Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-24-2012.pdf
PDF · 93.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/24/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou v trestnej veci proti obž. Q. V. pre čiastočne dokonaný a čiastočne nedokonaný podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný :
Q. V. , nar. XX.XX.XXXX , trvale bytom T., prechodne bytom T., T. č. XX, t.č. na neznámom mieste, u š l ý ,
j e v i n n ý , že :
1/ dňa 21.04.2010 v Topoľčanoch na presne nezistenom mieste pod zámienkou skončenia mu podmienečného trestu dňom 17.05.2010, nahovoril poškodenú J. J., aby si na svoje meno zriadila živnostenské oprávnenie s obchodným menom „J. J., H. R. C. č. XXX, IČO: 45537305“ a následne, aby uzatvorila Zmluvu o prevode vlastníctva obchodnej činnosti a majetku od podnikateľského subjektu K. Q. - A. P., Topoľčany, IČO: 44613571, ktorú dňa 23.04.2010 poškodená aj podpísala, čím previedla na seba záväzky špecifikované v zmluve vo výške 8.253,53 Eur s tým, že po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia si zriadi živnostenské oprávnenie a prevezme na seba všetky záväzky, ktoré poškodenej vzniknú počas živnostenského oprávnenia, hoci vedel, že posledný súdom uložený podmienečný trest mu uplynie až dňom 29.06.2011, pričom následne bez vedomia poškodenej rozpredával počítačovú techniku uvedenú v Zmluve o prevode vlastníctva obchodnej spoločnosti a peňažné prostriedky z neoprávneného predaja si ponechal pre vlastnú potrebu, čím poškodenej J. J., bytom H. R. C. č. XXX v prípade vymáhania zmluvne prevzatých záväzkov vznikla škoda vo výške 8.253,53 Eur,
2/ dňa 13.05.2010 približne o 19,45 hod. v Topoľčanoch na ul. T. č. 2104 pod zámienkou predaja 3 ks notebookov zn. HP 6300x vylákal od poškodeného K. V. sumu 280,- Eur, k čomu mu vydal pokladničný doklad s pečiatkou J. J., IČO: 45537305, T. 2104/19, Topoľčany, a to bez vedomia J. J., s tým, že mu notebooky odovzdá na dohodnutom mieste jeho žena, hoci vedel, že táto skutočnosť sa na pravde nezakladá, čím spôsobil poškodenému K. V. škodu vo výške 280,- Eur,
t e d a :
- v bode 1/ rozsudku dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,
- v bode 2/ rozsudku na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu
t ý m s p á c h a l :
v bode 1/ a 2/ rozsudku : čiastočne dokonaný a čiastočne nedokonaný podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
z a t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov .
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému, aby poškodenému K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., H. XXXX/XX nahradil škodu vo výške 280,- Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú J. J., nar. XX.XX.XXXX , T. bytom H. R. ves XXX, s nárokom na náhradu škodu odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresná prokurátorka v Topoľčanoch podala dňa 8.3.2012 na tunajšom súde obžalobu na obv. Q. V. pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. čiastočne dokonaný a čiastočne nedokonaný podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe obžaloby sp. zn. Pv 627/2010.
Súd vo veci vydal dňa 30.3.2012 trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný Q. V. v zákonnej lehote odpor, preto súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré sa obžalovaný nedostavil, nepreberal predvolania a jeho účasť sa nepodarilo zaistiť ani predvedením, ani realizovaním príkazu na zatknutie, preto súd podľa § 358 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že proti obžalovanému bude konať ako proti ušlému.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedka - poškodeného K. V., výsluchom svedkov E. P., T. N., X.. X. C., A. T., S. C., Bc. T. D., Q. J., prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania a to poškodenej J. J. a K. Q., prečítaním znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, ako aj aktuálneho odpisu z registra trestov.
Obžalovaný v prípravnom konaní spáchanie skutku v bode 1/ rozsudku poprel a ku skutku v bode 2/ rozsudku nevypovedal.
Svedkyňa - poškodená J. J. uviedla, že obžalovaný ju požiadal, aby si vybavila živnostenské oprávnenie a previedla na seba firmu K. Q. Diamond Call a ako dôvod jej uviedol, že tú firmu neskôr prevedie na seba potom, čo mu skončí skúšobná doba podmienečného odsúdenia. Preto si vybavila živnostenské oprávnenie, obžalovaný napísal zmluvu o prevode vlastníctva obchodnej spoločnosti a majetku spoločnosti K. Q. na jej osobu, na základe ktorej prevzala aj záväzky, hoci fakticky sa o túto spoločnosť vôbec nestarala. Dňa 26.4.2010 spoločne s obžalovaným spísali s X.. C. zmluvu o pristúpení k peňažnému záväzku, kde sa ona a V. zaviazali uhradiť p. C. sumu 5.078,28 eur. Aj v tomto prípade bola v tom, že neskôr si tento záväzok na seba prevedie obžalovaný. Keďže obžalovaný aj napriek sľubom
a jej urgenciám firmu na seba neprepísal a nesúhlasil ani s tým, aby si ponechala zariadenie kancelárie a z neho mohla uhradiť záväzky, zrušila živnostenské oprávnenie, naposledy obžalovaného videla dňa 26.6.2010, keď sa jej vyhrážal, aby mu vrátila 480 eur, ktoré do nej údajne investoval. K predloženým faktúram uviedla, že ich videla prvýkrát až na polícii, bol na nich podpis obžalovaného a akože razítko jej firmy, ktoré ale ona nevyrobila a ani žiadne faktúry nevystavila a nepodpísala. Konaním obžalovaného sa cíti byť poškodená.
Svedok - poškodený K. V. uviedol, že začiatkom mesiaca máj 2010 sa ho jeden známy opýtal, či má záujem o počítač a keď oň prejavil záujem, išli do budovy bývalej autoškoly, kde bol v kancelárii jemu neznámy chalan, teraz vie, že to bol obžalovaný, kúpil od neho počítač a obžalovaný mu povedal, že mu môže predať ešte nejaké notebooky. Dal mu za tri kusy notebookov peniaze v sume 280 eur, obžalovaný vystavil faktúry, kde boli uvedené len dva kusy, pričom mu povedal, nech si pre ne príde do Tovarník k bytovke. Obžalovaný tam však neprišiel, notebooky mu doposiaľ nedal, ani mu nevrátil peniaze. Jedenkrát sa ešte stretli s obžalovaným, bola tam aj nejaká žena, ktorá poškodenému hovorila, že čo si to dovolil falšovať faktúry a pečiatku s jej firmou. Obžalovaný namiesto toho, aby mu vrátil peniaze, začal pred tou ženou hovoriť, že čo si to dovolil falšovať faktúry a vyhrážal sa mu, na čo poškodený odpovedal, že veď obžalovaný dobre vie, ako to s tými faktúrami bolo a následne privolal políciu, pretože obžalovaný sa mu vyhrážal s nejakou pištoľou.
Svedkyňa E. P. uviedla, že s obžalovaným, K. Q. a J. J. spolu pracovali v Crystall Call v Topoľčanoch, neskôr ju a J. oslovil obžalovaný s Q., aby išli do spoločnosti Diamond Call, ktorú založil Q., pričom obžalovaný vravel, že on si firmu nemôže založiť, lebo je v podmienke. Firma sídlila v budove bývalej autoškoly na ul. Tovarníckej, chalani zohnali do firmy počítače, notebooky a zariadenie kancelárie, fungovalo to asi dva týždne a potom ich obžalovaný dostal do problémov, zmizlo zariadenie, počítače, obžalovaný kvôli peniazom fyzicky napadol Q.. Oni dvaja sa potom dohodli, že celá firma sa prepíše na J. a potom, keď obžalovanému skončí podmienka, prepíše sa firma na neho. Neskôr sa od pošk. J. dozvedela, že V. ju podviedol, že prevzala celú firmu aj so záväzkami, neprepísal firmu na seba a jej zostali dlhy.
Svedok T. N. uviedol, že začiatkom mesiaca máj 2010 po požiadal kamarát K. V., aby s ním išiel do budovy bývalej autoškoly pre počítač, bol tam obžalovaný, dovtedy ho nepoznal. Poškodený V. si počítač vyskúšal, vyplatil zaň obžalovanému peniaze a dohodli sa, že mu obžalovaný predá ešte nejaké notebooky. Na druhý deň išli znovu za obžalovaným, poškodený mu dal 280 eur a obžalovaný povedal, nech si pre notebooky prídu do Tovarník, kde však nikto neprišiel. Neskôr sa od poškodeného dozvedel, že obžalovaný mu žiadne notebooky nedal a nevrátil mu ani peniaze.
Svedok X.. X. C. uviedol, že na základe objednávky dodal obžalovanému a K. Q. počítače s príslušenstvom spolu v hodnote 5.078,21 eur, faktúru vystavil na firmu Diamond Call, keď mu nechodili peniaze, oslovil najskôr V., ktorý mal byť riaditeľom v spoločnosti, ten sa vyhováral, že investor im ešte neposlal peniaze, potom už komunikoval len s Q., ale ten mu povedal, že peniaze nemá a neskôr sa od neho dozvedel, že firmu prevzala nejaká pani J.. S ňou a s obžalovaným spísal zmluvu o pristúpení k záväzku a keďže peniaze stále nemal, podal na súde žalobu. Na základe rozhodnutia súdu mu exekútor doposiaľ z dlžnej sumy vymohol asi 500 eur.
Svedok A. T. uviedol, že niekedy v roku 2010 mu obžalovaný doniesol do jeho záložne viac kusov počítačov a notebookov, ktoré vraj boli jeho. On ich od obžalovaného kúpil ako súkromná osoba a postupne na inzeráty rozpredal.
Svedok S. C. uviedol, že ako taxikár v minulosti vozil obžalovaného, v priebehu marca a apríla 2010 ho viackrát vozil do záložne aj s nejakými počítačmi.
Svedok Bc. T. D. uviedol, že je konateľom spoločnosti Evolution Group, s.r.o., ktorá v minulosti predala Q. viac kusov notebookov, Q. ich kupoval pre jeho firmu Diamond Call, aj podpísal faktúry. Keď Q. urgoval ohľadom zaplatenia faktúry, tento mu povedal, že spoločnosť prevzal obžalovaný a J. J., pričom obžalovaný sľúbil peniaze poslať, ale tak neurobil. Svedok dodal, že vec riešil cez exekútora a celú dlžnú sumu mu vyplatil Q..
Svedok Q. J. uviedol, že pracoval u obžalovaného a Q. v ich firme Diamond Call asi mesiac. Vo firme bolo zo začiatku asi 10 stolových počítačov, ku koncu asi dva a nejaké notebooky, pričom obžalovaný
s Q. sa hádali, kto ich odniesol. Jeden na druhého rozprávali, že robia podvody, v súčasnosti už neverí ani jednému, potom boli nezhody už aj medzi obžalovaným a J., na ktorú mala byť firma prepísaná, vie o tom, lebo ich viezol na prepis na matriku.
Svedok K. Q. uviedol, že s obžalovaným, s ktorým predtým pracovali v spoločnosti Crystall call sa dohodli, že si založia svoju spoločnosť, on mal vtedy založenú živnosť, zmenil si len obchodné meno na Diamond Call, mal tam byť majiteľom a V. riaditeľom a J. s P. manažérky. Vybavili si obchodné priestory v budove bývalej autoškoly, nakúpili zariadenie kancelárie a vybavili počítače a notebooky u Ing. C. a v spoločnosti Evolution Group, s.r.o. V priebehu podnikania došlo medzi ním a obžalovaným k nezhodám, pretože tento začal odnášať z kancelárie počítače a potom si zistil, že V. je podvodník, že ho oklamal, kvôli tomu sa pochytili, aj fyzicky, keď ho V. chytil pod krk, lebo chcel od neho, aby si prevzal celú spoločnosť, keďže tušil, že s tým bude mať len finančné problémy. Napokon sa s obžalovaným dohodli tak, že spoločnosť prevezme na seba J. J., pretože obžalovaný ju na seba nemohol prepísať, keďže bol v podmienke. J. s tým súhlasila a dňa 23.4.2010 uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva obchodnej činnosti a majetku.
Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Viktora Segedu a MUDr. Boženy Segedovej vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutkov netrpel a ani v súčasnosti netrpí žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, zistili uňho abúzus metamfetamínu. V čase spáchania trestnej činnosti obžalovaný mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, nie je potrebné ukladať mu žiadne ochranné liečenie. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tiež listinné dôkazy, a to výpisy zo živnostenského registra, zmluvy, faktúry, ktoré obsahujú skutočnosti, o ktorých vypovedali jednotliví poškodení a svedkovia.
Po takto vykonanom dokazovaní a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne bolo jednoznačne preukázané, že skutky sa stali tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, spáchal ich obžalovaný Q. V., čo bolo preukázané výpoveďami svedkov a poškodených, ako aj listinnými dôkazmi, pričom tieto skutky vykazujú znaky trestného činu.
Po právnej stránke súd konanie obžalovaného v bodoch 1/ a 2/ rozsudku kvalifikoval ako čiastočne dokonaný a čiastočne nedokonaný podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pretože obžalovaný sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu.
Obžalovaný z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, hľadí sa naňho, akoby nebol odsúdený.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na ich pomer a mieru ich závažnosti (pričom nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák. a ani žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák.), na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd po prihliadnutí na všetky okolnosti, ktoré majú význam a vplyv pri ukladaní trestu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Takto uložený trest súd považuje za primeraný a dostatočný na nápravu obžalovaného, aby v budúcnosti viedol riadny život a zároveň taký, ktorý odradí iných od páchania trestnej činnosti.
Poškodený K. V. riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá bola preukázaná v uplatnenej výške, t.j. 280 eur, preto súd uložil obžalovanému, aby ju poškodenému nahradil.
Nárok na náhradu škody uplatnila aj poškodená J. J., pre rozhodnutie o jej nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však presahuje potreby trestného stíhania a preto ju súd s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.