obohatiť tým, že užíval byt bez platenia nájomného v prospech žalovaných v 1.a 2.rade. V konaní z výpovede účastníkov jednoznačne vyplynulo, že byt žalovaných v 1.a 2.rade užíva dcéra žalobcu, ktorá za byt platí všetky úhrady spojené s užívaním bytu v prospech Spravbytu Rožňava s.r.o. a dokonca v roku 2012 a v roku 2013 jej vznikol aj preplatok na uvedených platbách.
Súd teda neuznal obranu žalovanej v 2. rade z titulu započítania, nakoľko nepreukázala, že by mala započítateľnú pohľadávku voči žalobcovi.
Súd neprihliadol ani na tvrdenie žalovanej v 2.rade, že uhradila žalobcovi sumu 370 €, nakoľko uvedená suma nebola predmetom konania, nakoľko žalobca aj v predchádzajúcom období za žalovaných v 1.a 2.rade uhradil dlh na úvere a tieto platby mu žalovaná v 2.rade vrátila. Nejednalo sa však o úhradu za uplatnené obdobie v tejto žalobe.
Na základe vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.
Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, nakoľko sa dostali do omeškania s vrátením dlhu v časti žalovanej istiny od 26.6.2013, nakoľko ich žalobca pred podaním žaloby vyzval na úhradu najneskôr do 25.6.2013 a z rozšírenej časti žaloby si uplatnil úrok od nasledujúceho dňa po pojednávaní, na ktorom rozšíril žalobu. Súd dospel k záveru, že žalovaní v 1.a 2.rade sa dostali do omeškania s plnením dlhu pre žalobcu a preto sú povinní uhradiť aj úroky z omeškania.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1.a 2.rade, ktorí v konaní neboli úspešní.
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 542,50 € a z trov právneho zastúpenia za päť úkonov z hodnoty sporu vrátane DPH vo výške 1511,88 €.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania v súlade s vyhláškou 655/2004 Z.z. a priznal trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony:
· Prevzatie zastúpenia dňa 17.6.2013, hodnota sporu 7683,94 €, hodnota jedného úkonu je 237,34 € + 7,81 režijný paušál, · Podanie žaloby dňa 27.6.2013, hodnota sporu 7683,94 €, hodnota jedného úkonu je 237,34 € + 7,81 režijný paušál, · Písomné vyjadrenie vo vecí dňa 13.9.2013, hodnota sporu 7683,94 €, hodnota jedného úkonu je 237,34 € + 7,81 režijný paušál, · Účasť na pojednávaní dňa 25.4.2014, hodnota sporu 9048,94 €, hodnota jedného úkonu je 253,94 € + 8,04 režijný paušál, · Účasť na pojednávaní dňa 20.10.2014, hodnota sporu 9048,94 €, hodnota jedného úkonu je 253,94 € + 8,04 režijný paušál. · SPOLU odmena + režijný paušál = 1259,41 € + 20 % DPH = 1511,29 €.
Žalobca si uplatnil náhradu trov vo výške 1511,88 € za právne zastúpenie a preto mu súd priznanú odmenu krátil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.