Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/88/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v právnej veci navrhovateľa : CALDERSHOT FINANCE LTD., so sídlom 788-790 Finchley Road, London NW11 7 TJ , United Kingdom company number: 5843605 zastúpený : Mgr. Dagmar Lupínkovou, advokátkou so sídlom Mladá Boleslav, Táborská 966/5, spolupracujúca na území Slovenskej republiky s JUDr. Margit Keszegh, advokátkou so sídlom Jókaiho 24, 945 01 Komárno proti žalovanému : Š. P., O..Č.. XXXXXX/XXXX, P. J. XXX XX D., Š. XXX/X, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníkom JUDr. Drahomírou Ferkovou, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 32.165,07 Kč s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu zamieta.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému uhradiť sumu 32.165,07 Kč, úroky z omeškania zo sumy 26.788,43 Kč od 01.02.2008 až do zaplatenia ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca O. S..D.. G., na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne a včas nesplácal a preto mu vznikla povinnosť uhradiť nesplatenú časť úveru pre žalobcu, keďže žalobca túto pohľadávku získal od pôvodného veriteľa Zmluvou o postúpení pohľadávky.

Žalovaný je dlhodobo na neznámom mieste a v konaní je zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom.

Žalovaný ani opatrovník žalovaného sa vo veci nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaný riadne a včas nesplatil úver, ktorý mu poskytol právny predchodca žalobcu a to ani potom, čo na žalobcu prešiel nárok jeho právneho predchodcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. Celková výška nesplateného úveru ku dňu 01.02.2008 predstavovala 32.165,07 Kč už aj so započítaním splatných úrokoch z omeškania a poplatkov k uvedenému dňu.

Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 510268 zo dňa 20.09.2006 a zo Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 21.11.2007 a 07.10.2013. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že žalovaný mal splatiť celý úver v 36 mesačných splátkach, teda do 21.09.2009. Návrh na začatie konania však žalobca podal až 14.04.2014. Účastníci uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa predpisov platných na území Českej republiky. Vzhľadom k tomu, že spotrebiteľ je občanom

Slovenskej republiky, súd pri aplikácií platnej právnej úpravy v tejto veci však vychádza zo slovenského právneho poriadku. Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy aj zvolili právo, ktoré upravuje spotrebiteľské zmluvy na rozhodnutie o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy sa však použije právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi väčšiu ochranu v prípade, že dodávateľ a spotrebiteľ nemajú svoje sídlo, prípadne pobyt v tom istom zmluvnom štáte.

Keďže v tejto veci je pre žalovaného výhodnejšie použitie slovenského spotrebiteľského práva ako je spotrebiteľské právo Českej republiky, súd aplikoval na rozhodovanie o nároku žalobcu slovenský právny poriadok.

Podľa článku XII. , ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecných záväzných predpisov musí byť v súlade s touto ( ).

Podľa Slovenskej republiky, účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci a na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci . Zároveň poukazuje aj na ustanovenie

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh žalobcu potom čo zistil, že žalobca uplatnil nárok potom, čo mu tento nárok zanikol. Z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení jednoznačne vyplýva, že nárok žalobcu voči žalovanému zanikol 3 roky po splatnosti úveru, teda dňom 21.09.2012. Žalobca však uplatnil nárok na súde až 14.04.2014, teda po uplynutí premlčacej doby.

Podľa účinného od 01.05.2014, súd je povinný prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva aj bez návrhu osoby oprávnenej na vznesenie námietky premlčania.

V tejto súvislosti súd zároveň poznamenáva, že ustanovenie nedovoľuje pri spotrebiteľských úveroch použiť ustanovenia , podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná. Ako vyplýva z vyššie uvedených zistení žalobca neuplatnil svoj nárok ani v štvorročnej premlčacej lehote, pretože táto by skončila 21.09.2013 a nárok uplatnil na súde až v roku 2014.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca nemal v konaní úspech a preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3 vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.