Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-103-2011.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/103/2011
Uznesenie
Okresný súd Skalica v exekučnej veci vedenej v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Športmarketing, s.r.o., IČO: 36 722 391, spoločnosť vymazaná z obchodného registra dňa 29.11.2012, naposledy sídliaca na adrese Potočná 42, 909 01 Skalica, za účasti súdnej exekútorky: JUDr. Viera Kučerová, v zastúpení: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD, Exekútorský úrad so sídlom Námestie Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, pre vymoženie sumy 1.389,25 € s príslušenstvom, rozhodujúc o podnete súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Viere Kučerovej, Exekútorský úrad so sídlom v Holíči, Námestie Sv. Martina 9, náhradu trov exekúcie v sume 44,87 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom oprávneného doručeným súdnej exekútorke JUDr. Viere Kučerovej, Exekútorský úrad Holíč dňa 19.1.2011 bolo začaté exekučné konanie voči povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.389,25 € vyplývajúcej z exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1008086713, ktorý vydala dňa 29.10.2010 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka v Senici. Predmetný výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.12.2010.
Súdna exekútorka dňa 26.1.2011 požiadala tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného a vyššie uvedeného exekučného titulu.
Poverením Okresného súdu v Skalici č. 5206 007548 zo dňa 31.1.2011 bola súdna exekútorka JUDr. Viera Kučerová podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverená vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky v sume 1.389,25 € a trov exekúcie.
Dňa 30.1.2014 poverená súdna exekútorka doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie a rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že v rámci vykonávania exekúcie a prešetrovania majetkových pomerov povinného, bola zistená nemajetnosť povinného. Povinný bol dňa 29.11.2012 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútora citovala ust. § 20 a ods. 3, § 68 ods. 1, § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom poukázala, že z výpisu z obchodného registra nie sú zrejmé dôvody zrušenia spoločnosti, ani dôvody jej zániku, či bol povinný zrušený s likvidáciou alebo bez likvidácie. Ak by bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, do úvahy prichádza zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Súdny exekútor vykonáva kompetencie štátu zverené mu zákonom vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť bez toho, aby štát na jeho činnosť musel vynakladať akékoľvek financie z verejných zdrojov. Ak by súdnemu exekútorovi nebola priznaná odmena za výkon exekučnej činnosti, bol by to zásah do ekonomickej nezávislosti exekútora. Pritom exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať, že dôjde k zániku povinného a následne by mohol súd rozhodnúť o nepriznaní trov exekúcie. Naproti tomu oprávnený dá návrh na vykonanie exekúcie, je uzrozumený so skutočnosťou, že ide o nútený výkon rozhodnutia, resp. pohľadávky v jeho prospech. Javí sa preto ako logické, aby exekučné konanie prebiehalo na riziko toho, v prospech a z iniciatívy koho bolo začaté. Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie v celkovej výške 44,87 € vrátane DPH.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z Obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napríklad zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z Obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie.
Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 19452/T má preukázané, že povinný bol dňa 29.11.2012 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Spoločnosť bola zrušená od 13.11.2012.
Z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 7CbR/13/2011 - 19 zo dňa 24.9.2012 súd zistil, že obchodná spoločnosť Športmarketing, s.r.o., IČO: 36 722 391 bola zrušená bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z dôvodu, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.
Zániku povinného a strate jeho právnej spôsobilosti predchádzalo zistenie jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takom prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku (tento právny názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 3MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 alebo sp. zn. 5MCdo 15/2011 zo dňa 19.1.2012).
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, pričom výmazu predchádzalo rozhodnutie
súdu o zrušení obchodnej spoločnosti (povinného) bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (porovnaj § 200 ods. 5 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.
Keďže dôvodom zastavenia exekučného konania je nemajetnosť povinného, oprávnený je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku). Súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku).
Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať náhradu trov exekúcie vo výške 44,87 €, z toho odmena je vo výške 33,19 € v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, DPH v sume 7,48 € a hotové výdavky vo výške 4,20 €, pričom tieto pozostávajú len z poštovného.
Z webovej stránky www.financnasprava.sk <http://www.financnasprava.sk> súd zistil, že poverená súdna exekútorka je evidovaná v zozname subjektov registrovaných pre DPH.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pri rozhodovaní o náhrade trov súdnej exekútorky v časti hotových výdavkov, súd postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti vynaložených trov exekúcie, pričom zisťoval, či súdna exekútorka preukázala ich vynaloženie. Z pripojeného spisu súdnej exekútorky súd zistil, že sa v ňom nachádzajú celkom tri poštové zásielky, ktoré sa vrátili nedoručené z dôvodu neznámeho adresáta. Na zaslanie týchto zásielok bolo vynaložené poštovné v celkovej výške 4,20 € (1,60 € za zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, 1,30 € za zaslanie žiadosti o súčinnosť konateľke povinného, 1,30 € za zaslanie exekučného príkazu povinnému). Vzhľadom k tomu, že trovy súdnej exekútorky boli vyčíslené v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie v celkovej výške 44,87 € (odmena 33,19 € v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., hotové výdavky vo výške 4,20 € uplatnené v
súlade s § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., 20 % DPH v sume 7,48 € v zmysle § 196, posledná veta Exekučného poriadku) a k ich náhrade zaviazal oprávneného v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p. ) Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).