Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-258-2012.pdf
PDF · 109.27 KB
No categories available
4C/258/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom 1/ N., zastúpená ustanoveným opatrovníkom W., pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, 2/ G., o zaplatenie 2.856,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca 1/ a odporca 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi 2.646,11 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.406,24 Eur od 04.02.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporca 1/ a odporca 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 145,83 Eur a trovy právneho zastúpenia 420,96 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 01.02.2012, ktorý bol doručený súdu dňa 09.02.2012 domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 2.856,40 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.856,40 Eur od 04.02.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nesplatenej časti poskytnutého úveru na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 30.01.2004, kde mala odporkyňa 1/ postavenie dlžníka a odporca 2/ postavenie spoludlžníka. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXX, zo dňa 30.01.2004 (ďalej len „zmluva o úvere“) poskytol jeho právny predchodca (pôvodný veriteľ) odporcovi úver. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výšku a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, či podmienky pri neplnení zmluvné strany dojednali v zmluve o úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere (ďalej len „obchodné podmienky“). Vzhľadom na nesplatenie splátok úveru právny predchodca navrhovateľa zmluvu o úvere vypovedal a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Dlh odporcov zo spotrebiteľského úveru predstavuje ku dňu jej postúpenia 03.10.2007 záväzok v sume 2.856,10 Eur, z toho istina činí 1.592,18 Eur, úrok z úveru 814,06 Eur, úrok z omeškania 239,87 Eur a ostatné príslušenstvo a poplatky 210,29 Eur. Odporcovia ku dňu podania návrhu na súd uhradil sumu 0 Eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2011 medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom bola pohľadávka voči odporcom postúpená na navrhovateľa.
Odporcovia sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrili.
Uznesením č. k. 4C/258/2012-44 zo dňa 21.05.2014 súd ustanovil odporkyni 1/ opatrovníka v osobe W. pracovníčky Okresného súdu Pezinok, pretože miesto jej pobytu sa nepodarilo zistiť.
Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 20.10.2014, na ktorom sa právny zástupca navrhovateľa nezúčastnil svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Opatrovník odporkyne 1/ ani odporca 2/ sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, hoci naň boli predvolaní riadne a včas. Opatrovník odporkyne 1/ svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporca 2/ predvolanie na pojednávanie neprevzal, zásielka sa vrátila súdu po opakovanom doručení ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 12.09.2014, hoci sa v mieste doručovania zdržiava, v súlade s § 47 ods. 2 Os.p. sa predvolanie na pojednávanie považuje za doručené odporcovi 2/ dňa 12.09.2014. Odporca 2/ svoju neúčasť neospravedlnil a súčasne z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti odporcu 2/ a opatrovníčky odporkyne 1/, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd sa oboznámil s návrhom na začatie konania, vrátane jeho príloh a vykonal podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu keď zistil tento skutkový a právny stav:
Zo zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 60455621, zo dňa 30.01.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1/ ako dlžníkom a odporcom 2/ako spoludlžníkom (č. l. 3-4 spisu, ďalej len „zmluva o úvere“) súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom úver v sume 4.315.20 Eur (130.000,- Sk), úročenie úveru bolo dojednané v pevnej úrokovej sadzbe určenej percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenia úveru (čl. I zmluvy o úvere, bod III. 1. obchodných podmienok), ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 9,96%, poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný v sume 86,30 Eur ( 2600,- Sk), poplatok za vedenie úverového účtu v sume 2,65 Eur mesačne ( 80 Sk), poplatok za I. upomienku v sume 9,96 Eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku v sume 16,60 Eur. V prípade zmeny výšky poplatkov alebo ich druhu podľa Cenníka VÚB, a.s. zmluvné strany dojednali, že budú platiť poplatky platené v čase ich účtovania. Odporcovia sa zaviazali splatiť úver v 60 mesačných anuitných splátkach po 111,51 Eur (3.359,56 Sk), a to od 15.02.2004 do 15.01.2009 (čl. I. zmluvy o úvere). Splatnosť ostatných mesačných splátok bola dojednaná vždy k rovnakému dátumu, v súlade s bodom 2b podmienok, pokiaľ suma úveru s úrokmi nebude úplne splatená. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom účinné od 12.09.2003, ktorými sa zmluvné strany riadia vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v zmluve o úvere (čl. III. zmluvy).
Zo Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (č. l. 10-11, ďalej len „obchodné podmienky“) súd zistil, že v prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% p.a. nad rámec úrokovej sadzby uvedenej v úverovej zmluve a poplatok za odoslanie upomienky vo výške podľa platného Cenníka VÚB, a.s. v deň účtovania príslušného poplatku (bod III. 2. obchodných podmienok); veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou, ak dlžník je v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a bol k zaplateniu písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od zmluvy o poskytnutí úveru (bod VII. 1. a) obchodných podmienok), doručením výzvy veriteľa na splnenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky, poskytnuté veriteľom z titulu tohto úveru, vrátane splatného príslušenstva, v lehote určenej v písomnej výzve banky (čl. VII druhý odstavec obchodných podmienok).
Z vyčíslenia pohľadávky spotrebiteľského úveru ku dňu 14.02.2011 v spojení s históriou úveru odporcu (č. l. 15-16 spisu) súd zistil, že pohľadávka navrhovateľa z úveru voči odporcovi 1/, 2/ pozostáva z istiny úveru v sume 1.592,18 Eur z vyčísleného zmluvného úroku z úveru v sume 814,06 Eur, z vyčíslených úrokov z omeškania v sume 239,87 Eur a z vyčíslených poplatkov v sume 210,29 Eur.
Z vyčíslenia pohľadávky spotrebiteľského úveru ku dňu 14.02.2011 v spojení s históriou úveru odporcov (č. l. 15-16 spisu) a pokusu o zmier zo dňa 24.01.2012 ( č.l. 17, 19 vrátane poštového podacieho hárku č.l. 18, 20 ) súd zistil, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pôvodným veriteľom 22.02.2008
Právne nástupníctvo navrhovateľa vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, mal súd preukázané Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2011 (č.l. 12-16 spisu).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2004), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2004), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporcovia uzavreli dňa 30.01.2004 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXX, (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcom úver v sume 4.315.20 Eur (130.000,- Sk) a odporca 1/ a odporca 2/ sa zaviazali vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom vo výške 14,80% ročne v pravidelných 60-tich mesačných splátkach od 15.02.2004 do 15.01.2009 v sume 111,51 Eur (3.359,56 Sk). Odporcovia úver riadne a včas nesplácali. V dôsledku nesplácania záväzkov riadne a včas vyhlásil právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy v súlade s čl. VII. bod. 1 písm. a) obchodných podmienok a všetky svoje pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné ku dňu dňa 22.02.2008.
Ku dňu 14.02.2011, t.j. ku dňu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, evidoval navrhovateľ voči odporcom pohľadávku v sume 2.856,10 Eur, z toho istina spotrebiteľského úveru činí 1.592,18 Eur, vyčíslený zmluvný úrok z úveru 814,06 Eur, vyčíslený úrok z omeškania 239,87 Eur a ostatné príslušenstvo a poplatky 210,29 Eur.
I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah právneho predchodcu navrhovateľa a odporcov založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv), okrem toho na predmetnú zmluvu bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu jej uzavretia. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.
V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal.
V čase uzavretia zmluvy bola úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzavretia predmetnej zmluvy výšku úrokov z omeškania pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval dojednať vyššie úroky z omeškania než maximálne do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného nemohol odporca s navrhovateľom ku dňu vzniku omeškania, ktorý súd ustálil nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru 23.02.2008, pre prípad omeškania dojednať vyššie úroky z omeškania než vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, resp. vo všeobecnosti úroky z omeškania podľa občianskeho práva a z tohto právneho názoru súd pri rozhodovaní vychádzal.
Dlh odporcov zo spotrebiteľského úveru predstavuje ku dňu jej postúpenia 03.10.2007 záväzok v sume 2.856,10 Eur, z toho istina činí 1.592,18 Eur, úrok z úveru 814,06 Eur, úrok z omeškania 239,87 Eur a ostatné príslušenstvo a poplatky 210,29 Eur.
V prípade uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania návrh navrhovateľa vychádza z toho, že navrhovateľ v podanej žalobe ako aj v petite uvádza, že si uplatňuje zákonný úrok o omeškania
zo sumy požadovanej istiny odo nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia t.j. 04.02.2011, čo podľa príloh k návrhu teda predstavuje sumu vrátane sumy vyčísleného úroku odo dňa zosplatnenia úveru do účinnosti postúpenia, ako zo sumy z dlžných poplatkov. Takto uplatnený úrok z omeškania nie je možné považovať za dôvodný.
Občiansky zákonník pre zmluvu o postúpení pohľadávok vyžaduje písomnú formu zmluvy, teda za okamih nadobudnutia platnosti zmluvy je nutné považovať okamih jej uzatvorenia, resp. podpisu účastníkmi. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom bola uzatvorená dňa 14.02.2011, kedy nadobudla platnosť, pričom nie je možné, aby účinnosť postúpenia pohľadávky predchádzala jej platnosti. Súd preto dospel k záveru, že okamihom účinnosti postúpenia pohľadávky mohol byť najskôr deň 14.02.2011, keď zmluva nadobudla platnosť, nakoľko neobsahuje iné ustanovenia o neskoršej účinnosti. Pokiaľ by si navrhovateľ uplatnil otvorený nevyčíslený úrok odo dňa účinnosti postúpenia pohľadávky, môže mu byť priznaný najskôr odo dňa 14.02.2011.
Čo sa týka výšky istiny, z ktorej navrhovateľ uplatňuje príslušenstvo, ako je uvedené v odôvodnení vyššie, súd za opodstatnený považoval v časti istiny uplatnený nárok na zaplatenie istiny spotrebiteľského úveru v sume 1.592,18 Eur a vyčísleného zmluvného úroku z úveru v sume 814,06 Eur.
Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti istiny uplatnenej z titulu “ostatného príslušenstva a poplatkov“ v sume 210,29 Eur a uplatneného príslušenstva z tejto časti istiny, keď ani pri prepočte nebolo možné zistiť, z čoho uplatnená suma pozostáva, aké náklady z titulu ostatného príslušenstva navrhovateľ uplatňuje a kedy boli vynaložené s ohľadom na zákonnú povinnosť súdu skúmať včasnosť uplatnenia nároku podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z. V tejto časti istiny ak teda navrhovateľ tvrdil, že si uplatňuje voči odporcom nárok na zaplatenie “ostatného príslušenstva a poplatkov“, bolo jeho procesnou povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie nároku, nakoľko povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti a navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)
V prípade úrokov z omeškania, tieto navrhovateľ uplatnil ako vyčíslený úrok z omeškania, ktorý zahrnul do žalovanej istiny v sume 239,87 Eur, vyčíslený ku dňu účinnosti postúpenia a ako otvorený úrok vo výške 9 % ročne zo sumy 2.856,10 Eur ( čo je istina 1.592,18 Eur, úrok z úveru 814,06 Eur, vyčíslený úrok z omeškania 239,87 Eur a ostatné príslušenstvo a poplatky 210,29 Eur), ktorý uplatnil odo dňa 04.02.2011 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania odvodzuje od ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.01.2009 a tiež od ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 v spojení s ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vlády SR 586/2008 Z.z.
Dôvodné preto bolo priznať navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5 %. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom bolo Vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v znení účinnom do 30.06.2010. Podľa § 3 tohto Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorým je deň po zosplatnení úveru 23.02.2008, nie ku dňu účinnosti postúpenia. V súdenej veci základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska činila ku dňu 23.02.2008 4,25%, jej dvojnásobok potom činil 8,50 %.
Súd potom uložil odporcom povinnosť zaplatiť sumu 2.646,11 Eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.406,24 Eur od 04.02.2011 ( t.j. suma istiny spotrebiteľského úveru v sume 1.592,18 Eur a vyčísleného zmluvného úroku z úveru pri výške úrokovej sadzby 14,80 % ročne v sume 814,06 Eur), v prípade úrokov potom priznal navrhovateľovi ním uplatnený vyčíslený úrok z omeškania v sume 239,87 Eur do 04.02.2011 ( keď výpočtom zistil, že pri úrokovej sadzbe 9 % ročne a omeškaní
od 23.02.2008 do 03.02.2011 by tento predstavoval sumu 6398,41 Eur, súd viazaný rozsahom návrhu preto priznal tento do navrhovateľom uplatnenej výšky) a vo zvyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporcovia 1.) a 2.) rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bol pomerne úspešnejší navrhovateľ, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2.856,40 Eur.
Navrhovateľ bol v úspešný v časti o zaplatenie sumy 2.646,11 Eur, t. j. 92,64 %, v časti o zaplatenie sumy 450,16 Eur boli úspešní odporcovia, t. j. 7,36 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu), navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu 85,28 % (92,64 % - 7,36 %) jeho účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 171 Eur, kde potom 85,28 % predstavuje sumu 145,83 Eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z troch uplatnených úkonov právnej služby (á 133,45 Eur) - 1.) prevzatie a príprava zastúpenia + režijný paušál 7,41 Eur, 2.) písomné podanie protistrane vo veci samej - pokus o pokonávku + 7,41 Eur režijný paušál 3.) podanie návrhu na súd + režijný paušál 7,41 Eur, spolu trovy konania 493,62 Eur, z ktorých 68,48 % predstavuje sumu 420,96 Eur, keď trovy konania sú odporca 1/ a odporca 2/ spoločne a nerozdielne povinní podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).