Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/159/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľky Y. P., rod. C. nar. XX.XX.XXXX (ďalej len matky) bývajúcej na H. ul. č. XXXX/X v P. právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Baťalíkom advokátom so sídlom AK na ul. Štefana Kukuru č. 14 v Michalovciach a manžela, ktorý návrh nepodal Y. P. nar. XX.XX.XXXX (ďalej len otca) bývajúceho na H. ul. č. XXXX/X v P. právne zastúpeného KAIFER advokátska kancelária s.r.o. so sídlom na Fibichovej ul. č. 11 v Košiciach konajúca JUDr. Jaroslavom Kaiferom ako konateľom a advokátom v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. U. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 4.2.2022 č.k. - 260 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zverení mal. U. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o výživnom pre mal. U. a v nadväzujúcom výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Manželstvo navrhovateľky Y. P., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a manžela G.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H. kostole v P., zapísané v knihe manželstiev P. úradu P. P., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého U. P., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že každý párny kalendárny týždeň bude maloletý v starostlivosti otca a každý nepárny kalendárny týždeň bude v starostlivosti matky, s termínom odovzdania maloletého dieťaťa každým z rodičov posledný deň ich osobnej starostlivosti o XX.XX hod., pred bytom toho z rodičov, u ktorého osobná starostlivosť končí.

G.. E. rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Q. výživné rodičom n e u r č u j e.

V. N. z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

2. H. tak na základe návrhu matky z XX.XX.XXXX, ktorým sa domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo, zveril mal. U. do jej osobnej starostlivosti, uložil otcovi prispievať jej na výživu maloletého XXX B. mesačne a upravil styk maloletého s otcom neobmedzene podľa dohody. V priebehu konania na základe vývoja dokazovania a situácie v rodine matka čiastočne zmenila svoj návrh a žiadala zveriť maloletého

do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a neurčiť výživné. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa , , , , -4, , , , -6 o rodine a dospel k záveru, že je v záujme maloletého Jakuba, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, nakoľko obaja rodičia maloletého dieťaťa spĺňajú všetky predpoklady k tomu, aby riadne zabezpečovali jeho starostlivosť, čo potvrdzuje aj správa zo šetrenia rodinných pomerov u obidvoch rodičov. Maloleté dieťa je emočne naviazané na obidvoch rodičov a obidvaja rodičia majú osobnostné predpoklady na to, aby maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť sa u maloletého realizuje od doby, odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a táto starostlivosť prebieha bezproblémovo a osvedčila sa. Taktiež aj sám maloletý pri poslednom pohovore, ktorý vykonal kolízny opatrovník bez prítomnosti rodičov prejavil vôľu byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorých má rád. Chce byť aj s matkou, aj s otcom. S. na striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch. Zo správy kolízneho opatrovníka taktiež vyplýva, že maloletý si plní riadne povinnú školskú dochádzku, dosahuje výborné študijné výsledky, má záujem o vzdelávanie a vo voľnom čase sa venuje hlavne športu. Z hľadiska citového vývinu má naplnené emocionálne potreby zo strany obidvoch rodičov. Obidvaja rodičia prejavujú maloletému pozitívne city a povzbudzujú ho. Maloletý má silnú citovú väzbu na matku, aj na otca. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy list zo dňa 27.10.2021 predložený otcom, ktorý podľa tvrdenia otca napísal maloletý a v ktorom maloletý uviedol, že trvá na tom, čo povedal na súde, že chce byť v starostlivosti otca, k mame bude chodiť kedy bude chcieť a stále keď sa stretol s pani S. jej hovoril, že chce ostať s tatíkom, nakoľko otec ničím nepreukázal, že tento list skutočne napísal maloletý a ak by ho aj napísal, tento mohol napísať pod jeho vplyvom, keďže z úradného záznamu napísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dňa 1.7.2021 vyplýva, že podľa vyjadrenia maloletého, ktoré uviedol matke, ho otec pred výsluchom na súde ovplyvňoval, aby uviedol, že chce byť zverený do jeho starostlivosti, ináč mu zakáže hokej a počítač a maloletý mal obavu, aby mu to otec nezakázal. Taktiež kolízna opatrovníčka S. na pojednávaní poprela, žeby jej maloletý hovoril, že chce byť zverený do starostlivosti otca. Uviedla, že maloletý pri ich stretnutiach trval na striedavej osobnej starostlivosti. Otec nepreukázal, žeby matka počas striedavej starostlivosti nechávala maloletého samého u svojich rodičov, alebo žeby ho odkladala u jeho kamarátov. Sám maloletý vo svojom výsluchu poprel, žeby ho matka nechávala samého dlhšiu dobu u starých rodičov a kamarátov navštevuje raz týždenne na približne hodinu, s ktorými hrajú hry a chodia na ihrisko. Súd nepovažoval za potrebné opätovne vypočúvať maloletého U., nakoľko jeho posledné vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom považuje za dostačujúce. Ustanovenie Zákona o rodine a taktiež Dohovor o právach dieťaťa (článok 18 ods. 1) vychádzajú zo zásady, že rodičovské práva a povinnosti majú v rovnakom rozsahu obidvaja rodičia, a teda aj právo zabezpečovať starostlivosť o zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Výchovný model striedavej starostlivosti je podľa názoru súdu za súčasného stavu vhodný za účelom udržania a rozvíjania citového vzťahu maloletého dieťaťa s obidvoma rodičmi, pretože je potrebné zohľadniť právo obidvoch rodičov zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Podľa názoru súdu striedavá osobná starostlivosť, s ohľadom na všetky okolnosti, najlepšie vystihuje záujem maloletého dieťa a takto budú zabezpečené všetky jeho potreby. Maloleté dieťa má silné citové väzby na oboch rodičov a jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti bude plne rešpektované ich právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Stabilitu výchovného prostredia pre maloleté dieťa najlepšie zabezpečí striedanie v týždňových intervaloch, ktoré sa už osvedčilo. Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch tak, že každý párny kalendárny týždeň bude maloleté dieťa v starostlivosti otca a každý nepárny kalendárny týždeň v starostlivosti matky s termínom odovzdania maloletého dieťaťa každým z rodičov v posledný deň ich osobnej starostlivosti o 14.00 hodine, pred bytom toho z rodičov, u ktorého osobná starostlivosť končí. Súd rodičom vzájomné výživné neurčil, nakoľko majú približne rovnaké životné náklady a náklady na dieťa budú hradiť podľa potrieb dieťaťa. Otec navyše uhrádza poplatky za energie v byte, kde býva matka s maloletým a maloletému uhrádza aj výdavky spojené s hokejom.

3. Proti výrokom o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že zverí maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, zaviaže matku prispievať mu na výživu maloletého 150 Eur mesačne a upraví styk maloletého s matkou každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od pondelka 9.00 hod. do soboty 19.00 hod., každý párny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov od Veľkonočného piatku

9.00 hod. do Veľkonočného pondelku do 19.00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15. 7. do 19.00 hod., každý párny kalendárny rok od 18.11. od 16.00 hod. do 19.11. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka s tým, že matka je povinná v čase určenom pre styk prevziať maloletého v mieste bydliska otca, kde je ho povinná v čase určenom pre koniec styku aj vrátiť. Otec je povinný riadne pripraviť maloletého na styk s matkou. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa , , a (ďalej len „“). Má za to, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nie je v záujme maloletého a je v rozpore s prejavenou vôľou maloletého. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne zo záverov kolízneho opatrovníka bez ohľadu na ďalšie vykonané dôkazy, ktoré im odporovali. Zdôraznil, že maloletý U. sa opakovane, a to najmä pred konajúcou sudkyňou, v sms správach a aj vo vlastnoručne napísanom vyjadrení zo dňa 27.10.2021 jednoznačne vyjadril, že chce ostať v osobnej starostlivosti otca. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nedáva odpoveď na otázku, prečo priorizoval závery vyplývajúce zo správ kolízneho opatrovníka a opomenul vysporiadať sa so závermi vyplývajúcimi z výsluchu maloletého, z sms správ a listu, ktoré maloletý napísal. Názor súdu prvej inštancie, že ho mal pri formulovaní týchto záverov ovplyvňovať, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Má za to, že preukázal neobjektívnosť správy kolízneho opatrovníka z 20.8.2021, ako aj priebeh stretnutia matky a maloletého konaného dňa 16.12.2021, z ktorého kolízny opatrovník navyše nepredložil žiadnu správu, ani zvukový záznam, hoci ho o to sám súd prvej inštancie žiadal. Postup súdu vykazuje podľa jeho názoru znaky arbitrárnosti a tendenčnosti. Chronologicky popísal, ako a kde sa maloletý vyjadroval ohľadom svojej osobnej starostlivosti. Uviedol, že z konfrontácie zvukového záznamu (telefonického rozhovoru s p. P.) s tvrdeniami prednesenými P.. S. (kolíznou opatrovníčkou) na pojednávaní konanom dňa 4.2.2022 je zrejmé, že tvrdenia kolíznej opatrovníčky týkajúce sa stretnutia dňa 16.12.2021 sa nezakladali na pravde. Kolízna opatrovníčka konala zjavne účelovo, zamlčala mu toto stretnutie, a to nepochybne s jediným cieľom, a to môcť nerušene modifikovať závery z tohto stretnutia a dezinterpretovať stanovisko maloletého tak, aby svedčalo v prospech striedavej osobnej starostlivosti. Namietal, že kolízny opatrovník nevyhotovil zvukový záznam zo zisťovania názoru maloletého v súlade s . Z uvedených dôvodov má za to, že je absolútne neprijateľné vychádzať zo záverov kolíznej opatrovníčky Mgr. S.. Navrhol preto opätovne vypočuť maloletého súdom a zistiť tak, či skutočne došlo k zmene jeho postoja ohľadom jeho osobnej starostlivosti a prípadne zistiť dôvody tejto zmeny, resp. zistiť skutočnú aktuálnu vôľu a názor maloletého. Má za to, že maloletý U. je vo veku 13 rokov dostatočne vyspelý na to, že vie sám posúdiť aká forma starostlivosti je v jeho najlepšom záujme. Poukázal na to, že nesúhlasil s tým, aby po zrušení spoločnej domácnosti s matkou realizovali striedavú osobnú starostlivosť. Rešpektoval to, čo nariadila matka. S týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie tiež nevysporiadal. Z predložených sms správ zo 6.1.2022, 7.1.2022 a 20.1.2022, ktoré písal maloletý U. je tiež zrejmé, že sa dožaduje ísť späť k nemu. Zdôraznil, že právna úprava priorizuje dôkazy vyplývajúce z priameho zisťovania vôle maloletého. Konajúci súd pochybil, ak nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to najmä tie, ktoré priamo a bezprostredne osvedčujú skutočnú a slobodnú vôľu maloletého. Pokiaľ mal súd prvej inštancie o nich pochybnosti, mal v súlade s vyhľadávacou zásadou doplniť dokazovanie ďalšími dôkazmi, ktoré by potvrdili ich autentickosť. Zdôraznil, že pred výsluchom maloletého dňa 17.6.2021 nemohol ovplyvňovať maloletého, pretože v rozhodnom čase (od 14.6.2021 do 20.6.2021) bol maloletý v osobnej starostlivosti matky. Nepochopiteľný vyznieva názor súdu prvej inštancie, keď v odôvodnení na jednej strane pripúšťa, že maloletý je manipulovaný otcom pred výsluchom dňa 17.6.2021, no na strane druhej na pojednávaní dňa 4.2.2022 uvádza, že nemá pocit, že by bol maloletý pod akýmkoľvek nátlakom. Spochybnil aj záver súdu prvej inštancie, že maloletý dosahuje výborné študijné výsledky, pretože maloletý mal v 6. ročníku samé jednotky, kým v 7. ročníku mal na polročnom vysvedčení aj trojku. Viditeľné zhoršenie študijných výsledkov má podľa neho vplyv na nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti. Záverom obšírne poukázal na platnú právnu úpravu a nálezy týkajúce sa názoru mal. dieťaťa a rešpektovania jeho práv.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne. Poukázal na to, že maloletý bol vypočutý na súde dňa 17.6.2021, kde okrem iného povedal, že s matkou by sa chcel stretávať pondelok, stredu a piatok a piatok by išiel k matke, pričom každý víkend chce byť s matkou. Uviedol, že po vypočutí maloletého na súde vykonali na

požiadanie súdu šetrenie u oboch rodičov, kde sa v oboch domácnostiach stretli s maloletým. Maloletý im prezentoval, že otec je pre neho autorita, má pred ním rešpekt. Má obavu z neho, rovno mu povedať, že striedavá starostlivosť mu vyhovuje. Snažil sa mu to naznačiť, ale otec sa tomu bránil, aby trávil rovnaký čas s oboma rodičmi, hoci striedavá starostlivosť sa dlhodobo realizuje. Aj z výpovede maloletého na súde je badať, koľko času chcel maloletý stráviť s matkou. Otec toto želanie neakceptoval vo svojom návrhu na úpravu ich styku. Má za to, že dlhodobý spor rodičov nepriaznivo vplýva na zdravý rast a vývoj maloletého. Kladné stanovisko maloletý prezentoval aj pred psychológom úradu. Záverom dodal, že maloleté dieťa má právo na výchovu a starostlivosť oboch rodičov a maloletý má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obomi rodičmi.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne. Má za to, že súd prvej inštancie vykonal značné dokazovanie, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že striedavá osobná starostlivosť je pre maloletého najvhodnejším riešením usporiadania vzťahov po rozvode manželstva. V tejto súvislosti poukázala na to, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje dlhodobo - už vyše 2 roky bez akýchkoľvek problémov, maloletý si na ňu zvykol. Nie je jej zrejmé, aké pohnútky vedú otca k obmedzeniu jej styku s maloletým. Otec je ten, kto chce sebecky pretrhnúť vzájomné citové väzby maloletého s ňou v snahe ublížiť jej, no neuvedomuje si, že tým ublíži práve maloletému. Má za to, že akákoľvek zmena rozhodnutia by bola v rozpore so zásadou stability rodinného a výchovného prostredia maloletého.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Namietal, že kolízny opatrovník vyňal z výpovede maloletého pred súdom účelovo len tú časť, ktorá zodpovedala záverom prijatým v napadnutom rozsudku. Považuje to za zarážajúce, pretože boli opomenuté ďalšie významné skutočnosti, ktoré podrobne rozoberal v podanom odvolaní. Kolízny opatrovník tak naďalej svojvoľne ignoruje vôľu maloletého prejavenú priamo pred súdom, ako aj vo vlastnoručne písanom liste a sms správach. Spochybnil, že by sa maloletý pred kolíznym opatrovníkom vyjadroval v tom zmysle, že má z neho obavu rovno mu povedať, že mu vyhovuje striedavá starostlivosť. V tomto smere viedol s maloletým niekoľko rozhovorov práve za účelom zistiť a objasniť jeho skutočnú vôľu. V nich maloletý spontánne uvádzal, že chce byť zverený jemu a s matkou sa chce stretávať vždy, keď sa dohodnú. Poukázal na to, že vyjadrenia maloletého týkajúce sa intenzity jeho stretávania sa s matkou sú v rozpore s jeho vôľou ostať v jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Namietal tiež, že v konaní nebola vypočutá psychologička P., aj keď sa zúčastnila sporného stretnutia dňa 16.12.2021 a mohla by odstrániť spornosť skutkových tvrdení ohľadom vôle maloletého.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 5.4.2022.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

9. Výroky rozsudku o rozvode manželstva a o tom, že obaja rodičia budú zastupovať mal. U. a spravovať jeho majetok neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ).

10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

11. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa , a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil a vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o mal. U., v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná starostlivosť) mal. U., ako aj s námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov obsahuje náležitosti rozsudku podľa a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

14. Striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického vývoju detí. Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí vo všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú starostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný a ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča ubližovať druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý, či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. ).

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (č.l. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa

detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci. Záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.

16. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre záver o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov pri zohľadnení rovnocennej citovej väzby maloletého k obom rodičom. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že obaja rodičia majú záujem vychovávať maloletého a obaja sú na to aj spôsobilí, v starostlivosti o maloletého neboli zistené také nedostatky, ktoré by vylučovali možnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Otec v toto smere vyčítal matke len to, že deleguje svoju starostlivosť o maloletého na svojich rodičov, prípadne na rodičov kamarátov maloletého, čo bolo však výpoveďou maloletého vyvrátené. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého prebieha počas celého konania bezproblémovo a osvedčila sa. Skutočnosť, že otec s touto starostlivosťou od začiatku nesúhlasí, len ju rešpektuje, nie je dôvodom pre ktorý by sa striedavá osobná starostlivosť nemohla realizovať aj naďalej. Tvrdenie otca, že maloletému sa na polroku školského roka 2021/2022 zhoršil na vysvedčení prospech, nie je možné vnímať ako negatívny dôsledok striedavej osobnej starostlivosti, pretože striedavá osobná starostlivosť sa v rodine realizuje už od októbra 2020, pričom maloletý dosiahol na konci školského roka 2020/2021 výborné študijné výsledky. Odvolací súd je toho presvedčenia, že zhoršenie známok maloletého mohlo prameniť skôr z toho, že od konca júna 2021 sa začal stupňovať tlak na maloletého v súvislosti s tým, aby vyjadril svoj názor na striedavú osobnú starostlivosť v tomto konaní. Maloletý bol vypočúvaný súdom a opakovane aj kolíznym opatrovníkom, pričom aj otec v tejto súvislosti inicioval niekoľko rozhovorov s maloletým s cieľom objasniť jeho vôľu. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Zároveň je ale potrebné uviesť aj to, že vyjadrený názor nemusí byť vždy v záujme dieťaťa a dieťa nemusí vedieť vyhodnotiť, čo je v jeho najlepšom záujme. Vzájomné prepojenie týchto dvoch zložiek bolo súdom navzájom konfrontované, nota bene zisťovanie vôle maloletého bolo v súlade so zákonom ( a ), preto odvolací súd nevzhliadol potrebu vykonať otcom navrhovaný dôkaz opakovane zisťovať názor maloletého dieťaťa, pretože by to maloletého neúmerne zaťažilo a vystavilo by ho tak konfliktu lojality, do ktorého sa deti dostávajú po položení otázky, ktorého rodiča uprednostňujú, alebo s kým by chceli žiť (tak, ako tomu bolo aj v predmetnej veci). 17. V priebehu konania bol zisťovaný názor maloletého jednak šetrením a následne aj výpoveďou kolízneho opatrovníka na pojednávaní (ktoré však otec spochybňoval), ako aj priamym výsluchom maloletého pred súdom. Zo správ kolízneho opatrovníka zo dňa 15.1.2021 a 20.8.2021 je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť maloletému vyhovuje a snaží sa ju presadiť u otca, ktorý je pre neho

autorita a trvá na jeho zverení do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Maloletý sa mal pred kolíznym opatrovníkom vyjadriť, že mu nevadí, že si musí baliť veci a odchádzať k druhému rodičovi, je rád aj v Michalovciach u matky, aj u otca vo Vinnom. Odvolací súd nezistil žiadne indície, ktoré by nasvedčovali tomu, že tieto správy kolízneho opatrovníka boli tendenčné, ako sa snažil odvolací súd presvedčiť otec. Kolízny opatrovník zisťoval názor maloletého pre lepšiu objektivitu v oboch domácnostiach rodičov. Názor maloletého v čase oboch zisťovaní bol konzistentný bez ohľadu na to, v ktorej domácnosti ho maloletý prezentoval. Kolízny opatrovník navyše vypovedal aj na súde, pričom zo zápisnice z pojednávania na č.l. 252 je zrejmé, že sa aj dňa 4.2.2022 (kedy bol vyhlásený rozsudok - pozn. odvolacieho súdu) stretol s maloletým a zdôveril sa mu, že sa snaží naznačiť otcovi, že chce striedavú osobnú starostlivosť, ale nedarí sa mu to, má voči otcovi rešpekt, nakoľko sa spolu stretávajú na hokeji a obáva sa, že o tento šport príde a otec sa mu postaví chrbtom, keď ho nepodporí v tom, aby mu bol zverený do výlučnej osobnej starostlivosti. Na súde maloletý vypovedal dňa 17.6.2021, kde potvrdil, že rodičia realizujú striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch. Uviedol, že je radšej u otca na chate. Z jeho výpovede možno vyvodiť, že s oboma rodičmi trávi plnohodnotne voľný čas a obaja sa mu venujú na rovnakej úrovni. Uviedol, že k obom rodičom má taký istý vzťah a má ich rád. Uviedol tiež, že mu nerobí problém dochádzať do školy z Vinného, no na druhej strane ho unavuje baliť si stále veci a chodiť z mesta do Vinného. Vyslovil, že by chcel byť zverený otcovi, pretože s ním viac chodí vonku a nikde ho neťahá. S matkou by sa chcel stretávať trikrát až štyrikrát do týždňa poobede od 15-17.00 hod. a počas každého víkendu od piatku od 15.00 hod. do nedele do 10.00 hod. (č.l. 217-218 spisu). Tieto zistenia boli aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočné na komplexné a objektívne posúdenie názoru maloletého Jakuba bez potreby vyžadovať zvukový záznam zo zisťovania vôle maloletého, bez podrobného vyhodnotenia sms správ a listu maloletého a ďalšieho výsluchu maloletého, či psychologičky pracujúcej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd prvej inštancie zároveň citlivo zvážil dosah takto prejavovanej vôle maloletého s ohľadom na jeho vek, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne postupoval, ak sa priklonil k názorom maloletého prezentovaným pred kolíznym opatrovníkom, ktoré v kontexte s ďalšími skutočnosťami považoval za súladnejšie s jeho záujmami. Aj keď maloletý má už 14 rokov, ešte nie je natoľko vyspelý, aby vedel komplexne posúdiť, ktorá forma osobnej starostlivosti je v jeho najlepšom záujme a aké dôsledky by mohlo mať jeho zverenie len do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Z jeho výpovede pred súdom je zrejmé, že chce tráviť s matkou každý víkend v mesiaci od piatku do nedele, ako aj dve hodiny každý druhý deň v týždni, čo prakticky znamená, že si bude musieť baliť veci a dochádzať z mesta Michalovce do Vinného ešte častejšie, ako v prípade realizovania striedavej osobnej starostlivosti, čo si maloletý zrejme pri formulovaní svojich názorov do dôsledkov neuvedomil. Maloletý, ani otec neuviedli ani jeden relevantný argument, ktorý by odvolací súd presvedčil o tom, že výlučná osobná starostlivosť otca o maloletého by bola pre maloletého vhodnejšia, ako aktuálna striedavá osobná starostlivosť a lepšie mu zaistila jeho potreby. Odvolací súd je toho presvedčenia, že zverenie maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca by maloletého citovo ochudobnilo, došlo by k destabilizácii už zabehnutých pomerov a hrozilo by, že maloletý by mohol mať výčitky z toho, že v dôsledku jeho vyjadrení matku pripravil o jej právo podieľať sa na jeho výchove rovnocenne. Názor maloletého na to, komu by chcel byť zverený do osobnej starostlivosti, resp. akú formu by táto starostlivosť mala mať, nebol v danej veci konzistentný a neustále sa menil. Dôvodom neustálej zmeny názorov maloletého nebol podľa názoru odvolacieho súdu fakt, že mu striedavá osobná starostlivosť rodičov ako taká nevyhovuje, ale to, že pozná preferencie otca a keďže ho vníma ako toho autoritatívnejšieho z rodičov, nechcel ho zradiť a pripraviť sa o možnosť hrať s ním hokej a tráviť s ním čas spôsobom, ktorý má rád. Preto sa mu týmto spôsobom snažil vyhovieť navyše za situácie, keď s ním otec ešte aj niekoľkokrát inicioval rozhovor v snahe „objasňovať“ jeho vôľu, ako je to zrejmé z bodu 6. tohto rozsudku. Názor maloletého dieťaťa však nie je možné vnímať izolovane, pretože nie je jediným kritériom, podľa ktorého majú súdy postupovať pri stanovení najlepšieho záujmu dieťaťa. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje aj úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom vyrastá, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami a využitie prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Všetky tieto kritériá boli súdom prvej inštancie riadne zohľadnené a prevážili názor maloletého prejavený pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd dopĺňa, že zverením maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca by sa zároveň zhoršili podmienky na rozvoj vzťahových väzieb medzi maloletým a matkou, pretože otec nepodporuje vzťah maloletého s matkou rovnako, ako matka podporuje vzťah maloletého s otcom. Tento záver priamo vyplýva z odvolacieho návrhu otca na úpravu styku maloletého s matkou, ktorý nielenže

nerešpektuje právo matky tráviť s maloletým polovicu jeho voľného času, ale ani názor maloletého prezentovaný pred súdom dňa 17.6.2021.

18. Pokiaľ ide o potreby maloletého, tieto by neboli lepšie zaistené vo výlučnej starostlivosti otca, pretože obaja rodičia majú v živote maloletého a v jeho vývine nezastupiteľné miesto, každý z nich je pre neho rovnako dôležitý a dokáže mu rovnocennou formou osobnej starostlivosti napĺňať rôznorodejšie potreby. Otec svojou argumentáciou nepresvedčil odvolací súd, prečo by práve ten model starostlivosti, ktorý navrhoval, lepšie zaisťoval potreby maloletého a bol viac v jeho záujme, ako striedavá osobná starostlivosť, ktorá sa doposiaľ realizuje. Pretože súd prvej inštancie rozhodol správne aj o neurčení výživného a aj o náhrade trov konania, odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , podľa sa v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa podľa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).