Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/79/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky V. F. F.. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Z. XXX, v konaní zastúpenej právnym zástupcom A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Horný Šianec 232, Trenčín, proti odporcovi A. F., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom H., G., G. XX/XXX, H.. Č.. N. L. XXX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej A. F.G., D.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov V. F. F.. P. V. A. F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku V., ročník 1995, na strane 7, pod poradovým číslom 13 s a r o z v á d z a .

Maloletá A. F., D.. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletú A. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Styk rodičov s maloletou A. s a n e u p r a v u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Navrhla, aby maloletá A. bola zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia, a aby odporca bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 200,- Eur mesačne. Bola ochotná s odporcom uzavrieť aj rodičovskú dohodu o výživnom 150,- Eur mesačne. Styk vzhľadom k veku maloletej žiadala neupraviť. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli X.X.XXXX a z ich manželstva pochádzajú dve deti : dospelá dcéra N. D..XX.X.XXXX a maloletá A. D.. X.XX.XXXX. Navrhovateľka ďalej uviedla, že účastníci sa pred uzatvorením manželstva

poznali asi rok. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, k prvým nezhodám medzi nimi začalo dochádzať asi v roku 2010 a ich dôvodom boli najmä rozdielne názory v otázkach hospodárenia s financiami, trávenia voľného času a zabezpečovania chodu domácnosti. Poukázala na to, že v súčasnosti už účastníci hospodária oddelene a odporca od augusta 2012 žije u svojej priateľky. Ich manželstvo považuje za hlboko, vážne rozvrátené, nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporcom. Uviedla, že v manželstve to cítila tak, že manžel pri nej nikdy nestál, nechcel s ňou nejaké bližšie spolužitie, nechcel s ňou zdieľať spoločné aktivity. Postupne, keď deti odrástli, videla, že odporca ju nepotrebuje. Zistila, že ani ona nepotrebuje jeho, vzájomne sa odcudzili a v podstate nemajú žiadne spoločné záujmy. Ona je spoločenský typ človek a odporca zase chcel byť doma, preto ona spoločensky žila sama a s kamarátkami. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka považuje ochladenie vzájomných citov a zlostné a nevhodné správanie odporcu voči nej. Poukázala na to, že odporca má mimomanželskú známosť a k svojej priateľke sa odsťahoval v auguste 2012. Odvtedy účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, nechodia spolu na výlety, dovolenky a už niekoľko rokov sa spolu intímne nestýkajú a v súčasnosti sa vidia už len 1-krát za polroka. Priznala, že v súčasnosti aj ona už má mimomanželskú známosť. Trvala na rozvode manželstva. Ohľadom detí uviedla, že odporca neudržiava styk už ani s ich deťmi, alebo len nepravidelne a veľmi zriedka. Poukázala na to, že mal. A. má necelých 17 rokov a je žiačkou 2. ročníka Strednej zdravotnej školy a venuje sa spevu v kapele, čo je finančne náročné. Uviedla, že ona je zamestnaná ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom 350,- až 360,-Eur a poberá prídavky na dve deti. Ich plnoletá dcéra N. je žiačkou 4. ročníka Obchodnej akadémie.

Odporca súhlasil s rozvodom manželstva. Zhodne uviedol, že vzťahy v manželstve sú naozaj hlboko vážne rozvrátené. Súhlasil aj so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti, nakoľko táto by nebola v jeho schopnostiach a možnostiach. Uviedol, že by súhlasil s výživným vo výške 120,- Eur mesačne, potom uviedol, že by bol ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu o výživnom v sume 130,-Eur mesačne. Tiež žiadal, aby sa jeho styk s maloletou neupravoval, nakoľko na tomto sa vedia s navrhovateľkou bezproblémovo mimosúdne dohodnúť. Odporca zhodne uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou uzatvárali po 1 - ročnej známosti, pričom očakávali narodenie dieťaťa a manželstvo uzatvárali z lásky. K vzájomnému spolužitiu uviedol, že nie je pravdou, že by sa on navrhovateľke nevenoval, nakoľko aj spolu chodili na zábavy, ale v tom čase stavali svojpomocne rodinný dom, čo bola tiež istá záťaž a tak navrhovateľka začala chodiť na zábavy sama. Uviedol, že on má vedomosť o tom, že navrhovateľka mala viacero priateľov. Poukázal na to, že už počas ich spolužitia sa navrhovateľka vyjadrovala, že nechce žiť spoločne s ním, že budú síce bývať v jednom dome, ale každý si bude žiť vlastný život. Priznal, že on má mimomanželskú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, zoznámila ho s ňou navrhovateľka. Uviedol, že v minulosti sa ešte snažil manželstvo zachrániť, ale vzhľadom na stav ich manželstva stratil citové väzby k navrhovateľke. Zhodne uviedol, že od augusta 2012 nežijú s navrhovateľkou spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas a intímne sa nestýkajú už niekoľko rokov. V súčasnosti s navrhovateľkou komunikujú veľmi málo. Ohľadom detí uviedol, že je pravdou, že s dcérami sa stretáva len občas a keď za nimi príde, netvária sa najvľúdnejšie. Uviedol, že je zamestnaný ako elektromontér s priemerným čistým mesačným príjmom cca 750,-Eur, ale v poslednom období sa jeho zárobky znižujú. Poukázal na to, že navrhovateľke dobrovoľne posielal výživné na obe deti 220,-Eur mesačne. Teraz plnoletej A. prispieva sumou 130,-Eur mesačne.

Kolízny opatrovník v zmysle zhodného vyjadrenia účastníkov k otázke zverenia maloletej odporučil maloletú A. zveriť do osobnej starostlivosti matky a pokiaľ ide o výživné, navrhované výživné vo výške 150,- Eur sa im javí ako primerané veku a potrebám maloletej, a preto odporučil upraviť výživné v tejto výške.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sobášny list, rodné listy, potvrdenie o príjme navrhovateľky, potvrdenie o príjme odporcu, vyjadrenie odporcu, potvrdenie o prídavku na deti, výplatnú pásku odporcu, potvrdenie o príjme priateľky odporcu, prehľad transakcií, výpis z účtu priateľky odporcu, poukazy na úhradu, poukaz na poistku, pokladničné doklady, obsah pripojeného spisu sp. zn. a zistil tento skutkový stav :

Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Z.. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé. Dňa XX.XX.XXXX sa účastníkom narodila dcéra N. a dňa XX.XX.XXXX dcéra A.. Posledné faktické spoločné bydlisko mali účastníci v Z., t. j. v obvode Okresného súdu Trenčín, preto je na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po ročnej známosti. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, v súčasnosti už 18-ročná N. a takmer 17-ročná A.. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické, postupom času ich vzájomné citové väzby ochladli. Účastníci sú povahovo rozdielni a majú rozdielne názory na spoločný život a trávenie voľných chvíľ. Navrhovateľka je spoločenský typ človeka, zatiaľ čo odporca sa v takej miere nevenoval spoločenskému životu a navrhovateľka začala žiť spoločensky sama a v podstate si každý z manželov žil svoj život. Odporca nadviazal mimomanželský vzťah a v auguste 2012 sa odsťahoval ku svojej priateľke, s ktorou doposiaľ žije v spoločnej domácnosti. Aj navrhovateľka má v súčasnosti mimomanželskú známosť. Od augusta 2012 nežijú účastníci spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť a v podstate spolu ani nekomunikujú, stretávajú sa veľmi zriedka. Intímne sa nestýkajú niekoľko rokov. Manželstvo účastníkov už je len formálnym zväzkom, nakoľko neplní nijakú zo svojich funkcií. Každý z manželov má nový vzťah.

Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa Zákona o rodine číslo , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Obaja manželia žiadajú o rozvod manželstva, nemienia obnoviť manželské spolužitie. Už od roku 2012 manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu voľný čas. Ich manželstvo je iba formálnym zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Obaja manželia majú svoje mimomanželské vzťahy. Na základe týchto skutočností súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k dohode nedôjde, tento zákon v ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť aj úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle ).

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Ohľadom skúmania pomerov účastníkov konania a maloletého dieťaťa bol zistený tento skutkový stav:

Zo vzťahu účastníkov konania pochádzajú dve dcéry : plnoletá N. a maloletá A.. Maloletá A. má v súčasnosti necelých 17 rokov, je študentkou 2. ročníka Strednej zdravotnej školy v H.. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje cca 23,- Eur mesačne a jej cestovné výdavky predstavujú 30,- Eur mesačne. V škole sa skladajú na stužkovú slávnosť po 80,- Eur ročne. Maloletá sa venuje spevu v kapele. Nosí okuliare, inak je zdravá. Otec sa s dcérou stretáva zriedka a nepravidelne, na jej výživu dobrovoľne prispieva sumou 110,- Eur mesačne.

Navrhovateľka (matka dieťaťa) spolu s dcérami býva v rodičovskom dome, ktorý je vo vlastníctve jej sestry. Okrem maloletej A. má matka vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére účastníkov N., ktorá je žiačkou 4. ročníka Obchodnej akadémie. Matka je zamestnaná ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 04/2014 do 08/2014 vo výške 404,- Eur. Je poberateľkou prídavkov na dve deti spolu 47,04 Eur mesačne. S odporcom majú v BSM nedostavaný rodinný dom, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Odporca (otec dieťaťa) v súčasnosti býva u svojej priateľky u jej rodičov, ktorým prispieva na bývanie 130,-Eur mesačne a na domácnosť 130,-Eur mesačne. Je zamestnaný ako elektromontér s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 09/2013 do 08/2014 vo výške 860,-Eur. Jeho čistý príjem sa podľa potvrdenia zamestnávateľa pohybuje v rozmedzí od 635,- do 1.100,-Eur mesačne. S navrhovateľkou majú v BSM nedostavaný rodinný dom, okrem toho je vlastníkom záhrady, ktorú získal darovaním. Okrem maloletej A. má otec vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére účastníkov N., ku ktorej má vyživovaciu povinnosť na základe súdneho zmieru schváleného uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.10.2014 v konaní pod sp.zn. vo výške 130,-Eur mesačne.

Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva a rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu, úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu urobil súd. Súd rozhodol o zverení maloletej A. do osobnej starostlivosti matky. Matka žiadala o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec súhlasil so zverením maloletej do jej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník zastupujúci maloleté dieťa tiež doporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia. S uvedenou úpravou rodičovských práv a povinností súhlasil i otec dieťaťa.

Súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletej A.. S prihliadnutím na zistený skutkový stav, odôvodnené potreby maloletej a schopnosti a možnosti rodičov súd určil otcovi výživné na maloletú A. v sume 140,- Eur mesačne, ktorú sumu považoval súd za zodpovedajúcu zisteným pomerom, odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia podľa ich schopností a možností. Hoci otec má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére účastníkov N. určenú na základe schváleného súdneho zmieru vo výške 130,-Eur mesačne, súd má za to, že určenie výživného na mal. A. v sume 140,-Eur zodpovedá zisteným pomerom. A. je síce o 1 a 1 rok mladšia, ale je tiež žiačkou strednej školy, teda ich výdavky sú podobné, okrem toho sa venuje aj finančne náročnému koníčku spevu v kapele a má aj výdavky v súvislosti s nosením okuliarov. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že rodičia styk otca s maloletým dieťaťom žiadajú neupraviť. V súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd na žiadosť oboch rodičov teda styk s maloletou neupravoval.

O trovách konania rozhodol súd podľa § l44 veta prvá , v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).