Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/223/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: JASPLASTIK-SK spol. s r.o., so sídlom Sídl. SNP 997/18, Galanta, zast.: TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 915/9, Šaľa konajúca Mgr. Evou Timár Myjavcovou, proti žalovaným: 1. I.. C. W., M.. XX.X.XXXX, Q. W. XXXX/XX, Š., 2. T. P., M.. XX.X.XXXX, Q. N.. B. XXXX/X, Š., obaja zast.: Advokátska kancelária MULARĆÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, konajúca JUDr. Petrom Erdösom, o zaplatenie 72.978,20 eur, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu iných trov konania v sume 437,85 eur a trov právneho zastúpenia v sume 3.987,32 eur k rukám žalovaného v 1. rade a v sume 2.293,52 eur k rukám Mgr. Róberta Čibrika do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu iných trov konania v sume 875,70 eur a trov právneho zastúpenia v sume 5.516,73 eur k rukám žalovaného v 2. rade a v sume 2.293,52 eur k rukám JUDr. Renáty Fardousovej do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 24.11.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 72.978,20 eur a náhradu trov konania.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. -90 zo dňa 4.1.2011, proti ktorému platobnému rozkazu podali žalovaní v 1. a 2. rade včas odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz podľa ust. zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade boli konateľmi spoločnosti MASTRA, s.r.o., so sídlom Matúškovo 901 (odo dňa 8.8.2000 nepretržite až do jej zániku), ktorá bola dlžníkom žalobcu. Žalobca a obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. uzavreli dňa 17.8.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej si obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. požičala od žalobcu úver vo výške 71.200,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť spolu s úrokom vo výške 5% ročne najneskôr do 30.8.2011. Tento úver nebol splatený v žiadnom rozsahu. Vo veci vyhláseného konkurzu vedeného na majetok úpadcu pod sp. zn. XXK/X/XXXX, ktorým bola obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o., bolo Okresným súdom

Trnava dňa 10.8.2010 vydané uznesenie, ktorým súd zrušil konkurz vedený na majetok úpadcu pre nedostatok majetku úpadcu. Dňa 27.9.2010 bolo v Obchodnom vestníku č. G. XXXB/XXXX zverejnené oznámenie Okresného súdu Trnava, že uznesenie o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2010. Žalobca poukázal na ust. , z. č. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), ust. a ust. . Za účelom preukázania svojho nároku na náhradu škody tvrdil, že žalovaní v 1. a 2. rade porušili zákonom stanovenú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Vychádzajúc z obsahu konkurzného spisu (sp. zn. XXK/X/XXXX) a spisu správcu konkurznej podstaty tvrdil, že podľa konečnej správy správcu zo dňa 5.5.2010 majetok úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu (XX.XX.XXXX) tvorili výlučne pohľadávky (prijaté platby z faktúr) vo výške 7.086,76 eur, nadmerný odpočet DPH vo výške 7.281,76 eur a peňažné prostriedky z predaja inventárneho majetku, pomocného materiálu a strojov v hodnote cca 5.000, - eur, ktoré správca predal za sumu 7.140,- eur; celkové príjmy konkurzu (hodnota majetku úpadcu) boli len vo výške 21.508,52 eur. Výška neuspokojených záväzkov úpadcu titulom neuspokojených dodávateľov za obdobie od 1.1.2007 do 2/2010 predstavovala sumu 823.991,23 eur. S poukazom na súpis majetku vykonaný úpadcom ku dňu 1.12.2009 tvrdil, že podľa účtovnej evidencie úpadcu by mal úpadca vlastniť aj hmotný majetok v podobe skladových zásob vo výške 310.784,91 eur, ktorá skutočnosť však nezodpovedá skutočnosti, nakoľko správcom spísaný majetok v podobe starých strojov a železa na sklade mal hodnotu len cca 5.000,- eur. Výška škody predstavuje podľa žalobcu výšku jeho pohľadávky, ktorá bola do konkurzného konania prihlásená prihláškou zo dňa 14.1.2010, t. j. suma 72.978,20 eur, ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti úpadcu uhradiť riadne a včas úver spolu s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere zo dňa 17.8.2009. Táto pohľadávka žalobcu bola uznaná správcom konkurznej podstaty čo do dôvodu jej vzniku, aj čo do výšky, avšak nebola ani čiastočne po zastavení konkurzného konania uspokojená s poukazom na konečnú správu konkurznej podstaty zo dňa 5.5.2010. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením zákonnej povinnosti a vznikom škody žalobca tvrdil, žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne porušili svoju povinnosť ako štatutárni zástupcovia úpadcu, ktorá im vyplýva z ust. a z ust. , podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu včas, t. j. v lehote do 30 dní od okamihu ako zistili, že úpadca je platobne neschopný alebo predĺžený, čím spôsobili žalobcovi škodu, ktorá spočíva v neuspokojení jeho pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania. Tvrdil, že úpadca bol platobne neschopný už v roku 2007, pričom jeho platobná neschopnosť kulminovala v roku 2008, kedy mal neuhradené záväzky voči dodávateľom vo výške 627.888,69 eur, ale aj ďalšie záväzky voči Tatra banka, a.s. titulom poskytnutých úverov. Úpadca sa dostal do predĺženia približne tiež v roku 2008, avšak konkurz bol na úpadcu vyhlásený až 23.12.2009. Na základe uvedeného mal za to, že ak by žalovaní v 1. a 2. rade splnili svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, žalobcovi by škoda vôbec nebola vznikla. Žalobcom uplatnené právo na náhradu škody je uplatnené v rámci špeciálnej jednoročnej premlčacej doby počítanej odo dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu, t.j. odo dňa 3.9.2010.

Žalovaný v 2. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 94) namietal, že žalobca sa síce voči žalovaným v 1. a 2. rade domáha náhrady škody pre porušenie povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, avšak pojem „včas“ bližšie nešpecifikoval. Uviedol, že dňa XX.X.XXXX bola Okresným súdom Trnava povolená reštrukturalizácia úpadcu, teda žalovaní mali túto povinnosť s poukazom na ust. len do XX.X.XXXX. Žalobcovi vytýkal predovšetkým to, že v podanej žalobe síce uvádza prehľad záväzkov úpadcu za roky 2007, 2008 a 2009 a následne aj hodnotu majetku úpadcu, ktoré skutočnosti majú nasvedčovať tomu, že úpadca bol v týchto rokoch predĺžený, avšak toto hodnotenie majetkových pomerov úpadcu vychádza jednak z knihy záväzkov úpadcu zostavenej ku dňu 28.2.2010 a jednak z konečnej správy správcu zo dňa 5.5.2010, ktoré oba dokumenty preukazujú stav úpadcu v čase, kedy už žalovaní nemohli podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda nemohli porušiť túto povinnosť. Poukázal, že v prehľade záväzkov úpadcu za jednotlivé roky, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva, sú zahrnuté všetky záväzky úpadcu, pričom pri posudzovaní, či dlžník je alebo nie je v úpadku, je potrebné vychádzať iba z tých záväzkov, ktoré sú v čase posudzovania splatné. Uvedenej nesprávnosti sa žalobca dopustil aj pri svojej pohľadávke voči úpadcovi, keď túto zaradil do prehľadu záväzkov úpadcu za rok 2009, z ktorého posudzoval aj platobnú neschopnosť úpadcu napriek tomu, že v danom roku nešlo o splatnú pohľadávku. Podľa jeho názoru pri vyvodzovaní zodpovednosti žalovaných je žalobca povinný uviesť presný čas, kedy mali žalovaní túto povinnosť porušiť a tiež preukázať rozsah splatných záväzkov úpadcu a stav jeho majetku práve k tomuto času, čo žalobca nespravil.

Žalovaný v 1. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 104) uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade ako štatutárni zástupcovia spoločnosti MASTRA, s.r.o. konali po celý čas existencie spoločnosti MASTRA, s.r.o. s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. V záujme zachovania spoločnosti a splatenia jej záväzkov sa spoločnosť rozhodla riešiť svoju situáciu reštrukturalizáciou a v súlade s tým konali aj žalovaní. Uznesením sp. zn. XXR/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX začal Okresný súd Trnava reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti MASTRA, s.r.o., pričom dňa 11.9.2009 bola povolená reštrukturalizácia. Na základe súdom schváleného reštrukturalizačného plánu vyplýva, že dlhy, ktoré spoločnosť mala, mohli byť reálne splatené, avšak vzhľadom na svetovú hospodársku krízu a nepriaznivú ekonomickú situáciu na Slovensku napokon nedošlo ku kontraktácii rozpracovaných projektov. Uvedený reštrukturalizačný plán bol nielen v záujme spoločnosti, ale aj jej veriteľov, z čoho je zrejmé, že žalovaní pri výkone svojej funkcie konali nielen s odbornou starostlivosťou, ale aj v dobrej viere, že prijatými opatreniami a zvoleným postupom zabránia krachu spoločnosti a zabezpečia úhradu všetkých jej záväzkov.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2011 (č. l. 113) uviedol, že v konkurznom konaní získal legitímne postavenie veriteľa tým, že svoju pohľadávku v konkurznom konaní riadne a včas prihlásil prihláškou, ktorá bola správcom preskúmaná a uznaná v celej jej prihlásenej výške a bola zapísaná do zoznamu pohľadávok. K námietke žalovaného v 1. rade o jeho konaní s odbornou starostlivosťou uviedol, že ide o vágny, neurčitý pojem bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty, pretože žalovaný v 1. rade musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať konkrétne činy (skutky) ako konal s odbornou starostlivosťou, kedy, za akým účelom a na základe čoho. Pokus žalovaného o takéto tvrdenie v podobe, že na úpadcu bolo začaté reštrukturalizačné konanie a reštrukturalizácia bola povolená, sú tvrdenia pre daný prípad právne irelevantné. Poukázal, že v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie bol dlžník už dávno v úpadku a jeho štatutárne orgány (žalovaní v 1. a 2. rade) boli povinné podať na dlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu už dávno predtým ako podali návrh na povolenie reštrukturalizácie. V čase podaného návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžník už nevlastnil žiadny majetok, ktorý by mohol využiť na svoju hospodársku činnosť alebo ktorým by mohol uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov v reštrukturalizačnom konaní. Zdôraznil, že v tomto konaní sa neskúma vznik škody, ktorú žalovaní žalobcovi spôsobili a ani jej výška (tá je daná zákonom), ale súd je oprávnený a povinný skúmať len to kedy mal byť v danom prípade zo strany žalovaných podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, t. j. kedy došlo k porušeniu povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou v tom, že boli povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu a túto povinnosť si nesplnili. Mal za to, že žalobca si túto povinnosť tvrdenia splnil a už v samotnej žalobe preukázal, že dlžník bol spôsobilý na vyhlásenie konkurzu najneskôr už v roku 2008, kedy jeho záväzky evidované v účtovníctve prevyšovali hodnotu jeho majetku. Zdôraznil, že povinnosťou žalovaných ako konateľov bolo riadne viesť účtovníctvo, a teda už z neho mali zistiť, kedy sa spoločnosť dostala do úpadku.

Následne v konaní žalobca upresnil svoju žalobu o skutkové tvrdenia majúc za to, že zo znaleckého posudku predloženého žalobcom vyplýva, že spoločnosť bola v úpadku k 31.12.2006 a k 30.4.2009, a teda je možné ustáliť okamih porušenia povinnosti keď žalovaní mohli pri odbornej starostlivosti zistiť úpadok spoločnosti, t. j. dňa 1.2.2007 a 1.6.2009. Nakoľko spoločnosť MASTRA, s.r.o. bola platobne neschopná v rokoch 2006, 2008, 2009, došlo zo strany žalovaných v 1. a 2. rade k opakovanému porušeniu zákonnej povinnosti. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas a vznikom škody skutkovo odôvodnil tým, že v prípade, ak by bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a včas, ku škode by nebolo prišlo, pretože by nedošlo k poskytnutiu úveru, neboli by uhrádzané plnenia za dodávku médií. Ak by bol návrh podaný k jednotlivým dátumom tak ako sú uvedené v písomných podaniach, žalovaní by nikdy nepožiadali žalobcu o poskytnutie pôžičky, keďže by nenastala situácia, že by došlo k prerušeniu katastrálneho konania pri predaji majetku spoločnosti MASTRA, s.r.o. a v takom prípade by tento majetok predával správca konkurznej podstaty. Uviedol, že úver poskytnutý bol, bol preukázaný účel úveru (aby spoločnosť MASTRA, s.r.o. mohla vyplatiť svoj záväzok voči spoločnosti SYNECTA, a.s.) a bol zablokovaný prevod majetku z dôvodu, že spoločnosť MASTRA, s.r.o. sa zbavuje majetku bez toho, aby uspokojovala svojich veriteľov. V prípade, ak by žalobca vedel aký je hospodársky stav spoločnosti MASTRA, s.r.o., nikdy by nepristúpil ku kúpe nehnuteľnosti a pôžičku by neposkytol. Nakoľko samotní žalovaní potvrdili, že prijali peniaze od žalobcu s plným vedomím, že spoločnosť MASTRA, s.r.o. nemá žiadne peňažné prostriedky, z ktorých by mohla uspokojiť spoločnosť SYNECTA, a.s., neobstojí potom tvrdenie, že ich prijatím konali v záujme žalobcu, keďže zastavením katastrálneho konania by mohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy, resp. ak by konali v záujme žalobcu, mohli peňažné prostriedky vrátiť titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Podľa žalobcu

konali žalovaní s plným vedomím platobnej neschopnosti spoločnosti a aj skutočnosti, že peňažné prostriedky titulom pôžičky nemajú z čoho vrátiť. Na základe uvedeného žiadala, aby súd žalobe vyhovel.

Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade sa k uvedenému vyjadril tak, že v celom konaní nebola preukázaná skutočná výška škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť vzhľadom na porušenie právnej povinnosti, nakoľko ust. len predpokladá a prezumuje výšku škody pozostávajúcu z výšky pohľadávky, ktorá nebola uspokojená v konkurznom konaní. Zákon však umožňuje, resp. stanovuje povinnosť žalobcovi v konaní preukazovať skutočnú výšku škody vzhľadom k tomu, že nebol podaný včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu je postihovať zodpovedné osoby vzhľadom k tomu, aby bolo preukázané, či včasným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. jeho nepodaním, vznikla škoda, ale predovšetkým skúmať akým spôsobom, v akej výške by pohľadávka žalobcu bola uspokojená alebo nebola by uspokojená v prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Namietal, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť takým spôsobom, aby mohol byť priznaný akýkoľvek nárok na náhradu škody. Taktiež namietal tvrdenie žalobcu o porušení právnej povinnosti k 1.2.2007 a 1.2.2008, ktoré žalobca oprel o listinné dôkazy založené do spisu a znalecký posudok vypracovaný spoločnosťou K., J..P.., nakoľko úpadok spoločnosti MASTRA, s.r.o. nebol preukázaný, s výnimkou listu audítorky I.. L., ktorá žalovaných ku dňu 25.5.2009 upozornila na predĺženie a žalovaní od tohto dňa konali s odbornou starostlivosťou tak, aby predišli akýmkoľvek ďalším škodám veriteľov, prípadne spoločnosti MASTRA, s.r.o., čím je daný liberačný dôvod. Ani svedok I.. B. nevedel uviesť, či pri svojom znaleckom skúmaní skúmal úpadok spoločnosti MASTRA, s.r.o. tak ako to je v zákone upravené a potvrdil, že nemal k dispozícii zoznam splatných a nesplatných pohľadávok. Svedkyňa I.. L. tiež neuviedla žiadne okolnosti ani skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek význam pre posúdenie zodpovednosti žalovaných, pričom uviedla, že vykonávala svoju činnosť v súlade so zákonom a potvrdila upozornenie vedenia spoločnosti zo dňa 25.5.2009. Skonštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade konali s odbornou starostlivosťou, čo vyplynulo z ich výpovedí, v ktorých uviedli okolnosti za akých došlo k vzniku pohľadávky na strane žalobcu. Žalovaní nikdy nemali v úmysle akokoľvek poškodiť žalobcu, lebo v opačnom prípade by sa k vzniknutej situácii vzhľadom na začaté reštrukturalizačné konanie nepostavili takým spôsobom ako to urobili, a síce, že uzavreli zmluvu o úvere a mali v záujme, aby žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, za ktorú zaplatil kúpnu cenu a zároveň nemali v záujme priviesť žalobcu do situácie, že si bude musieť túto svoju pohľadávku uplatňovať v súdnom konaní ako bezdôvodné obohatenie, príp. voči reštrukturalizačnému správcovi. Konanie s odbornou starostlivosťou preukázali podľa jeho názoru žalovaní tým, že v momente ako sa dozvedeli o predĺžení, nemali v záujme spoločnosť položiť, ale mali záujem spoločnosť ozdraviť formálnou reštrukturalizáciou. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. vznikla 8.9.1992, kedy bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Nitra. Žalovaní v 1. a 2. rade boli konateľmi obchodnej spoločnosti od 8.8.2000 nepretržite až do jej zániku.

Z potvrdenia Tatra banky a.s. zo dňa 10.7.2009 (č. l. 36) súd zistil, že obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. ku dňu 18.6.2009 nemá žiadne nesplatené pohľadávky súvisiace s tam špecifikovanými úverovými zmluvami voči spoločnosti Tatra banka, a.s..

Predmetom konania je náhrada škody v sume 72.978,20 eur.

Podľa ust. z. č. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v rozhodnej dobe (ďalej len „“) návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa ust. dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Podľa ust. ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za

splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Právo na náhradu škody je samostatným právom založeným na samostatnom skutkovom a právnom základe, čo je dané tým, že nevyplýva priamo z práva - nároku na uspokojenie pohľadávky v konkurznom konaní, resp. po jeho skončení, má osobitne upravené lehoty na jeho uplatnenie, zodpovednosť za škodu spočíva na samostatných skutočnostiach, ktorých existenciu je treba preukazovať v zmysle ust. , je teda založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch jej vzniku. Zodpovednosť za škodu postihuje len osoby, ktoré sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Právo na náhradu škody má len veriteľ, na ktorom je dôkazné bremeno o tom, že vznikla škoda. Veriteľ musí preukázať, že pohľadávku si riadne a včas prihlásil a pohľadávka bola zistená. Výšku škody predpokladá a určuje ju vo výške neuspokojených pohľadávok, ktoré v danej veci zostali po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Zodpovednosť za škodu prichádza do úvahy len vtedy, ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný a konkurzné konanie súd buď zastaví pre nedostatok majetku, alebo ho zruší, či už z dôvodu nedostatku majetku na úhradu pohľadávok proti podstate alebo po splnení konečného rozvrhu výťažku ( a ). Medzi protiprávnym úkonom a škodou musí existovať vzťah príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti v prípade zodpovednosti osôb uvedených v ust. za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka tým, že v mene dlžníka nepodali včas návrh na vyhlásenie konkurzu, ide, ak škoda vznikla následkom porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, teda, ak je preukázané, že nebyť takého porušenia povinnosti, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Podľa názoru súdu príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a vzniknutou škodou potom nie je daná tam, kde do deja vstúpila iná skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik škody vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Dôkazné bremeno ohľadne porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus) je na poškodenom, teda žalobcovi. Naopak škodca (žalovaní) sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť preukázaním liberačných dôvodov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 72.978,20 eur z titulu škody spôsobenej porušením zákonom stanovenej povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Je nesporné, že obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. uzatvorila so žalobcom dňa 17.8.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej si obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. požičala od žalobcu úver vo výške 71.200,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť spolu s úrokom vo výške 5% ročne najneskôr do 30.8.2011. Tento úver nebol splatený v žiadnom rozsahu. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. XXR/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti MASTRA, s.r.o., pričom dňa 11.9.2009 bola povolená reštrukturalizácia. Reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi MASTRA, s.r.o. bolo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zastavené, zároveň bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi MASTRA, s.r.o., vyhlásený konkurz na majetok dlžníka MASTRA, s.r.o. a ustanovený správca konkurznej podstaty I.. B. Č.. Žalobca prihláškou zo dňa 14.1.2010 prihlásil svoju pohľadávku v sume 72.978,20 eur do konkurzu. Táto pohľadávka žalobcu bola uznaná správcom konkurznej podstaty čo do dôvodu jej vzniku, aj čo do výšky, avšak nebola ani čiastočne po zastavení konkurzného konania uspokojená s poukazom na konečnú správu konkurznej podstaty zo dňa 5.5.2010. Vo veci vyhláseného konkurzu vedeného na majetok úpadcu pod sp. zn. XXK/X/XXXX, ktorým bola obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o., bolo Okresným súdom Trnava dňa 10.8.2010 vydané uznesenie, ktorým súd zrušil konkurz vedený na majetok úpadcu pre nedostatok majetku úpadcu. Dňa 27.9.2010 bolo v Obchodnom vestníku č. G. XXXB/XXXX zverejnené oznámenie Okresného súdu Trnava, že uznesenie o zrušení

konkurzu pre nedostatok majetku nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX. S poukazom na uvedené sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia zákonom stanovenej povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Pokiaľ ide o vznik pohľadávky, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca od spoločnosti MASTRA, s.r.o. kúpil nehnuteľnosť, pričom v štádiu konania o zápise vlastníckeho práva bolo zistené, že na príslušnom LV sa nachádza plomba, a to z dôvodu záväzkov spoločnosti MASTRA, s.r.o. voči spoločnosti SYNECTA, a.s., pričom žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sa dohodli na takom postupe, že žalobca zaplatí, resp. poskytne spoločnosti MASTRA, s.r.o. peniaze na zaplatenie jej záväzku, čím sa odstráni prekážka konania o zápise vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Následne bola podpísaná riadna zmluva o úvere, ktorú vypracoval Mgr. Č.. Taktiež nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca v čase kúpy nehnuteľnosti nemal vedomosť o finančnej situácii spoločnosti MASTRA, s.r.o..

Ustanovenie veta prvá výslovne uvádza, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na účastníkoch konania a účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu) je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Na základe uvedeného bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku porušenia (resp. nesplnením) povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade podať v zmysle ust. návrh na vyhlásenie konkurzu (na majetok spoločnosti) a nedobytnosťou žalobcovej pohľadávky zo zmluvy o úvere existuje priamy kauzálny vzťah. Mal teda preukázať, že keby žalovaní v 1. a 2. rade podali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti včas, pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere by bola uspokojená (neutrpel by majetkovú ujmu). Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že mu vznikla škoda práve v dôsledku porušenia (resp. nesplnením) povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nakoľko podľa jeho názoru je príčinná súvislosť daná tým, že keby vedel o úpadku spoločnosti, nebol by uzavrel zmluvu o úvere. Z logického posúdenia vyplýva, že na základe príčinnej súvislosti v ponímaní žalobcu (keby vedel o úpadku spoločnosti, nebol by uzavrel zmluvu o úvere) nemožno požiadavky stanovené zákonom na vymedzenie vzniknutej škody naplniť. Pri (žalobcom) tvrdenej príčinnej súvislosti by škoda predstavovala ujmu v rozsahu celého plnenia zo zmluvy a neprípustne by tak nahrádzala splnenie pohľadávky žalobcu voči spoločnosti. Zmluva o úvere však bola uzavretá dodatočne, s vedomím tak žalobcu ako aj žalovaných v 1. a 2. rade, a to z dôvodu, že žalobca zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosť a prevod vlastníckeho práva bol blokovaný v dôsledku iných záväzkov spoločnosti. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď zo strany žalobcu nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a vzniknutou škodou. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žalovaným v 1. a . rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu iných trov konania (437, eur žalovanému v 1. rade a 875,70 eur žalovanému v 2. rade, ktorá suma predstavuje zaplatený súdny poplatok za odpor) a trov právneho zastúpenia podľa MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“).

Advokát žalovaného v 1. rade Mgr. Róbert Čibrik vykonal štyri úkony právnej služby - príprava a prevzatie veci, odpor, účasť na pojednávaní dňa 30.6.2011 a 24.11.2011, za ktoré mu patrí tarifná odmena po á 565,97 eur, ako aj paušálna náhrada hotových výdavkov podľa ust. a po á 7, eur, spolu 2.293, eur (4x 565, + 4x 7,).

Advokátka žalovaného v 2. rade JUDr. Renáta Fardousová vykonala štyri úkony právnej služby - príprava a prevzatie veci, odpor, účasť na pojednávaní dňa 10.3.2011 a 21.4.2011, za ktoré jej patrí tarifná odmena po á 565,97 eur, ako aj paušálna náhrada hotových výdavkov podľa ust. a po á 7, eur, spolu 2.293, eur (4x 565, + 4x 7,). Súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby vyjadrenie zo dňa 20.4.2011, nakoľko také vyjadrenie sa v spise nenachádza.

Právny zástupca Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o. si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 11 úkonov právnej služby - príprava a prevzatie veci so žalovaným v 2. rade, účasť na pojednávaní vo veci žalovaného v 2. rade dňa 30.6.2011, 24.11.2011, príprava a prevzatie veci so žalovaným v 1. rade, účasť na pojednávaní vo veci žalovaných v 1. a 2. rade dňa 24.9.2012, 14.11.2012, 14.1.2013, 21.3.2014, 6.6.2014, 3.10.2014 a 17.10.2014 po á 565,97 eur (s tým, že za pojednávanie súdu dňa 3.10.2014, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny si uplatnil 2 úkony), 3x režijný paušál po á 7,41 eur, 3x režijný paušál po á 7,63 eur, 1x režijný paušál po 7,81 eur, 4x režijný paušál po 8,04 eur + 20% DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných aj náhradu straty času za účasť na pojednávaní dňa 30.6.2011, 24.11.2011, 24.9.2012, 14.11.2012, 14.1.2013, 21.3.2014, 6.6.2014, 3.10.2014 a 17.10.2014 v rozsahu 27 začatých polhodín (6 x 12,35 eur, 6 x 12,71 eur, 3 x 13,01 eur, 12 x 13,40 eur) podľa ust. + 20% DPH, spolu 420, eur, ako aj cestovné v sume 277, eur (vrátane 20% DPH) za cestu Bratislava - Galanta a späť na pojednávanie dňa 30.6.2011, 24.11.2011, 24.9.2012, 14.11.2012, 14.1.2013, 21.3.2014, 6.6.2014, 3.10.2014 a 17.10.2014 ( ), ktoré zaviazal žalobcu zaplatiť k rukám žalovaných v 1. a . rade spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia na návrh právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.