Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48C-64-2023.pdf
PDF · 113.01 KB
Case nature
Subarea
48C/64/2023
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom v spore žalobkyne: B. J., narodená XX. L. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX Q., proti žalovanej: P. E., narodená X. P. XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX V. B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o návrhu žalobkyne z 27. júna 2024 na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh z 27. júna 2024 na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo 14. septembra 2023, doručenou Okresnému súdu Pezinok 18. septembra 2023, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil a vyporiadaval podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej, k rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postaveným na parcele registra „C” s číslom parcely XXXX, zapísanej a vedeným Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Senec, zruší; a do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikáže byt č. 2, na II. nadzemnom podlaží rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu v podiele o veľkosti 7870/16017-in a zastavaný pozemok s číslom parcely XXXX/X v podiele 1/2 a priľahlé pozemky s číslom parcely XXXX/X a XXXX/X na základe vypracovanej Technickej dokumentácie k zápisu bytov do osobného vlastníctva vypracovaným Ing. Alžbetou Schmidlovou zo 08/2023; a do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže byt č. 1, na I. nadzemnom podlaží rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu v podiele o veľkosti 8147/16017-in a zastavaný pozemok s číslom parcely XXXX/X v podiele 1/2 a priľahlé pozemky s číslom parcely XXXX/X a XXXX/X na základe vypracovanej Technickej dokumentácie k zápisu bytov do osobného vlastníctva vypracovaným D.. T. Q. zo 08/2023.
2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe Darovacej zmluvy zo dňa 31.12.2018, ktorá bola zapísaná Okresným úradom, katastrálnym odborom pre okres Q., obec Q., katastrálne územie Q., na liste vlastníctva č. XXX, v konaní pod V.-XX/XXXX zo dňa 30.01.2019, sa stala so sestrou, ako žalovanou, podielovou spoluvlastníčkou v podiele o veľkosti 1/2 k celku pre každú z nich stavby - Rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele XXXX, (ďalej samostatne aj ako „rodinný dom“), pozemkov- Parcela registra „C” s číslom XXXX o výmere 442m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, c), Parcela registra „C” s číslom XXXX 0 výmere 331m2, druh pozemku záhrada, (spolu ďalej len „nehnuteľnosť“). Súčasne s Darovacou zmluvou zriadili vecné bremeno právo doživotného užívania v prospech Darcov - rodičov, ktoré je vykonávané v čase podania žaloby otcom G. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom v nehnuteľnosti, Rodinný dom bol postavený a daný do užívania v roku 1976, Rozhodnutím o povolení užívať budovu, pod č. XXX/XXXX zo dňa 13.07.1976, Odborom výstavby a komunálneho hospodárstva rady MsNV v Senci. Rodinný dom bol skolaudovaný ako rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami (ďalej len „rodinný dom s 2 b. j.“) a takto aj fakticky využívaný. So žalovanou viac krát riešila reálne rozdelenie nehnuteľnosti, aj právnou cestou, ale bezúspešne. Spoluvlastníctvo vyvoláva časté nezhody, nevyvážené vzťahy. Rodinný dom je starší, potrebuje časté
opravy a starostlivosť. Je dvojposchodový, so samostatnými bytmi na každom poschodí, je podpivničený a má rovnú strechu. Pozemky taktiež zarastajú, nemá sa kto o ne starať. Vzhľadom na stav domu, na jej vlastníctvo, sa rozhodla začať užívať vrchné poschodie a vykonala viaceré opravy a údržbu domu. K súhlasu žalovanú viac krát vyzývala, aj listami. S určitými opravami, resp. zmenami súhlasila. Dohodli sa, že vrchné poschodie bude jej a spodné žalovanej a taktiež si „pomyselne“ rozdelili záhradu. V spodnej časti zatiaľ býva stále otec, ktorý potrebuje 24- hodinovú opateru z dôvodu zdravotného stavu. Rodinný dom však potrebuje ďalšie nevyhnutné opravy a udržiavacie práce. So žalovanou nie je jednoduché sa dohodnúť. Trvá to niekoľko rokov a má obavy z budúcnosti, že ak sa vzťahy nevyporiadajú, bude trvať aj na spoločnom predaji, s ktorým nemôže súhlasiť. Jej časť rodinného domu obýva dcéra F. A. s rodinou. Práve dcéra spolu so ňou investovala do nehnuteľnosti, aby bola obývateľná, resp. obývateľný byt na II. nadzemnom podlaží. Spoločne vybudovali vonkajšie schody vedúce na toto podlažie. Rozdelenie nehnuteľnosti na dva samostatné byty ponúka i slobodu vykonávania určitých opráv, rekonštrukcií a hlavne pripojenia na služby spojené s bývaním ako elektrická energia a pod. Z tohto dôvodu a z nezhôd vyplývajúcich medzi nimi, je reálne a oprávnené rozdelenie nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemkov a tým zrušenie podielového spoluvlastníctva a súčasne určenia (prikázania) výlučného vlastníctva oddelených nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne a žalovanej. S vedomím jej vlastníctva aj prispievala na údržbu a opravu nehnuteľnosti, zariadenie, úpravu okolia, s týmto vedomím aj prezentovala svoj vlastnícky vzťah k rodine i širšiemu okoliu. Dokonca dala vypracovať aj technickú dokumentáciu, potrebnú k rozdeleniu rodinného domu na dva samostatné byty, ktorá je povinným podkladom pre takýto zápis, predovšetkým schválenie príslušným stavebným orgánom. Technická dokumentácia k zápisu bytov do osobného vlastníctva (ďalej len „Technická dokumentácia“) bola vypracovaná Ing. Alžbetou Schmidlovou. Rodinný dom je možné vzhľadom už aj na pôvodný zámer stavebníkov rozdeliť na dve samostatné bytové jednotky (viď. Rozhodnutie o povolení stavby a príslušná stavebná dokumentácia v technickej dokumentácii), na takmer dve rovnako veľké a rovnako využiteľné časti, na dvoch podlažiach a tým aj zaručujúce súkromie a pohodlie. Na byt č. 2 na II. podlaží vedie samostatný vchod - vonkajšie schodisko, vybudované za účelom bývania na II. podlaží a to vybudované žalobkyňou. Rodinný dom je podpivničený - I. podzemné podlažie, ktoré bude súčasťou spoločných priestorov, ktoré ostávajú v spoluvlastníctve účastníkov a to pomerne podľa svojich spoluvlastníckych podielov. Technická dokumentácia vo výkrese presnejšie konkretizuje dispozíciu jednotlivých bytov a príslušných spoločných priestorov, ktoré tvorí I. podzemné podlažie. Aby to bolo vhodnejšie a účelnejšie, samotné I. podzemné podlažie (suterén) je taktiež možné rozdeliť na dva nebytové priestory, dve rovnako veľké a rovnako využiteľné časti. Taktiež pozemok priamo pod domom (časť reálne zastavaná, v tejto chvíli zvlášť neoddelená) je možné oddeliť tak, aby prislúchal k jednotlivým bytom podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to pomerne podľa spoluvlastníckych podielov. Priľahlé pozemky (nezastavané pozemky), je možné taktiež rozdeliť a tým poskytnúť ochranu vlastníckemu právu účastníkov účelnejšie, nakoľko ich fakticky majú rozdelené aj teraz a tak ich aj užívajú. Vzhľadom k tejto možnosti dala vypracovať geometrické zameranie a čo najvhodnejšie, najúčelnejšie navrhla rozdelenie pozemkov na pomerne rovnaké pozemky (viď. geometrický plán v technickej dokumentácii). Nakoľko užíva byt č. 2 ( aj so žalovanej vedomím a súhlasom), na II. nadzemnom podlaží rodinného domu, navrhuje pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva ponechať tento byt jej spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu v podiele o veľkosti 7870/16017, podiel na zastavanom pozemku v podiele o veľkosti 1/2 k celku a priľahlý pozemok - parcely č. XXXX/X a XXXX/X v zmysle vypracovanej Technickej dokumentácie k zápisu bytov do osobného vlastníctva vypracovaným Ing. Alžbetou Schmidlovou zo 08/2023. Žalobkyni navrhuje pri zrušení a vysporiadaní prikázať byt č. 1. na I. nadzemnom podlaží spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu v podiele o veľkosti 7870/16017, podiel na zastavanom pozemku v podiele o veľkosti 1/2 k celku a priľahlý pozemok parcely č. 4192/1 a 4193/2 v zmysle vypracovanej Technickej dokumentácie k zápisu bytov do osobného vlastníctva vypracovaným Ing. Alžbetou Schmidlovou zo 08/2023. Navrhnutý spôsob rozdelenia nehnuteľnosti spĺňa hľadiská fyzickej a právnej deliteľnosti s prihliadnutím na výšku podielov a na účel využitia rozdelenej veci. Taktiež nie je zamedzený prístup ani jedného účastníka. Doterajšia judikatúra je toho názoru, že ak sú v nehnuteľnosti reálne a priestorovo vymedzené časti a to vertikálnym spôsobom a sú jednak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú existenciu s tým, že spoločné časti, zariadenia a príslušenstvo (nebytové priestory) zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prichádza do úvahy vysporiadanie rozdelením domu na jednotlivé byty a nebytové priestory. Reálnym rozdelením nehnuteľnosti nebude nijakým spôsobom obmedzené právo doživotného užívania ich otca -
G. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom v mieste nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohoto konania. Vecné bremeno doživotného užívania ostáva bezo zmeny.
3. Podaním z 27. júna 2024, doručeným tunajšiemu súdu 28. júna 2024, žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanej vykonať nevyhnutné udržiavacie práce na nehnuteľnosti, odstrániť havarijný stav nehnuteľnosti, zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, ktoré ohrozí stav nehnuteľnosti a povinnosť realizovať hospodárenie s nehnuteľnosťou spoločne a nerozdielne so žalobkyňou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to k nehnuteľnosti, ktorá je vedená Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec Q., katastrálne územie Q. na liste vlastníctva č. XXX, stavba- rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele XXXX, pozemok- parcela registra „C“ s číslom XXXX o výmere 442m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemok- parcela registra „C“ s číslom XXXX o výmere 331m2, druh pozemku záhrada.
4. Návrh (č. l. 54-66) odôvodnila tým, že cit.: „Medzi sporovými stranami prebieha aktuálne súdne konanie na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 48C 64/2023 vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením spoločnej veci a to rodinného domu, ktorého sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2 k celku pre každú sporovú stranu, t. j. ich podiel na nehnuteľnosti je úplne rovnaký. ... Z návrhu žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením spoločnej veci dopĺňam, že nehnuteľnosť je starší rodinný dom, ktorý potrebuje časté opravy a starostlivosť. Je dvojposchodový, so samostatnými bytmi na každom poschodí, je podpivničený a má rovnú strechu. Priľahlé pozemky taktiež zarastajú, nemá sa kto o ne starať. Nehnuteľnosť už dlhšie potrebuje nevyhnutné opravy a s pohľadom do budúcnosti zásadné stavebné práce, aby sa aspoň udržiavala nehnuteľnosť v stave obývateľnosti a v určitom technickom prevedení a štandarde. Vzhľadom na stav domu, na moje vlastníctvo, som sa rozhodla začať užívať vrchné poschodie a vykonala som viaceré opravy a údržbu domu na vlastné náklady. K súhlasu som žalovanú viac krát vyzývala, aj listami. S určitými opravami resp. zmenami súhlasila. Dohodli sme sa, že vrchné poschodie bude moje a spodné žalovanej a taktiež sme si „pomyselne“ rozdelili záhradu. Taktiež som akceptovala jej podmienky, kedy sa môže prerábať, čo sa môže prerábať. Z titulu spoluvlastníctva som si dopredu pýtala povolenie. V čase podania návrhu žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením spoločnej veci, bolo na nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania v prospech darcu (aktuálne je, ale je obsolentné)
- otca sporových strán G. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v nehnuteľnosti, ktorý zomrel dňa X X .XXXX (ďalej len „otec“), ktorého obydlím bola spodná časť nehnuteľnosti. Moju časť rodinného domu obýva moja dcéra F. A. s rodinou. Práve dcéra spolu so mnou investovala do nehnuteľnosti, aby bola obývateľná, resp. obývateľný byt na II. nadzemnom podlaží. Spoločne sme vybudovali vonkajšie schody vedúce na toto podlažie. Býva tam už vyše dvoch rokov, popritom sa aj starala v striedavej starostlivosti so mnou o otca, resp. jej dedka, ktorý trpel viacerými chorobami a bola nevyhnutná jeho celodenná starostlivosť, nakoľko sme s mojimi súrodencami mali rozdelenú túto starostlivosť, resp. sme si mysleli, že ju máme rozdelenú. I napriek tomu, že žalovaná odsúhlasila obývanie vrchného poschodia mojou rodinou, dopĺňam, že akceptácia tohto užívania nielen žalovanou, ale i širšou rodinou a okolím, je všetkým známa a akceptovaná už vyše dvoch rokov. Vzhľadom na situáciu, že otec obýval spodnú časť nehnuteľnosti, boli medzi sporovými stranami nezhody, ktoré boli miernejšieho charakteru. než prebiehajú v súčasnosti. Od posledného môjho vyjadrenia ku konaniu vo veci samej nastali viaceré situácie, ktoré podľa môjho názoru zakladajú dôvod na rozhodnutie súdu nariadiť neodkladné opatrenie. Žalovaná sa vyjadrila, „že ma zničí“. Na základe tohto vyjadrenia prišla s tým, že nehnuteľnosť v prízemnej časti prenajala viacerým nájomníkom naraz. Nehnuteľnosť, ktorá celé roky „ležala“, neboli na nej ani základné udržiavacie práce prevedené, neunesie takú záťaž, toľko nájomníkov, ktorý využívajú rozvodné siete energií, resp. celý dom aj s okolím. Upozorňovala som žalovanú, že staré rozvody elektriny túto záťaž neunesú, kotol má 50 rokov na prízemí (bez revízií), voda má staré potrubie, ktoré bolo bratom sporových strán preseknuté na dvoch miestach a ktorý tento stav nikdy neopravil, tak je podmývaná celá nehnuteľnosť. V nehnuteľnosti sú spoločné rozvody a napojenia na rôznych dodávateľov energií. Iba tvrdenie možného vzniku nebezpečenstva nepostačovalo, prišlo k tomu, že po nasťahovaní toľkých nájomníkov, začali horieť elektrické káble. Táto skutočnosť mohla spôsobiť oveľa vážnejšie problémy, nanešťastie bola moja dcéra doma a mohla uskutočniť neodkladné opatrenia, aby sa oheň nešíril ďalej. Tohoto času nie je možné užívať nehnuteľnosť v plnej miere, nakoľko je bez prúdu. Elektrická energia nešla až 4 dni. Bolo nevyhnutné doriešiť jej dodávanie, tak sa privádzala s predlžovacími káblami. Na prvom poschodí, v časti ktorú obývam s dcérou, sú vymenené rozvody,
nakoľko bolo naozaj všetko staré, preto som žalovanej viac krát túto skutočnosť oznamovala. Za posledné dni viac krát elektrina skratovala a žalovaná sa mi vyjadrila, že keď nebude mať ona na prízemí, nebudem mať ani ja. Tak napĺňa túto jej vyhrážku a denne ma odpája, berie poistky, aby nikto v nehnuteľnosti nemal elektrickú energiu. Žalovanej som viac krát pripomínala hroziacu možnú katastrofu - škodu na majetku prameniacu z toho, že nehnuteľnosť je v havarijnom stave a to konkrétne vplyvom zatekajúcej vody a úplne podmytého a vlhkého suterénu a preťažením elektrických káblov. Veď nehnuteľnosť je z roku 1976 a to nielen vplyvom veku, opotrebením z užívania a havarijného technického stavu potrebuje rekonštrukciu, vyplývajúcu aj z vlastníctva spoločnej veci. Okrem toho, nehnuteľnosť nebola stavaná na taký vysoký počet užívateľov a predovšetkým nie je v stave pre takéto nadmerné užívanie, čím ohrozuje život, zdravie a majetok aj týchto nájomcov. Vlastník má právo podľa svojho uváženia vec držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ňou, teda ju môže aj zničiť, avšak takéto konanie žalovanej, smerujúce k zničeniu nehnuteľnosti, nemá oporu v zákone, nemožno mu priznať ochranu. Nemôže výkonom svojho vlastníckeho práva poškodzovať vlastníctvo inej osoby. Výkon práva, ktorého cieľom je poškodiť iného, odporuje dobrým mravom a preto je potrebné žalovanej uložiť, aby sa zdržala ďalšieho takéhoto konania. Konanie žalovanej nemožno inak nazvať, ako konaním šikanóznym, nakoľko vedomé devastovanie nehnuteľnosti jej neudržiavaním, neodstraňovaním škôd a porúch (sabotovaním), vyťažením toho čo sa ešte dá toľkými užívateľmi - nájomníkmi, nemá obdobu, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že všetky tieto skutočnosti žalovaná realizuje so skrytým úmyslom, známym len jej samej. Opakovane dochádza k zásahu do mojich práv a oprávnených záujmov, ako aj k rozširovaniu škody a preto je nutná bezodkladná úprava pomerov, aby nedošlo až nezvrátiteľnému stavu, ktorý ak by bol zvrátiteľný, tak len s veľkým úsilím a nákladmi. Nehnuteľnosť je obydlím mojej dcéry a jej detí, má tam všetok svoj hnuteľný majetok, vybudovanú domácnosť. Naproti tomu, žalovaná tam nemá svojej veci, nemá úmysel využívať nehnuteľnosť pre jej vlastné účely. Ako vlastníci (spoluvlastníci) sme oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Preto zákon predpokladá pri hospodárení so spoločnou vecou, že spoluvlastníci rozhodujú podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, ktoré sú v našom prípade identické. Prenajatie nehnuteľnosti je hospodárenie so spoločnou vecou a preto ako podielový spoluvlastník by som mala o takejto skutočnosti vyjadriť svoj súhlas. Spoluvlastník je povinný oboznámiť o svojom zámere ostatných spoluvlastníkov. Preto, ak chce žalovaná prenajať určitú časť domu (ideálne len rozdelenú, ale nie fakticky a právne), so spoločnými rozvodmi, s jedlými meračmi pre elektrickú energiu, plyn a vodu (ako sa bude rozúčtovávať?), ktoré do dnešného dňa nie sú v plnej miere uhradené (upomienkové), dokonca vedené na zomrelého s nedostatkami, mala by ma o svojom zámere upozorniť a predovšetkým dohodnúť sa o realizácii jej práva vec prenajať. Mám za to, nakoľko ku žiadnej realizácii dohody nedošlo, právny úkon uskutočnený len jedným zo spoluvlastníkov, ktorého zaväzuje povinnosť konať spoločne a nerozdielne, je neplatný. Vzhľadom k vyššie uvedenému, vedie spor žalobkyňa so žalovanou. I v prípade, ak by rozhodnutím vo veci samej bolo zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti jej reálnym rozdelením, aj naďalej ostanú v spoločnom vlastníctve určité časti - nebytové priestory v rodinnom dome (s dvoma bytovými jednotkami). Mám za to, že som osvedčila danosť neodkladnej úpravy pomerov sporových strán a to neodkladným opatrením, nakoľko tento stav neunesie odklad. Nesporným je medzi sporovými stranami existencia nezhody v užívaní ich spoločnej veci a zároveň nemožnosť dospieť ku konsenzu ohľadom užívania nehnuteľnosti a predovšetkým aspoň ku základnej starostlivosti o nehnuteľnosť, aby sa tým zamedzilo nežiadúcim situáciám, ktoré by mohli ohroziť nehnuteľnosť, nebezpečenstvo na/v nehnuteľnosti pre obývajúcich nehnuteľnosť a tretie osoby a ich majetok. Mám za to, že sú na mieste objektívne príčiny zakladajúce dôvodné obavy, že žalovaná mieni ďalej prenajímať spoločnú nehnuteľnosť a to za každú cenu, aj keby to znamenalo, že ohrozí stav a kvalitu nehnuteľnosti, čím sa nepomerne sťaží situácia. čo by viedlo k ďalším žalobám (napr. zdržovacím) a predovšetkým výkon budúcich práv by bol značne sťažený. resp. ohrozený. Žalobkyňa má obavy a zároveň vyjadruje naliehavý záujem o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by do času rozhodnutia vo veci samej, ktorým by sa zachoval stav nehnuteľnosti existujúci v čase uplatnenia práva až do nadobudnutia právoplatného skončenia konania vo veci samej a predišlo by sa nebezpečenstvu na živote, zdraví a majetku tretích osôb, prípadne inému ohrozeniu. Žalovaná na svojich právach nebude obmedzená, nevznikne jej neprimeraná ujma, nebude porušené žiadne ústavou jej zaručené právo alebo sloboda. Na základe vyššie uvedených skutočností, keď je osvedčená danosť môjho nároku a jednoznačne vyplývajúca potreba upraviť pomery strán, aby bolo zabezpečené základné právo na ochranu vlastníckych práv a života, zdravia a majetku tretích osôb, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže Žalobca si voči Žalovanému neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by bola ohrozená.“
5. K návrhu na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila informatívny výpis z LV č. 987 pre okres, obec a k. ú. Senec (č. l. 58), list z 23. novembra 2021 (č. l. 59), list zo 6. decembra 2021 (č. l. 60), list zo 16. decembra 2021 (č. l. 61), úmrtný list Františka Stankoviča (č. l. 62), svojpomocne vyhotovenú fotodokumentáciu (č. l. 63-65) a prt. sc. el. komunikácie (č. l. 66).
6. Okresný súd postupom podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania preskúmal návrh z 27. júna 2024 na nariadenie neodkladného opatrenia, súvisiaci spisový materiál a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, preto tento ako nedôvodný zamietol (§ 328 ods. 1 in fine Civilného sporového poriadku).
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže neodkladné opatrenie nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku možno neodkladným opatrením strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku navrhovateľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
13. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka majú všetci vlastníci rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
14. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
15. Žalobkyňa podala na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým v zásade žiada, aby žalovaná presne nešpecifikovaným spôsobom vykonala udržiavacie práce na nehnuteľnosti, ktorých sú spoluvlastníčky tak, aby nedošlo k zhoršeniu technického stavu nehnuteľnosti a s tým spojeným škodám a zároveň, aby sa zdržala bližšie nešpecifikovaného konania, v ktorého dôsledku dochádza k zhoršeniu technického stavu nehnuteľnosti, najskôr v súvislosti s umožnením užívania nehnuteľnosti tretím osobám (nájomníkom).
16. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie úpravy pomerov strán. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, predbežný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).
18. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana alebo osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nesmie vzniknúť neprimeraná ujma povinnému.
19. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je nielen osvedčenie práva ale aj osvedčenie ohrozenia tohto práva tak, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo dotknutého subjektu vážne ohrozené. Práve rýchlosť rozhodovania pri neodkladnom opatrení musí byť podmienená preukázaním takých skutočností, ktoré odôvodňujú okamžitú intervenciu súdu, najmä za predpokladu, že sa rozhoduje bez ďalšieho dokazovania, len na základe skutočností tvrdených žalobcom. Osvedčenie opodstatnenosti nároku na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia vysoko pravdepodobné. V prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na to, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne, aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.
20. Žalobkyňa predložením informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. 987 pre okres, obec a k. ú. Senec (č. l. 58) preukázala, že spolu so žalovanou sú podielové vlastníčky predmetnej nehnuteľností v rovnom diele. Z listín - list z 23. novembra 2021 (č. l. 59), list zo 6. decembra 2021 (č. l. 60), list zo 16. decembra 2021 (č. l. 61) vyplýva, že v období mesiacov november a december roku 2021 prebehla medzi stranami sporu komunikácia, kedy žalobkyňa mieni vykonať udržiavacie práce, s čím žalovaná nesúhlasí, resp. súhlasí s výhradami. Z úmrtného listu Františka Stankoviča (č. l. 62) vyplýva, že tento 31. januára 2024 zomrel, z dôvodu čoho fakticky zaniklo bremeno doživotného bývania pre menovaného v predmetnej nehnuteľnosti. Zo svojpomocne vyhotovenej fotodokumentácie (č. l. 63-65) vyplýva, že nehnuteľnosť
- kúpeľňa je v horšom technickom stave, vlhne bližšie neurčená stena a na bližšie neurčenom mieste v nehnuteľnosti sa nachádza predlžovací kábel, do ktorého je zapojený jeden spotrebič, resp. iný predlžovací kábel. Z prt. sc. el. komunikácie (č. l. 66) označenej ako skupina „Súrodenci“ vyplýva, že neznáma osoba, vysoko pravdepodobne žalovaná, adresuje skupine správu v ktorej expresívne uvádza, že pokiaľ „nie je elektrika u nej dole, nebude ani u teba (vysoko pravdepodobne u žalobkyni) hore“.
21. Neodkladné opatrenie je inštitútom práva, ktorého cieľom je zabezpečiť rýchlu ochranu porušených práv a to bez vykonania riadneho dokazovania. Súd pri posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal len z osvedčených skutočností predložených a tvrdených žalobkyňou. Na základe toho nemal za preukázané, že by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol dôvodný.
22. Prvým a nevyhnutným predpokladom pre to, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, je neodkladnosť vydanie rozhodnutia v takom rozsahu ako to žiada žalobca/ navrhovateľ. Pred ostatnými požiadavkami teda prevláda požiadavka okamžitej úpravy pomerov strán, ak právo žalobcu je tak vážne ohrozené, že bez okamžitej intervencie súdu ho nemožno vykonávať. Tomu zodpovedá aj nutnosť posúdenia proporcionality zásahov do práv a povinností žalovaného. V danom prípade žalobkyňa ako podielová vlastníčka predmetnej nehnuteľností žiada, aby žalovaným bola uložená fakticky okamžitá povinnosť zrekonštruovať nehnuteľnosť v bližšie neurčenom rozsahu a zároveň, aby nepokračovala v prenajímaní predmetnej nehnuteľnosti tretím osobám. Súd má za to, že žalobcovia neosvedčili skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné takéto neodkladné opatrenie nariadiť.
23. Žalobkyňa neosvedčila elementárnu premisu neodkladného opatrenia, a to neodkladnosť vydanie rozhodnutia v takom rozsahu ako to žiada. Žalobkyňa síce tvrdí, že nehnuteľnosť je v dezolátnom stave a z dôvodu nezáujmu žalovanej o nápravu nedostatkov hrozí škoda, osobitne s prihliadnutím na zvýšené zaťaženie nehnuteľnosti nájomníkmi, avšak uvedené skutočnosti neosvedčila. Skutočnosť, že toho času dochádza k ohrozeniu majetku žalobkyne, a ktorá skutočnosť si vyžaduje okamžité riešenie - neodkladnú úpravu pomerov, zostala len v rovine strohých tvrdení žalobkyne, bez toho, aby tieto boli akokoľvek dôkazne podložené. Je možné dôvodne predpokladať, že v prípade výskytu väčšieho počtu cudzích osôb v nehnuteľnosti, presakovania vody, požiarov a skratov, by žalobkyňa disponovala početnými dôkazmi, ktoré by tieto skutočnosti preukazovali. Žiaden takýto dôkaz však predložený nebol. Fotografia č. l. 63 preukazuje starú kúpeľňu, ktorá si síce evidentne vyžaduje renováciu, avšak z predmetnej fotografie nevyplýva žiadna priama hrozba, a to ani v kontexte s opisom skutkového stavu, ktorý sa súdu javí ako nadnesený. Obdobne fotografia č. l. 64 preukazuje namoknutú stenu, navyše bližšie neurčenú, ktorý nedostatok je bežnou súčasťou starých domov, a ktorý si síce vyžaduje stavebný zásah a nápravu, avšak z uvedeného nevyplýva priama hrozba tak, ako bola prezentovaná žalobkyňou. Nakoniec ani fotografia (č. l. 65) jedného kábla nemá výpovednú hodnotu, navyše, nevyplýva, že by predmetné elektrické zariadenie kedykoľvek horelo alebo skratovalo. Ani ďalšie žalobkyňou predložené dôkazy (bod 20.) neosvedčujú hrozbu tak, ako bola prezentovaná žalobkyňou. Na základe uvedeného možno skonštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tak, ako je toto špecifikované v bode 19.
24. Vzhľadom na to, že v konaní nebol preukázaný hneď prvý a nevyhnutný predpoklad pre to, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, nebolo potrebné zaoberať sa proporcionalitou a ani vykonateľnosťou navrhovaného neodkladného opatrenia.
25. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.
Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.