Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-196-2014.pdf
PDF · 76.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/196/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. T., A.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov Q. P., A.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej Q. O. - Š. A. A. E. Č.. XX a P. T., A.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho Q. O. A. J. F. Č.. X, toho času bývajúceho Q. O.G. - Š. A. A. E. Č.. XX Q. O., v konaní o predĺženie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Predlžuje ústavnú starostlivosť maloletého S. T., A.. XX.X.XXXX, nariadenú rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 119/2013 zo dňa 20.11.2013 do 30.6.2015, čím mení rozsudok 23P 119/2013 zo dňa 20.11.2013.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 16.7.2014 návrh, ktorým žiadal o predĺženie ústavnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti maloletým v Reedukačnom centre Q. D. do ukončenia vzdelania a zo strany rodičov navrhoval určiť výživné v zmysle zákona, ktorý návrh odôvodňoval tým, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Košice II umiestnený do ústavnej starostlivosti Reedukačného centra Q. D. rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2013, má dovŕšiť plnoletosť, preto by mal ukončiť pobyt v tomto centre, ale v budúcom školskom roku 2014/2015 má navštevovať 2. ročník Odborného učilišťa, odbor stavebná výroba Q. Q. D., maloletý má záujem pokračovať v tomto štúdiu aj po dovŕšení plnoletosti a zotrvať v reedukačnom centre.
Otec s predĺžením ústavnej starostlivosti vo svojom písomnom vyjadrení súhlasil.
Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, navrhovateľa, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P 119/2013 zo dňa 20.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2013, bola nariadená ústavná starostlivosť maloletého S. T., A.. XX.X.XXXX, za účelom ktorej bol umiestnený do Reedukačného centra Q. D. a rodičia dieťaťa boli zaviazaní prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Rodičia dieťaťa ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 7.8.2014 poberajú spoločne dávku v hmotnej núdzi, ktorá je poukazovaná k rukám matky dieťaťa a to vo výške 216,80 €, zároveň matka poberá prídavok na deti spolu vo výške 141,12 € a rodičovský príspevok od 1.5.2013 vo výške po 203,20 €. Otec maloletého je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.8.2008.
Rodičia vo svojich výpovediach pred tunajším súdom s predĺžením ústavnej starostlivosti maloletého súhlasili.
Predĺžiť ústavnú starostlivosť u maloletého doporučoval aj kolízny opatrovník a to z dôvodu, že predĺženie ústavnej starostlivosti maloletému umožní pokračovať a ukončiť štúdium na odbornom učilišti v odbore stavebná výroba, ktorá výuka sa má ukončiť získaním certifikátu.
Navrhovateľ na pojednávaní upresnil svoj návrh a žiadal uvedenú ústavnú starostlivosť maloletého predĺžiť do 30.6.2015, s čím rodičia i kolízny opatrovník súhlasili.
Podľa ust. § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa ust. § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a
sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v súlade s citovaným ustanovením § 54 ods. 6 predĺžil ústavnú starostlivosť u maloletého S. do 30.6.2015, t.j. do posledného dňa školského roka 2014/2015 z dôležitého dôvodu a to z dôvodu, že predĺženie tejto ústavnej starostlivosti aj po nadobudnutí plnoletosti maloletého mu umožní ukončiť prípravu na budúce povolanie, tak ako je uvedené vyššie.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil pokiaľ navrhovateľ navrhoval určiť výživné zo strany rodičov, keďže rozhodnutím o predĺžení ústavnej starostlivosti súd len zmenil predchádzajúci rozsudok o nariadení tejto ústavnej starostlivosti čím výrok rozsudku sp. zn. 23P 119/2013, pokiaľ ide o pokračovanie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu v minimálnej zákonom stanovenej výške, t.j. po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, týmto rozhodnutím nie je dotknutý výrok rozsudku sp. zn. 23P 119/2013 zo dňa 20.11.2013 o určení výživného zo strany rodičov na maloletého a takto stanovená vyživovacia povinnosť rodičov v zmysle právoplatného rozsudku trvá naďalej.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.