Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/178/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. V. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: MUDr. N. V. nar, XX.X.XXXX bývajúcej v C. na K. ul. č. XXX/XX zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a Ing. V. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na C. ul. č. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Kristínou Malou Piovarčiovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 o návrhu matky na zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18.2.2022 č.k. -318 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I z 12.4.2022 č.k. - 356 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca Ing. V. V., nar. XX.XX.XXXX na mal. A. V.ová, nar. XX.XX.XXXX zo sumy 220 € mesačne na sumu 550€ mesačne z toho 350 € na bežné výživné a 200 € na tvorbu úspor od 01. 11.2019 do 31.08.2021 a od 01.09.2021 do budúcna na sumu 600 € mesačne z toho 400 € na bežné výživné a 200 € na tvorbu úspor. Bežné výživné je otec povinný platiť vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výživné na tvorbu úspor je otec povinný poukázať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet, ktorý v prospech mal. zriadi matka v lehote 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v rovnakej lehote ho matka otcovi písomne oznámi. Na nakladanie s prostriedkami na účte mal. dieťaťa je vždy potrebný súhlas súdu.

II. Dlžné bežné výživné zo strany otca Ing. V. V., nar. XX.XX.XXXX na mal. A. V.ová, nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.11.2019 do 28.02.2022 vo výške 3 540 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Dlžné výživné na tvorbu úspor zo strany otca Ing. V. V., nar. XX.XX.XXXX na mal. A. V.ová, nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.11.2019 do 28.02.2022 vo výške 5 600 € je otec povinný zaplatiť do 18. dní od právoplatnosti tohto rozsudku na osobitný účet, ktorý v prospech mal. zriadi matka v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v rovnakej lehote ho matka otcovi písomne oznámi.

IV. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 12.9.2013 - výrok č. II v časti vyživovacej povinnosti oca k mal. A..

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Opravným uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. o p r a v u j e II. výrok rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. -318 zo dňa 18.02.2022 tak, že II. výrok uvedeného rozsudku správne znie:

„II. Dlžné bežné výživné zo strany otca Ing. V. V., nar. XX.XX.XXXX na mal. A. V.ová, nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.11.2019 do 28.02.2022 vo výške 3 540 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. “

II. O p r a v u j e 11. odsek odôvodnenia, siedmu vetu, rozsudku sp. zn. -318 zo dňa 18.02.2022 tak, že táto správne znie:

„Celkový objem peňažných prostriedkov za obdobie 1/2019 - 1/2022 bol otcovi vyplatený vo výške 183 825,28 Eur čo pri prepočte na jednotlivé mesiace vychádza približne otcov príjem v čistom na sumu 4 968,25 Eur.“.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodu podľa a a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné na mal. A. zo sumy 220 Eur mesačne na sumu 700 Eur mesačne od 1.11.2019 do 31.8.2021 a od 1.9.2021 do budúcna na sumu 900 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a v rovnakom termíne zaviaže otca na úhradu výživného na tvorbu úspor maloletej v sume 200 Eur mesačne od 1.11.2019 do 31.8.2021 a od 1.9.2021 do budúcna v sume 400 Eur mesačne na osobitný účet maloletej. Zároveň navrhla, aby odvolací súd určil sumu dlžného bežného výživného otca na mal. dieťa, ktoré je povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku o výživnom a sumu dlžného výživného otca na mal. dieťa na tvorbu úspor, ktoré je povinný zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku o výživnom na osobitný účet maloletej. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosti zistené dokazovaním. Na základe výplatných listín, ktoré zabezpečil od otcovho zamestnávateľa správne vyhodnotil, že priemerný čistý mesačný zárobok otca za obdobie od januára 2019 do januára 2022 predstavuje sumu 4.968,25 €. Z daňových priznaní spoločnosti I., s. r. o., ktorej je jedinou spoločníčkou, zistil, že spoločnosť mala v roku 2019 čistý zisk po zdanení 12.914 € a v roku 2020 čistý zisk po zdanení 37.058 €. Avšak, na rozdiel od otca, kde urobil aritmetický priemer jeho príjmu za 37 mesiacov, v jej prípade výrazne v prospech nadhodnotenia jej priemerného príjmu, vypočítal priemerný mesačný príjem jej spoločnosti po zdanení iba za rok 2020, teda za obdobie, kedy mala spoločnosť vyšší zisk po zdanení a nezarátal do tohto mesačného priemeru, tak ako v prípade otca, výrazne nižší zisk spoločnosti po zdanení za rok 2019. V opačnom prípade, keby súd postupoval pri výpočte čistého mesačného príjmu rovnakým spôsobom pri oboch rodičoch, by neporovnával priemerný mesačný zárobok otca za 37 mesiacov s jej priemerným mesačným ziskom po zdanení spoločnosti za obdobie 12 mesiacov vo výške 3.088,17 €, ale s priemerným mesačným ziskom po zdanení za obdobie 24 mesiacov, teda vo výške 2.082,17 €, teda s príjmom o tretinu nižším oproti zistenému „priemernému“ príjmu. Pri uvedenom, objektívnom a logickom spôsobe porovnania čistých mesačných príjmov otca 4. 968,25 € a mesačného zisku jej spoločnosti po zdanení vo výške 2.082,17 €, by nemohol konštatovať, že rodičia majú takmer rovnakú životnú úroveň a teda, že obaja sa majú podieľať na úhrade výživného v rovnakom rozsahu. Je zrejmé, že pri takomto porovnaní výšky príjmu otca a zisku po zdanení jej spoločnosti je dosť ťažko pochopiteľné konštatovanie súdu o takmer rovnakej životnej úrovni oboch rodičov. Rovnako je ťažko pochopiteľné, ako súd pri takto vykonanom dokazovaní, mohol ustáliť náklady na maloletú vo výške 800 Eur mesačne. Náklady na maloletú vychádzajú z výpočtu nevyhnutných potrieb ako sú strava, oblečenie, kozmetika, zdravotné pomôcky, tanečná vo výške 690 € mesačne a z čiastky približne 110 € za vodu, elektrinu a plyn. Pri takto ustálených nákladoch na maloletú vo výške 800 € a pri rozdielnosti príjmov oboch rodičov, kde otec má vyšší príjem ako ona mu uložil povinnosť platiť do 31. 8. 2021 menej ako polovicu ustálených nákladov a od 1. 9. 2021 polovicu súdom ustálených nákladov (400 € mesačne bežné výživné) , pričom mal súd zohľadniť aj jej osobnú starostlivosť o maloletú. V ďalšom uviedla, že sa stará o údržbu ošatenia maloletej, asistuje jej pri učení, zabezpečuje prepravu na školské aj mimoškolské aktivity a podobne, a aj takúto starostlivosť je nepochybne finančne

kvantifikovať, čo súd prvej inštancie do svojich výpočtov nezahrnul. Z uvedeného vyplýva, že neprihliadol na jej osobnú starostlivosť o maloletú. Taktiež nezahrnul do nákladov na maloletú výdavky, o ktorých maloletá hovorila vo svojom výsluchu pred kolíznou opatrovníčkou, zahŕňajúce cestovanie na vystúpenia s tanečnou skupinou, tréningy vo fitnes na zlepšenie fyzickej kondície pre tanec, lyžovanie, výučba francúzskeho a španielskeho jazyka, cestovanie, zdokonalenie hry na gitare a maľovania, záľubám, ktorým sa v minulosti venovala, a ktoré financovala výlučne ona. Maloletá sa vyjadrila, že niektorých aktivít sa musela vzdať, pretože ich nemohla financovať, a príspevky od otca na jej bežné výživné nestačia. Okrem iného súd prvej inštancie konštatoval aj vysoko nadštandardné príjmové a majetkové pomery otca, pričom táto skutočnosť sa neodzrkadlila v jeho rozhodnutí. Rovnako nevysvetlil ako zohľadnil skutočnosť týkajúcu sa práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V prípade otca spočívali jeho výdavky v rozsiahlej rekonštrukcii domu, kúpy auta a podobne, v prípade maloletej by to boli výdavky na cestovanie s tanečnou skupinou, tréningy vo fitnes na zlepšenie fyzickej kondície pre tanec, lyžovanie, výučba francúzskeho a španielskeho jazyka, cestovanie, zdokonalenie hry na gitare, maľovanie a podobne. Je zrejmé, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí tomuto právu maloletej ochranu neposkytol. Navyše výsluch maloletej, nesprávne právne posúdil, keď na jeho základe určil otcovi výživné na tvorbu úspor. V ďalšom síce správne určil výživné na tvorbu úspor, keďže vykonaným dokazovaním boli preukázané zákonné predpoklady na jeho určenie, avšak spájanie výživného na tvorbu úspor s uspokojovaním bezprostredných oprávnených potrieb maloletej tak, ako to urobil súd v napadnutom rozhodnutí, svedčí o nedostatočnom pochopení inštitútu výživného na tvorbu úspor. Je presvedčená o tom, že súdom konštatované vysoko nadštandardné príjmové a majetkové pomery otca mu umožňujú určiť výživné na tvorbu úspor v navrhovanom rozsahu. Výživné na tvorbu úspor, ako hovorí aj jeho názov, nemá bezprostredne spotrebný charakter, ale má slúžiť na uľahčenie štartu maloletej do života, keďže to majetkové pomery otca to umožňujú. Naopak, bezprostredne spotrebný charakter má však bežné výživné, na základe ktorého, ako maloletá uviedla vo svojom výsluchu, by chcela uspokojovať svoje bezprostredné túžby, a ktorých naplnenie by v prípade, že by žila v úplnej rodine bolo bezproblémové, avšak v súdenej veci závisí iba od výšky bežného výživného určeného otcovi, a ktoré pri výške súdom stanoveného napĺňať nemôže. Je zrejmé, že maloletá sa nechce podieľať na životnej úrovni rodičov nakupovaním drahého oblečenia známych značiek, ani netúži po žiadnych zážitkoch, či veciach, ktorými by mohla vysokú životnú úroveň, ktorú sú schopní jej rodičia zabezpečiť, vystavovať okázalo na obdiv. Naopak, jej želania svedčia o tom, že túži rozvíjať svoje fyzické a psychické schopnosti, všestranne sa vzdelávať a niet žiadnych pochybností o tom, že realizácia týchto predstáv maloletej je v jej najlepšom záujme. Keďže je v možnostiach a schopnostiach povinného otca jej takýto všestranný osobnostný rozvoj zabezpečiť, bolo povinnosťou súdu, ktorý je povinný konať v najlepšom záujme dieťaťa, stanoviť bežné výživné vo výške, ktorá takýto všestranný rozvoj maloletej umožní.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rozhodnutie považoval za spravodlivé a v súlade s najlepším záujmom maloletej. Trval na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojich písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch, ktoré z dôvodu duplicity nechcel opakovať. K odvolacím námietkam matky uviedol, že určené výživné zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Trval na tom, že matkou navrhované výživné je v hrubom rozpore s najlepším záujmom maloletej A.. Najlepší záujem dieťaťa nemožno zúžiť len na stránku jeho materiálneho zaistenia. Je nevyhnutné tento záujem vnímať ako výsledok porovnania materiálnych a nemateriálnych hodnôt. Pri tomto postupe nemožno odhliadať od práva rodiča na ovplyvňovanie hodnotovej výchovy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na predstavu druhého rodiča. Stanovenie výživného predstavuje aj snahu o priblíženie sa k prirodzenému stavu, v ktorom je výživa dieťaťa uspokojovaná vo funkčnej rodine. Požadované výživné túto mieru výrazne prekračuje. Pri určení výživného nemožno vychádzať len zo sociálnych a ekonomických pomerov rodiny, ale je potrebné brať do úvahy aj hľadiská súkromné, osobnej povahy ako napríklad štýl výchovy, životné postoje a pod. Nemá možnosť zasahovať do štýlu výchovy, ktorý maloletej nastolila matka a ktorý uspokojuje zo svojich nadštandardných celkových majetkových pomerov. Za dôležité považoval uviesť, že jeho príjem za obdobie 11/2019 až 02/2022 bol 133.097 Eur, čo je mesačný priemer 4.753 Eur. Tento priemer vzhľadom na neobvyklé vyplatenie bonusu za rok 2021, a to v roku 2021 (v júni 2021, v decembri 2021), pričom sa obvykle vypláca až nasledujúci rok vo februári značne skreslil jeho reálny príjem. Je to možné vidieť z opisu mzdového listu za mesiace 01 - 03/2022, kde jeho priemerný plat dosiahol úroveň 3.711 Eur, čo sa značne odlišuje od súm uvádzaných v rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj v odvolaní. Príjem vyplácaný zamestnávateľom je skutočný, reálny príjem, príjem neznížený o žiadne výdavky. Z tohto príjmu si musí hradiť všetky svoje výdavky. A to na rozdiel od matky a jej príjmu, ktorá si do svojej obchodnej spoločnosti

kupuje autá, mobily, PC, drogériu atď., pričom tieto veci používa pre svoju osobnú potrebu. Navyše si takto optimalizuje účtovníctvo svojej obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom. Zisk jej firmy je omnoho nižší, ako by mal/mohol byť, lebo matka urobí všetko pre to, aby zisk firmy bol čo najnižší alebo žiadny. Takto má pokrytú veľkú časť svojich osobných nákladov a zisk vlastnej firmy znížený na maximálnu možnú mieru, a to na rozdiel odo neho - zamestnanca. Je potrebné, aby súd do úvahy zobral aj tieto skutočnosti. Poznamenal, že okrem zisku, ktorý je príjmom matky ako jedinej spoločníčky firmy I. s.r.o., má matka aj mesačnú mzdu a dôchodok, ktoré sú tiež jej príjmom. Žiadny iný príjem, ako mzdu od svojho zamestnávateľa nemá. Matka len za to, že má vo svojej ambulancii vedených pacientov, dostane od poisťovne mesačne za každého sumu 3,43 Eur a pacientov má minimálne 1500. Neurobila žiadnu prácu, žiadne výkony a už má príjem. Taktiež dostala v roku 2019 darom od svojho milenca 150.000 Eur a od rodičov darom 30.000 eur. Aj tieto finančné prostriedky mohli byť použité na deti. Poukázal aj na to, že matka si kúpila dom, keď má na bývanie 2 byty. Navyše v roku 2021 nadobudla darom dom v Medzeve. Takto má k užívaniu k dispozícii 2 byty, patriace do BSM. Tieto byty údajne neprenajíma, len prenecháva priateľkám na užívanie. Finančné prostriedky tak zrejme nepotrebuje, inak by takto nehospodárne nenakladala s majetkom a bezdôvodne sa vzdávala príjmu. Pokiaľ by sa dobrovoľne vzdal svojho dobrého príjmu a zamestnal sa inde s nižším príjmom, tak by súd vychádzal z princípu potenciality príjmu. Je v záujme detí nevzdávať sa príjmov a byty prenajímať za bežné komerčné nájomné. O to viac, keď dcéra má také množstvo záľub a ambícii, ktoré ako sama uviedla nemôže realizovať kvôli chýbajúcim finančným prostriedkom. Náklady na maloletú považoval za nereálne, nadsadené, umelo vyprodukované a vymyslené sny a túžby. Prekvapila ho aj zmienka, že dcére matka asistuje pri učení. Keď má dcéra toľko záľub a záujmov a aj čas na nich, tak by si určite mala poradiť s učivom sama, bez pomoci matky. Na druhej strane, by tiež rád pomáhal s učením, ak by dcéra ku nemu chodila. A takto alebo aj inak sa podieľal osobnou starostlivosťou na jej výchove. Ale žiaľ, matka deti zmanipulovala proti nemu a ovplyvnila ich. Jeho jediné rodičovské práva sú len platiť výživné. Na zlepšenie kondície môže dcéra využiť množstvo lacných a efektívnych spôsobov, ako napr. veľmi populárny bez alebo množstvo aplikácii na cvičenie, ktoré sú na internete zdarma, alebo samostatných cvikov zameraných na jednotlivé partie, nemusí chodiť do fitnes s trénerom. Prípadne by si mohla na uvedené záľuby zarobiť aj brigádami. V kontexte s vyššie uvedeným súhlasí s názorom súdu, že dcéra je príliš materiálne založená, pretože dieťa, ktoré nie je materiálne založené, by sa takéto požiadavky, potreby, plány, neodvážilo ani vzniesť. Toto materiálne smerovanie dcéry matkou dieťaťu len ubližuje, neposunie ju dopredu a nepomôže jej stať sa v živote schopným a sebestačným človekom. Výhovorky maloletej, že sa nemohla zúčastniť lyžiarskeho výcviku sú len výhovorkami, lebo lyžiarsky výstroj sa dá bežne aj zapožičať. Všetko to, čo dcéra uviedla, je pokus ovplyvniť súd, že uvedené záujmy z finančných dôvodov nemôže robiť. Poznamenal, že veľmi rád by sa podieľal na osobnej starostlivosti o maloletú, ale nie je mu to umožnené. V odvolaní taktiež uviedol, že maloletá žiada výživné v takej výške, pretože pozná jeho majetkové pomery. Maloletá však nemôže poznať jeho majetkové pomery, keďže o sa neho nezaujíma, tak ako to uviedol v správe kolízny opatrovník, s matkou odišla ako 5 ročná a o rok na to matka docielila zákaz styku, preto maloletá nemá reálne ako poznať jeho majetkové pomery. Keďže jej matka vlastní 2 domy spolu s veľkými záhradami a využíva 2 byty, ktoré sú predmetom vysporiadania BSM, sa maloletá mylne domnieva, že aj on musí toľko vlastniť, pričom on sa stará, aby sa starý dom patriaci do BSM nerozpadol.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletej, príjmy a majetkové pomery oboch rodičov, v neposlednom rade na zabezpečovanie každodennej starostlivosti zo strany matky. Taktiež dal do pozornosti rozhovor s maloletou, ktorá s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dokázala prejaviť svoju vôľu a prianie.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka dala do pozornosti odvolacieho súdu, že z obsahu predmetného vyjadrenia kolízneho opatrovníka je zrejmé, že jej odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.

7. Matka v odvolacej replike odkázala na podané odvolanie. Je zrejmé, že konanie o zvýšenie výživného nie je len konaním, ktorým je možná zmena pomerov, pričom otec mal dostatok času a právne prostriedky na to, pokiaľ by mal skutočný záujem o znovuobnovenie väzieb medzi ním a maloletou, aby sa pokúsil tento stav zmeniť. Nie je však možné a ani takýto postoj otca nemá podklad v platnom práve, aby svoju frustráciu z toho, že si s maloletou nedokázal vybudovať vzťah, vyjadroval tým, že obviňuje maloletú z neprimeraného materiálneho založenia. Je to práve otec, kto nehľadí na najlepší záujem maloletej, na

to, aby mal zabezpečené podmienky na svoj všestranný rozvoj, keďže z dôvodu svojho boja hodnotí svoj vzťah iba z hľadiska materiálneho. Tento jeho postoj potvrdilo to, že je ochotný zo svojho mesačného príjmu 4.753 Eur prispieť na maloletú sumou 400 Eur mesačne na bežnú potrebu a 200 Eur mesačne na tvorbu úspor. Aj ďalšie úvahy otca týkajúce sa jej príjmu, bez ohľadu na to, že uvedené skutočnosti majú právo posudzovať iné kompetentné orgány. Rovnako úvahy otca o akejsi možnosti užívať 2 byty patriace do zatiaľ nevysporiadaného BSM sú hypotetické. Avšak zrejme nie je veľmi zarážajúce, že rovnako ako ona, aj on mohol uvedené byty rovnako užívať ako to prezentuje vo vzťahu k nej a vzhľadom na skutočnosť, že to bola práve ona, ktorá pred rozvodom musela opustiť spoločný rodinný dom, v ktorom zostal bývať sám a býva v ňom doposiaľ. Skutočnosť, že získala darom finančnú hotovosť a neskôr v r. 2021 od svojich rodičov rodinný dom v Medzeve, nemení nič na skutočnosti, že poskytuje maloletej A. osobnú starostlivosť, zabezpečuje materiálne rozvoj jej fyzických a duševných potrieb, o ktorých sa maloletá vyjadrila pred kolíznym opatrovníkom, na rozdiel od otca, ktorý pri svojom priemernom mesačnom príjme 4.753 Eur bol ochotný prispievať iba sumu 100 Eur.

8. Otec v odvolacej replike zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v prvoinštančnom konaní, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu matky. Zároveň pripojil rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 12.05.2022 v konaní o zvýšenie výživného pre plnoletú Q. V.ovú. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na oprávnenú Q. V.ovú zo sumy 400 Eur na sumu 700 Eur mesačne od 1.9.2019 do 31.12.2019, na sumu 500 Eur za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020, a od 1.1.2021 do budúcna na sumu 850 Eur mesačne. V prevyšujúcej časti, čo do výšky výživného návrh oprávnenej zamietol. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1.9.2019 do 30.4.2022 vo výške 9.600 Eur bol povinný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na účet oprávnenej. V označenom konaní sa plnoletá Q. domáhala zvýšenia výživného zo sumy 400 Eur mesačne na sumu 1.500 Eur mesačne, od 01.09.2019 do budúcna z dôvodu nástupu na vysokoškolské štúdium v zahraničí, na Erasmus University Rotterdam v Holandsku. Plnoletému synovi M. počas jeho vysokoškolských štúdií v Prahe platil výživné vo výške 450 Eur mesačne, ktorá vyživovacia povinnosť bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 14.02.2020, a to z dôvodu ukončenia štúdia k 30.06.2019. Z uvedeného prehľadu jeho vyživovacích povinností (aj zaniknutých) a výške výživného, s ohľadom na plynutie času vo vzťahu k vysokoškolskému štúdiu syna M. do r. 2019 v Prahe pri výživnom 450 Eur mesačne a miesta aktuálneho vysokoškolského štúdia dcéry Q. v Holandsku pri výživnom 700 Eur mesačne pre rok 2019 - 500 Eur mesačne pre rok 2020 - 850 Eur mesačne pre rok 2021, je výživné pre mal. A., študentku strednej školy v Košiciach, vo výške 600 Eur mesačne (z toho 400 Eur na bežné výživné a 200 Eur na tvorbu úspor) určené v súlade so zákonnými kritériami a nepochybne adekvátne jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Aktuálne v zmysle predbežne vykonateľných rozsudkov súdov prvej inštancie platí na výživu svojich dcér spolu sumu 1.450 Eur mesačne, čo je takmer na hranici 30% čistého príjmu vo výške 5.000 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že aktuálne určené výživné pre obe dcéry zodpovedá požiadavke opakovane vyslovovanej odvolacími súdmi v poručenských veciach v celej Slovenskej republike, že výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20% - 30% jeho čistého príjmu na všetky ním vyživované osoby. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že pri rozhodovaní súdov o výške výživného je na druhej strane nevhodné mechanické uplatňovanie uvedeného odporúčaného rozsahu výživného bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu, čo súd prvej inštancie aj urobil, a to vo vzťahu k určeniu výživného aj na tvorbu úspor. V prípade bonitnejších rodičov by časť ich príjmov nemala smerovať len k spotrebe, ale k zabezpečeniu budúcnosti detí vo forme tvorby úspor, čomu rozhodnutie súdu korešponduje tak do základu nároku, ako aj do výšky výživného na tvorbu úspor. K vyjadreniu matky v ďalšom uviedol, že výživné nemá slúžiť na krytie všetkých potrieb dieťaťa, ale len tých odôvodnených, čím má byť aj povinný rodič chránený pred nadmernými a nedôvodnými nárokmi ako sa tomu stalo zo strany matky v tomto konaní. Zopakoval, že pri zohľadnení odôvodnených potrieb dieťaťa nemožno odhliadnuť ani od výchovnej úlohy výživného a nemožno ho limitovať len na ekonomickú kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje naplňovať odôvodnené potreby dieťaťa vo vyššej miere. Na druhej strane však z toho nemožno vyvodzovať povinnosť rodiča dopriať deťom bez ďalšieho vyššiu životnú úroveň ako majú či mali oni sami, bez ohľadu na výšku príjmov. Súd prvej inštancie skonštatoval materiálne zameranie maloletej A., a to nepochybne pod výchovným vplyvom matky, keďže s ňou v kontakte dlhodobo nie je. V tejto súvislosti nemožno prehliadať zničujúci vplyv príliš vysokého výživného, akého sa matka domáha, na samotné dieťa. Bol toho názoru, že jeho vyšší príjem našiel v rozhodnutí súdu prvej inštancie adekvátne vyjadrenie v určení vyššieho výživného v sume 600 Eur mesačne pre 16 ročnú študentku strednej školy v mieste svojho bydliska s dobrým zdravotným stavom a bežnými aktivitami ako jej rovesníci. Zhoda životnej úrovne dieťaťa s povinným

rodičom znamená, aby sa na všetkých členov rodiny nazeralo rovnako, a aby ich postavenie pri využívaní rodinných zdrojov bolo obdobné. Bol toho názoru, že maloletá A. dosahuje vyššiu životnú úroveň ako on a prístup matky tvrdiac, že jeho životná úroveň je daná výškou jeho príjmu nie je správna a ani nezodpovedá realite a skutočnému stavu. Matka poukazovala na najlepší záujem maloletej. Ale najlepší záujem A. nemožno zúžiť len na stránku jej materiálneho zaistenia. Je nevyhnutné tento záujem vnímať ako výsledok vyváženia materiálnych a nemateriálnych hodnôt. Pri tomto postupe nemožno odhliadať od práva rodiča na ovplyvňovanie hodnotovej výchovy dieťaťa, a to bez ohľadu na predstavy druhého rodiča. To, že nemá dlhodobo možnosť ovplyvňovať výchovu maloletej je fakt, bez ohľadu na obranu matky, že mal možnosť použitia rôznych právnych nástrojov. Nemyslel si však, že výkon rozhodnutia, napriek jeho legislatívnemu zakotveniu, je šťastným postupom pre vynútenie si styku s dcérou, ktorá je pod vplyvom matky a bola by vystavovaná konfliktu lojality. V takomto prípade je úlohou súdu korigovať výšku výživného tak, aby pôsobilo aj výchovne. Určené výživné v sume 600 Eur mesačne nemožno považovať za výživné, ktoré slúži len k uspokojovaniu bazálnych potrieb maloletého dieťaťa. Jeho výška dáva priestor k riadnemu uspokojovaniu odôvodnených potrieb A., nie však tých, ktoré si na účely tohto konania vymýšľa a umelo navyšuje, v čom ju matka podporuje. V žiadnom prípade nespochybňuje fakt, že rovnako matka sa popri osobnej starostlivosti o dieťa podieľa aj na financovaní jej potrieb presne v takom rozsahu, ako to umožňujú preukázané nadštandardné zárobkové a majetkové pomery matky. Každopádne matkou tvrdená jeho frustrácia z toho, že nie je v kontakte s dcérou, nemá nič spoločné s tým, že podľa jeho názoru matka A. vychováva materialisticky, čo má u maloletej za následok deformáciu základných životných hodnôt, život odtrhnutý od reality a stratu prirodzenej životnej motivácie, ako aj finančnej gramotnosti. Záverom k tvrdeniam matky, o tom ako „musela opustiť“ spoločnú domácnosť uviedol, že zo zápisnice zo dňa 03.05.2012 str. 4 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp.zn. o rozvod manželstva vyplýva, že matka uviedla dôvod opustenia domácnosti ako mimomanželskú známosť intímneho charakteru v trvaní zhruba 3 roky. V prílohe pripojil opis mzdového listu za obdobie 1/2022 - 6/2022 s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 4.009,50 Eur.

9. Podľa ust. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo , v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, a v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania , ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii základného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosť o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom jeho úvahy

týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od prechádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, tvorbe úspor ako aj ustálenie dlžného výživného, na tvorbu úspor, povolenie zaplatiť ho v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z konštantnej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

13. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. z 12.9.2013, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu 220 Eur mesačne. V čase prechádzajúceho rozhodnutia bola maloletá A. vo veku 7 rokov a bola žiačkou 2. ročníka základnej školy, v čase posledného rozhodnutia príjem matky bol vo výške 522,50 Eur a invalidný dôchodok vo výške 280 Eur, príjem otca bol vo výške 3.960 Eur.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú a musí sa jednak o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. V zmysle záverov aplikačnej praxe je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Podľa okolnosti konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových, výdavkov, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Súdna prax ustálila, že zmenou pomerov dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa spravidla zásadným spôsobom prejavuje v odôvodnených potrebách dieťaťa na uspokojovaní, ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ako aj samotné plynutie doby, v dôsledku ktorej dochádza k nárastu odôvodnených potrieb detí v súvislosti s ich vekom a rastom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pri určení výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériá určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú voči tomu v konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať.

15. Podstatou odvolacej argumentácie matky je tvrdenie, že súd nesprávne interpretoval a porovnával priemerný mesačný zárobok otca za obdobie 37 mesiacov s jej priemerným mesačným ziskom po zdanení spoločnosti za obdobie 12 mesiacov. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne zameral na dokazovanie za účelom posúdenia zmeny pomerov na strane oboch rodičov a správne vychádzal nielen z príjmových možností rodiča, ale komplexne z majetkových pomerov na strane oboch rodičov. V preskúmavanej veci je nepochybné, že otec je naďalej zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom, ktorý súd prvej inštancie porovnával a zohľadňoval od doby predchádzajúceho rozhodnutia. Matka naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť a poukazovala na zisk vyplývajúci z daňového priznania. Uvedená odvolacia argumentácia matky nie je dôvodná, pretože príjem otca za jednotlivé roky aj po spriemerovaní za obdobiu 12 mesiacov je porovnateľne rovnaký pričom v uvedenom sú zahrnuté odmeny vyplatené zamestnávateľom. Nepochybne ak by došlo k spriemerovaniu príjmu otca iba za 12 mesiacov príjem by bol vyšší ( s vyplatenými odmenami ), avšak napriek tomu to nič nemení na skutočnosti, že súdom zvýšené výživné je primerané a zohľadňujúce odôvodnené potreby maloletej A.. Súčasne je potrebné dodať, že tak ako matka odvádza dane a odvody, rovnako aj otec automaticky

mesačne z príjmu má vykonávané zrážky na dane a odvody. V ďalšom pokiaľ matka predloženými daňovými priznaniami poukazuje na svoj zisk, odvolací súd dodáva, že zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potenciality príjmov je výlučne Zákon o rodine, to znamená, že daňové priznanie, či už fyzickej alebo právnickej osoby nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné. Z uvedeného teda vyplýva, že vykázaná strata, prípadne nízky základ dane vyplývajúci z daňových priznaní, nemôžu byť z hľadiska Zákona o rodine automaticky považované za nepriaznivý výsledok hospodárenia podnikateľského subjektu majúci vplyv na jeho pomery, v danom prípade na pomery matky. Ak teda matka aj naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom jej zisk ( príjem ) v porovnaní s príjmom otca je nižší, a práve na túto okolnosť matka poukazuje, odvolací súd dodáva, že matka má možnosť podnikateľskú činnosť ukončiť a uzavrieť pracovný pomer tak, aby jej príjem bol pravidelný a stabilný. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej argumentácii matky sa odvolaciemu súdu žiada taktiež dodať, že z vykonaného dokazovania vyplynul jej celkový príjem, majetkové pomery, dary a je poberateľkou invalidného dôchodku. Ak matka poukazuje na výdavky, ktoré nedokáže zo svojho príjmu pokryť ( a preto maloletá sa musela vzdať mimoškolských aktivít ) odvolací súd uvádza, že doposiaľ tieto aktivity uhrádzala bez toho, aby došlo k zmene vyživovacej povinnosti na maloletú a teda zvýšením výživného v žiadnom prípade nedôjde k zníženiu jej štandardu eventuálne k nutnosti ich ukončeniu nakoľko ich maloletá vykonávala ešte pred rozhodnutím súdu. V tomto smere aj z výsluchu maloletej vyplynulo, že sa aktivitám venuje dlhodobo a preto zvýšenie výživného jej umožní sa im venovať aj naďalej, nie naopak ( t.j. ukončiť ). Vzhľadom na uvedené je teda odvolacia argumentácia matky týkajúca sa iba zvýšených výdavkov na maloleté dieťa vo vzťahu k pomerom otca nedôvodná, nakoľko matka kontinuálne vykonáva podnikateľskú činnosť a ak nemá porovnateľný príjem s otcom (na ktorý poukazuje) môže sa zamestnať a ukončiť podnikateľskú činnosť. Zároveň je tiež potrebné poznamenať, že správa a vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca má pre súd svoje opodstatnenie, avšak o nároku matky na zvýšenie výživného rozhoduje vždy súd s vyhodnotením ostatných dôkazov v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. V rámci posudzovaných možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je povinný vychádzať nielen z reálnych, ale aj potenciálnych možností, schopností, to znamená, má prihliadať aj k zjavne nevyužitým možnostiach a schopnostiam rodičov, pričom vo vzťahu k matke možno konštatovať, že i keď zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, táto sa vzhľadom na jeho vek postupne redukuje. Odvolací súd dodáva, že miera v akej je potrebné prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. Samozrejme v najlepšom záujme maloletého dieťaťa by bolo, ak by sa aj otec mohol podieľať na starostlivosti o dieťa formou pravidelnej realizácie styku a tým čiastočne odbremenil matku i pomohol s výchovou.

16. Pokiaľ matka žiadala určiť vyššie bežné výživné (v medziach určených 700 Eur a 900 Eur, na tvorbu úspor 400 Eur), odvolací súd uvádza, že určenie výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Ako už odvolací súd prezentoval vyššie výživné v sume 350 Eur mesačne od 1.1.2019 do 31.8.2021 a v sume 400 Eur mesačne od 1.9.2021 do budúcna je dostatočne vysoké na to, aby maloletému dieťaťu zabezpečilo primeranú životnú úroveň po zohľadnení vyššieho platu a životnej úrovne otca. Odvolacia argumentácia matky, ktorou poukazuje na nadštandardný príjem otca a jeho vysokú životnú úroveň vo vzťahu k ustáleniu odôvodnených nákladov na potreby dieťaťa odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, pretože ich rozsah je súčasne závislý od reálnych schopností a možností rodičov poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností, možností a majetkových pomerov s predpokladom, že výdavky sa v budúcnosti môžu ešte zvýšiť, keďže maloletá má záujem ďalej študovať na vysokej škole prípadne v zahraničí. Potreby maloletého dieťaťa sú aktuálne v potrebnom rozsahu rodičmi zabezpečené. Pokiaľ ide o výšku priemerných mesačných nákladov maloletého dieťaťa, tieto súd prvej inštancie ustálil, pri ich vyhodnotení vychádzal z ich vyčíslenia matkou, ako i z predložených listinných dôkazov, ktoré považoval za čiastočne odôvodnené. Diferencované výživné na maloletú A. počas trvania súdneho konania zodpovedá zákonným kritériám, postupne zvyšovanému príjmu matky a otca, nákladom na odôvodnené potreby dieťaťa a skutočnosti, že o dieťa sa stará matka. Napokon vo vzťahu k príjmu otca je potrebné dodať, že táto skutočnosť bola zohľadnená vo vzťahu k uloženej

povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor. Odvolací súd považuje sumu 600 Eur ( 400 Eur bežné výživné a 200 Eur výživné na tvorbu úspor ) na ktorú bolo zvýšené výživné, za adekvátne zvýšenú potrebám maloletej A. a je nepochybné, že diferencované výživné je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletej na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné a školské potreby odôvodnené. Napokon obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej Q. a otec bol zaviazaný prispievať zvýšeným výživným zo sumy 400 Eur na 700 Eur mesačne od 1.9.2019 do 31.12.2019, za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 v sume 500 Eur, a od 1.1.2021 do budúcna v sume 850 Eur mesačne ( dlžné výživné v sume 9.600 Eur bol povinný zaplatiť do 60 dní ). Odvolací súd sa stotožnil aj s výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 200 Eur mesačne, zohľadňujúc majetkové pomery povinného a charakter štúdia maloletého dieťaťa (bilingválne gymnázium) s možnosťou študijného pobytu, resp. štúdia v zahraničí. Odvolací súd dodáva, že podmienkou takéhoto rozhodnutia je kvalifikované zistenie majetkových pomerov povinného rodiča, pričom ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Súd preskúmava majetkovú situáciu povinného, komplexne zo všetkých zákonných hľadísk a ak dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečovania všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k určenej povinnosti otca na tvorbu úspor vyhodnotil kvalifikovane majetkové pomery povinného rodiča , jeho majetkovú situáciu, ktorá mu umožňuje aj tvorbu úspor po zabezpečení všetkých bežných potrieb dieťaťa, odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom o uloženej povinnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré boli súdu známe už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a matka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a dlžnom výživnom na tvorbu úspor vrátane jeho splatnosti, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

17. Keďže matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, dlžnom výživnom, ako aj výživného určeného na tvorbu úspor a dlžnom výživnom na tvorbe úspor, odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil, podľa ods. 2 tohto zák. ust. sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).