Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-381-2013.pdf
PDF · 109.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/381/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovaným: v 1. rade I. G., T.. XX.XX.XXXX, H. C. G. K. XXX/X, XXX XX M. Z. D. X. M. Z. W., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX M., o zaplatenie 91,66 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a v celom rozsahu.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú v 1. rade na zaplatenie sumy vo výške 91,66 eura s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že do odberného miesta Sirk 151 v zmysle zmluvy, ktorá bola vrátená nepodpísaná poskytol žalovanej v 1. rade služby vo forme dodávky vody (vodné) a prác - prerušenie pripojenia a za to jej fakturoval dňa 16.11.2009 ceny služieb, a to vodného za obdobie od 12.11.2008 do 02.11.2009 vo výške 36,90 eura a dňa 07.05.2010 za odpojenie pripojenia nehnuteľnosti vo výške 54,76 eura. Žalovaná do podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradila.
Súd vo veci pôvodne vydal platobný rozkaz č. k. 6Ro/515/2012 - 15 dňa 18.01.2013, proti ktorému podala žalovaná v 1. rade odpor, ktorý odôvodnila tým, že nie je možné, aby čerpala vodu na uvedenom odbernom mieste, nakoľko nebola vlastníčkou rodinného domu na adrese Sirk 151 od 05.11.2008. Všetky dlžné čiastky pred predajom domu boli vyrovnané.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že právny vzťah so žalovanou v 1. rade vznikol na základe zmeny odberateľa N. G. S. XX.XX.XXXX a prihlásenia nového odberateľa - žalovanej v 1. rade. Na základe uvedeného bola žalovanej v 1. rade zaslaná na podpis zmluva o dodávke vody, ktorú vrátila nepodpísanú. Žalobca poukázal na ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého podľa názoru žalobcu vznikol právny vzťah so žalovanou v 1. rade konkludentne, resp. faktickou dodávkou pitnej vody zo strany dodávateľa a odobratím (spotrebovaním) pitnej vody zo strany odberateľa, nakoľko do dnešného dňa nebol uskutočnený prepis odberného miesta, a teda žalovaná v 1. rade je stále odberateľom. Žalovaná v 1. rade informovala žalobcu o zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalovanú v 2. rade až po podaní žaloby. Podľa žalobcu vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade v zmysle § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka taktiež konkludentne, resp. faktickou dodávkou pitnej vody zo strany dodávateľa a odobratím (spotrebovaním) pitnej vody zo strany odberateľa, nakoľko žalovaná v 2. rade sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti. Ani žalovaná v 2.
rade si nesplnila povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, t.j. neoznámila zmenu, resp. nové údaje o odberateľovi potrebné na zmenu fakturácie, teda do podania žaloby nekonala. Z dôvodu, že faktúra za dodávku vody za obdobie od 12.11.2008 do 02.11.2009 nebola uhradená, pristúpil žalobca k prerušeniu dodávky vody dňa 26.04.2010 a vyhotovil faktúru zo dňa 07.05.2010na zaplatenie sumy 54,76 eura za odpojenie pripojenia nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal zaviazať žalovanú v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie 91,66 eura s príslušenstvom a žiadal preukázanie, kto v rozhodujúcom čase obýval nehnuteľnosť a odobral a spotreboval vodu dodanú navrhovateľom.
Na pojednávaniach vo veci sa žalobca nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 11.09.2014 uviedla, že si už nepamätá, či zmluvu o dodávke vody podpísala alebo nie, ale ak tvrdí žalobca, že nie, s týmto súhlasí. Zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu, na uvedenej adrese G. XXX v rozhodnom období nebývala, nakoľko rodinný dom predala v roku 2008 žalovanej v 2. rade. Za rok 2008 boli všetky platby za vodu uhradené, a preto považuje žalovanú pohľadávku v sume 91,66 Eur s prísl. voči nej ako fakturovanú neprávom a nedôvodnú. Zmluvu o dodávke vody uzavrel N. G., bratranec jej manžela, hoci nebol vlastníkom rodinného domu. Je už nebohý. Ohľadne skutočnosti, že v uvedenom rodinnom dome v rozhodnom období nebývala a nemohla odoberať vodu navrhla žalovaná v 1. rade vypočuť ako svedka jej manžela N. G., T.. XX.XX.XXXX.
Žalovaná v 2. rade na pojednávaniach dňa 11.09.2014 a dňa 16.10.2014 uviedla, že v roku 2008 od žalovanej v 1. rade odkúpila rodinný dom, avšak kúpila ho za peniaze svojej sestry Z. W., T.. XX.XX.XXXX, ktorá žije v Nemecku s tým, že ona raz tento dom bude užívať. Zatiaľ v uvedenom rodinnom dome nebýva, keďže nemá našetrené peniaze na jeho rekonštrukciu, nakoľko v Nemecku má ešte maloletú dcéru a všetko je drahé aj v súvislosti s dochádzkou dcéry do školy, aj s bývaním. Keď dcéra odrastie a sestra si našetrí nejaké peniaze, má v pláne daný dom rekonštruovať. Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že ona predmetný rodinný dom nepotrebuje. Má trvalý pobyt na inej adrese, ako vyplýva aj zo spisu. Od kúpy rodinného domu v ňom nikto nebýval, ani žalovaná v 1. rade. Ďalej žalovaná viedla, že nikdy vodu z daného odberného miesta na adrese G. XXX neodoberala. Nikdy neuzavrela so žalobcom zmluvu o dodávke vody. Celá písomná korešpondencia žalobcu do podania žaloby prebiehala len so žalovanou v 1. rade, teda ona o daných skutočnostiach ani nevedela. Jej matka Z. W., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XXX, teda v susedstve odberného miesta G. XXX, požiadala žalobcu, konkrétne jej zamestnanca, aby prišiel túto vodu odstaviť, nakoľko rodinný dom bol a je v takom stave, že je neobývateľný a nikto v ňom nebýva, preto žalovaná v 2. rade z tohto rodinného domu neodoberala žiadnu vodu. Keď od zamestnanca žalobcu žiadala bližšie informácie ohľadne predmetného odberného miesta, uviedol jej, že nakoľko so žalobcom nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke vody, nie je klientom žalobcu, a preto jej bližšie informácie poskytnúť nemôže. Na preukázanie ňou uvádzaných skutočností navrhla vypočuť ako svedkov jej rodičov. Títo pri svojom výsluchu zhodne uviedli, že už si nepamätajú, v ktorom roku došlo k odstávke vody na odbernom mieste G. XXX v ich susedstve.
K vyjadreniam žalovaných na pojednávaní dňa 11.09.2014 žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že k prerušeniu dodávky vody na odbernom mieste G. XXX došlo dňa 26.04.2010, za čo bola vyhotovená faktúra zo dňa 07.05.2010. Odberné miesto je do dnešného dňa odpojené. Žalobca ako súčasť vyjadrenia predložil súdu žiadosť zo dňa 16.04.2008 o obnovenie dodávky vody a zo dňa 16.05.2008 o zmenu odberateľa, obe podpísané žalovanou v 1. rade. Žalobca však nedisponuje žiadosťou zo strany žalovanej v 1. rade o odhlásenie z odberu vody, na ktorom ani nebola. Nakoľko do dnešného dňa nebol uskutočnený prepis odberného miesta, podľa žalobcu je žalovaná v 1. rade stále ich odberateľom. Nakoľko si ani žalovaná v 1. rade, ani žalovaná v 2. rade nesplnili povinnosť vyplývajúcu im z ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, žalobca trval na zaviazaní oboch žalovaných k úhrade žalovanej pohľadávky.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie obsahom spisu, a to najmä žalobou, odporom proti platobnému rozkazu, žiadosťou o obnovenie dodávky vody zo dňa 16.04.2008, potvrdením o odhlásení odberateľa N. G. Y. XX.XX.XXXX, žiadosťou o zmenu odberateľa zo dňa 16.05.2008, faktúrou za znovu zapojenie dodávky vody zo dňa 24.04.2008, príjmovým pokladničným dokladom o zaplatení faktúry zo dňa 16.04.2008, príjmovým pokladničným dokladom o zaplatení sumy 132,40 eura dňa 16.04.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 05.11.2008, výpisom z katastra nehnuteľností zo dňa 05.12.2008, faktúrou za vodné zo dňa 16.11.2009, objednávkou / preberacím protokolom zo dňa 26.04.2010, faktúrou za odpojenie pripojenia nehnuteľnosti zo dňa 07.05.2010, záznamami žalobcu, výsluchmi svedkov - rodičov žalovanej v 2. rade a vyjadreniami účastníkov konania vo veci.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 16.04.2008 žalobca prijal žiadosť o obnovenie dodávky vody do odberného miesta Sirk 151 podpísanú žalovanou v 1. rade. Na žiadosti bol ako objednávateľ a odberateľ uvedený N. G.. Dňa 16.05.2008 žalobca prijal žiadosť na meno žiadateľa N. G. ním nepodpísanú o zmenu odberateľa, pričom ako nový odberateľ sa v žiadosti uvádza žalovaná v 1. rade, ktorá žiadosť podpísala. Dňa 16.11.2009 vyfaktúroval žalobca žalovanej v 1. rade vodné za obdobie 15.02.2009 - 02.11.2009 za dodaných 27 m3 vody vo výške 36,90 eura so splatnosťou dňa 31.12.2009. Dňa 26.04.2010 žalobca bez objednávky (nakoľko nebola podpísaná odberateľom) vykonal odstávku / prerušenie dodávky vody do odberného miesta G. XXX. Následne dňa 07.05.2010 za uvedený úkon vyfaktúroval žalovanej v 1. rade sumu 54,76 eura so splatnosťou do 24.05.2010.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v platnom znení (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z.z.“) odberateľom vody (ďalej len „odberateľ“) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len „vodné“), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. vodu z verejného vodovodu môže odberateľ odoberať len na účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody v súlade s požiadavkami na zdravotnú bezpečnosť pitnej vody ustanovenú osobitnými predpismi.
Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu (podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 26 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 442/2002 Z.z. odberateľ a producent sú povinní oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu alebo s odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie; oznámiť vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Právny vzťah, na základe ktorého je prevádzkovateľ (resp. vlastník) verejného vodovodu povinný dodávať vodu a oprávnený požadovať za jej dodávku vodné od odberateľa vody, môže vzniknúť v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. len na základe platne a účinne uzatvorenej zmluvy o dodávke vody, v ktorej musí byť v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. dohodnutý účel, na ktorý sa má voda dodávať. Zmluvu nemožno nahradiť inými listinami, ako sú žiadosť o obnovenie dodávky vody, či žiadosť o zmenu odberateľa, pretože tieto listiny nemajú náležitosti zmluvy o dodávke vody vyžadované zákonom a v tomto prípade žiadosť o zmenu odberateľa vody ani nebola podpísaná osobou uvedenou ako žiadateľ - pôvodným odberateľom N. G., ktorého súhlas so zmenou odberateľa je nevyhnutný. Ani skutočnosť, že žalovaná v 1. rade prípadne uhrádzala vodné za predchádzajúce obdobia pred rozhodným obdobím za odberateľa N. G. neznamená, že uzatvorila zmluvu o dodávke vody so žalobcom, znamená to len toľko, že platila za iného. Preto sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že faktickou dodávkou vody do odberného miesta došlo konkludentne k vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, pretože zákon č. 442/2002 Z.z., ktorý obsahuje osobitnú úpravu a je teda lex specialis ku predpisu obsahujúcemu všeobecnú úpravu, ktorým je Občiansky zákonník, výslovne upravuje spôsob vzniku právneho vzťahu medzi vlastníkom (prevádzkovateľom) a odberateľom len na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke vody a iný spôsob vzniku tohto právneho vzťahu nepozná. Preto bez súhlasu, resp. odhlásenia pôvodného odberateľa a uzatvorenia zmluvy o dodávke vody s novým odberateľom, tohto nemožno prihlásiť ako odberateľa na príslušné odberné miesto. Navyše ku konkludentnému vzniku právneho vzťahu by mohlo dôjsť len vtedy, ak by žalobca preukázal, že on vodu nielen že dodal, ale vodu aj fakticky odoberala žalovaná v1. rade a / alebo žalovaná v 2. rade, čo z dôvodov uvedených nižšie (pri rozoberaní problematiky prípadného neoprávneného odberu) preukázané nebolo. Žalobca sám v žalobe uviedol, že zmluva o dodávke vody so žalovanou v 1. rade sa vrátila žalobcovi nepodpísaná (nedošlo teda k jej uzavretiu). Označil nepodpísanú zmluvu síce v žalobe ako dôkaz, ale súdu nebola predložená. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepotreboval za potrebné si ju vyžiadať, nakoľko túto skutočnosť tvrdenú žalobcom žalovaná v 1. rade nepoprela a súhlasila s tým, že vrátila zmluvu nepodpísanú. Keďže túto skutočnosť nikto nerozporoval, súd ju považoval za preukázanú na základe zhodného tvrdenia účastníkov v zmysle § 120 ods. 3 OSP. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 1. ani v 2. rade zakladajúci dodávku a odber vody z odberného miesta na adrese Sirk 151 a právo žalobcu na zaplatenie vodného a zaplatenie služby - odstávky vody od žalovaných v 1. a 2. rade nevznikol.
Súd má ďalej za to, že ani žalovaná v 1. rade, ani žalovaná v 2. rade neboli vzhľadom na legálnu definíciu uvedenú v § 4 ods. 3 odberateľmi vody (nakoľko nemali uzatvorenú so žalobcom zmluvu o dodávke vody), a teda ani nemali oznamovaciu povinnosť uvedenú v § 26 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 442/2002 Z.z. ohľadne zmeny vlastníctva nehnuteľnosti, do ktorej bola dodávaná voda. Do úvahy teda prichádzal neoprávnený odber vody zo strany žalovanej v 1. a / alebo žalovanej v 2. rade. Súd k požiadavke žalobcu o preukázanie, kto v rozhodujúcom čase obýval nehnuteľnosť a odobral a spotreboval vodu dodanú navrhovateľom poznamenáva, že v sporovom konaní platí kontradiktórnosť súdneho procesu a prejednacia zásada, v zmysle ktorých je na účastníkoch konania preukazovať tvrdenia a skutočnosti nimi uvádzané. Súd tak môže urobiť len celkom výnimočne v prípade nevyhnutnosti. Toto pravidlo je vyjadrené v § 120 ods. 1 OSP. V zmysle uvedeného je teda na žalobcovi, ktorý zodpovedá za žalobu a úspech v spore, aby preukázal, kto odoberal vodu z odberného miesta v rozhodnom období, nakoľko on zodpovedá za to, koho v žalobe označí ako žalovaného, resp. žalovaných, teda od koho požaduje nárok uplatňovaný v žalobe.
Ohľadne prípadného neoprávneného odberu žalovanou v 1. rade a / alebo žalovanou v 2. rade súd uvádza nasledovné:
Ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. odkazuje na zákonné predpoklady preukázania nároku na náhradu škody uvedené v § 420 OZ a nasl. V zmysle § 420 OZ predpokladmi vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon škodcu,
2. vznik ujmy (v tomto prípade majetkovej, t.j. škody) poškodenému,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie škodcu.
Zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia právnych povinností škodcom ustanovených alebo vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu, vtedy ide o tzv. záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných priamo právnym predpisom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť, čo je tento prípad keďže neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. okrem iného odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nevznikne.
V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané splnenie prvého predpokladu, t.j. preukázanie, že škodu spôsobila a zodpovedá za ňu žalovaná v1. rade a / alebo žalovaná v 2. rade, teda že oni urobili protiprávny úkon spočívajúci v neoprávnenom odbere vody. Dôkazné bremeno týkajúce sa prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vždy zaťažuje žalobcu (poškodeného). Posledný predpoklad (zavinenie) sa predpokladá iba v prípade, že sú preukázané ostatné predpoklady (napr. ak nie je preukázané, kto spôsobil škodu a teda učinil protiprávny úkon, nemá význam uvažovať, či ho zavinil) a iba v prípade zavinenia vo forme nevedomej nedbanlivosti, úmysel musí poškodený taktiež preukazovať.
Faktúrou predloženou žalobcom tento preukázal, že došlo k protiprávnemu úkonu - neoprávnenému odberu vody, v dôsledku ktorého (v príčinnej súvislosti s ním) jemu ako poškodenému vznikla škoda a v akom objeme. Nepreukázal však, kto je zodpovedným subjektom za vzniknutú škodu (škodcom).
Žalobca nepreukázal, že žalovaná v 1. rade odoberala neoprávnene vodu z odberného miesta na adrese G. XXX. V rozhodnom období nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, do ktorej bola dodávaná voda. Súd má z faktúry za vodné zo dňa 16.11.2009 za preukázané, že týmto rozhodným obdobím bol 15.02.2009
- 02.11.2009 (nie ako tvrdí žalobca 12.11.2008 - 02.11.2009), pretože z faktúry jednoznačne vyplýva že za obdobie od 12.11.2008 do 14.02.2009 bolo do odberného miesta dodaných 0 m3 vody (nebola teda dodaná žiadna voda) a za obdobie od 15.02.2009 do 02.11.2009 bolo dodaných 27 m3 vody. K prevodu nehnuteľnosti zo žalovanej v 1. rade na žalovanú v 2. rade došlo dňa 05.12.2008, čo vyplýva z pečiatky Správy katastra Revúca o povolení vkladu vlastníckeho práva vyznačenej na kúpnej zmluve uzavretej dňa 05.11.2008. Skutočnosť, že žalovaná prípadne uhrádzala vodné za iného v období pred rozhodným obdobím nepreukazuje, že odoberala vodu z odberného miesta v rozhodnom období po predaji nehnuteľnosti. Samotná skutočnosť, že žalovaná v 1. rade nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti sama osebe nevylučuje, že odoberala vodu z odberného miesta, je len podporným dôkazom. Nakoľko však žalobca neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že žalovaná v 1. rade skutočne vodu z odberného miesta neoprávnene odoberala, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jej zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za potrebné vykonať žalovanou v 1. rade navrhnutý dôkaz - výsluch jej manžela na podporu jej tvrdenia, že neodoberala vodu z odberného miesta v rozhodnom období, a preto tomuto návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel.
Pokiaľ ide o prípadný neoprávnený odber vody terajšou vlastníčkou nehnuteľnosti - žalovanou v 2. rade, k tomu súd uvádza, že ani ohľadne toho, že žalovaná neoprávnene odberala vodu, a teda učinila protiprávny úkon, žalobca neuniesol dôkazné bremeno z nasledovných dôvodov:
Žalobca nepreukázal protiprávny úkon žalovanej v 2. rade - neoprávnený odber vody z odberného miesta, pretože samotná skutočnosť, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti, do ktorej bola voda dodaná, sama o sebe nesvedčí, že túto vodu odoberala žalovaná v 2. rade. Z listu vlastníctva, kde je uvedená adresa pobytu žalovanej M. XXX, ani zo súčasného trvalého pobytu žalovanej v 2. rade, ako aj z výpovedí svedkov nevyplýva skutočnosť, že by sa žalovaná zdržovala na adrese odberného miesta G. XXX a odoberala odtiaľ vodu v rozhodnom období. Nie je to samozrejme úplne vylúčené, avšak žalobca vo vyjadrení k tvrdeniam žalovanej v 2. rade neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaná v 2. rade odobrala vodu v objeme 27 m3 v rozhodnom období z odberného miesta, a preto neuniesol dôkazne bremeno ani ohľadne jej zodpovednosti za škodu.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu voči obom žalovaným ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalované mali úspech vo veci v plnom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá. Náhradu trov konania si žalované napriek poučeniu neuplatnili, preto o nej súd v zmysle § 151 ods. 1 OSP nerozhodoval. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, keďže však nemal ani čiastočný úspech vo veci, súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP vyslovil, že nemá právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.