Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-188-2013.pdf
PDF · 94.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/188/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľky Ľ. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX proti odporcom 1/ D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX a 2/ mal. V. K., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporca Zdeno Rusnák, nar. XX.X.XXXX, j e otcom maloletého V. K., nar. X.X.XXXX z matky Ľ. K., nar. XX.X.XXXX, zapísaného v Knihe narodení Matričného úradu v Považskej Bystrici, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 326.
Súd z v e r u j e maloletého V. K., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. V. od 1.8.2010 do 31.6.2011 výživným vo výške 25,38 Eur mesačne, od 1.7.2011 do 31.6.2012 výživným vo výške 25,99 Eur mesačne, od 1.7.2012 do 31.6.2013 výživným vo výške 26,65 Eur mesačne a od 1.7.2013 vo výške 27,13 Eur mesačne, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Zameškané výživné od 1.8.2010 do 31.10.2014 vo výške 1332,94 Eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, keď prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom domáhala sa určenia, že odporca 1/ je otcom mal. odporcu 2/. Zároveň sa domáhala, aby súd zveril mal. V. ( odporcu 2/ ) do jej osobnej starostlivosti a odporcu 1/ zaviazal prospievať na výživu mal. výživným vo výške 100,- Eur mesačne od 8.6.2009. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa sa jej narodil syn V. K.. Za prirodzeného otca maloletého označuje odporcu 1/, s ktorým sa pohlavne stýkala počas roku 2008 a z ktorých stykov otehotnela. Odporca 1/ otcovstvo popiera a keďže nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom navrhla, aby
otcovstvo určil súd. Uviedla, že odporcovi 1/ svedčí zákonná domnienka otcovstva, pretože v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa s iným mužom pohlavne nestýkala. Uviedla ďalej, že je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur a rodinné prídavky na tri deti. Býva v jednoizbovom byte spolu so svojimi rodičmi, na bývanie prispieva podľa potreby.
Odporca spočiatku s návrhom nesúhlasil, v priebehu konania , po vykonanom znaleckom dokazovaní bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi. Uviedol, že voči znaleckému posudku Doc. RNDr. Feráka nemá námietky, je ženatý, s manželkou Q. T. má 5 maloletých detí, jeho manželka je nezamestnaná, vyradená z evidencie Úradu práce, poberá dávku v hmotnej núdzi ako rodina spolu vo výške 390 Eur aj s rodinnými prídavkami. Za dávku v hmotnej núdzi musí odpracovať 32 hodín mesačne. Býva spolu s manželkou v bytovke, majú kuchyňu detskú izbu a spálňu. Nájomné platia vo výške 70 Eur, elektrinu 28 Eur a 11 Eur TV. Nevlastní hnuteľné ani nehnuteľné veci väčšej hodnoty, nemá žiadne dlhy. Súhlasil s tým, aby bol maloletý V. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, s odôvodnením, že navrhované výživné nemá z čoho platiť. Súhlasil s výživným vo výške 30% zo sumy životného minima.
Opatrovník doporučil, aby súd návrhu matky na určenie otcovstva vyhovel a zároveň aby súd zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého primeraným výživným podľa osobných a majetkových pomerov otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a opatrovníka, oboznámil sa s rodným listom mal. V., vyjadreniami a výsluchom odporcu pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, potvrdením ÚPSVaR Považská Bystrica o poberaní prídavkov na dieťa a rodičovského príspevku za rok 2013, správou ÚPSVaR Považská Bystrica zo dňa 7.7.2014 a 9.7.2014 rozhodnutím ÚPSVaR Spišská Nová Ves zo dňa 9.10.2013 a oznámením ÚPSVaR Spišská Nová Ves zo dňa 21.10.2013, 2.7.2014, 3.7.2014 a 4.7.2014, potvrdením ÚPSVaR Spišská Nová Ves správou o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2014, správou o povesti navrhovateľky od Mestského úradu Púchov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 8.6.2009 sa navrhovateľke narodil mal. V., pričom v rodnom liste maloletého je otec neuvedený. Matka maloletého - navrhovateľka tvrdila, že otcom dieťaťa môže byť jedine odporca 1/, s ktorým sa intímne stýkala v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa.
Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 4.11.2013 sp. zn. 4C/188/2013 - 26 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc., ktorý v znaleckom posudku č. 38/2014 zo dňa 13.6.2014 uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo označeného muža ( odporcu 1/ ) voči vyšetrenému dieťaťu ( mal. odporcu 2/ ). Pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu W = 99,99999%, pričom pravdepodobnosť že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa je Pv = 99,9999. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že otcovstvo odporcu je teda prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou , ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že matka bola do 17.4.2014 na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v mesačnej sume v roku 2013 vo výške 199,60 Eur, v roku 2014 vo výške 203,20 Eur. Od 9.5.2014 je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Považská Bystrica, pracovisko Púchov, nepoberá dávku v nezamestnanosti, od 1.6.2014 je v evidencii príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi jej je poskytovaná ako preddavok na čas konania o určenie otcovstva vo výške 117,20 Eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 23, 52 Eur na každé dieťa, do 31.1.2014 poberala prídavok aj na tretie dieťa vo výške 23,52 Eur. Okrem mal. V. má navrhovateľka dve vyživovacie povinnosti a to k mal. V.Š. A., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti svojho otca, pričom navrhovateľka prispieva na jeho výživu výživným vo výške 27,13 Eur a mal. k N. K., nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľka býva v jednoizbovom mestskom dome, pozostávajúceho z kuchyne,
izby a príslušenstva. V rodinnom dome býva s mal. V. a mal. N., s rodičmi a bratom s rodinou. Náklady na bývanie sú mesačne vo výške 173 Eur .
Odporca 1/ bol od 26.3.2010 do 15.3.2012 vo výkone trestu odňatia slobody, od 23.5.2012 do 31.7.3012 bol zamestnaný u zamestnávateľa Z. A. - F. W., od 7.10.2013 do 7.7.2014 bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dňa 8.7.2014 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce. Je ženatý, jeho manželka Q. T. je nezamestnaná, od 1.9.2012 poberá dávky v hmotnej núdzi v roku 2012 vo výške 332,70 Eur, v roku 2013 vo výške 349,90 Eur, v roku 2014 vo výške 356,90 Eur, pričom odporca 1/ je riešený dávkou v hmotnej núdzi spolu s manželkou.
Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 113 ods. 2 O. s. p. S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Zo záveru znaleckého posudku Doc. RNDr. Vladimíra Feráka jednoznačne vyplýva že odporca 1/ je otcom mal. V. a keďže súd nemá dôvod pochybovať o správnosti záveru znaleckého posudku návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovel.
Keďže s konaním o určenie otcovstva je v zmysle § 113 ods. 2 O. s. p. spojené konanie o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu, súd rozhodol aj o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, pričom v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky.
Matka sa domáhala určenia výživného od narodenia dieťaťa t.j. od 8.6.2009 vo výške 100 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vplýva, že otec na výživu mal. V. nikdy neprispieval. V zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade súd mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné priznať výživné spätne na dobu troch rokov od podania návrhu t.j. od 1.8.2010 ( navrhovateľka podala návrh dňa 1.8.2013 ). I napriek tomu, že matka podala návrh na určenie otcovstva až v roku 2013 otec si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému a jeho ľahkovážny postoj k plneniu si tejto svojej povinnosti nemôže byť na ťarchu matky a maloletého dieťaťa.
Vzhľadom na osobné a majetkové pomery otca, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, v rozhodnom období bol dokonca vo výkone trestu odňatia slobody, okrem mal. V. má päť vyživovacích povinností a príjem jeho rodiny predstavujú len dávky v hmotnej núdzi vo výške 356,90, súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 1.8.2010, ktorej výška zodpovedá 30% zo sumy životného minima v jednotlivých rokoch a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.
Súd tiež určil odporcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky dieťaťa sumu zameškaného výživného vo výške 1.332, 94 Eur, ktoré povolil odporcovi splatiť v splátkach po 30 Eur popri bežnom výživnom až do úplného vyrovnania dlhu pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich podľa § 160 O.s.p..
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania procesne úspešný účastník, v danom prípade navrhovateľka. Keďže navrhovateľke v konaní žiadne trovy nevznikli súd navrhovateľke náhrada trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.