Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-110-2014.pdf
PDF · 88.76 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/110/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky E. S. rod. Z., nar. XX. A. XXXX, bytom F. č. XXX, okres M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 7.februára 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 7. februára 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. b), c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 27.januára 2014, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia navrhovateľku neuznal pri konštatovanej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s tým, že neboli úplne a správne zistené všetky jej zdravotné ťažkosti, ktoré sa podieľajú na znížení jej pracovnej schopnosti.
Na pojednávaní pred krajským súdom navrhovateľka zotrvala na podanom odvolaní. Konkretizovala prejavy svojho duševného ochorenia a predložila aktuálne psychiatrické nálezy od júla do septembra tohto roku.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na posudkové závery posudkových lekárov, ktoré boli zhodné vo vyjadrenej percentuálnej miere zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky s tým, že jej invalidita nevznikla, preto jej nevznikol ani nárok na invalidný dôchodok.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. b), c) a d) O.s.p., pretože vychádzalo zo skutkového stavu, ktorý bol v rozpore s obsahom spisov, bolo
založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a bolo tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok poistenca je podmienený predovšetkým jeho invaliditou, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 %. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pre ktoré je možné mieru poklesu pracovnej schopnosti zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (§ 71 ods. 4, 6,8 cit. zákona).
Z ust. § 195 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne má pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci (§196 ods. 1 cit. zákona).
Podľa § 209 ods. 1-4 cit. zákona musí byť rozhodnutie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V., pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažké formy porúch nálad (manické, depresívne, periodické) vyjadriť v rozpätí 35-45 %. Pre určenie konkrétneho percenta sa prihliada na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho uplatnenia.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 27.januára 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 27.januára 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z psychiatrického vyšetrenia z decembra 2013 a psychologického vyšetrenia z októbra 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil recidivujúcu depresívnu poruchu, terajšiu stredne ťažkú epizódu so zaradením pod kapitolu V., pol. 3, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že 50-ročná navrhovateľka je sledovaná psychiatrom pre duševné ochorenie, ktoré bolo špecifikované ako rekurentná depresívna porucha stredne ťažkého stupňa, najmä v minulosti s prítomným syndrómom závislosti na toxických látkach. Podľa klinického obrazu psychiatra je psychický stav navrhovateľky relatívne kompenzovaný, na primeranej liečbe a preto podstatným spôsobom neobmedzuje možnosti jej pracovného uplatnenia, čomu zodpovedá 35 % pokles jej pracovnej schopnosti. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko
v Banskej Bystrici. V posudku zo 6.mája 2014 vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného psychiatrického nálezu z 15.apríla 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky sú v popredí psychické problémy pod obrazom rekurentnej depresie v pravidelnej ambulantnej liečbe od roku 2012. Anamnesticky bolo zistené, že v pozadí uvedených ťažkostí je chronický abúzus alkoholu, ktorý sa už v roku 1998 prejavil delíriom tremens s následnou PAL v roku 2004, t.č. údajne rok abstinuje. Toxický vplyv alkoholu na centrálnu nervovú sústavu je dokumentovaný aj v psychologickom vyšetrení
- ľahký pokles intelektu (zodpovedá sociálnym a životným podmienkam ako aj vykonávaným prácam) s poruchami afektivity (v niektorých situáciách reaguje chaoticky, neprimerane), narušením kognitívnych funkcií (schopnosť učenia sa novému, prispôsobovaniu sa apod.). Pri tomto stave môže vykonávať všetky doteraz vykonávané práce a preto nie je odôvodnené zvýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti v rámci kompletného hodnotenia jej psychického statusu. Priznaný 35 % pokles jej pracovnej schopnosti považoval za adekvátny pri stredne ťažkých formách rekurentnej depresívnej poruchy, pretože jej vnímanie je intaktné, myslenie koherentné, nie sú prítomné bludy, nie je psychotická ani suicidálna.
Z objektívneho psychiatrického nálezu z 11.decembra 2013, ktorý bol podkladom pre posudkový záver obsiahnutý v lekárskej správe posudkového lekára, na ktorej bolo založené napadnuté rozhodnutie odporkyne vyplynulo, že osobnosť navrhovateľky je inferiórna, etyl degradovaná, s organickým psychosyndrómom, nízkou frustračnou toleranciou, s IMF deterioráciou, čo významne redukuje jej pracovný potenciál a nie je schopná trvalej a pravidelnej zárobkovej činnosti. V diagnostických záveroch bola okrem stredne ťažkej fázy rekurentnej depresívnej poruchy uvedená aj závislosť od alkoholu, s aktuálnou abstinenciou, organický psychosyndróm a pokles IQ na 65. Z psychologického rozboru osobnosti navrhovateľky z 8.decembra 2013, ktorý bol tiež podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že aktuálna úroveň intelektových schopností navrhovateľky zodpovedá pásmu ľahkej debility, s IQ 65. Premorbídne mohli byť jej intelektové schopnosti v pásme ľahkej zaostalosti, na terajšiu úroveň poklesli v dôsledku toxického vplyvu etylu, pričom pokles vykazujú všetky intelektovo - mnestické funkcie, tiež aj osobnosť a emotivita navrhovateľky. Ide o osobnosť so zhoršeným kontaktom s realitou, a so zmnoženými psychotickými fenoménmi. Jej frustračná tolerancia je veľmi nízka, afektivita je labilná s prevahou nereálnych očakávaní a neefektívnych vzorcov správania. V závere psychologického vyšetrenia sú konštatované toxické zmeny centrálnej nervovej sústavy u navrhovateľky s narušením kognitívnych funkcií, jej narušená osobnosť s poruchami afektivity, toxicky aj organicky redukovaná.
Napriek uvedeným zisteniam z odborných vyšetrení, ktoré sa týkali poklesu intelektových schopností navrhovateľky do pásma ľahkej debility s IQ 65 a toxických a organických zmien osobnosti navrhovateľky v dôsledku etylickej degradácie, s konštatovaním psychotických fenoménov, založili posudkoví lekári na pobočke aj na ústredí Sociálnej poisťovne svoje posudkové závery len na zistení stredne ťažkej fázy rekurentnej depresívnej poruchy a pre toto zdravotné postihnutie priznali navrhovateľke pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, bez konštatovania vzniku jej invalidity, hoci už toto zdravotné postihnutie predpokladá pokles pracovnej schopnosti poistenca aj na úroveň podmieňujúcu vznik jeho invalidity. Ďalšími objektívne zistenými zmenami v jej duševnom zdraví a duševných schopnostiach sa nezaoberali, hoci by uvedené mohlo ovplyvniť ich posudkové závery o percentuálnej miere zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky a tým i posúdenie splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie o jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.
Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení predpokladá v kapitole V., pol. 7 pokles pracovnej schopnosti poistenca aj pre duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok v rozsahu podmieňujúcom aj vznik invalidity poistenca a tento je predpokladaný aj pri mentálnej retardácii poistenca podľa položky 6, kapitoly V. cit. prílohy.
Na základe vyššie uvedených zistení, týkajúcich sa zdravotného stavu navrhovateľky a cit. právnej úpravy, relevantnej pre zhodnotenie miery jej zníženej pracovnej schopnosti dospel krajský súd k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe skutkového stavu veci, ktorý bol v rozpore s obsahom spisu (zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky). Tento nedostatok
postupu a rozhodnutia odporkyne sa týkal konštatovania posudkového lekára, že navrhovateľka nie je psychotická, čo bolo aj jedným z dôvodov na zhodnotenie poklesu jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, hoci z psychologického nálezu z 18.októbra 2013, ktorý bol posudkovo vyhodnocovaný, vyplynulo po odbornom vyšetrení navrhovateľky zistenie zmnožených psychotických fenoménov.
Ďalším zrušujúcim dôvodom bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, tj. stav a závažnosť zdravotných ťažkostí navrhovateľky, ktoré podmieňovali jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z odborných psychiatrických a psychologických nálezov vyplynulo, že okrem rekurentnej depresívnej poruchy bola u navrhovateľky zistená aj závislosť od alkoholu, mentálna retardácia s IQ 65 a tiež organický psychosyndróm. Tieto zistenia neboli posudkovým lekárom zobraté do úvahy.
Uvedené, aj v spojení s odborným záverom, že zmeny v duševnom zdraví a duševných schopnostiach navrhovateľky boli podmienené dlhodobým užívaním psychoaktívnych látok, bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia odporkyne pre jeho nepreskúmateľnosť, pre nedostatok dôvodov, pretože tieto okolnosti posudkový lekár nijakým spôsobom posudkovo nevyhodnotil, hoci organický psychosyndróm, mentálna retardácia i duševné zmeny spôsobené užívaním alkoholu sú posudkovo významné. Tiež sa nijakým spôsobom nevysporiadal s konštatovaním psychiatra, že navrhovateľka nie je schopná trvalej a pravidelnej pracovnej činnosti, hoci uvedené je potrebné posudzovať individuálne vo vzťahu ku konkrétnym prejavom duševného postihnutia toho ktorého poistenca, preto odborné stanovisko ošetrujúceho psychiatra, či psychológa nie je bezvýznamné a pokiaľ nie je zo strany posudkového lekára akceptované, je potrebné, aby jeho stanovisko bolo náležite, zrozumiteľne, logicky, presvedčivo a v súlade s platnou právnou úpravou a posudkovými kritériami odôvodnené.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Jej úlohou v ďalšom konaní bude posúdiť zdravotný stav navrhovateľky komplexne, vychádzajúc zo všetkých odborných lekárskych nálezov s náležitým odôvodnením vysloveného posudkového záveru vo vzťahu k zdravotným ťažkostiam navrhovateľky a ich vplyvu na jej pracovnú schopnosť a tiež vo vzťahu k možnému zhodnoteniu zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky pri poškodení jej duševného zdravia v zmysle kapitoly V. prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Podľa potreby odporkyňa v ďalšom konaní doplní ďalšie odborné vyšetrenia tak, aby bol jej posudkový záver náležite podložený a svoje nové rozhodnutie odôvodní spôsobom, ktorý jej vyplýva z ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby bolo jednoznačné, logické, zrozumiteľné a presvedčivé jednak pre účastníka konania a aj pre prípadné preskúmanie krajským súdom.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal napriek jej úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnila, rozhodujúc primerane podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné z dôvodov zrušenia rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. Odvolanie možno podať z dôvodov jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.