Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/29/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľa Q. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na H. ulici č. X v H. právne zastúpeného IURISTICO s.r.o. AK so sídlom na ulici Cimborkovej č. 13 v Košiciach proti manželke C. P. rod. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na H. ulici č. X v H. právne zastúpenej advokátkou JUDr. Blankou Nagyovou AK so sídlom na Štúrovej ulici č. 44 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. -70 zo dňa 03. 03. 2022 t a k t o

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa Q. P. nar. XX.XX.XXXX a C. P. rod. U. nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 03.10.1992 v Poproči, zapísané v knihe manželstiev matriky Obvodného úradu Moldava nad Bodvou, matrika Poproč vo zväzku 4, ročník 1992, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala manželka navrhovateľa v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že neboli splnené zákonné procesné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil aby uskutočnila svoje procesné práva v takej miere, aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy. Uviedla, že súd prvej inštancie v konaní nepostupoval podľa ustanovenia , pretože neviedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a neusiloval sa ani o ich zmierenie. Poukázala na to, že na pojednávaní jej sudkyňa nedala dostatočný priestor na obhajobu a na vyjadrenie sa k veci. Uviedla, že aj napriek tomu, že žiadala súd, aby v danej veci bol vypočutý aj jej syn R. P., ktorý s ňou býva v domácnosti, ako aj pani P. E., ktorá je podľa jej názoru príčinou podaného návrhu na rozvod, súd jej žiadosti nevyhovel, čím porušil jej ústavné právo na spravodlivý proces. Vyslovila názor, že manžel podal návrh na rozvod predčasne a pod vplyvom jeho momentálnej psychickej nepohody a preto má za to, že dôvody ktoré v návrhu na rozvod uviedol nezodpovedajú reálnej situácii v ich manželstve. V tejto súvislosti manželka navrhovateľa poukázala na to, že po celé roky bola pre manžela v každom smere oporou, počas ich spolužitia úspešne prekonali aj náročné obdobia, a to napr. pri stavbe ich rodinného domu a neskôr aj pri manželových zdravotných ťažkostiach. Uviedla, že spolu vychovali dnes už plnoletého syna R.a, ktorý v súčasnosti študuje na Právnickej fakulte v P.. Pokiaľ ide o hospodárenie s finančnými prostriedkami dodala, že s týmto počas trvania manželstva nemali vážnejšie problémy, keďže o financiách v rodine spravidla vždy rozhodoval jej manžel, s čím prejavovala súhlas. Poukázala aj na to, že pri prekonávaní zdravotných ťažkostí manžela

mu obetavo poskytovala starostlivosť, pretože dlhodobo pracuje ako zdravotníčka. Od roku 2018 manžel trpel aj psychickými problémami, ktoré sa u neho prejavovali striedaním nálad, zmenili sa mu životné hodnoty, dôsledkom čoho u neho došlo aj k strate záujmu o bežné fungovanie v manželstve. Preto trvala na názore, že jej doterajší život a ani jej povahové vlastnosti nie sú dôvodom pre rozvod manželstva. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mala za to, že manžel svoj návrh na rozvod fakticky neosvedčil žiadnymi závažnými, resp. dlhotrvajúcimi nezhodami, ktoré by mali privodiť definitívny rozpad ich manželstva. Zdôraznila, že súd prvej inštancie manželstvo rozviedol len na základe tvrdení manžela, avšak súd žiadnym spôsobom neustálil rozsah dôvodov jeho rozvratu a ani zo skutkových okolností nie je možné vyvodiť, že vzťahy medzi nimi sú vážne a trvalo rozvrátené. Súd prvej inštancie preto podľa jej názoru rozhodol o rozvode aj napriek skutočnosti, že je tu prípustná možnosť obnovenia ich manželského spolužitia. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd manželstvo rozviedol, pokladá za neakceptovateľné. V tejto súvislosti ešte dodala, že aj napriek skutočnosti, že s manželom t. č. žijú odlúčene, necíti k nemu žiadny hnev a ani odpor, ba práve naopak, jej city k nemu neochladli, pričom k nemu naďalej cíti lásku. Uviedla, že konanie o rozvod žiadnym spôsobom nezavinila a nemá záujem sa rozviesť, preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky iba stručne uviedol, že na rozvode manželstva trvá, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a preto navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

4. Manželka navrhovateľa sa v stanovenej lehote k jeho vyjadreniu replikou už nevyjadrila.

5. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “).

6. Podľa ustanovenia , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ustanovenia , a (ďalej len „ “), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, 2 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Podľa § ustanovenia 96 ods. 1, ods. 2 súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s ustanovením a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu.

11. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľa ani

nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho kvalifikovaný rozvrat. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne - hľadiska morálky celej spoločnosti. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Dostatočnosť oboch bude mať za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že manželstvo už viac nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov dôvodne očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Súd je povinný tieto dôvody zisťovať a vyhodnocovať. Súd konštatuje, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, keď nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Poukazuje na to, že pre zistenie relevantných skutočností musí konajúci súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či spolu trávia čas, hospodária a intímne spolu žijú. Manželia nepreukázali a ani netvrdili, čo urobili pre obnovenie manželského spolužitia, a to tak v priebehu konania na súde prvej inštancie, ako aj počas odvolacieho konania. Odvolací súd uzavrel, že rozvrat manželstva v danom prípade je dostatočne trvalý, pričom už nemožno dôvodne očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva skutočnosť, že manželské spolužitie bolo poznamenané opakujúcimi sa hádkami, krízami a vypätými situáciami, čo malo za následok zlý vplyv na celkový zdravotný stav navrhovateľa. Taktiež súd musel prihliadnuť aj na skutočnosť, že navrhovateľ t. č. už žije s novou priateľkou, s ktorou si plánuje spoločnú budúcnosť. Z manželstva pochádza jeden syn, ktorý je t. č. už plnoletý. S poukazom na uvedené skutočnosti išlo zo strany navrhovateľa o dlhú a zrelú úvahu o ukončení tohto nefunkčného manželského zväzku. Je zrejmé, že uvedené manželstvo preukazuje všetky známky nefunkčnosti a zo strany navrhovateľa je obnovenie manželského spolužitia s manželkou vylúčené. Manželia spoločne nebývajú, vzájomne si nepomáhajú, spoločne neuspokojujú potreby rodiny a nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. To viedlo súd k opodstatnenosti záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich základných spoločenských funkcií a v súčasnosti je iba formálnym zväzkom. Odvolací súd má za to, že vzťahy medzi manželmi sú narušené do takej miery, že už ich nie je možné reparovať. Nový vzťah navrhovateľa je preto iba jedným z nesporných faktorov, poukazujúcich na nefunkčnosť tohto manželstva. Navyše manželka navrhovateľa počas celého konania nepredložila jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak v uvedenom smere. Taktiež súdu nepreukázala a ani netvrdila, čo urobila pre obnovenie manželského spolužitia, a to tak v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v rámci odvolacieho konania. Preto manželstvo účastníkov konania nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných zákonom o rodine.

13. K odvolacej námietke manželky navrhovateľa, v ktorej vyjadrila dôvody opodstatňujúce jej záujem o zotrvanie v manželstve odvolací súd uvádza, že tieto nemôžu byť sami o sebe dôvodmi pre to, aby súd nútil navrhovateľa zotrvávať v nefunkčnom manželskom zväzku, ktorý navrhovateľ považuje za neperspektívny, pretože pre naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, ako aj vzájomné pochopenie a citové zblíženie. V danom prípade vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva vyplývajú predovšetkým zo skutočností, že účastníci konania nežijú spolu ako manželia. Odvolací súd preto neakceptoval túto odvolaciu námietku manželky, pretože mal za jednoznačne preukázané, že manželia spolu nežijú už od roku 2018, pričom manžel nemá ďalej záujem s ňou komunikovať. Vzhľadom na vyššie uvedené sa námietka manželky javí ako účelová a jej tvrdenia v nej vyznievajú tendenčne. Odvolací súd tiež dodal, že ani doplnenie dokazovania v tejto súvislosti nemôže ovplyvniť jednoznačný postoj navrhovateľa k rozvodu manželstva a ani nemôže prispieť k eventuálnej skutočnosti, že by toto manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj účel. V danom prípade nie je preto možné očakávať žiadne zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe prípadného zamietnutia návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva, pretože ani v priebehu konania sa ich vzájomné problémy úspešne nevyriešili.

14. K ďalšej odvolacej námietke manželky navrhovateľa, ktorou namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces, odvolací súd po preskúmaní príslušného spisu dospel k záveru, že táto nie je z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa plne stotožňuje, opodstatnená. Zistil, že vypočutie svedkov navrhovaných manželkou k dôvodu odchodu manžela z ich spoločnej domácnosti a k podaného návrhu na rozvod, a to jeho priateľky pani E. a ich syna R.a, by aj vzhľadom na potreby a hospodárnosť súdneho konania bolo neúčelné, nakoľko už z priebehu dovtedajšieho konania jednoznačne vyplynuli všetky relevantné dôkazy, ktoré preukázali príčiny a rozsah rozvratu manželstva.

15.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd už ostatné námietky manželky navrhovateľa považoval za neopodstatnené, ktoré nemôžu privodiť v tomto konaní zmenu jeho právneho záveru. Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil aj s jeho odôvodnením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).