Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/257/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. Q., C.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky K. Q., C.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej C. I.U. P. Č.. X A. I., toho času na neznámom mieste v Anglicku, zastúpenej opatrovníkom pre konanie Y. U., pracovníčkou Okresného súdu Košice II a otca C. a o maloletého O. D.Š., C.. X.X.XXXX, dieťa rodičov matky K. Q., C.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej C. I. P. Č.. X A. I., toho času na neznámom mieste v Anglicku, zastúpenej opatrovníkom pre konanie Y. U., pracovníčkou Okresného súdu Košice II a Y. D., C.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho C. N. P. Č.. X A. I., toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom pre konanie W.. Š. W.O., zamestnancom Okresného súdu Košice I, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletým deťom takto

rozhodol:

Nariaďuje ústavnú starostlivosť maloletých detí A. Q., C.. XX.XX.XXXX, X. O. D., C.. X.X.XXXX, za účelom ktorej ich umiestňuje do Detského domova Košická Nová Ves.

Zaväzuje matku a otca maloletého O. D., C.. X.X.XXXX prispievať na výživu maloletého O. od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je každý z rodičov povinní platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova Košická Nová Ves, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 8.3.2006.

Zaväzuje matku maloletej A. Q., C.. XX.XX.XXXX, prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova Košická Nová Ves.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Na tunajšom súde je pod sp. zn. vedené konanie o zverenie maloletých detí A. Q. X. O. D. do náhradnej osobnej starostlivosti ich starej matky U. Q., C.. XX.X.XXXX, v ktorom konaní kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení sa k návrhu starej matky navrhoval maloletým deťom nariadiť ústavnú starostlivosť, keďže stará matka, ako bolo zistené šetreniami kolízneho opatrovníka, starostlivosť o maloleté deti nedokáže riadne zabezpečovať.

Vzhľadom na podanie správy kolízneho opatrovníka súd uznesením sp. zn. zo dňa 27.8.2014 začal konanie bez návrhu a to konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletých detí, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. .

Rodičia maloletých detí sa na adresách ich trvalých bydlísk dlhodobo nezdržiavajú, ich terajšie miesta pobytu sa súdu ani za využitia všetkých dostupných možností nepodarilo zistiť, preto rodičom boli ustanovení v súlade s ust. opatrovníci, ktorí sa na pojednávanie, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, neprítomnosť neospravedlnili, preto súd pojednával a rozhodol bez ich účasti.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Matka maloletých detí začiatkom roka 2011 odišla do zahraničia a obe maloleté deti nechala po vzájomnej dohode v starostlivosti starej matky detí zo strany matky. Matka detí sa zdržiava na neznámom mieste, rovnako ako otec maloletého O., u maloletej A. otcovstvo doposiaľ určené nebolo.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 8.3.2006 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletý O. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 1.000 Sk mesačne, pričom súd takto rozhodol na základe zistení, že matka dieťaťa bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, jej príjmom bol rodičovský príspevok 4.230 Sk, boli jej vyplácané rodinné prídavky na dve deti, okrem O. matka mala vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej A.U., C.. XX.XX.XXXX, žila v spoločnej domácnosti s rodičmi v 3-izbovom byte, ktorým rodičom na náklady na bývanie prispievala mesačne čiastkou 2.000 Sk, otec maloletého O. býval u svojej matky ktorej na bývanie prispieval sumou 400 Sk mesačne, vykonával príležitostnú brigádnickú činnosť, bol slobodným, okrem maloletého O. inú vyživovaciu povinnosť nemal, maloletý mal potreby primerané veku dieťaťa.

Zo súbežne prebiehajúceho konania vedeného pod sp. zn. vo veci návrhu starej matky detí ktorým sa domáhala zverenia oboch maloletých detí A. Q. X. O. D. do svojej náhradnej osobnej starostlivosti súd zistil, že od augusta 2011 matka detí žije mimo územia SR, pravdepodobne niekde v Anglicku, toho času na neznámom mieste, od svojho odchodu do zahraničia deti ponechala v starostlivosti svojej matky, starej matky detí, U. Q., C.. XX.X.XXXX, do Anglicka odcestovala s maloletým X. Q., pre deti sa na Slovensko doposiaľ nevrátila, mala by žiť v zahraničí s novým druhom, z ktorého vzťahu jej mali pribudnúť údajne ďalšie dve vyživovacie povinnosti, maloleté deti žijú v domácnosti u svojej starej matky, ako je uvedené vyššie, v 4-izbovom byte, kde so starou matkou obývajú jednu izbu zariadenú starším nábytkom, po hygienickej stránke primerane udržiavajú, nájomcom bytu je matka detí, v domácnosti žijú aj ďalší príbuzní a to dcéra starej matky F. s druhom a ich troma maloletými deťmi. Pri prešetrovaní pomerov v domácnosti kolíznym opatrovníkom stará matka podávala neúplné informácie o rodinných pomeroch, svoje výpovede účelovo menila, na tie isté opakované otázky dávala vždy iné odpovede, snažila sa zavádzať a zakryť rodinnú situáciu. Stará matka je poberateľkou vdovského dôchodku zo Sociálnej poisťovne, deti sú zdravé, stará matka udávala s deťmi bežné výdavky.

Uzneseniami vyšetrovateľa OR PZ Košice, Odbor kriminálnej polície č.k. L.-XXXX/X-L.-I.-XXXX zo dňa 29.11.2011 a 10.1.2012 bolo vznesené matke maloletých detí pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa z dôvodu, že ako zákonná zástupkyňa maloletej A. hrubo zanedbala rodičovské povinnosti, umožnila maloletej viesť záhaľčivý spôsob života, dňa 27.2.2012 bolo trestné konanie voči nej prerušené, keďže nebolo možné pre neprítomnosť obvinenej matky vec náležite objasniť.

Úrad práce má v evidencii aj spisovú dokumentáciu maloletých detí starej matky U. Q., z ktorej vyplýva, že problémy s riadnym plnením povinnej školskej dochádzky sa v minulosti vyskytli aj u detí starej matky maloletých a to B., U., M. X. C., u ktorých v čase plnenia povinnej školskej dochádzky bolo registrované záškoláctvo, z čoho vyplýva, že prístup starej matky k riadnemu plneniu rodičovských povinností bol nezodpovedný a zanedbávajúci už v čase, keď zabezpečovala osobnú starostlivosť o vlastné deti, tento zanedbávajúci prístup vo výchove stará matka aplikuje aj voči vnúčatám O. X. A., maloletá A. si neplní povinnú školskú dochádzku, nenavštevuje žiadnu školu a maloletý O. vynecháva vyučovanie bez ospravedlnenia, v škole má negativistické prejavy, prejavuje sa agresívne voči spolužiakom, aj voči zvieratám, má konfliktné správanie, tieto výchovné problémy stará matka neriešila ani prostredníctvom školy, ani prostredníctvom úradu práce a nevyhľadala ani odporúčanú odbornú pomoc.

Maloletý O. pochádza z partnerského zväzku matky a otca, ktorého pobyt toho času je taktiež neznámy, navštevuje Súkromnú základnú školu C. P. V. Č.. X A. I. a v školskom roku 2013/2014 bol žiakom 3. ročníka, školou bolo signalizované úradu práce vymeškávanie vyučovania bez ospravedlnenia, výskyt problémov v správaní sa počas vyučovania aj v kolektíve spolužiakov kde často vyvoláva konflikty, škola poukázala na to, že stará matka so školou nespolupracuje, učiteľ školy telefonicky oznámil Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava podozrenie z týrania zvierat samotným O.. Pri sociálnom zisťovaní v rodine stará matka neuviedla výchovné problémy s maloletým, poprela tvrdenia o týraní zvierat, dôvodiac tým, že ona o ničom nevie a odmietla sa k danej veci ďalej vyjadriť, zdôvodnila, že so školou nespolupracuje, nezúčastňuje sa rodičovských združení a nemá prehľad o prospechu dieťaťa a správaní sa O. kvôli zdravotným problémom.

Maloletá A. navštevovala pôvodne taktiež Súkromnú základnú školu C. V. P. Č.. X A. I., zo správy školy vyplýva, že zo školy bola vylúčená dňa 14.4.2011, kedy ju matka vzala so sebou do zahraničia, kde strávili niekoľko mesiacov, po návrate A. späť na Slovensko bola ponechaná v starostlivosti starej matky, následne však už nenastúpila späť na základnú školu a teda od školského roku 2011/2012 si nikde neplní povinnú školskú dochádzku, stará matka to zdôvodňovala údajným odmietnutím prijať dieťa späť na vzdelávanie z dôvodu, že nástup do školy má zabezpečiť zákonný zástupca dieťaťa, pričom matka nedala starej matke právomoc deti zastupovať v písomnej forme, iba ústne.

Vzhľadom na vyššie uvedené kolízny opatrovník zhodnotil, že stará matka pristupuje nedôsledne a zanedbávajúco k zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloleté detí O. a A., maloletým deťom neposkytuje riadnu osobnú starostlivosť a jej zanedbávajúci prístup v minulosti aj k vlastným deťom nedáva ani v súčasnosti dostatočnú záruku, že stará matka poskytne maloletým vnúčatám riadnu starostlivosť a výchovu a zabezpečí do budúcnosti ich riadny psychický, fyzický a sociálny vývin, z uvedeného dôvodu kolízny opatrovník doporučoval nezverovať maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti matky a nariadiť maloletým deťom ústavnú starostlivosť, ako to vyplýva i z písomných správ kolízneho opatrovníka vypracovaných na základe opakovaných šetrení, rovnako i z výpovede kolízneho opatrovníka na pojednávaní v tejto veci, ako aj vo veci .

Zo spisu bolo súdom zistené, že 17.10.2014 súd rozhodol o zamietnutí návrhu starej matky na zverenie maloletých detí A. Q. X. O. D. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, ktorý rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 232,30 €.

Ako vyplýva z rodného listu, u maloletej A. otec je neznámy.

Lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistený žiaden zamestnávateľ rodičov na území SR.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že rodičia detí nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a úradom práce im nie sú poskytované žiadne dávky.

Podľa ust. § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Podľa ust. § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa ust. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa (t.j. toho času 27,13 € mesačne).

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nariadil ústavnú starostlivosť oboch maloletých detí, t.j. A. Q. Y. O. D., keďže vykonanými dôkazmi súd dospel k jednoznačnému záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti je v danom prípade nevyhnutným zásahom do pomerov maloletých detí, keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania opakovanými šetreniami v prostredí maloletých detí bolo jednoznačne zistené, že matka maloletých detí po dobu viac ako troch rokov nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktoré ponechala bez ďalšieho v starostlivosti ich starej matky, t.j. svojej matky. Stará matka detí síce podala návrh na zverenie týchto svojich vnúčat do náhradnej osobnej starostlivosti na tunajšom súde dňa 21.3.2014, ale ako vyplynulo z vykonaných šetrení kolízneho opatrovníka v domácom prostredí napriek tomu, že stará matka osobne mala dlhodobo obe maloleté deti vo svojej priamej starostlivosti, túto starostlivosť zabezpečovala len v najzákladnejších líniách a to pokiaľ ide o zabezpečovanie základných potrieb detí ako je stravovanie, bývanie, obliekanie a ostatnú starostlivosť o tieto maloleté deti výrazne zanedbávala, čo sa prejavuje v pretrvávajúcom záškoláctve maloletého O. i v jeho nevhodnom správaní sa, v jeho agresívnych prejavoch, ktorú situáciu stará matka napriek upozorneniam zo strany úradu práce, sociálnych vecí i školy sa nijako nepokúšala riešiť, nevyhľadala odbornú pomoc, nespolupracovala so školou, ktorú maloletý navštevuje, ani s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, čím maloletého vystavila vážnemu ohrozeniu; navyše pokiaľ ide o maloletú A. nezabezpečila to, aby dieťa navštevovalo povinnú školskú dochádzku, toto neriešila napriek jej tvrdeniam, že s matkou detí je v občasnom telefonickom kontakte, čím vlastne došlo k vážnemu zanedbávaniu výchovy a vzdelávania u tohto dieťaťa, vzhľadom na uvedené súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že stará matka detí nie je spôsobilou zabezpečovať primeranú riadnu starostlivosť o tieto maloleté deti, čo bolo i dôvodom zamietnutia návrhu starej matky na zverenie týchto jej vnúčat do náhradnej osobnej starostlivosti a keďže otec o maloletého O. dlhodobo neprejavuje žiaden záujem, otcovstvo u maloletej A. doposiaľ nebolo určené, matka o deti neprejavuje žiaden záujem spätne po dobu troch rokov a neboli zistené iné osoby z blízkeho prostredia detí, ktoré by dokázali zabezpečiť osobnú starostlivosť o ne, súd rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti u oboch týchto maloletých detí.

Vzhľadom na odporúčanie kolízneho opatrovníka súd za účelom nariadenia ústavnej starostlivosti umiestnil obe maloleté deti do Detského domova Košická Nová Ves.

Súd zároveň rozhodol o určení výživného zo strany rodičov maloletého O. a výživného zo strany matky u maloletej A. a to v minimálnej zákonom stanovenej výške, keďže pomery na stranách rodičov sa

súdu nepodarilo zistiť a ako vyplynulo zo šetrení kolízneho opatrovníka matka sa zdržiava v cudzine na neznámom mieste a okrem týchto dvoch detí má mať aj ďalšie vyživovacie povinnosti.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).