Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/325/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľky: MAC TV, s.r.o., IČO: 00 618 322, so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, zastúpenej: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36 731 544, so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti odporkyni: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., IČO: 31 347 291, so sídlom Panónska cesta 9, 852 32 Bratislava, zastúpenej: JUDr. Rudolf Adamčík, advokát, so sídlom AK Liptovská 2/A, , 820 05, o uverejnenie odpovede, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka elektronickým podaním doručeným súdu dňa 05.09.2013, podala žalobu označenú ako „Žaloba o uverejnenie odpovede“ podľa ) o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), bez uvedenia petitu návrhu, resp. v poslednom bode 7.1 žalobného návrhu uviedla: „Na základe vyššie uvedených skutočností, skutkového stavu a príslušných právnych predpisov má navrhovateľka za to, že odporkyňa v Denníku uverejnila nepravdivé, nepresné a pravdu skresľujúce tvrdenia o moderátorke spravodajstva televíznej programovej služby „JOJ“, pani Z. Y. a jej vzťahu s ďalšou moderátorkou spravodajstva televíznej programovej služby „JOJ“, pani W. H., ktoré sa dotýkali dobrej povesti navrhovateľky. Navrhovateľka má za to, že na základe uverejnenia predmetných informácií jej vzniklo právo žiadať odporkyňu o uverejnenie odpovede“;.

Svoj návrh odôvodnila tým, že odporkyňa v Denníku Plus JEDEN DEŇ, zo dňa 02.08.2013 na stranách 1, 14 a 15 v článku s titulom „Y. VS. H. Nenávisť pokračuje ?!“ a titulom: „Prečo ju nevie vystáť?“, uverejnila o moderátorke spravodajstva televíznej programovej služby „JOJ“, pani Z. Y. a jej vzťahu s ďalšou moderátorkou spravodajstva televíznej programovej služby „JOJ“, pani W. H. nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.08.2013 doručila odporkyni „Žiadosť o uverejnenie odpovede“. Dňom 06.08.2013 začala pre odporkyňu plynúť zákonná 3 dňová lehota na uverejnenie odpovede v zmysle doručenej žiadosti, ktorá uplynula 09.08.2013. Odporkyňa v zákonnej lehote a ani ku dňu podania žaloby, t.j. 05.09.2013 neuverejnila odpoveď navrhovateľky na základe riadne doručenej žiadosti.

Odporkyňa v zastúpení právnym zástupcom vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.02.2014 žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť (č.l. 38-39). Odporkyňa poukázala na ustanovenie ) , zákonnú povinnosť podať návrh na uloženie povinnosti uverejniť odpoveď súdu do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie odpovede, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia odpovede zaniká.

Odporkyňa má za to, že žalobou o uverejnenie odpovede sa možno domáhať výlučne uverejnenia odpovede, o ktorú navrhovateľka vydavateľa pred podaním žalobného návrhu požiadala. Žalobný návrh navrhovateľky zo dňa 06.09.2013 nie je návrhom na uplatnenie nároku na uloženie povinnosti uverejniť odpoveď, ktorej sa navrhovateľka mala domáhať u odporkyne žiadosťou o uverejnenie odpovede zo dňa 06.09.2013. Žalobným návrhom si navrhovateľka neuplatnila právo na uloženie povinnosti uverejniť odpoveď v zákonom stanovenej 30 dňovej prekluzívnej lehote a preto jej právo v zmysle ) podľa názoru odporkyne zaniklo.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila aj s poukazom na ustanovenie ) a ) , ktoré vymedzujú formálne ako aj obsahové náležitosti požadovaného znenia odpovede. Z obsahového ako aj formálneho vymedzenia práva na odpoveď vyplýva, že ju možno požadovať výlučne vo vzťahu ku skutkovému tvrdeniu, avšak navrhovateľka vo svojej žiadosti požadovala uverejnenie odpovede aj vo vzťahu k hodnotiacim úsudkom, čo je však vzhľadom na ust. ) a ) v ich rozpore. Podľa 4. vety ust. ) sa samotné znenie odpovede musí obmedziť iba na skutkové tvrdenie, avšak navrhovateľka v žiadosti o uverejnenie odpovede uviedla hodnotiace úsudky. Odporkyňa poukázal na to, že konštrukcia požadovaného znenia odpovede teda nezodpovedá zákonným požiadavkám . Na pojednávaní dňa 17.10.2014 právny zástupca odporkyne uviedol, že žaloba podaná navrhovateľkou, keďže v nej absentuje petit je nulitným právnym úkonom, ktorý nemôže mať za následok podľa odporkyne ani začatie konania, pretože nie je zrejmé akého znenia odpovede sa navrhovateľka domáha, kedy a v akom médiu má byť odpoveď zverejnená a absenciu takto vymedzeného práva nemôže súd nahrádzať svojou úvahou o tom, že asi je uplatňované znenie odpovede, ktoré bolo uvedené v žiadosti o odpoveď a tento nedostatok nemožno ani dodatočne odstrániť vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty. Podľa odporkyne toto konanie by mal súd zastaviť uznesením pretože žaloba je nulitným právnym úkonom. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie, právny zástupca odporkyne poznamenal, že navrhovateľka nemá žiadny pracovnoprávny ani riadiaci vzťah s pani Z. Y. ani pani W. H., pretože tieto sú zamestnané v spoločnosti Slovenská produkčná, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorá je výrobcom celej programovej služby, všetkých televíznych programov, s výnimkou externe pre ňu dodávaných programov iných výrobcov. Navrhovateľka nie je výrobcom televíznych programov, je len vysielateľom v súlade licenciou na digitálne vysielanie televíznej programovej služby udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu (č.l. 72-77 výpis z obchodného registra, jediný spoločník navrhovateľky je spoločnosť Slovenská produkčná, a.s.). Zo žaloby ani nie je zrejmé v čom by mohol napadnutý článok poškodiť dobrú povesť navrhovateľky. Výroky použité v článku odporkyňa považuje za hodnotiace úsudky (synonymické vyjadrenia, resp. ironizujúce výroky), ktorých pravdivosť nie je možné dokazovať, možno dokazovať len vecný základ hodnotiacich úsudkov. Ak mala žalujúca strana za to, že sú neprimerané a bez vecného základu, mala na to iné právne prostriedky, avšak v žiadnom prípade nie právo na odpoveď.

Podľa ), ) o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov - (2) Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd. (3) Návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.

Podľa ) prvá veta a ) - (1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa - K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Na plynutie 30 dňovej lehoty ( ) a pre jej skončenie sa použije ustanovenie ) a ) . To znamená, že 30 dňová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty stanovenej na uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia, a to bez ohľadu na to, či v lehote stanovenej na uverejnenie vydavateľ opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie neuverejnil vôbec, alebo ich síce uverejnil, avšak spôsobom nerešpektujúcim niektorú z podmienok stanovených týmto zákonom. Koniec 30 dňovej lehoty je určený uplynutím jej posledného dňa, a to skončením určeného pracovného času. Uvedená lehota je lehotou hmotnoprávnou, a preto sa na jej zachovanie vyžaduje, aby návrh na začatie konania došiel súdu najneskôr posledný deň lehoty; pre zachovanie lehoty teda nestačí, ak sa návrh na začatie konania odovzdá posledný deň na pošte. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Táto lehota je lehotou prekluzívnou, to znamená, že po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede a dodatočného oznámenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zanikne. Na uplynutie lehoty je súd povinný prihliadnuť ex offo, teda jej zmeškanie musí vziať do úvahy aj vtedy, ak vydavateľ ako žalovaný jej zmeškanie nenamieta. Táto lehota nemôže byť predĺžená.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní tvrdila, že žalobný návrh zasielaný súdu elektronickou poštou, chybou na strane súdu/elektronickej podateľne, neprešiel v celom rozsahu ako bol zasielaný navrhovateľkou, prešiel neúplný bez petitu. Na pojednávaní dňa 14.03.2014 predložil právny zástupca súdu k nahliadnutiu svoj pracovný exemplár žaloby, nepodpísaný, z ktorého súd zistil, že pokračuje stranou 6-7, na ktorej strane je aj petit žalobného návrhu, ktorý je ale v závere označený dátumom 30.08.2013 a podpísaný pani Z. (konanie ). Sám právny zástupca na pojednávaní dňa 14.03.2014 nemal k dispozícii žalobný návrh v predmetnej veci, o ktorom tvrdil, že chybou prenosu bol súdu doručený neúplný. Rovnakú skutočnosť tvrdil právny zástupca aj v konaní pred tunajším súdom sp.zn. , v ktorom údajne až na základe výzvy súdu zistil, že žaloba rovnakým spôsobom ako v predmetnom konaní bola doručená súdu s chýbajúcou časťou, na ktorej sa mal nachádzať petit návrhu. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 17.03.2014 doplnila žalobný návrh (č.l. 45-49), ktorý ako tvrdila mal byť pôvodným návrhom, ktorý neprešiel elektronickou poštou v celom rozsahu zavinením súdu (elektronickej podateľne).

Prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR - elektronickej podateľne bolo preukázané (č.l. 65-68), že podpísaný dokument/elektronické podanie č. 130905200908145 nebolo cestou od navrhovateľa pozmenené.

Na pojednávaní navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu trvala na podanom návrhu s tým, že z obsahu podania doručeného súdu 05.09.2013 bolo zjavné čoho sa navrhovateľka domáha a teda návrh bol podaný riadne a včas. Súd podľa navrhovateľky musí prihliadať na obsah žalobného návrhu a z návrhu podaného súdu, ktorý spĺňal všetky predpoklady, bolo zjavné, čoho sa navrhovateľka domáha už aj s poukazom na ustanovenia , z ktorého je zjavné, že žalobou na súde sa možno domáhať len znenia odpovede, ktorá bola riadne doručená odporkyni v žiadosti o uverejnenie odpovede. Podľa navrhovateľky k preklúzii práva nedošlo. Petit návrhu nie je povinnou náležitosťou návrhu a nemožno postupovať úzko formálnym výkladom v prípade, že žaloba neobsahuje petit návrhu.

V časti odporkyňou namietanej aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky v spore, právny zástupca uviedol, že v článku sa viackrát opakuje údaj, napr. „jojkárka, jojkárska moderátorka spravodajstva“ a toto označenie dostatočne identifikuje navrhovateľku.

Podľa ), ) - (1) Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. (3) Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Všeobecne podanie v zmysle možno urobiť akoukoľvek formou, pričom v ods. 2) sú tieto formy konkretizované. Realizácia podania je v zákone diferencovaná aj podľa toho, v akej forme bol úkon urobený a s touto formou spája aj ďalší (rozdielny) procesný postup. Podanie uskutočnené akoukoľvek formou uvedenou v zákone, má účinky platného podania návrhu, sú teda zachované procesné aj hmotnoprávne dôsledky takéhoto podania. Za podanie návrhu vo veci samej treba považovať všetky podania, ktoré sa týkajú výroku rozhodnutia, teda dotýkajú sa dispozičných oprávnení s predmetom konania (napr. podanie žaloby). Podanie žaloby podané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom má účinky písomného podania žaloby vo veci samej bez ohľadu na úplnosť podania a súd je povinný považovať takéto podanie za účinné ( o elektronickom podpise, vyhl. č. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku, vyhl. MS SR č. o spravovacom a kancelárskom poriadku v znení účinnom od 01.06.2013). Písomnosť opatrená zaručeným elektronickým podpisom má účinky podania originálu listiny (prvopisu).

Navrhovateľka podala žalobu, podanie vo veci samej elektronicky s elektronickým podpisom, ktoré spĺňalo procesné účinky v zmysle a tento úkon navrhovateľky nemožno preto považovať za nulitný právny úkon.

o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanoveniach zveruje súdom, aby rozhodovaním o povinnosti uverejniť odpoveď, opravu nepravdivých údajov, spolupôsobili pri plnení úloh periodickej tlače, ktoré sú vymedzené v a nasl. citovaného zákona. Subjekt a objekt ochrany sú vymedzené v ustanovení , podľa ktorého chráni inštitút odpovede na nepravdivé údaje česť občana, dobré meno organizácie. Tým sa potom určuje aj aktívna legitimácia na podanie návrhu. Spoločným menovateľom týchto žalobných návrhov je uverejnenie nepravdivého skutkového údaju, ktoré uvádza údajne závadné konanie občanov

- dokazovanie údajného závadného konania v záujme preverenia pravdivosti zverejnených skutkových údajov. Subjektom zásahu je periodická tlač, t.j. podľa § 5 je pasívne legitimovaným v spore vydavateľ periodickej tlače. Právny predpoklad odpovede v zmysle § 8 zákona, nie sú všetky informácie uverejnené v periodickej tlači, ale iba tie ktoré majú povahu skutkového tvrdenia. To znamená, že sa za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok odpovedá na skutkové tvrdenia, nie však ich hodnotenie a stanoviská k nim (zhodnocujúce, kritické pohľady a závery). Podľa ) - 1) Ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra. (pasívna legitimácia v spore) Z ustanovení a ), ) jasne vyplýva, že návrh na súd sa musí týkať tej odpovede, ktorú na základe pôvodnej žiadosti vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnili. ( prvá veta)

Podľa ), ), ), ), ) - (1) Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu právo na opravu. (3) Žiadosť o uverejnenie odpovede sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje skutkové tvrdenie podľa odseku 1, inak právo na odpoveď zaniká. (4) Žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1, popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Súčasťou žiadosti

o uverejnenie odpovede musí byť písomné znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa odseku 1 poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie podľa odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok. (6) Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť tak, ako bola napísaná žiadateľom o uverejnenie odpovede, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené skutkové tvrdenie a s označením "odpoveď", ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko alebo názov žiadateľa o uverejnenie odpovede; označenie "odpoveď" s menom a priezviskom alebo názvom žiadateľa o uverejnenie odpovede musí byť uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho skutkové tvrdenie. K uverejnenej odpovedi nemožno uverejniť žiadny súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva. (7) Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť odpoveď, ak a) žiadosť o uverejnenie odpovede nemá náležitosti podľa odseku 4, b) odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení žiadateľa o uverejnenie odpovede, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil jeho pôvodný obsah, c) uverejnili odpoveď na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 4 a dodržali pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie odpovede, d) by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi, e) by uverejnenie odpovede bolo v rozpore s právami a právom chránenými záujmami tretej osoby.

Žiadosť na uverejnenie odpovede bola odporkyni doručená dňa 06.08.2013. Trojdňová lehota odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede podľa ) vydavateľovi uplynula dňa 09.08.2013 (piatok). Dňom 09.09.2013 (08.09.2013 nedeľa) uplynula navrhovateľke prekluzívna lehota na podanie návrhu o uverejnenie odpovede. Žalobný návrh podaný navrhovateľkou dňa 05.09.2013 nespĺňal hmotnoprávne náležitosti návrhu na začatie konania o uverejnenie odpovede ( v spojení s a ) bol neúplný, neobsahoval petit návrhu, t.j. znenie odpovede, na uverejnenie ktorej mal súd odporcu zaviazať. Tým, že navrhovateľka v stanovenej lehote nepodala na súd návrh spĺňajúci v predmetnom konaní náležitosti návrhu na začatie konania o uverejnenie odpovede podľa , s poukazom na prekluzívnu lehotu ako hmotnoprávnu lehotu, ktorej trvanie sa nezastavuje ani neprerušuje súd žalobný návrh z dôvodu preklúzie práva v celom rozsahu zamietol.

Pri preklúzii právo zaniká v dôsledku jeho neuplatnenia v stanovenej (prekluzívnej) lehote ( ) a súd k nej prihliada z úradnej povinnosti (ex offo).

Na záver súd poukazuje na to, že navrhovateľka sa podaným návrhom, ktorým je súd viazaný, domáhala ochrany svojej cti, dobrého mena, nie podľa všeobecného predpisu ( a nasl. ), ale podľa osobitného predpisu, ktorým je . Tento zákon v ustanovení stanovuje presné náležitosti, ktoré musí žiadosť o uverejnenie odpovede obsahovať. Súd na pojednávaní vykonal aj dokazovanie kópiou článku denníka PLUS jeden deň z 02.08.2013 (č.l. 11-14), Zoznamom periodickej tlače EV 2261/08 (č.l. 15-16), Žiadosťou o uverejnenie odpovede zo dňa 05.08.2013, doručenej odporkyni 06.08.2013 (č.l. 17-19) a toto hodnotil len vo vzťahu k ustanoveniam podľa obsahu návrhu.

Súd dospel k záveru, že žalobnému návrhu o uverejnenie odpovede by nebolo možné vyhovieť ani v prípade včasného úplného podania žalobného návrhu súdu z dôvodu, že ani žiadosť navrhovateľky o uverejnenie odpovede, zo dňa 05.08.2013, náležitosti stanovené v neobsahovala. Navrhovateľku z obsahu napadnutého článku nemožno ako osobu presne určiť ( ) a tým nie je daná aktívna legitimácia navrhovateľky v spore.

Žiadosť o uverejnenie odpovede neobsahovala označenie skutkového tvrdenia spôsobilého zásahu do názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, to čo označuje navrhovateľka v žiadosti o uverejnenie odpovede ako skutkové tvrdenia, jednak nie sú skutkovými tvrdeniami zasahujúcimi do názvu alebo dobrej povesti navrhovateľky a jednak sa netýkajú navrhovateľky. Navyše zo žiadosti o uverejnenie odpovede doručenej odporkyni 06.08.2013 (č.l. 17-19), zo znenia odpovede súd zistil, že znenie odpovede nespĺňalo ani náležitosti stanovené v ustanovení posledná veta , t.j. Navrhovateľka sa neobmedzila len na skutkové tvrdenie, ktorým by sa skutkové tvrdenie podľa ) poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí a znenie odpovede bolo rozsahom

neprimerané textu, ktorého obsahom bolo skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok. Navrhovateľkou požadované znenie odpovede nespĺňalo formálne náležitosti stanovené v , preto odporkyňa/vydavateľ nebola povinná odpoveď uverejniť a takúto povinnosť by jej nemohol potom uložiť ani súd. Ustanovenie liberuje vydavateľa od povinnosti uverejniť navrhované znenie odpovede a to za predpokladu, že nespĺňa náležitosti uvedené v .

O trovách konania súd rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo podľa v spojení s , nakoľko odporca mal v konaní plný úspech a mal právo na náhradu trov konania. Odporca bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia ( ods 1 ). V zmysle Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko odporcovi vznikli len trovy právneho zastúpenia, ktoré v stanovenej lehote nevyčíslil, súd mu podľa náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. )