Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-187-2012.pdf
PDF · 128.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/187/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a členov senátu - prísediacich Vojtecha Giertla a Emílie Kamendyovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. B., I.. XX.XX.XXXX O. G., G. Z. I. W. I. O., E. Č.. XXXX/X, B. B. X, trestne stíhaného na slobode pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 17. októbra 2014 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný E. B. T. X. K. L. F. X. M. N. Ý., I.. XX.XX.XXXX O. G., G. Z. I. W. I. O., E. Č.. XXXX/X, B. Z. B. Č.. X, na slobode,
j e v i n n ý, ž e
od presne nezisteného času až do 11.30 hod. dňa 19. júla 2012 na priľahlom oplotenom pozemku rodinného domu č. X O. T. B., ako aj v priestoroch tohto rodinného domu pestoval a sušil za účelom ďalšej konzumácie rastliny rodu Cannabis /konopa/, kedy v rámci vykonanej domovej prehliadky bolo u neho zaistených celkovo 2 682,57 g sušenej rastlinnej hmoty rodu Cannabis /konopa/, z ktorého množstva je možné vyrobiť minimálne 5 365 obvykle jednorazových dávok, ktorých celková hodnota predstavuje 17 704,50 Eur, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol /THC/ je zaradená do I. skupiny psychotropných látok v zozname látok uvedených v zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov,
t e d a
- prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku, pričom taký čin spáchal vo väčšom rozsahu,
č í m s p á c h a l
- obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 125 ods. l Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá zákaz požívania návykových látok.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks digitálnej váhy o rozmeroch 7,5cm x 8,5 cm, 1ks keramickej misky čiernej farby s priemerom 7 cm, 1ks keramickej misky hnedej farby s priemerom 2 cm s otvorom a cigaretové papieriky Smoking de luxe.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Obžalovaný je trestne stíhaný na tunajšom súde na podklade obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín 1Kv 22/12 - 19 zo dňa 21.11.2012 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.
Súd v predmetnej veci nariadil hlavné pojednávania na deň 17.12.2013, 25.03.2012, 24.04.2013, 16.09.2013, 12.05.2014, 08.09.2014 14.10.2014 a 17.10.2014. Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného E. B., M. E. X., znalca Kpt. Ing. Miroslava Palucha, prečítaním znaleckých posudkov k duševnému stavu obžalovaného znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou a znalca MUDr. Mária Straku a čítaním listinných a obrazových dôkazov vzťahujúcich sa na predmetnú vec a osobu obžalovaného.
Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že prokurátor a obžalovaný nechcú uzatvoriť dohodu o vine a treste.
Po prednesení obžaloby a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach vyhlásil obžalovaný, že nechcel urobiť žiadne z vyhlásení uvedených v § 257 Trestného poriadku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu o vine, o treste a ochrannom opatrení. Súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov má preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný E. B. na hlavnom pojednávaní neodmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní sa priznal k spáchaniu skutku, pričom na svoju obranu uviedol, že marihuanu užíval od svojich osemnástich rokov, túto pestoval a sušil v priestoroch rodinného domu v B. Č.. X, pre vlastnú potrebu a nie za účelom ďalšieho predaja. K motívu svojho konania uviedol, že marihuanu fajčil zo zdravotných dôvodov, lebo mu pomáhala pri bolestiach chrbtice a hlavy. Z výpovede obžalovaného pred súdom vyplynulo, že marihuanu už neužíva.
Z výpovede svedkyne E. X. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je priateľkou obžalovaného, zákonné právo nevypovedať nevyužila a k veci vypovedala. Z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že mala vedomosť o občasnom užívaní marihuany obžalovaným zo zdravotných dôvodov, pretože má problémy s chrbticou. Marihuanu spravidla fajčil v jej prítomnosti. Má vedomosť o tom, že marihuanu obžalovaný fajčil aj v minulosti.
Z výsluchu znalca Kpt. Ing. Miroslava Palucha k obsahu znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava PPZ - KEU - BA - EXP - 2012/10259 a PPZ - KEU - BA - EXP - 2012/10552 na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa stotožňuje so závermi znaleckých posudkov. V prípade marihuany KEÚ vychádzal z rozsahu hmotnosti 100 - 500 mg a v rozsahu účinnej látky 10 - 40 mg THC. V tomto rozsahu sa pohybuje dávka. Pritom vychádzajú zo záchytov jednorazových dávok drogy, lebo sú jediná inštitúcia, ktorá záchyty analyzuje, majú štatisticky za niekoľko rokov, ako boli balené a štatisticky sa vyhodnocujú. Zo znaleckého posudku PPZ - KEU - BA - EXP - 2012/10259 vyplynulo, že na skúmanie bol predložený zaistený materiál z domovej prehliadky, ktorý obsahoval sušené konope s celkovou hmotnosťou 1859,07 g upotrebiteľného materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky konope - THC v rozsahu od 3% hmotnostných až do 15% hmotnostných (podrobne str. 3 posudku). Podľa metodiky výpočtu obvykle jednorazovej dávky drogy by bolo možné z uvedeného množstva materiál vyrobiť minimálne 7 772 obvykle jednorazových dávok drogy a maximálne 17 498 obvykle jednorazových dávok drogy. Rastliny rodu Cannabis /konope/ sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z .z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok. Zo znaleckého posudku PPZ - KEU - BA - EXP - 2012/10552 vyplynulo, že na skúmanie bol predložený zaistený materiál z domovej prehliadky, ktorý obsahoval čiastočne vysušené konope, s celkovou hmotnosťou 823,5 g upotrebiteľného materiálu po dosušení, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky konope - THC v rozsahu od 1,4% hmotnostných až do 1,7% hmotnostných (podrobne str. 3 posudku). Podľa metodiky výpočtu obvykle jednorazovej dávky drogy by bolo možné z uvedeného množstva materiál vyrobiť celkovo 1 647 obvykle jednorazových dávok drogy s nižším obsahom THC. Rastliny rodu Cannabis /konope/ sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z .z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok. Z obsahu oboch posudkov vyplynulo, že konope má mierne účinky sedatívne, analgetické a halucinogénne, pričom hlavným nositeľom tohto účinku je tetrahydrokanabinol (THC).
Z Vyčíslenia hodnoty zaistenej drogy Prezídia Policajného zboru, Národná protidrogová jednotka, zo dňa 20.07.02012 vyplynulo, že bežná ceny pri predaji konečnému spotrebiteľovi v Trenčianskom kraji pri v treťom štvrťroku 2012 je 3,30 Eur až 5,- Eur za jednu dávku. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. Bánovce nad Bebravou č. 42/2014, znalecká organizácia z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, vyplynulo, že u obžalovaného ani v súčasnosti, ani v minulosti, ani v čase spáchania trestnej činnosti, nešlo o žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti a jednalo a jedná sa u neho o syndróm závislosti od kanabinoidu (marihuana), aktuálne v stave remisie. Obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti bol závislý od kanabinoidu (tetrahydrokanabinolu - marihuany), pričom nesporná bol závislosť psychická a niektoré prejavy svedčia aj o prítomnosti fyzickej závislosti, pričom v čase vyšetrenia bola 2 roky v remisii, čo prognózu vývoja osobnosti obžalovaného stavia do priaznivého svetla. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli závislosťou ovplyvnené v zmysle nepodstatného, forenzne nevýznamného zmenšeného (viac schopnosť ovládacia). Akékoľvek ťažkosti je nutné riešiť „lége artis“, marihuana v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za možnosť voľby v prípade liečení bolestí chrbtice a hlavy. Znalci nie sú oprávnení hodnotiť konkrétnu obvyklú jednorazovú dávku inak, než vychádzajúc zo subjektívnych informácií získaných od samotného obžalovaného, ktorý udával že si balil do jedného jointu 1 g účinnej látky. Pobyt obžalovaného na slobode neoznačili z psychiatrického hľadiska za nebezpečný, avšak vzhľadom na jeho životnú históriu odporúčajú nariadiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku č. 80/2014, znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, vyplynulo, že obžalovaný trpí telesnou a psychickou závislosťou na kanabinoidoch. Aktuálne je závislosť v stave remisie, čiže od drogy abstinuje. V čase žalovanej trestnej činnosti trpel aktívnym štádiom závislosti na kanabinoidoch, ktoré užíval pravidelne a denne v dlhšom časovom období. Závislosť na kanabinoidoch je doživotná. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný. Obžalovaný vyše dvoch rokov abstinuje od drogy. Pre objektivizáciu stavu a kontroly závislosti odporúča nariadenia ochrannej ambulantnej psychiatrickej protitoxikomanickej liečby. Obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti vedel a mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a vedel a mohol svoje konanie ovládať v podstatnej miere a rozsahu a vie rozpoznať a chápať zmysel daného konania, chápe zmysle viny a trestu.
Spáchanie skutku je ďalej preukázané zápisnicou o vydaní veci, zápisnicou o vykonaní domovej prehliadky v rodinnom dome v B. Č.. X, 34 ks fotografií z domovej prehliadky na CD nosiči, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prehraté.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný nebol doposiaľ ani raz súdne trestaný.
Obžalovaný správou mesta Nové Mesto nad Váhom nie je bližšie hodnotený.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 38 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov.
Podľa § 48 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.
Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd a) páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona, súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, odsúdenému, ktorému sa uložil ochranný dohľad, môže súd uložiť aj ďalšie obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.
Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. (2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a už bol za taký čin odsúdený, b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, c) závažnejším spôsobom konania, d) na chránenej osobe, alebo e) vo väčšom rozsahu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.
* * * * *
Na základe na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Okrem priznania usvedčujú obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti, aj ostatné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Ide najmä o výpoveď svedkyne E. X., o výpoveď znalca kpt. Ing. Miroslava Palucha, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal k znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava PPZ - KEU - BA - EXP - 2012/10259 a PPZ - KEU - BA - EXP - 2012/10552, Zápisnicu o domovej prehliadke zo dňa 19.07.2012, fotodokumentáciu z tejto domovej prehliadky, a znalecké posudky znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou a znalca MUDr. Mária Straku. V súvislosti s drogovou trestnou činnosťou, a je tomu tak aj v prejednávanom prípade, však vyvstáva všeobecný problém určenia obvykle jednorazovej dávky drogy. Pojem „obvykle jednorazová dávka dro- gy“ je pojmom právnym, ktorý však nie je jednoznačne definovaný Trestným zákonom. Trestný zákon totiž neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo sa rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy a
preto definícia tohto právneho pojmu je odkázaná na súdnu prax. Základným obligatórnym znakom skutkovej podstaty tzv. drogových trestných činov (§ 171, 172, 173 Trestného zákona) je preukázanie, či zaistený materiál obsahuje omamnú (psychotropnú) látku. Skúmanie obsahu účinnej látky v zaistenom materiáli má význam pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona, čiže látku, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, alebo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. Ak by zaistený materiál nedosahoval aspoň mini- málne množstvo účinnej látky schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by omamnú látku a nebol by naplnený zákonný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. V rámci skúmania zaisteného materiálu je potom potrebné určiť najmä jeho druh, hmotnosť a koncentráciu účinnej (psychoaktívnej) látky. Citovanými znaleckými posudkami Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava je jednoznačne preukázané, že materiál zaistený v dome obžalovaného pochádza z rastliny rodu Cannabis
- konope a je omamnou látkou, pretože obsahuje účinnú látku tetrahydrokanabinol (THC), ktorá je schopná ovplyvniť psychiku človeka. Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava určil minimálny a maximálny rozsah obvykle jednorazovej dávky. Vo svojich posudkoch vychádzal pri určení počtu obvyklých jednorazových dávok výlučne z koncentrácie THC v zaistenom a skúmanom materiáli. Tu treba podotknúť, že nie je opráv- nený rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy, pretože ide o právnu otázku, a ani stanovovať jej množstvo. Jeho úlohou je predovšetkým zistiť, či zaistený materiál je omamnou alebo psychotropnou látkou, určiť jej druh a hmotnosť. Z citovaných znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ teda vyplynulo, že z 2 682,57 g zaistenej sušenej rastlinnej hmoty rodu Cannabis /konopa/ je možné vyrobiť minimálne 9 419 jednorazových dávok. Obžaloba však kládla obžalovanému za vinu, že z 2 682,57 g zaistenej sušenej rastlinnej hmoty rodu Cannabis /konopa/ je možné vyrobiť minimálne 5 365 obvykle jednorazových dávok, pritom nie je zrejmé z akých kritérií vychádzala obžaloba pri určení tohto množstva obvykle jednorazových dávok, či z metodiky používanej kriminalistickým a expertíznym ústavom alebo inej. Súd vychádzajúc z doterajších rozhodnutí súdov vyššieho stupňa (pozri napr. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/86/2011 z 20.09.2011, rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/127/2011) pri podrobnom skúmaní a posudzovaní pojmu „obvykle jednorazovej dávky“ dospel k záveru, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu konopy. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria možno za obvykle jednorazovú dávku považovať množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy. K tomuto záveru súd dospel nielen na základe citovaného uznesenia Krajského súdu v Žiline, ale aj z výpovede znalca kpt. Ing. Palúcha, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že Kriminalistický a expertízny ústav PZ považuje za obvyklú jednorazovú dávku marihuany o hmotnosti 100 - 500 mg s účinnou látkou THC, pričom tento hmotnostný údaj vychádza zo záchytov, ktoré sú im dané zložkami polície na skúmanie. Teda z hľadiska hmotnostného kritéria, bez ohľadu na účinnú látku THC, i Kriminalistický a expertízny ústav PZ má vedomosť a predstavu aká veľká je obvykle jednorazová dávka drogy. K účinnej látke THC v konope je potrebné uviesť, že samotným bežným konzumentom marihuany nie je obsah a koncentrácia THC v kupovanej (resp. predávanej) dávke známa, keďže táto sa zisťuje špeciálnym laboratórnym skúmaním (metódou kapilárnej plynovej chromatografie), ktorá pre bežného konzumenta nie je dostupná. Obsah THC však osoba, ktorá marihuanu pestuje, predáva, kupuje alebo inak zadovažuje, či konzumuje, nepozná a je nepravdepodobné, že by obvinený mal k dispozícii prístroj, ktorý by umožňoval určiť presnú koncentráciu THC a na základe jej určenia rozdelil zadováženú marihuanu na taký počet jednorazových individuálnych dávok, ktorý by zodpovedal počtu obvyklých jednorazových dávok určovaných metodikou Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ (Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/86/2011 z 20.09.2011). Je však nesporné, že každý kto s marihuanou nejakým spôsobom nakladá, pozná váhové množstvo konope - marihuany, pričom konzumenti si marihuanu zadovažujú v hmotnostných jednotkách na gramy a nie podľa koncentrácie THC. Na strane druhej určenie obvykle jednorazovej dávky len na základe vyjadrenia páchateľa nemožno pripustiť, pretože ide o subjektívnu informáciu páchateľa poskytnutú orgánom činným v trestnom konaní a mohol by nastať prípad, že páchateľ oznámi, že pre neho je obvyklá jednorazová dávka napr. 1 g, 800 g alebo 1 kg marihuany s odôvodnením, že už je tak veľmi závislý, že menšie množstvo mu „nezaberie“. Naopak, pri určovaní obvykle jednorazovej dávky je potrebné vychádzať z empirických poznatkov a z bežných zvyklostí. Tieto je možné získať a sú k dispozícii na základe monitoringu čierneho trhu s marihuanou, záchytmi, ktoré má k dispozícii kriminalistický a expertízny ústav a zo súdnej praxe. Pre určenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa tzv. drogovej trestnej činnosti, nie je možné určovať obvykle jednorazovú dávku marihuany podľa závislosti konzumenta, pretože konzument si bez ohľadu na svoju
závislosť, pri zabezpečovaní obvykle jednorazovej dávky tejto drogy túto zadovažuje na množstvo (váhu) a tomu prispôsobuje počet zadovážených dávok. V predmetnej veci matematickým prepočtom, keď súd vydelil 2 682,57 g zaistenej sušenej rastlinnej hmoty rodu Cannabis hmotnosťou 0,5 g obvykle jednorazovej dávky, zistil, že z uvedeného množstva je možné vyrobiť minimálne 5 365 ks obvyklých jednorazových dávok. Je zrejmé, že uvedenými úvahami a spôsobom i obžaloba stanovila minimálny počet obvykle jednorazovej dávky. Napokon tunajší súd pri určení minimálneho počtu obvyklých jednorazových dávok vychádzal z uvedenej metodiky. Kvalifikačný znak - vo väčšom rozsahu je preukázaný vyjadrením Prezídia PZ Bratislava, Národnej protidrogovej jednotky, podľa ktorého je cena za jednu dávku konope 3,30 Eur až 5 Eur pri predaji konečnému spotrebiteľovi v Trenčianskom kraji v treťom štvrťroku 2012. Súdom ustálený počet dávok 5 365 obvykle jednorazovej drogy pri minimálnej cene 3,30 Eur za dávku predstavuje sumu 17 704,50 Eur. Pri ustálení celkovej hodnoty drogy súd vychádzal z ceny 3,30 Eur za dávku, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia. O správnosti týchto súm nemá súd v zásade pochybnosti, keďže z úradnej činnosti z výpovedí svedkov, listinných dôkazov v rôznych trestnoprávnych drogových káuz prejednávaných na tunajšom súdu (napr. 1T/132/2012) má vedomosť, že jedna dávka marihuany sa medzi konzumentmi pohybuje v rozmedzí 3,30 Eur až 5,-Eur. Do skutkovej vety súd pojal spodnú hranicu hodnoty, za ktorú by sa 5 365 dávok marihuany predalo, nakoľko táto je pre páchateľa priaznivejšia, čo vychádza z aplikácie trestnoprávnej zásady in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech páchateľa. Bolo tak preukázané, že od presne nezisteného času až do 11.30 hod. dňa 19.07.2012 na priľahlom oplotenom pozemku rodinného domu č. 4 v obci Potvorice, ako aj v priestoroch tohto rodinného domu, obžalovaný pestoval a sušil za účelom ďalšej konzumácie rastliny rodu Cannabis /konopa/, kedy v rámci vykonanej domovej prehliadky bolo u neho zaistených celkovo 2 682,57 g sušenej rastlinnej hmoty rodu Cannabis /konopa/, z ktorej je možné vyrobiť minimálne 5 365 obvykle jednorazových dávok, ktorých celková hodnota predstavuje 17 704,50 Eur, pričom rastliny rodu Cannabis sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol / THC/ je zaradená do I. skupiny psychotropných látok v zozname látok uvedených v zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov. Nebola zistená žiadna okolnosť vylučujúca trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného, ani okolnosť vylučujúca protiprávnosť jeho činu. Obžalovaný je závislý na kanabinoidoch a prechovával po akúkoľvek dobu rastliny rodu Cannabis v sušenom stave ako aj „na koreni“ a motívom tohto konania podľa obžalovaného bolo užívať produkt všeobecne známy pod názvom marihuana pre osobné zdravotné účely, aby si pomohol od bolesti chrbta a hlavy. Závislosť obžalovaného potvrdili znaleckého posudky Centra duševného zdravia, s.r.o. a MUDr. Mária Straku. Ani zdravotné problémy obžalovaného nie je možné riešiť spôsobom „non lége artis“, bez povolenia štátu pestovať alebo iným spôsobom zadovažovať a prechovávať rastlinný materiál rodu Cannabis za účelom liečby. Z dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný svoje zdravotné problémy riešil dôsledne „lége artis“ a zistil príčiny bolestí hlavy a chrbta. Zdravotné dôvody uvádzané obžalovaným nie sú okolnosťami vylučujúcimi trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného alebo vylučujúce protiprávnosť jeho činu. Môžu mať však vplyv na druh a výmeru trestnoprávnej sankcie. Na základe uvedených úvah tak vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vyvracajú obranu obžalovaného a spolu vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov. Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a v súhrne dospel k logickému záveru o vine obžalovaného, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Preto súd uznal obžalovaného za vinného zo žalovaného skutku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona v spojení s § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný vo väčšom rozsahu neoprávnene po akúkoľvek dobu prechovával omamnú látku. Na základe vyššie uvedeného hodnotenia vykonaných dôkazov súd nezistil dôvod na zmenu právnej kvalifikácie navrhovanej obhajobou na § 172 ods. 1, ktorú odôvodňovala tým, že pri posudzovaní rozsahu činu je potrebné vychádzať z kvalitatívnej a kvantitatívnej stránky nedovoleného zaobchádzania s drogami a voliť individuálny prístup pri určení počtu obvykle jednorazovej dávky.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle. Svojím konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia pred konzumáciou a škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, na nakladanie s ktorými nemal obžalovaný
príslušné povolenie a záujem spoločnosti na ochrane pred nekontrolovaným šírením omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov.
Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného existenciu dvoch poľahčujúcich okolností a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život a svoj čin priznal a oľutoval ho. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný ani postihnutý za priestupky a z hľadiska jeho osoby možno konštatovať, že viedol život riadneho občana. Na strane priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona. Podľa tohto zákonného ustanovenia je trestná sadzba trestu odňatia slobody stanovená v rozpätí 10 až 15 rokov. Súd pri vymedzení trestnej sankcie okrem uvedených dvoch poľahčujúcich okolností, tiež prihliadol i na skutočnosť, že za určitých podmienok, môže správne medicínske indikovanie liečby marihuanou vykonané však v súlade s platným právnym poriadkom a stavom medicínskeho poznania, viesť k zmierneniu príznakov rôznych druhov ochorení. Avšak len za podmienky, že bude plne v súlade s platnými právnym predpismi Slovenskej republiky. V tomto konaní nebolo obžalovanému preukázané, že by so zisteným množstvom drogy obchodoval, i keď indície v množstva zaisteného materiálu a spôsobe jeho balenia by tomu nasvedčoval. Napokon týmto smerom sa dokazovanie ani neuberalo. Z dokazovania k osobe obžalovaného vyplynulo, že v jeho živote ide doposiaľ jediné protiprávne konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že je namieste aplikovať zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, keďže použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd ukladal obžalovanému trest odňatia na samotnej spodnej hranici mimoriadneho zníženia (§ 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona) a to vo výmere 5 rokov. Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vôbec odsúdený za iný trestný čin, nebol ani vo výkone trestu odňatia slobody, dospel súd k záveru, že nie sú naplnené podmienky na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia ako to má na mysli ustanovenie § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona a náprava obžalovaného bude lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu s minimálnym, teda najmiernejším, stupňom stráženia. Keďže obžalovaný bol odsúdený pre obzvlášť závažný zločin, súd obligatórne uložil obžalovanému ochranný dohľad nad jeho správaním po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom povinnosťou obžalovaného bude počas trvania ochranného dohľadu dodržiavať zákaz požívania návykových látok uložený mu podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Vzhľadom na vyjadrenie znalcov súd uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, keďže trestný čin spáchal v súvislosti s užívaním návykovej látky. Súčasne súd uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí citovaných vo výrokovej časti rozsudku o treste. Preto súd, vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, s prihliadnutím na účel trestu, ktorým je okrem iného i zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ako aj uvedené úvahy, považuje z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za primeraný a zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.