Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5Pc/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľa – osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Pribylincovou, so sídlom Poprad, Okružná 789/16, proti osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., E. F. XXXX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Ruší vyživovaciu povinnosť otca A. B., nar. XX. XX. XXXX, voči synovi A. B., nar. XX. XX. XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. - 23 zo 16. 10. 2018, od 31. 05. 2022 do budúcna.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ podal dňa 30. 11. 2021 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť pre dospelého syna, ktorá mu ako povinnej osobe bola uložená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16. 10. 2018, č. k. - 23.

2. Podaný návrh odôvodnil tým, že týmto rozsudkom tunajšieho súdu mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu jeho syna sumou po 170 eur mesačne, a to od právoplatnosti rozsudku o rozvode. V tom čase bol syn ešte maloletý, študoval na strednej škole, pričom pokračoval v štúdiu za účelom získania maturitnej skúšky. Teda v tom čase študoval a nemal žiaden príjem. V súčasnej dobe však došlo k zmene pomerov, syn ukončil štúdium na strednej škole maturitnou skúškou a nenastúpil na žiadnu vysokú školu formou denného štúdia ani štúdia popri zamestnaní. V novembri 2021 odcestoval do Kanady, kde nastúpil pravdepodobne na Whistler Adventure School s úmyslom popri štúdiu si zarobiť. Nakoľko nemal presné informácie o jeho štúdiu, kontaktoval syna za účelom stretnutia, na ktoré však syn odmietol prísť. Vzhľadom na informácie, ktorými disponuje, mal za to, že syn je schopný sám a živiť, má svoj príjem, čo odôvodňuje skutočnosť, že vycestoval do zahraničia za prácou. Z týchto dôvodov požiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti na syna A., ktorá mu bola uložená rozsudkom OS Kežmarok, č. k. - 23.

3. Osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ, právna zástupkyňa navrhovateľa a svedkyňa G. H. B. – matka osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Nedostavila sa osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti, nakoľko na adrese uvedenej v Registri obyvateľov sa nezdržiava, pretože ešte pred začatím sa presťahovala do Kanady, kde žije aj v súčasnej dobe a v dohľadnej dobe

sa na územie SR ani neplánuje vrátiť. Súd jej preto doručoval návrh + prílohy prostredníctvom úradnej tabule v súlade s .

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, výsluchov svedka – matky osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rodným listom osoby oprávnenej na výživné, rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. – 23 zo 16. 10. 2018, potvrdením o ukončení štúdia z 30. 11. 2021, odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov SR, registri Sociálnej poisťovne, úradným záznamom z telefonického hovoru z 13. 12. 2021 a 01. 04. 2022, detailmi pohybov na účte matky osoby oprávnenej na výživné v I. preukazujúce platby synovi do zahraničia, výpismi z účtu, špecifikáciou výdavkov osoby oprávnenej na výživné, registráciou v Whistler Adventure School bez uvedenia dátumu, vyjadrením právnej zástupkyne osoby povinnej platiť výživné zo 17. 05. 2022, slovenským prekladom kurzu vo Whistler Adventure School v Kanade, emailovým podaním osoby oprávnenej na výživné z 10. 06. 2022 a z 11. 10. 2022, potvrdením o ukončení štúdia vo forme certifikátu vo Whistler Adventure School, úradným záznamom z telefonického hovoru z 28. 11. 2022, e-mailovým podaním osoby oprávnenej na výživné z 18. 01. 2023 a zistil nasledovné.

6. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá. Mal za to, že syn po ukončení gymnázia sa už nepripravuje na svoje budúce povolanie, v zahraničí pracuje a teda je schopný sa živiť. Poslednýkrát uhradil synovi výživné v mesiaci november 2021, po podaní návrhu už neuhradil výživné. So synom nie je v žiadnom kontakte.

7. Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvajú. Ďalej uviedla, že navrhovateľ dospel k tomuto záveru po tom, keď zistil, že syn ukončil strednú školu, o čom sme doručil aj potvrdenie. Štúdium ukončil 24. 05. 2021 vykonaním maturitnej skúšky. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že syn sa chce dostať na vysokú školu, preto mu výživné platil aj naďalej. Neskôr sa otec dozvedel, že syn odišiel do Kanady. V tom čase však so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasila matka syna, nakoľko táto otcovi tvrdila, že syn v Kanade navštevuje vysokú školu. Matka predložila aj súdu listiny o údajnom štúdiu. Z týchto listín predložených matkou však otec zistil, že išlo o 6-mesačný kurz v počte 157,5 hodiny, čo je 26 hodín mesačne, čo predstavuje cca. 3 pracovné dni do týždňa. Z toho usúdil, že neštuduje na žiadnom dennom štúdiu, ako na strednej škole, tak na vysokej škole. Na základe týchto informácii, trvali na podanom návrhu v celom rozsahu a navrhla, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť otcovi A. B. k plnoletému synovi A. B., nar. XX. XX. XXXX, s dátumom od 01. 12. 2021 tak, ako je uvedené v návrhu. Navrhovateľ synovi od decembra 2021 neplatí, peniaze sú v úschove na účte, pretože nevedel, ako dopadne toto konanie. Mala za to, že je možné zrušiť vyživovaciu povinnosť aj spätne, nakoľko existujú také rozhodnutia, pričom toto konanie trvá vyše roka. Trvala na zrušení výživného, nakoľko tu nie sú žiadne dôvody na to, aby bolo výživné platené ďalej, syn ukončil štúdium na strednej škole a nemala vedomosť o tom, že by syn pokračoval v nejakom štúdiu. Na Slovensku sa jednak podľa platnej judikatúry za prípravu na budúce povolanie považuje denné štúdium či už na strednej, alebo vysokej škole. Akonáhle dieťa študuje na súkromnej škole a diaľkovo, v takomto prípade sa už nejedná o denné štúdium, vtedy povinnému rodičovi zaniká vyživovacia povinnosť, nakoľko dieťa popri štúdiu sa vie zamestnať a zarobiť si na svoje výdavky, nakoľko diaľkové štúdium prebieha najmä cez víkend. Mala za to, že štúdium, ktoré prebiehalo v Kanade, umožňovalo synovi pracovať, aj keď len 4 hodiny denne, avšak práca je v Kanade ohodnotená lepšie na Slovensku. V Kanade je určite príjem vyšší ako na Slovensku. Mala za to, že dieťa si náklady mohlo hradiť samé, keďže išlo iba o kurz. Keďže si dieťa zvolilo takúto prácu, muselo absolvovať takýto kurz. Ak by obdobný kurz absolvoval na Slovensku, určite by za to vynaložil menšie finančné prostriedky, ale bolo to rozhodnutie mladého človeka, ktoré akceptovali. Bola názoru, že za toto obdobie už synovi výživné nepatrí, a to ani za obdobie kurzu. Navrhla preto zrušiť vyživovaciu povinnosť od 01. 12. 2021, hoci mala za to, že by mohli žiadať aj skorší dátum. Na záver ešte uviedla, že napriek tomu, že v tomto prípade by mohla žiadať trovy konania, navrhla, aby súd nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov.

8. Svedkyňa – matka osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti vo svojej výpovedi na pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že dňa 24. 11. 2021 syn odišiel do Kanady. Odvtedy nebol doma. Šiel tam s tým, že tam ostane iba pol roka. Syn, keď skončil gymnázium, mal podanú prihlášku na VŠ v Českej republike, prišli mu aj papiere, aby sa dostavil na prijímačky, avšak rozhodol sa prijímačiek nezúčastniť. Rozhodol sa ísť do Kanady s tým, že po návrate bude študovať aj diaľkovo, avšak rozhodol sa tam ostať. V Kanade navštevoval kurz sprievodcu, ktorý vykonáva túry po ľadovcoch, čomu sa momentálne

venuje aj pracovne. Ten kurz bol riešený na etapy, niečo sa naučili, trénovali to v praxi, potom pokračovali v kurze. Na základe študijných víz mohol v Kanade pracovať len 4 hodiny denne. Celý tento kurz, ako syn doložil všetky podklady, mu financovala ona, až do ukončenia kurzu. Koncom mája 2022 tento kurz ukončil. Potom mal pauzu, išiel na Island, kde využil kurz a pracoval, potom sa opäť vrátil do Kanady. Od mája 2022 mal iba nejaké brigády, potom šiel na Island. Teraz je v Kanade, má dve práce, je sebestačný a nepotrebuje ani jej pomoc. Aj na Islande bol sebestačný, všetky náklady si hradil sám. Jej výdavky na syna boli 500 – 600 eur mesačne v čase, kedy navštevoval kurz. Rozhodol sa ísť do Kanady, niečo zažiť, vyskúšať, školu si môže urobiť kedykoľvek aj vo vyššom veku. Posledné výživné od otca prišlo v novembri 2021. Otec aj napriek tomu, že mal vedomosť o výdavkoch syna v zahraničí, prestal synovi prispievať na výživu. Syn nie je s otcom vôbec v kontakte. Syn má za to, že skončenie vyživovacej povinnosti bude od okamihu, kedy začne pracovať a ukončí prípravu na budúce povolanie. V jeho prípade to bolo ukončením kurzu v máji 2022.

9. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. - 23 zo dňa 16. 10. 2018 bolo manželstvo navrhovateľa rozvedené a navrhovateľovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu syna 170 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

10. Podľa potvrdenia o ukončení štúdia na strednej škole, A. B., nar. XX. XX. XXXX – osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti, študoval na E. D. J. K. v Kežmarku v čase od 01. 09. 2017 do 24. 05. 2021, a teda štúdium ukončil dňa 24. 05. 2021.

11. Podľa výpisu z registra Sociálnej poisťovne, osoba z vyživovacej povinnosti mala posledný pracovný pomer v období od 01. 07. 2021 do 17. 10. 2021 v spol. L., s. r. o. V súčasnej dobe zamestnávateľa nemá.

12. Navrhovateľ je podľa výpisu z registra Sociálnej poisťovne zamestnaný v spoločnosti D. M., M., a to od 02. 09. 2020, súčasne v období od 25. 03.2021 do 29. 03. 2021 a v období od 04. 06. 2021 do 30. 09. 2021 bol zamestnaný v spol. M. I. M., s. r. o.

13. Matka osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti predložila súdu Registration form v anglickom jazyku na meno A. B. s popisom danej školy v meste Whistler a tiež Letter of acceptance Whistler adventure school v anglickom jazyku, rovnako na meno A. B., nar. XX. XX. XXXX.

14. Podľa prekladu, ktorý predložil súdu navrhovateľ, osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti navštevoval Whistler Adventure School Kanada, na ktorej sa zúčastňoval výcviku lyžiarskych a snowbordových sprievodcov formou kurzu. Jedná sa o kurz v Kanade na výučbu skutočného sprievodcovského programu v backcountry, všetko zasadené do pobrežných horských oblastí. Tráningový program lyžiarskeho/snowboardového sprievodcu sáva študentom príležitosť rozšíriť si svoje zručnosti v backcountry a venovať sa kariére sprievodcu, ak si to želajú. Program pozostáva zo 157,50 hodín na plný úväzok dokončených počas 6- mesačného obdobia.

15. Osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti vo svojom e-mailovom doručenom súdu dňa 10. 06. 2023 uviedol, že štúdium v Kanade ukončil posledným kalendárnym dňom mesiaca máj 2022. Vyhodnotenie štúdia a certifikáty mu budú doručená v priebehu mesiaca jún 2022. Po skončení štúdia sa dočasne presťahoval na ostrov Island, kde využíva skúsenosti a poznatky, ktoré nadobudol v Kanade. Príchod na Slovensku mu nie je známy. V e-mailovom podaní doručenom súdu dňa 11. 10. 2022 uviedol, že momentálne nie je na Slovensku a nebude v čase nariadeného pojednávania 28. 11. 2022. S otcom v kontakte nie je už 2 roky.

16. Podľa úradného záznamu zo dňa 28. 11. 2022 matka osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti súdu oznámila, že osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti už toho času neštuduje, kurz, ktorého sa zúčastnil už ukončil. Syn so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasil. 17. Podľa Zákona o rodine (ďalej Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 21 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. V danom prípade navrhovateľ požiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola uložená ako rodičovi neplnoletého nezaopatreného dieťaťa, nakoľko v súčasnej dobe pominuli dôvody, na základe ktorých bol vydaný rozsudok v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. zo dňa 16. 10. 2018. Syn ukončil štúdium ešte v roku 2021 a v súčasnosti žije v Kanade, kde aj pracuje. Má príjem zo závislej činnosti. Mal za to, že jeho povinnosť ako rodiča platiť výživné zanikla, a preto ju žiadal zrušiť od 01. 12. 2021, kedy už syn preukázateľne neštudoval na strednej alebo vysokej škole. Kurz, ktorý navštevoval v Kanade, nepovažoval za štúdium, ktoré sa realizuje dennou formou na strednej či vysokej škole, nakoľko šlo o kurz, počas ktorého nemal dennodenné štúdium, realizoval sa len niekoľko hodín v týždni, preto ostatný čas mohol pracovať a zarábať si sám na štúdium a živobytie, Preto nesúhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti ku dňu ukončenia kurzu, t. j. 31. 05. 2022. Naopak syn tvrdil, že v Kanade študoval, zvyšoval si kvalifikáciu, aby mohol vykonávať prácu sprievodcu vo vysokohorskom prostredí, ktorú už v súčasnej dobe ja vykonáva. Kurz trval do 31. 05. 2022 a od toho dátumu súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti. V súčasnej dobe už je zárobkovo činný, má príjem, preto nie je dôvod, aby mu otec prispieval na výživu.

19. V prejednávanej veci je pre právne posúdenie návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. - 18 zo dňa 16. 10. 2018 podstatná okolnosť, či osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti je v postavení osoby, ktorá nie je schopná sama sa živiť.

20. Súd konštatuje, že právo dieťaťa na výživ voči rodičom vzniká najskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu – medzi rozhodujúce okolnosti na strane dieťaťa (bez významu je v tomto smere jeho plnoletosť) patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že takáto okolnosť nenastane nikdy, napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá v prípade, ak dieťa ukončilo primeranú prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa nemá o ne záujem a z vlastnej vôle nepracuje.

21. Zo skutkového stavu súd zistil, že osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti dňa 24. 05. 2022 ukončila štúdium na gymnáziu v Kežmarku. Aj si keď podala prihlášky na vysoké školy, prijímacích pohovorov sa nezúčastnila a v novembri 2021 sa presťahovala do Kanady, kde v období od decembra 2021 do mája 2022 navštevovala 6-mesačný kurz sprievodcu (resp. kurz lyžiarskeho/snowboardového výcviku). Po ukončení tohto kurzu si hneď našla prácu ako sprievodca na Islande a v súčasnej dobe už vykonáva prácu sprievodcu v Kanade, kde aktuálne aj žije. Súd má za to, že aj keď sa v prípade osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti nejednalo o klasické štúdium na strednej či vysokej škole realizované dennou formou, 6-mesačný kurz, ktorý osoba povinná z vyživovacej povinnosti navštevovala, je potrebné považovať za primeranú prípravu na povolanie, keďže bez tohto kurzu by nemohol vykonávať prácu sprievodcu vo vysokohorskom teréne. V tom čase sa osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti nebola schopná zamestnať sa na plný úväzok, aby zabezpečila všetky svoje výdavky, nakoľko v Kanade bola na študentské víza a mohla pracovať len obmedzený čas, a to 4 hodiny denne. Po ukončení kurzu, t. j. 31. 05. 2022 sa osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti hneď zamestnala a to priamo v odbore, ktorý bol predmetom kurzu, teda od toho času je schopná sa sama živiť a samostatne uspokojovať svoje potreby.

22. Súd preto podanému návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť, ktorá bola uložená navrhovateľovi voči synovi A. rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. - 18 zo dňa 27. 03. 2018, avšak nie od 01. 12. 2021, ale od 31. 05. 2022, nakoľko mal za to, že až od tohto dňa osoba

oprávnená z vyživovacej povinnosti ukončila prípravu na svoje budúce povolanie a je schopná sama sa živiť a samostatne zabezpečovať všetky svoje potreby.

23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.