Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-380-2013.pdf
PDF · 119.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/380/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: SECAPITAL S.a.r.l., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, číslo zápisu B 108305, zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: U. E., K.. X.X.XXXX, O. XXX XX Q. P. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 558,48 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 69,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,15 eur od 21.10.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 558,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 21.10.2010 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná dňa 26.10.2006 uzavrela zmluvu č. 515108376 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., za účelom poskytnutia účelovej pôžičky. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. V súlade so zmluvou žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 1 031,04 eur. Žalovaná s zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť formou pravidelných mesačných splátok v celkovom počte 48 vo výške 21,48 eur splatných k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky nastala nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy o pôžičke, t.j. dňa 20.11.2006. Mesačná splátka pozostávala zo splátky úveru a úroku v zmysle dohodnutej ročnej úrokovej sadzby vo výške 26,26 %. Celková výška pôžičky tak predstavovala sumu 1 031,04 eur. Nakoľko žalovaná si neplnila svoje povinnosti riadne a včas a z predpísaných 48 splátok uhradila iba 22, nesplatená časť pôžičky tak predstavuje sumu 558,48 eur. Uviedol, že splatnosť celej pôžičky nastala nasledujúci deň po splatnosti poslednej splátky úveru, čo pripadlo na deň 20.10.2010. Od 21.10.2010 sa žalovaná dostala do omeškania a od tohto dňa si preto uplatňuje nárok na zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 9 % ročne. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.10.2012 medzi postupcom pôvodným veriteľom a žalobcom, žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej s príslušenstvom s všetkými právami s nimi spojenými.
Žalovaná voči uplatnenému nároku vzniesla námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o poskytnutí pôžičky č. 601598301, Podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky, Zmluvou o postúpení zo dňa 23.10.2012, výsluchom žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 27.10.2006 Zmluvu o poskytnutí pôžičky QUATRO č. 601598301, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške 663,88 eur ( 20 000,- Sk). Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 21,48 eur v celkovom počte 48 splátok. Medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá ročná úroková sadzba. Výška RPMN bola 26,26 % ročne. Súčasťou zmluvy bolo aj vyhlásenie zmluvných strán, že podpísaním zmluvy uzavrela spoločnosť Quatro, a.s. s klientom zmluvu o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.. Zmluvné strany vyhlasujú, že si zmluvu prečítali, že bola uzavretá slobode, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je výrazom ich vôle a jej obsahu riadne porozumeli.
Podľa Článku 6. bod 6.3. Všeobecných obchodných podmienok, v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istina a poplatok za poskytnutie pôžičky.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že si nepamätá, žeby jej bola takáto pôžička poskytnutá, nakoľko jej v roku 2005 zomrel manžel. Ona vtedy pôžičku nepotrebovala, nemá doma ani žiadne doklady. Nakoľko zmluvu podpísala v roku 2006 uviedla, že vnáša námietku premlčania.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 663,88 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 splátkach vo výške 21,48 eur. V jednotlivých splátkach bol zahrnutý aj úrok z pôžičky. Splatnosť poslednej splátky pôžičky bola dňa 20.10.2010. V prospech žalobcu žalovaná uhradila celkovo finančné prostriedky vo výške 472,56 eur - 22 splátok pôžičky.
Súd mal ďalej za preukázané, že v zmluve o pôžičke absentuje údaj o úroku a poplatkoch. Vo Všeobecných obchodných podmienkach a to v Článku Hlave 6 bod 6.3 je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky a poplatky. Takto koncipovaná zmluvná podmienka sa mala v zmysle inkorporačnej doložky stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke, t.j. zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Súd vzhľadom na uvedené poukazuje, že Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, už v minulosti judikoval, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. O netransparentnú doložku ide aj vtedy, ak dodávateľ niektoré časti zmluvy, resp. zmluvné podmienky uvedie menším písmom. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam. K tomuto záveru odvolací súd pristúpil z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa..
Aj v danom prípade pôvodnému veriteľovi mal v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkach, ktoré sú písané oveľa menším písmom ako samotný text zmluvy, vzniknúť nárok na zaplatenie úroku a poplatkov, pričom v samotnej zmluve takéto ustanovenie absentuje a ani zo znenia všeobecných podmienok nie je zrejmé, aká bola úroková sadzba, ktorou pôvodný veriteľ úročil poskytnutý úver.
Súd ešte podotýka, že žalovaná ako spotrebiteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy, podpisom tejto zmluvy prehlásila, že bol oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami, že s nimi súhlasí, nemá voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom aj text tohto vyhlásenia žalovanej, ktorý je súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky, je napísaný menším písmo, ako ostatné ustanovenia zmluvy.
Súd po preskúmaní zmluvy o pôžičke a jej príloh dospel k záveru, že dohodnutý nárok na zaplatenia úroku spôsobom vyššie uvedeným, nie je ani individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou, nakoľko takáto zmluvná podmienka je zakomponovaná do textu všeobecných obchodných podmienok v Článku 6, pričom žalovaná pri podpise zmluvy nebola s touto zmluvnou podmienkou individuálne oboznámená
a absentuje aj samotný úkon zo strany žalovanej, ktorým by túto zmluvnú podmienku akceptovala a prejavila súhlas s jej uplatnením v prípade ak nastanú predpokladané okolnosti pre jej uplatnenie.
Ako súd vyššie uviedol, podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Účelom tejto právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, ktorej nesplnenie je spojené so zákonnou sankciou nepriznania úrokov a poplatkov.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že zmluvná podmienka týkajúca sa povinnosti žalovanej z poskytnutej pôžičky platiť úroky, je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, jedná sa o netransparentnú inkorporačnú doložku, tak ako to súd vyššie uviedol a preto žalovanej nevznikla povinnosť úrok z pôžičky ( úveru) v súvislosti s jej poskytnutím platiť.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu a preto prvoradou úlohou súdu bolo sa s ňou vysporiadať.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru, t.j. finančných prostriedkov reálne poskytnutých žalovanej, ktoré žalovaná žalobcovi nesplatila, je iba čiastočne dôvodný. Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o pôžičke bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 663,88 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 splátkach vo výške 21,48 eur. V jednotlivých splátkach bol zahrnutý aj úrok z pôžičky. V prospech žalobcu žalovaná uhradila 22 splátok, teda celkovo uhradila finančné prostriedky vo výške 472,56 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej bola poskytnutá pôžička bezúročne, tak ako súd vyššie vyslovil, výška splátky teda mala byť iba v sume 13,83 eur mesačne. Nedoplatok na istine je teda vo výške 191,32 eur. Termín splatnosti prvej splátky bol dňa 20.11.2006 a poslednej dňa 20.10.2010. Nakoľko žalovaná mala peňažný záväzok žalobcovi plniť v splátkach, pri každej jednej splátke začala plynúť premlčacia doba samostatne a to odo dňa zročnosti každej jednej splátky. Pri všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, keď žalobca podal žalobný návrh dňa 11.6.2013 a splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, všetky nesplatené splátky splatné pred dňom 11.6.2010 sú teda premlčané. Žalobcovi vznikol nárok iba na zaplatenie splátok splatných v období od 20.6.2010 do 20.10.2010, t.j. nárok na zaplatenia 5 splátok
po 13,83 eur, čo predstavuje sumu 69,15 eur. V tejto časti sú považoval uplatnený nárok žalobcu za dôvodný a žalobe vyhovel. Čo do zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaná tým, že riadne a včas nesplácala poskytnutú pôžičku v stanovených termínoch jednotlivých splátok, pričom splatnosť poslednej splátky bola dňa 20.10.2010, dostala sa do omeškania s plnením celej neuhradenej časti pôžičky najskôr dňom 21.10.2010 a od uvedeného dňa si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 21.10.2010, bola 1 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 21.10.2010 bola teda 9 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % ročne od 21.10.2010 do zaplatenia zo sumy 69,15 eur. Čo do zvyšku, pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania z pohľadávky presahujúcej sumu 69,15 eur, súd žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 489,33 eur s prísl. zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o istinu vo výške 69,15 eur s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.
Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu jej nevyplýva žiaden nárok na náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 106,39 eur. V predmetnej veci mala žalovaná úspech vo výške 88 % a žalobca vo výške 12 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej ( 88% - 12%), žalovanej vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania vo výške 76 % z jej celkových trov konania. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli a ani z obsahu spisu jej nárok na náhradu trov konania nevyplývajú, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.