Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-75-2014.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/75/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľa: U.. W. Z., E.. X.X.XXXX, S. X, XXX XX I. proti odporkyni: A. B., E.. XX.X.XXXX, I. XXX, XXX XX A. Z. I., zast. opatrovníkom: Y. S.Á., súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok o zaplatenie sumy 200 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zo dňa 16.1.2013 o zaplatenie sumy 200 eur s príslušenstvom zamieta.
II. Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou zo dňa 16.1.2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 200 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2012 poskytol odporkyni sumu 200 eur s tým, že odporkyňa sa zaviazala pôžičku vrátiť do 30.9.2012. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyni predmetnú pôžičku odovzdal pri podpise zmluvy, čo odporkyňa pri podpise zmluvy potvrdila svojím podpisom na zmluve. Navrhovateľ viackrát žiadal od odporkyne uhradenie dlžnej sumy, pričom odporkyňa ku dňu podania žaloby pôžičku nevrátila.
Súd ustanovil odporkyni pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p, nakoľko odporkyňa sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jej pobyt súdu nie je známy. Opatrovník odporkyne sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Súd v súlade s § 156 O.s.p. zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 17.10.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na § 115a O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 24.9.2012, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 24.9.2012 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške, spôsobom a za podmienok dohodnutých zmluvou. V bode 3.1. je uvedené, že v zmysle bodu 2.1.1. zmluvy poskytne veriteľ dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 200 eur. Podľa bodu 5.1. sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi celú pôžičku v hotovosti dňa 24.9.2012 a podľa bodu 5.2. je dlžník povinný vrátiť poskytnutú pôžičku jednorázovo v hotovosti najneskôr dňa 30.9.2012.
Na výzvu súdu, aby navrhovateľ predložil dôkaz o reálnom poskytnutí pôžičky odporkyni, predložil navrhovateľ súdu výpis komunikácie na sociálnej sieti a poukázal pri tom na skutočnosť, že odporkyňa písomne uznala prevzatie pôžičky.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 24.9.2012 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi sumu 200 eur a súčasne záväzok dlžníka poskytnutú sumu vrátiť najneskôr do 30.9.2012.
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že navrhovateľ v konaní nepreukázal nevyhnutný predpoklad vzniku zmluvy o pôžičke, a to reálne odovzdanie finančných prostriedkov odporkyni. Ako dôkaz o odovzdaní peňazí predložil navrhovateľ zmluvu o pôžičke, z ktorej však táto skutočnosť nevyplýva. V bode 3.1. je uvedené, že v zmysle bodu 2.1.1. zmluvy poskytne veriteľ dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 200 eur. Podľa bodu 5.1. sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi celú pôžičku v hotovosti dňa 24.9.2012 a podľa bodu 5.2. je dlžník povinný vrátiť poskytnutú pôžičku jednorázovo v hotovosti najneskôr dňa 30.9.2012. Z predloženej zmluvy o pôžičke nie je možné vyvodiť nespochybniteľný záver o reálnom odovzdaní peňazí veriteľom dlžníkovi, nakoľko je v nej iba uvedené, že „.. veriteľ poskytne..., veriteľ sa zaviazal poskytnúť pôžičku...“ Z takejto formulácie možno len zistiť záväzok veriteľa, že poskytne finančné prostriedky dlžníkovi, a nie aj ich reálne odovzdanie dlžníkovi.
Pokiaľ sa jedná o navrhovateľom predloženú komunikáciu na sociálnej sieti s odporkyňou, k tejto súd uvádza, že z nej vyplýva, že jej predmetom je vrátenie tejto konkrétnej pôžičky, nakoľko táto nie je individualizovaná ani sumou ani časom poskytnutia, prípadne vrátenia. Okrem uvedeného je podstatná tiež skutočnosť, že na základe tejto komunikácie nie je možné nespochybniteľným spôsobom stotožniť osobu, s ktorou navrhovateľ komunikoval a ktorá vystupovala pod menom „Monika Monuška Moňurka“ s osobou odporkyne v tomto konaní.
Ohľadom tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa uznala touto komunikáciou svoj záväzok, súd uvádza, že v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre uznanie dlhu. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka sa uznaním dlhu rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Posúdením predloženej komunikácie súd prijal záver, že v danom prípade jednostranné vyhlásenie dlžníka nebolo urobené v písomnej forme s poukazom na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Ďalej prípadné vyhlásenie neobsahuje dôvod vzniku pohľadávky ani výšku pohľadávky.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu reálne odovzdanie peňažných prostriedkov odporkyni, možno konštatovať, že k uzavretiu zmluvy o pôžičky v
zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka nedošlo. Ďalej nie je možné prisvedčiť navrhovateľovi, že odporkyňa uznala svoj záväzok podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení a ich interpretácie dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.
Ohľadom náhrady trov konania súd uvádza, že odporkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd však odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).