Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-87-2014.pdf
PDF · 73.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/87/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. K. L. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a/ a § 127 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 05.02.2014, sp.zn. 3T/44/2008, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.10.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Mgr. K. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a/, § 127 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 1. októbra 2007 v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách v obci U. Q., časť Y. č.X , okr. N. E. v mieste svojho trvalého bydliska zneužijúc bezbrannosť svojho žiaka, maloletého Q.E., nar. XX.X.XXXX, tohto nútil k iným sexuálnym praktikám tak, že ho začal hladkať po tvári a hrudi, pričom ho žiadal, aby si vyzliekol svoje tričko a zároveň mu ponúkol 500,-Sk v prípade, ak sa vyzlečie donaha, čo však maloletý Q.E. odmietol a kládol pasívny odpor, čo však obvinený nerešpektoval a naďalej ho hladkal po stehnách a chytil ho za pohlavný úd, pričom keď maloletý Q.E. protestoval proti takémuto jednaniu, mu dal jednu facku a naďalej pokračoval v hladkaní tela maloletého a chcel mu stiahnuť tričko, čo sa mu však nepodarilo a po uplynutí približne 10 minút vo svojom konaní prestal, čo maloletý Q.E. využil a z uvedeného bytu ušiel,
Za to mu bol uložený podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať pedagogickú činnosť na dobu 3 roky.
Podľa § 73 odsek 4 Trestného zákona mu bolo uložené ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku oslobodenia spod obžaloby.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že nebol produkovaný ani jediný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, ba naopak, vo veci vykonané dokazovanie svedčí v jeho prospech, všetky dôkazy svedčia v jeho prospech, jedine nevieryhodný poškodený tvrdí, že ho obťažoval. Poškodený nevedel objektívne popísať prežitú udalosť, jeho nespôsobilosť vierohodne vypovedať bola potvrdená súdnou znalkyňou. V ďalšej časti odvolania podrobne rozobral všetky vykonané dôkazy, najmä znalecké posudky znalcov PhDr. Kataríny Haidovej a Mgr. Vladimíry Némethovej ako aj svedkyne PhDr. G. F. a to v nadväznosti na výpoveď poškodeného mal. Q. E..
Krajský prokurátor navrhol, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. l, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek l.
V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd sa s vecou už viackrát zaoberal, v konečnom dôsledku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav, konanie obžalovaného posúdil v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie aj zdôvodnil v zmysle ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku.
Už v rozhodnutí zo dňa 11.06.2013, sp.zn. 3To/40/2013 krajský súd konštatoval, že dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané, je potrebné vyhodnocovať vo vzájomnej nadväznosti a súvislosti. Poukázal pritom najmä na výpoveď poškodeného maloletého Q. E., ktorý v priebehu konania jednoznačne uvádzal, že keď prišli do bytu obžalovaného, obžalovaný sa najskôr pousmial, pohladil ho po tvári, vyzval ho, aby sa postavil a vyzliekol sa s tým, že sa mu dávnejšie páči. Keď to maloletý odmietol, obžalovaný ho vytiahol zo stoličky, dal mu facku, pohladil ho po rukách, po pohlavných orgánov a po celom tele. Ponúkol mu 500,- Sk, keď si to nechá robiť. Maloletý to však odmietol, bránil sa a snažil sa z bytu uniknúť, čo sa mu podarilo. Vzápätí na to bežal do školy, pričom obžalovaný bežal za ním, kde došlo k hádke, ktorú počul riaditeľ školy a taktiež svedkyňa U. T.. Riaditeľ školy svedok I. Y. - D., videl bezprostrednú reakciu poškodeného, pričom vzápätí na to poškodený všetko porozprával U. T.. Keďže neboli dôsledne rešpektované predchádzajúce rozhodnutia krajského súdu, bolo potrebné, aby znalkyňa posúdila vierohodnosť výpovede poškodeného, keď vypovedá o gradujúcich sa aktivitách obžalovaného a jasných návrhoch na sexuálne zblíženie za peniaze. Súd I. stupňa opätovne vypočul jednak poškodeného, a jednak znalkyňu Mgr. Vladimíru Némethovú a rovnako aj svedkyňu PhDr. G. F.. Na základe doplňujúcich dôkazov, v nadväznosti na už skôr vykonané dôkazy, je možné podľa názoru krajského súdu jednoznačne konštatovať vierohodnosť tvrdenia maloletého poškodeného Q. E.. Okrem toho, že maloletý bezprostredne všetko vyrozprával svedkyni U. T. a riaditeľ školy videl jeho reakciu na konanie obžalovaného, svedkyňa PhDr. G. F. jednoznačne potvrdila, že maloletý pred ňou ako klinickou psychologičkou viackrát za sebou zopakoval presne to isté t.j. čo hovoril na začiatku a čo tvrdila i jeho matka, pričom poškodený nezmenil svoje tvrdenie ani na hlavnom pojednávaní, keď už bol vypočutý ako dospelý. V súvislosti s tým je potrebné ďalej poukázať na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, v ktorom bola posudzovaná osobnosť obžalovaného, pričom z týchto záverov vyplýva, že na základe komplexného hodnotenia výsledkov znaleckého psychologického a psychiatrického vyšetrenia znalci konštatovali, že u obžalovaného nezistili sexuálnu deviáciu, avšak pri inkriminovanom konaní išlo o poruchu sexuálneho správania pri realizácii latentných homosexuálnych tendencii, ktoré sa manifestovali pri psychologickom vyšetrení, pri zlyhaní koordinácie vnútorného napätia a impulzivity, Napriek dominancie heterosexuálnej orientácie obžalovaný použil tento spôsob odreagovania pri dlhšie trvajúcej sexuálnej abstinencii, čo súvisí s jeho osobnostnou štruktúrou - zmiešanou poruchou osobnosti. Znalkyňa PhDr. J. Jánošková uviedla, že osobnosť obžalovaného vykazuje diagnostické znaky poruchy osobnosti s črtami infatibility, emočnej lability, egocentrizmu, psychologického exhibicionizmu. Veľmi výrazná je potreba dominovať a riadiť druhých, ktorá spolu so zníženou schopnosťou podriadiť sa nadobúda neadaptívnu podobu s deficitom empatie, zvýšenou citlivosťou voči sebe a tendenciou zabezpečiť si obdiv i za cenu použitia agresie, čo dotvára obraz osobnosti. U obžalovaného sa premietli heterosexuálne ale i latentné i manifestné homosexuálne tendencie, ktoré sa viažu k agresívne dominantným potrebám.
Krajský súd preto opätovne konštatuje, že vzájomná súvislosť vykonaných dôkazov potvrdzuje vierohodnosť výpovede poškodeného maloletého Q. E..
V súlade so zákonom preto súd I. stupňa kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a/ a § 127 odsek 1 Trestného zákona.
Pri výmere druhu a výšky trestu súd I. stupňa prihliadol v rámci ustanovenia § 34 Trestného zákona na bezúhonnosť obžalovaného pred uvedeným skutkom a odstup času, ktorý uplynul od vykonania tohto skutku, zvážil ustanovenie § 39 odsek 1, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona a dospel k záveru, že je dôvodné použitie ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. K otázke zákonnosti resp. správnosti použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona sa krajský súd bližšie vyjadrovať nebude a to vzhľadom na podané odvolanie len zo strany obžalovaného.
V súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písm.a/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V súlade so zákonom je aj uložený trest zákazu činnosti vykonávať pedagogickú činnosť na dobu 3 rokov a rovnako aj uloženie ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou v zmysle ustanovenia § 73 odsek 4 Trestného zákona.
Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.