Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-41-2014.pdf
PDF · 98.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/41/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Lawyer Partners, a. s., so sídlom Bratislava, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, zastúpenej Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pri starej prachárni 13, IČO: 36 866 733, proti žalovanému L., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 1,33 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na náhrade trov konania 8,80 eur na účet zástupkyne žalobkyne Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pri starej prachárni 13, IČO: 36 866 733, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovanému nepriznáva oslobodenie od súdneho poplatku za odpor.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou v elektronickej podobe na nosiči DVD súdu 31. 3. 2006, zaevidovanou správou súdu pod Spr0/208/2013, domáhala na žalovanom zaplatenia 40,- Sk a náhrady trov konania. Žiadala, aby súd rozhodol vo veci v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.
Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie pohľadávok Slovenského rozhlasu, so sídlom Bratislava, Mýtna 1 (ďalej len „Slovenský rozhlas“) jej bola postúpená pohľadávka voči žalovanému, ktorej zaplatenia sa v konaní domáha. Pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov žalovaného pripojenom k žalobe vo výške celkom 40,- Sk. Postúpenie pohľadávky Slovenský rozhlas oznámil žalovanému písomným oznámením o postúpení z 20.10.2005. Súčasne s oznámením postúpenia Slovenský rozhlas podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch vyzval žalovaného, ktorý bol v omeškaní s platením koncesionárskych poplatkov po dobu dlhšiu ako 1 mesiac, na ich zaplatenie v celkovej výške 40,- Sk. Žalovaný výzvu ignoroval. Svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch nesplnil. Vznik povinnosti platiť koncesionársky poplatok žalovaný potvrdil poukazovaním platieb za rozhlasový prijímač Slovenskému rozhlasu. Podľa § 3 ods. 3 a § 4a ods. 1 a 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch žalovaný bol povinný platiť koncesionársky poplatok za rozhlasový prijímač vždy do 15. dňa v mesiaci v období od 1. 9. 1999 do 31. 7. 2003 vo výške 30,- Sk mesačne za každý prijímač a v období od 1. 8. 2003 do 30. 6. 2005 vo výške 40,- Sk mesačne za každý prijímač. Žalovaný neoznámil žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik jeho povinnosti platiť koncesionársky poplatok, ako
napr. zničenie alebo neopraviteľnosť rozhlasového prijímača, jeho predaj, darovanie, príp. zverenie na dlhodobé používanie inej osobe.
Spolu so žalobou žalobkyňa predložila súdu v elektronickej podobe dôkazy označené ako „Výzva na úhradu nedoplatku koncesionárskych poplatkov podľa zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov a oznámenie o postúpení pohľadávky“ z 20. 10. 2005, „Potvrdenie“ Slovenského rozhlasu o podaní doporučenej zásielky na Slovenskú poštu pod podacím č. 6061412, a „Výpis nedoplatkov žalovaného, evidenčné číslo 0052678284“.
5. 2. 2014 súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 4Ro/272/2013 - 11, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 40,- Sk v prepočte na eurá, tzn. 1,33 eur. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor. V odpore uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mal nedoplatky na koncesionárskych poplatkoch, pretože celé inkaso platí cez SIPO. Vzniesol námietku premlčania nároku.
Žalobkyňa v svojom vyjadrení k odporu uviedla, že na podanej žalobe trvá. V prejednávanej veci sa jedná o nedoplatok za mesiac apríl 2004. Ak žalovaný preukáže, že koncesionárske poplatky platil na inej adrese, alebo že býval v spoločnej domácnosti s osobami, ktoré koncesionárske poplatky uhrádzali, vezme svoj návrh späť.
Súd podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 200ea Občianskeho súdneho poriadku predmetný drobný spor prejednal bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov, ktoré sú v súdnom spise.
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V prejednávanej veci súd zistil skutočnosti a prijal právne závery nasledovne:
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. súd zistil, že v priebehu konania došlo k zmene obchodného mena a sídla žalobkyne. Obchodným menom žalobkyne v období od 8. 7. 2005 do 11. 5. 2007 bolo BSP Lawyer Partners, a. s. Od 12. 5. 2007 doposiaľ je to Lawyer Partners, a. s. Sídlo spoločnosti, pôvodne Bratislava, Benediktiho 5, je od 12. 6. 2009 doposiaľ na adrese Bratislava, Prievozská 37.
Predmetom konania je pohľadávka žalobkyne voči žalovanému, ktorá mala vzniknúť nezaplatením koncesionárskeho poplatku žalovaným, podľa výpisu predloženého žalobkyňou spolu so žalobou za mesiac apríl 2004.
Podľa § 1 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 212/1995 Z. z.“) tento zákon upravuje platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov (ďalej len „poplatok“), vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z. platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.
Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 212/1995 Z. z. povinnosť platiť poplatok zaniká, ak sa prijímač zničí, alebo je neopraviteľný, ak prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.
Podľa § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 212/1995 Z. z. príjemcom poplatku je Slovenský rozhlas.
Podľa § 4a ods.1 zákona č. 212/1995 Z. z. v znení zákona č. 188/1999 Z. z. účinnom do 31. 7. 2003 mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 30,- Sk a televíznych prijímačov je 75,- Sk, a to za každý prijímač.
Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z. v znení zákona č. 241/2003 Z. z. účinného od 1. 8. 2003 do 20. 2. 2006 mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40,- Sk a televíznych prijímačov je 100,- Sk , a to za každý prijímač.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z. ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3 je v omeškaní so zaplatením poplatku.
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z. ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6) vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Podľa citovanej právnej úpravy oprávnenie prijímať koncesionárske poplatky zákon zveril výlučne Slovenskému rozhlasu. Žalobkyňa uplatnený nárok na zaplatenie pohľadávky voči žalovanému z titulu nedoplatku na koncesionársky poplatok za mesiac apríl 2004 dôvodila tvrdeniami o uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok (vrátane predmetnej pohľadávky) so Slovenským rozhlasom. Spolu so žalobou predložila v elektronickej podobe zmluvu označenú ako „Realizačná zmluva č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej 15. 7. 2005“.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník dlžníkovi postúpenie nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Tunajšiemu súdu je z úradnej činnosti známe, že k postúpeniu pohľadávok z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov zo Slovenského rozhlasu na žalobkyňu došlo. Súdu je známe, že Okresný súd Bratislava I. rozsudkom č. k. 7C 144/2006 - 326 z 20. 10. 2008 zamietol žalobu Slovenského rozhlasu o určenie, že Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z 15. 7. 2005 uzatvorená medzi Slovenským rozhlasom a spoločnosťou Lawyer Partners, a. s. so sídlom Bratislava a na jej základe aj Realizačná zmluva č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z 20. 9. 2005 uzatvorená
Slovenským rozhlasom a spoločnosťou Lawyers Partners, a. s. a Realizačná zmluva č. 2 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.1.2006 uzatvorená medzi týmito subjektmi sú neplatné. Zároveň určil, že právny vzťah založený vyššie citovanými zmluvami naďalej trvá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 5. 11. 2008.
Preto súd prijal záver, že aktívna legitimácie žalobkyne v konaní vyplýva z platnej dohody o postúpení pohľadávok Slovenského rozhlasu z 15. 7. 2005, vrátane zoznamu pohľadávok voči fyzickým osobám tak, ako ich žalobkyňa predložila súdu v elektronickej podobe spolu so žalobou (Spr0/208/2013). Aktívnu legitimáciu žalobkyne v prejednávanej veci žalovaný nakoniec ani nespochybnil.
Žalovaný v konaní nespochybnil ani tvrdenie žalobkyne o jeho povinnosti platiť koncesionárske poplatky za rozhlasový prijímač v období vyšpecifikovanom vo výpise nedoplatkov (od apríla 2004 do júna 2005).
Podľa výpisu žalovaný koncesionárske poplatky v rozhodnom období aj riadne platil, až na mesiac apríl 2004. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by jeho povinnosť platiť poplatky v tomto období bola zanikla niektorým zo spôsobom uvedeným v zákone (§ 3 ods. 9 zákona č. 212/1995 Z. z.), tzn. že prijímač bol zničený, neopraviteľný, že ho predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.
Podľa cit. § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z. zákonnou podmienkou uplatnenia nároku na zaplatenie nezaplatených koncesionárskych poplatkov na súde je, že platiteľ poplatku je v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6) a že vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzval platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.
Žalobkyňa za účelom preukázania splnenia tejto zákonnej podmienky pre uplatnenie nároku na súde ako dôkaz predložila v elektronickej podobe na nosiči DVD písomnú výzvu Slovenského rozhlasu z 20. 10. 2005 adresovanú žalovanému na adresu M., podpísanú zaručeným elektronickým podpisom, obsahom ktorej je oznámenie Slovenského rozhlasu o postúpení pohľadávok z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov na žalobkyňu, oznámenie o evidencii nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch k 20. 5. 2005 vo výške 40,- Sk, a výzvu na zaplatenie tejto sumy v lehote 21 dní. Ďalej v tej istej podobe predložila potvrdenie Slovenského rozhlasu, že táto písomná výzva bola podaná na Slovenskej pošte 20. 10. 2005 na doručenie pod číslom doporučenej zásielky 6061412.
Z výpisu z Centrálneho registra obyvateľov vyplýva, že žalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese M., okr. Kežmarok, od 14. 8. 2000 doposiaľ. Podľa odporu na tejto adrese aj v súčasnosti aj býva.
Preto za procesnej situácie, že žalovaný v konaní uvedené dôkazy predložené žalobkyňou nespochybnil, tvrdenie žalobkyne o tom, že predloženou písomnou výzvou bol vyzvaný na zaplatenie nedoplatku neučinil sporným, s prihliadnutím na dlhodobý trvalý pobyt žalovaného na súčasnej adrese prijal záver, že žalovaný bol pred podaním žaloby vyzvaný na úhradu nezaplateného koncesionárskeho poplatku podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z.
Obranu žalovaného, že nemá vedomosť, že by mal nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch za rozhlasový prijímač, nakoľko poplatky platil cestou SIPO, a námietku premlčania nároku súd neakceptoval z nasledovných dôvodov:
Žalovaný na svoje tvrdenie, že poplatok zaplatil cestou SIPO, neoznačil a ani nepredložil žiadny dôkaz. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží vždy na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Súd zastáva názor, že žalobkyňa v danej veci preukázala, že žalovaný mal povinnosť zaplatiť koncesionársky poplatok za žalovaný mesiac apríl
2004. Bolo na žalovanom, aby preukázal tvrdenie, že tento poplatok aj zaplatil. Žalovaný toto tvrdenie nepreukázal. Preto súd zastáva názor, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od uplatnenia po dobu konania neplynie.
Podľa cit. právnej úpravy (§ 3 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z.) žalovaný bol povinný koncesionárske poplatky platiť vždy do 15. dňa v mesiaci. Žalobkyňa si žalobou uplatnila právo na zaplatenie koncesionárskeho poplatku len za mesiac apríl 2004. Splatnosť poplatku za tento mesiac nastala 16. 4. 2004. Keďže žaloba bola podaná na súd 31. 3. 2006, súd prijal záver, že nárok si žalobkyňa uplatnila v premlčacej 3 ročnej dobe. Tu súd len dodáva, že žaloba bola žalovanému doručená až v roku 2014 z dôvodu, že nosič DVD, na ktorom bola podaná, bol súdom zaevidovaný až v roku 2013.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne závery súd žalobe vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, prislúcha právo na náhradu trov konania. Trovy žalobkyne v konaní predstavujú trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za zastúpenie podľa § 10 Vyhlášky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31. 5. 2009 v rozsahu 2 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby) v hodnote po 500 Sk a 2 x režijný paušál po 164,- Sk, čo predstavuje 1 328,- Sk, v prepočte na eurá 44,08 eur. Súd zastáva názor, že žalobkyni neprislúcha odmena za požadovaný úkon právnej služby - predsúdna upomienka, nakoľko trovy, ktoré vznikli účastníkovi korešpondenciou pred súdnym konaním, nemožno považovať za trovy konania.
Trovy právneho zastúpenia vo výške 44,08 eur súd vo vzťahu k prisúdenej pohľadávke 1,33 eur považoval za neprimerané, keďže presahujú 30-násobok prisúdenej pohľadávky. Preto využijúc právo zakotvené v § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal žalobkyni v tomto drobnom spore náhradu trov iba vo výške 1/5-iny týchto trov, tzn. vo výške 8,80 eur. Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže v nich prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta a spoločností, ktoré takéto drobné pohľadávky hromadne uplatňujú. Tieto spoločnosti majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto hromadných pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať ujmu a pre advokáta stále ostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Účelom ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je predovšetkým eliminovať vznik neprimeraných trov právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach so zreteľom na totožnú právnu stránku týchto sporov, totožné podklady žalobcu, kedy prácnosť jednotlivých administratívnych prác (počítačové spracovanie), právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej služby a hotové výdavky vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí je nízka.
Súd výrokom III. rozsudku rozhodol o žiadosti žalovaného o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku za odpor, a to tak, že žiadosti nevyhovel. Žalovaný aj napriek výzve súdu nepreukázal svoje celkové pomery pre účely rozhodnutia a tlačivo žiadosti o priznanie oslobodenia nepredložil a nedoložil príslušnými dokladmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.