Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/647/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpená Centrum právnej pomoci, Bratislava, Námestie Slobody 12 - Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, proti odporcovi: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, zastúpený JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom G., Z. XXX/XX, o určenie manželského výživného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. -219 zo dňa 14.04.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia manželského výživného sumou 100,- Eur mesačne od podania návrhu (21.06.2013). Konštatoval, že nebola preukázaná disproporcia v životnej úrovni navrhovateľky a odporcu, aj keď reálne má odporca vyšší príjem. Má však aj zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením bývania, dochádzky do práce, platením spoločného úveru. Navrhovateľka na druhej strane nevyužíva možnosti plynúce z vlastníctva 2-izbového bytu v centre mesta Žilina. Taktiež odpredala rodinný dom, ktorý v súčasnej dobe obýva aj s prislúchajúcimi pozemkami za symbolickú cenu 100,- Eur. O trovách konania rozhodol súd podľa a odporcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní náhradu trov nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu, podala odvolanie navrhovateľka. Prvostupňovému súdu vyčítala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktorý je tak nepreskúmateľný a zároveň uviedla, že na základe vykonaných dôkazov dospel prvostupňový súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazovala tak na ust. , a Podľa jej názoru a vyplýva to aj z listinných dôkazov, životná úroveň odporcu je podstatne vyššia ako životná úroveň navrhovateľky, ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke a osobne sa stará o 2 maloleté deti. Navrhovateľka nie je z objektívnych dôvodov schopná zvýšiť si svoju životnú úroveň vlastnou prácou, keďže maloleté deti pochádzajúce z manželstva sú v útlom veku a priamo odkázané na osobnú starostlivosť matky. Jediný príjem navrhovateľky pozostáva z výplaty rodičovského príspevku, prídavkov na 2 deti a výživného. Po uhradení výdavkov zostane navrhovateľke a dvom maloletým deťom na mesiac k dispozícii suma 54,80 Eur. Odporca je zamestnaný, pričom jeho príjem je približne trojnásobne vyšší ako príjem navrhovateľky. Preukázateľne uhrádza splátky úveru, ktorý bol účastníkom poskytnutý za trvania ich manželstva vo výške 213,48 Eur mesačne, tiež platí výživné na deti vo výške 90,-

Eur mesačne, avšak dostáva príspevok vo forme daňového bonusu vo výške 21,41 Eur mesačne na každé dieťa. Ostatné ním deklarované výdavky považuje odvolateľka za nereálne a neúmerne navýšené. Jedná sa o prispievanie rodičom odporcu na bývanie, taktiež náklady na zakupovanie pohonných hmôt. Pokiaľ prvostupňový súd poukazoval na vlastníctvo bytu, v tomto do konca októbra 2013 bývala jej chorá teta, preto navrhovateľka nemohla predajom, resp. prenájmom tejto nehnuteľnosti získať akýkoľvek príjem. Prvostupňový súd mohol aspoň od podania návrhu do 31.10.2013 priznať navrhovateľke manželské výživné. Navrhovateľka však naďalej trvá na tom, že byt nie je užívania schopný, keďže sú v ňom staré elektrické rozvody, vodovodné rozvody a plesne, a pre tento stav byt opustila aj rodinná príbuzná, pre ktorej zdravie bol nevyhovujúci. Čo sa týka rodinného domu, ktorý odpredala rodičom za sumu 100,- Eur v obci A., jednalo sa o spätný prevod, keďže i jej bol dom odpredaný za symbolickú sumu. Prvostupňový súd tiež neobjektívne a nedostatočne vyhodnotil nadobudnutie a následný prevod obchodných podielov odporcu v obchodných spoločnostiach. Pokiaľ bol prevod vykonaný bezodplatne, odporca sa tak svojím konaním pripravil o plnenie zodpovedajúce skutočnej hodnote obchodných podielov. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca. Dôvody, ktoré boli vyslovené v odvolaní navrhovateľky, považuje za neopodstatnené. Napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený, a tým aj preskúmateľný. Prvostupňový súd vykonal všetky potrebné dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, náležite zistil skutkový stav a správne rozhodol, keď návrh zamietol. Prvostupňový súd správne zistil, že neexistuje disproporcia v životnej úrovni manželov. Napriek tomu, že odporca má vyšší príjem u zamestnávateľa, má oproti navrhovateľke zvýšené výdavky, a to aj pričinením samotnej navrhovateľky, keďže bol nútený odísť zo Stránskeho, keď navrhovateľka previedla rodinný dom na svojich rodičov, ktorý ho odhlásili z pobytu a fakticky z domu vyhodili. Aj z tohto dôvodu je nútený dochádzať denne do práce, pričom podnikový autobus nie je vždy možné využiť, nakoľko odporca pracuje aj v sobotu a v nedeľu, kedy autobus nie je k dispozícii, prípadne po práci dochádza na stretnutie s maloletými deťmi, a vtedy nutne musí použiť auto. Navrhovateľka si nezvýšila svoj príjem napr. prenájmom 2-izbového bytu, ktorý sa nachádza v centre mesta Žilina a je neobývaný. Byty v tejto lokalite sa prenajímajú v priemere za 300,- Eur mesačne a viac. Navrhovateľka neurobila žiadne kroky, ani sa len nepokúsila byt prenajať, pričom podľa odporcu je byt plne užívania schopný a funkčný. Tiež navrhovateľka bez primeranej protihodnoty previedla nehnuteľnosti, rodinný dom v Stránskom a priľahlé pozemky na svojich rodičov, čím sa dobrovoľne vzdala možnosti zabezpečiť si príjem z vyplatenej kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala trhovej hodnote prevedených nehnuteľností. K namietaným prevodom obchodných podielov odporca uviedol, že tieto získal bezodplatne, a tak ich aj previedol. Okrem toho prevody sa uskutočnili pre uzavretím manželstva s navrhovateľkou a ani sa netýkajú rozhodného obdobia, ktoré je súd v rámci tohto konania povinný skúmať. Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu odporca považuje za správne, žiadal ho potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

Z preskúmavaného rozsudku, vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom a spisového materiálu mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka sa domáhala priznania manželského výživného z dôvodu, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, a tento dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplní. Medzi účastníkmi prebieha rozvod manželstva, pričom navrhovateľka sa stará o 2 maloleté deti. Jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne, taktiež rodinné prídavky na 2 deti vo výške 46,20 Eur a odporca jej posiela na výživu detí sumu 90,- Eur. Žije v rodinnom dome v Stránskom, kde v minulosti žil aj odporca. Navrhovateľka je vlastníčkou 2-izbového bytu v centre mesta Žilina, ktorý podľa jej vyjadrenia je neobývaný a v minulosti tam bývala jej príbuzná. Tiež bola vlastníčkou rodinného domu, v ktorom teraz aj s deťmi býva, tento však odpredala rodičom za sumu 100,- Eur spolu s pozemkami. Odporca pracuje v KIA Motors Slovakia v Žiline, priemerný čistý príjem dosahuje okolo 850,- Eur mesačne. Po zrušení trvalého pobytu a výmene zámkov bol nútený sa z rodinného domu, kde predtým žil s navrhovateľkou a deťmi, odsťahovať. Býva u rodičov vo Vavrečke, do práce dochádza, na čo prevažne používa auto. Okrem svojich nákladov na bývanie, stravovanie, spláca úver, ktorý bol čerpaný za trvania manželstva. Na maloleté deti prispieva sumou 90,- Eur mesačne. Prvostupňový súd

nezistil, že by disponoval vyššími peňažnými prostriedkami, ktoré by mal uložené na účtoch, ako to tvrdila navrhovateľka, pričom tieto finančné prostriedky mal získať z prevodu obchodných podielov.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či sú dané zákonné predpoklady pre priznanie manželského výživného. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh zamietol. Prvostupňový súd správne ustálil, že v zmysle § 71 Zákona o rodine nie sú dôvody pre priznanie manželského výživného navrhovateľke, nakoľko životná úroveň oboch manželov je približne rovnaká. Súd správne prihliadal v zmysle § 75 Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery účastníkov, pričom správne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka je vlastníčkou 2-izbového bytu, ktorý nijakým spôsobom nevyužíva, či už na bývanie, a tým by došlo k zníženiu nákladov oproti výdavkom v rodinnom dome, prípadne z prenájmu takéhoto bytu by mohla získať finančné prostriedky. Súd tiež správne prihliadal na skutočnosť, že navrhovateľka odpredala rodičom rodinný dom s prislúchajúcimi pozemkami za symbolickú sumu 100,- Eur, čo nezodpovedá skutočnej hodnote týchto nehnuteľností.

Pokiaľ navrhovateľka prvostupňovému súdu vyčítala nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, s takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Z rozhodnutia súdu jasne vyplýva o čom prvostupňový súd rozhodoval, akým spôsobom a s akými závermi boli vykonané jednotlivé dôkazy, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a z čoho vychádzal pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci. Z hľadiska týchto kritérií rozsudok prvostupňového súdu spĺňa zákonné náležitosti v zmysle ust. Keďže navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový a právny stav odlišný od záverov prvostupňového súdu, odvolací súd rozsudok aj s poukazom na ust. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka nebola úspešná v odvolacom konaní a odporca si trovy neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.