Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-17-2014.pdf
PDF · 92.76 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, P. O. Box 41, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., W.. D. U. Q. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mestom Vrútky, v konaní o zaplatenie 1.420,55 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 145,25 € a úrok z omeškania 4,025%
ročne z tejto sumy od 04.07.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 11.10.2013, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť dlh, ktorý mu vznikol zo zmluvy o revolvingovom úvere tým, že si riadne a včas neplnil záväzky z tejto zmluvy. Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 1.420,55 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne, a úrok z omeškania vo výške 4,025% ročne z jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti tak, ako to podrobne špecifikoval v návrhu. Navrhovateľ si uplatňoval aj právo na náhradu trov konania.
Pobyt odporcu sa zistiť nepodarilo, a preto mu súd ustanovil opatrovníka, a to Mesto Vrútky ( § 29 ods. 1 O.s.p. ).
Súd vo veci vykonal dokazovanie v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov, a podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v ich neprítomnosti.
Právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Zástupca odporcu svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise.
Účastníci dňa 17.08.2010 uzatvorili zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.020,- € a odporca sa zaviazal, že tento úver zaplatí v 42 mesačných splátkach vo výše 54,65 €, splatných vždy 28-dňa v mesiaci. Odporca sa zaviazal, že na dlh z úveru zaplatí celkovú čiastku 2.295,30 € a úver vráti spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 76,20 % ročne. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi peňažný úver vo výške 1.020,- € a odporca splátky úveru prestal platiť, a dostal sa do omeškania s viac ako troma mesačnými splátkami. Celkovo odporca na dlh z úveru zaplatil 874,75 €. Vzhľadom na omeškanie s platením splátok navrhovateľ oprávnene uplatnil, podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, predčasnú splatnosť celého úveru, a to podaním zo dňa 12.06.2011, čím sa celý dlh z úveru stal splatným dňa 03.07.2011. Podaním zo dňa 28.08.2011 navrhovateľ opätovne žiadal odporcu, aby dlh z úverovej zmluvy, ktorý sa na základe oznámenia o zosplatnení zo dňa 12.06.2011 stal splatným dňa 03.07.2011, zaplatil vo výške 1.420,55 € zaplatil v náhradnej lehote.
Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o úver s vyššou mierou rizikovosti, je možné súhlasiť s tým, aby úrok za poskytnutie úveru ( odplata ) prevyšoval obvyklý úrok, za ktorý banky poskytujú úvery. Z tohto hľadiska by mohol byť akceptovateľný aj úrok, ktorý dvojnásobne prevyšuje obvyklý úrok poskytnutý bankami. V danom prípade však bola táto hranica prevýšená extrémne ( vyše 7-krát ), a preto súd dohodu účastníkov o výške úroku za poskytnutie úveru pre rozpor so zákonom ( § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ) a pre nesúlad s dobrými mravmi ( § 3 Občianskeho zákonníka ) vyhlásil za neplatnú.
Navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a odvolával sa na článok 14.1 Všeobecných obchodných podmienok priložených k zmluve, a to vo výške 0,065% denne, čo po prepočítaní znamená zmluvnú pokutu vo výške 23,72% ročne. Nárok na túto zmluvnú pokutu uplatnil navrhovateľ z jednotlivých splátok dohodnutých vo výške 54,65€, a to vždy od nasledujúceho dňa po ich splatnosti. Súbežne si navrhovateľ uplatnil aj ďalšiu sankciu za omeškanie s platením splátok úveru, a to zákonný úrok z omeškania vo výške 4,025% ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a z časti nesplatených úrokov. Navrhovateľ si neuplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania v plnej výške, pretože akceptoval ustanovenie § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády. Zákonný úrok z omeškania v čase uzatvorenia zmluvy predstavoval 9% ročne. Podľa zmluvných podmienok priložených k zmluve o spotrebiteľskom úvere predstavovala zmluvná pokuta 23,72% ročne (0,065% denne ), čo s pripočítaním zákonného úroku 9% ročne, predstavuje 32,75% ročne. Právo na zaplatenie sankcie v tejto výške navrhovateľovi nevzniklo, pretože bolo v rozpore so zákonom. Navrhovateľ na túto skutočnosť zrejme prihliadol, keď si návrhom na začatie konania uplatnil len nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 23,72% ročne a len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 4,025% ročne tak, aby súčet týchto dvoch sankcií nebol vyšší ako zákonom povolený limit podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Jedná a o špekulatívne, neslušné a nemorálne jednanie navrhovateľa, pretože vo všetkých prípadoch, ktoré sa nedostanú na súd, požaduje od spotrebiteľa protizákonné sankcie za omeškania so splácaním úveru a v prípade, že vo veci bude rozhodovať súd, jednoducho výšku týchto sankcií prispôsobí maximálne povolenej čiastke.
Z týchto dôvodov súd vyhlasuje, že ustanovenie všeobecných zmluvných podmienok o zmluvnej pokute, ktoré nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, a ktoré je uvedené v odseku 14.1 Všeobecných obchodných podmienok, je neplatné. Zmluvnú pokutu nemožno dojednať formou zmluvných podmienok, ktoré sú uvedené ako príloha k úverovej zmluve, a spotrebiteľ s nimi nebol riadne oboznámený a osobitne ich nepodpísal na znak súhlasu s nimi. Navyše dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Z tohto dôvodu je dohoda o zmluvnej pokute neplatná aj pre nedodržanie zákonnej písomnej formy ( § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa § 4 ods. 6 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne.
Podľa § 4 ods. 8 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaných služieb, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe. Využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd navrhovateľovi priznať nemohol aj vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Bolo preukázané, že navrhovateľ žiadal na základe podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach ( pripojených k zmluve o spotrebiteľskom úvere ) sankcie za omeškanie s nesplnením peňažného záväzku neprimerane vysokú sumu, t.j. 32,72% ročne.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškania s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie ako ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je § 3a Nariadenie vlády číslo 87/1995 Z.z..
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý platil v čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa štatistických údajov zverejnených na stránke K. O. W., boli priemerné úrokové miery úrokov poskytovaných v Eurách, pre domácnosti definované ako spotrebiteľské úvery, v štvrtom štvrťroku 2010 vo výške 10,23% ročne. Úrokové miery vykazované domácimi úverovými inštitúciami sú vypočítané podľa harmonizovanej metodiky, ktorá je v súlade s Nariadením Európskej centrálnej banky.
Súd sa neriadil štatistikou priemerných úrokových sadzieb na trhu poskytovaných nebankovými inštitúciami, pretože je všeobecne známe, že tieto spoločnosti sa len v ojedinelých prípadoch riadia zákonmi na ochranu spotrebiteľa a morálkou, a úvery poskytujú za neprimerane vysoké úroky.
V danom prípade dohodnutý úrok za poskytnutie revolvingovom úveru 76,20% prekračuje obvyklý úrok poskytovaný bankami sedemnásobne.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý platil v čase uzatvárania spornej úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere má okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj všetky údaje potrebné na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov tak, aby si mohol spotrebiteľ ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítať v súlade s ustanovením § 19 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva musí obsahovať tie údaje, ktoré sú uvedené v prílohe číslo 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Samotné uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov bez týchto údajov nemá pre spotrebiteľa praktický význam, pretože si nemôže overiť správnosť výpočtu.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva neobsahuje túto predpísanú náležitosť ( § 9 ods. 2 písm. j/ ), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z tohto dôvodu súd nemohol navrhovateľovi priznať nárok na zaplatenie úrokov za poskytnutie úveru, ani iné poplatky a sankcie dohodnuté v zmluve.
Dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru je pre rozpor so zákonom a pre nesúlad s dobrými mravmi neplatná, a podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý sporný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov súd priznal navrhovateľovi len nesplatenú ( nevrátenú ) časť istiny úveru, a to vo výške 145,25 € ( úver poskytnutý vo výške 1.020,- € mínus zaplatená časť úveru 874,75 € ).
Súd priznal navrhovateľovi časť uplatneného úroku z omeškania vo výške 4,025% ročne z dlžnej sumy istiny 145,25 € od 04.07.2011 až do zaplatenia a akceptoval vyhlásenie jednostrannej splatnosti celého úveru, ktorú uplatnil navrhovateľ podľa § 565 Občianskeho zákonníka ku dňu 03.07.2011, a od nasledujúceho dňa mu priznal právo na zákonný úrok z prisúdenej istiny úveru. Nárok na zákonný úrok z omeškania súd priznal navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z..
Čo sa týka uplatnených úrokov za poskytnutie úveru ( odplata za úver ), zmluvnej pokuty a iných poplatkov súvisiacich s poskytnutím úveru, súd nárok navrhovateľa zamietol.
Navrhovateľ bol v rozhodujúcej časti sporu neúspešný, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal ( § 142 ods. 1 O.s.p. ).
Odporca, ktorý bol v rozhodujúcej časti predmetu sporu úspešný, si právo na náhradu trov konania neuplatnil ( § 151 O.s.p. ), a preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.