Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-89-2013.pdf
PDF · 85.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/89/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v právnej veci navrhovateľa: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, O. B. P., XXX XX T., zast. JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, Symfonická 1496/6, 158 00 Praha 5, Česká republika, proti odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1494,-EUR od 10.07.2013 do 15.01.2014, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 237,77-EUR k rukám jeho právneho zástupcu, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 12.09.2013 žiadal od odporcu náhradu škody, a to ušlej mzdy za obdobie nezákonného väznenia vo výške 1494,-EUR spolu s úrokmi z omeškania a náhradu trov konania.
Návrh zdôvodnil tým, že rozsudkom Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 04.05.1982 sp.zn. T 55/82 bol navrhovateľ uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne. Rozsudkom Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 28.05.1985 sp.zn. 2T/81/85 bol navrhovateľ uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne. Uznesením Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 06.03.1991 sp.zn. 3 Rtv 132/90 boli zrušené výroky o treste. Následne rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 21.03.1991 sp.zn. 1 Rtv 132/90 bol navrhovateľ odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne. Rozhodnutím Federálneho ministerstva obrany zo dňa 25.05.1992 č.k. RTr 1076/91 bol navrhovateľ čiastočne odškodnený. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 08.03.2012 sp.zn. 33Nt/1/2012-68 bol zrušený rozsudok z roku 1985 a uznesenie a rozsudok z roku 1991 a všetky nadväzujúce rozhodnutia, trestné stíhanie proti navrhovateľovi bolo zastavené.
Navrhovateľ podaním zo dňa 26.11.2012 požiadal odporcu o odškodnenie, odporca na žiadosť navrhovateľa nereagoval.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 6C/89/2013-19 zo dňa 30.01.2014 návrh v časti o zaplatenie istiny 1494,-EUR a v časti úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1494,-EUR od 16.01.2014 do zaplatenie zastavil, nakoľko navrhovateľ zobral návrh v tejto časti späť z dôvodu úhrady odporcom.
Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990Zb. zákona o súdnej rehabilitácii, nárok na odškodnenie zahŕňa najmä náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 2500 Kčs, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov.
Podľa § 23 ods. 3 cit. zákona, odškodnenie v plnom rozsahu sa poskytuje len vtedy, ak bolo odsudzujúce súdne rozhodnutie úplne zrušené podľa druhého alebo piateho oddielu alebo také rozhodnutie bolo úplne zrušené podľa tretieho oddielu a poškodený bol odsúdený spod obžaloby. Ak dôjde len k čiastočnej zmene odsudzujúceho súdneho rozhodnutia, poskytne sa odškodnenie len so zreteľom na rozdiel medzi trestami vykonanými na základe pôvodného rozsudku a ustanovenými primeranými trestami alebo novo uloženými trestami.
Podľa § 23 ods. 4 cit. zákona, pre spôsob a rozsah náhrady za stratu na zárobku a náhrady škody na zdraví platia ustanovenia Občianskeho zákonníka;
a) priemerným zárobkom pred poškodením sa rozumie priemerný zárobok v čase pred začatím trestného stíhania,
b) náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody nesmie presiahnuť sumu 30 000 Kčs za 1 rok.
Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona, pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov táto lehota pre uplatnenie nároku neplynie.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 115a, § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaní: a to oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh.
Odporca uplatnený nárok navrhovateľom čo do základu a výšky uznal, nakoľko dňa 15.01.2014 uhradil odporcovi istinu vo výške 1494,-EUR.
Navrhovateľ požiadal odporcu o odškodnenie podaním doručeným odporcovi dňa 09.01.2013. Nakoľko odporca v lehote stanovej v ust. § 16 cit. zákona, neuspokojil nárok odporcu na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania za obdobie od 10.07.2013 do 15.01.2014. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo svojom § 3. Na základe uvedeného, preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne.
Odporca namietal navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko navrhovateľ si každý nárok prislúchajúci mu podľa zákona č. 119/1990 Zb. uplatnil na súde samostatnou žalobou, aj keď nároky si uplatnil u odporcu jednou žiadosťou o odškodnenie doručenou odporcovi dňa 23.04. 2012. Navrhovateľ vytvoril niekoľko samostatných konaní z ktorého jedno je aj konanie o uplatnenom nároku na náhradu straty na zárobku. Odporca uviedol, že v prejednávanej veci ide o jednoduchý spor a aj iné nároky uplatnené navrhovateľom samostatnými v samostatných konaniach sú nárokmi nevyžadujúcimi žiadne špeciálne fyzicky, psychický či finančne náročné dokazovanie, nakoľko tieto nároky vyplývajú priamo zo zákona, ktorý presným a jednoznačným spôsobom určuje výšku jednotlivých nárokov, teda ani v prejednávanej veci nie je potrebné žiadne výnimočné dokazovanie na účely zistenia výšky jednotlivých nárokov.
Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p a zaviazal neúspešného odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý v konaní mal plný úspech. Odporca je povinný trovy konania zaplatiť s poukazom na ustanovenie § 149 ods.1 na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 237,77-EUR. Právny zástupca navrhovateľa si trovy právneho zastúpenia vyúčtoval v zmysle § 10 Ods. 1, §16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa vykonal tri úkony právnej služby á 71,37-EUR (prevzatie veci a príprava zastúpenia, spísanie žalobného návrhu, späťvzatie návrhu podaním zo dňa 27.01.2014), režijný paušál 2x á 7,81-EUR, 1x á 8,04-EUR.
Nárok navrhovateľa odporcom uspokojený nebol, ak by odporca uplatnený nárok neuznal, bolo by vedené dokazovanie zamerané na preukázanie vzniku nároku na strane navrhovateľa a povinnosti na strane odporcu nárok navrhovateľa uspokojiť. Súd by viedol dokazovanie zamerané na iné skutkové okolnosti, než by sa preukazovali u iných nárokov navrhovateľa uplatnených ďalšími návrhmi podanými navrhovateľom na súd. Súd má za to, že nie je možne jednoznačne tvrdiť, či dokazovanie zamerané na preukázanie vzniku v nároku uplatneného navrhovateľom v tomto konaní a v ostatných konaniach by nebolo náročné. Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej sume. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov podľa ktorého advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len "klient") v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 cit. zákona výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len právne služby"). Podľa ustanovenia
§ 1 ods. 3 cit. zákona právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi. Právny zástupca navrhovateľa v konaní postupoval v súlade s ustanovením § 18 ods.1 veta prvá zákona č. 586/2003 Z.z. podľa ktorého advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Právny zástupca navrhovateľa tým, že samostatnými žalobami uplatnil na súde jednotlivé samostatné nároky navrhovateľa v zmysle zákona č.119/1990 Z.z. nepostupoval v rozpore s ustanovením § 18 ods. 2 cit. zákona podľa ktorého advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. To, že právny zástupca navrhovateľa uplatnil jednotlivé nároky navrhovateľa samostatnými návrhmi súd nevyhodnotil ako konanie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý by nepostupoval v súvislosti s právnym zastúpením navrhovateľa s odbornou starostlivosťou, nakoľko jednotlivé nároky sú samostatnými nárokmi upravenými jednotlivo zákonom č. 119/1990 Zb. V jednotlivých konaniach je vykonávané samostatné dokazovanie, ktoré vyžaduje samostatnú prípravu navrhovateľa ako aj jeho právneho zástupcu. Právny zástupca navrhovateľa je advokát - podľa ustanovenia § 30 písmeno a/ cit. zákona euroadvokát, ktorý podľa ustanovenia § 24 ods.1 cit. zákona poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa ustanovenia § 24 ods. 2 cit. zákona popri nároku na odmenu vznikol nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.