Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/1/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v právnej veci navrhovateľa: B.. B. E., advokát, so sídlom: C. XX, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody 223.292,05-EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 68.368,90-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 08.12.2008 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a. III. O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.01.2005 a upraveným dňa 7.12.2011 a 10.2.2012 voči odporcovi domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom štátu vo výške 223.719,50,-€ s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy od 08.12.2008 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako advokát bol dňa 05.08.1998 zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty vedeného na Krajskom súde (ďalej len KS) v Bratislave. Listom zo 6.7.2001 mu vtedajšia predsedníčka KS v Bratislave B.. M. Š. oznámila jeho vyčiarknutie zo zoznamu správcov, čo odôvodnila tým, že mal porušiť povinnosti správcu konkurznej podstaty Slovenskej kreditnej banky, a.s. a tým stratil oprávnenie kvalifikovane vykonávať funkciu správcu. Toto tvrdenie o údajnej strate oprávnenia vykonávať funkciu správcu označil NS SR vo svojom uznesení zo dňa 17.12.2001 za nepravdivé. Strata oprávnenia pre výkon povolania alebo zamestnania ako dôvod na vyčiarknutie zo zoznamu je v prípade advokáta podľa § 5 ods. 1 písm. b/ a § 2 písm. a/ vyhl. výlučne len vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Predsedníčka KS teda konala v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a v rozpore s týmito je aj jej konštatovanie v uvedenom liste, že na zápis do zoznamu nie je právny nárok a nakoľko sa nejedná o rozhodnutie v správnom konaní, nie je nárok na jeho preskúmanie, keďže vedenie zoznamu je administratívnou činnosťou vykonávanou predsedom KS ako orgánom štátnej správy súdov a v zmysle § 1 ods. 1 z.č. 71/1967 Zb. sa na rozhodovanie orgánov štátnej správy o právach fyzických osôb vzťahuje . Napriek nesprávnemu poučeniu dňa 20.7.2001 podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a zároveň listom z 23.7.2011 požiadal MS SR o monitorovanie vybavenia odvolania a v prípade nečinnosti predsedníčky o prejednanie odvolania na MS SR. Predsedníčka KS mu listom z 21.8.2001 oznámila, že voči vyčiarknutiu nie je nárok na preskúmanie z dôvodu, že nejde o rozhodnutie v správnom konaní a z MS SR dosiaľ žiadnu odpoveď neobdržal. Následne dňa 11.9.2001 podal návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, kde NS SR uznesením z 31.7.2002 prikázal vec na prejednanie KS v Košiciach z dôvodu možnej zaujatosti sudcov KS v Bratislave a v odôvodnení jasne potvrdil, že rozhodnutie o vyčiarknutí je rozhodnutím

vydaným v súvislosti s výkonom štátnej správy súdov v zmysle § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). KS v Košiciach však predmetné konania rozhodnutím z 27.11.2002, sp. zn. zastavil z dôvodu, že sa údajne jedná o rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom podľa 5. časti O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré však NS SR uznesením z 19.9. 2003, , odmietol. Z uvedeného dôvodu dňa 25.11.2003 podal generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu KS v Košiciach z 27.11.2002, avšak listom z 23.12.2003 bol upovedomený o odložení podnetu. Predsedníčka KS v Bratislave tiež dňa 13.7.2001 vydala "Opatrenie č. 5", ktorým navrhovateľovi zakázala, s odvolaním sa na jeho vyčiarknutie zo zoznamu, vstup do budovy KS v Bratislave, pričom opatrenie mu nebolo doručené, bolo len vyvesené vo vstupnej časti budovy. Na základe tohto opatrenia mu bolo dňa 18.7.2001 pracovníkmi ZVJS zabránené vstúpiť do budovy súdu. Na základe tvrdenia pracovníkov ZVJS mu predsedníčka zakázala úplný vstup do budovy v konkurzných veciach a vo veciach ostatných len so sprievodom príslušníka ZVJS. Týmto nezákonným postupom boli spôsobené prieťahy v konkurzných konaniach, kde bol súdom ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Dňa 18.7.2001 sa navrhovateľ obrátil na odporcu so sťažnosťou na postup predsedníčky KS v Bratislave a požiadal o vykonanie opatrení na odstránenie protiprávneho stavu, avšak jeho sťažnosť nielenže nebola vybavená v zákonnej 2 - mesačnej lehote, ale dosiaľ neobdržal správu od odporcu o jej vybavení. Žalobou z 11.9.2001 sa domáhal preskúmania zákonnosti "Opatrenia", avšak konajúci KS v Košiciach konanie vyššie uvedeným uznesením z 27.11.2002 zastavil s odôvodnením, že sa nejedná o rozhodnutie v správnom konaní a ale o zásah orgánu verejnej správy, avšak inštitút súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je upravený až novelou O.s.p. účinnou od 1.1.2003. Predseda KS môže konať len v rámci zákonných opatrení a neexistuje právny predpis, ktorý by oprávňoval predsedníčku KS zakázať vstup konkrétnej osobe do verejnej budovy súdu. Vyčiarknutím zo zoznamu nebol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty kde už bol ustanovený, keďže o tomto rozhoduje výlučne príslušný konkurzný súd, tiež ako advokát zastupoval v konkurzných veciach veriteľov a zastupoval aj klientov v iných ako konkurzných veciach, preto je zákaz vstupu do budovy priamym zásahom do nezávislej a nestrannej činnosti súdov a týmto mu bol znemožnený riadny výkon advokácie a podstatným spôsobom bolo poškodené jeho dobré meno a vážnosť. Aj keď predmetné rozhodnutia neboli zmenené, ani zrušené, v uvedenej veci využil všetky prípustné opravné prostriedky a ide teda v zmysle § 3 z.č. 58/1969 Zb. o prípad osobitného zreteľa, pričom po vykonaných personálnych zmenách na KS v Bratislave bol rozhodnutím zastupujúceho predsedu z 2.12.2004 opätovne zapísaný so zoznamu správcov a sú teda splnené podmienky na uplatnenie si nároku na náhradu škody. Vzhľadom na nezákonné rozhodnutie nemohol byť až do opätovného zapísania dňom 2.12.2004 ustanovený za správcu konkurznej podstaty v konaniach, kde ho veritelia mali záujem ustanoviť za nového správcu konkurznej podstaty a kde výška ich pohľadávok bola dostačujúca na jeho ustanovenie. Konkrétne v konkurznej veci úpadcu M. I. - H.M. UNIVEZÁL vedenej na KS v Bratislave pod sp. zn. Z-2-3 K 200/96 bol na návrh konkurzného veriteľa VINACO HOLDINGS LIMITED ustanovený nový správca konkurznej podstaty dňom 26.4.2002, pričom vzhľadom na predpokladanú hodnotu majetku úpadcu cca 20 mil. Sk by jeho odmena pri predpokladanom výťažku speňaženia vo výške 15 mil. Sk a výške konkurznej odmeny bola 1.570.000,- Sk. Tiež v konkurznej veci úpadcu I.C. Orient s.r.o. vedenej na KS v Bratislave pod č.k. bol ustanovený nový správca dňa 10.7.2002 na návrh VINACO HOLDINGS LIMITED. Celková výška odmeny správcu v tomto konaní je 6,5 mil. Sk, z toho podiel konkurznej odmeny zodpovedajúcej rozsahu a dĺžke doby činnosti nového správcu, ktorým mal byť on, predstavuje 2.160.000,- Sk. Takisto v konkurznej veci úpadcu DANUBE COMMERCE TRUST s.r.o. vedenej na KS v Bratislave pod sp. zn. bol na návrh veriteľa VINACO HOLDINGS LIMITED ustanovený nový správca dňa 30.4.2003 a celková výška odmeny správcu by mala byť min. 530.000,- Sk. V príčinnej súvislosti s nezákonným vyčiarknutím zo zoznamu správcov nemohol byť teda ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty v uvedených konaniach, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 4.260.000,- Sk. Z dôvodu zákazu vstupu do budovy KS v Bratislave boli viacerí klienti nútení mu vypovedať plnú moc, alebo mu ju ani z tohto dôvodu neudelili. Spoločnosť VINACO HOLDINGS LIMITED ho splnomocnila na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch v súvislosti s vymáhaním pohľadávok v súhrnnej hodnote viac ako 14 mld. Sk, ktoré nadobudla od Slovenskej konsolidačnej, a.s. Z dôvodu zákazu vstupu nemohol riadne klienta zastupovať v súdnom konaní vedenom na KS v Bratislave pod sp. zn. , kde sa jeho klient domáhal úhrady 90 mil. Sk. Zákazom vstupu bolo zasiahnuté do jeho práva na slobodné podnikanie, jeho klient nemal záujem, aby bol ako jeho advokát sprevádzaný justičnou strážou, pričom z tohto dôvodu mu vznikla škoda vo výške odmeny vyčíslenej v súlade s vyhláškou o odmenách advokátov v celkovej výške 2.049.773,70,-Sk.

Uvedený zákaz vstupu bol umiestnený vo vstupnej časti budovy a tak bol známy širokému okruhu osôb, ktoré sa na základe nepravdivých tvrdení v Opatrení č. 5 mohli domnievať, že stratil oprávnenie pre výkon povolania advokáta. Takéto konanie malo za následok zníženie jeho autority a postavenia v spoločnosti, preto vzhľadom na značnú mieru zásahu do jeho dôstojnosti a vážnosti si uplatňuje aj právo na nemajetkovú ujmu 500.000,- Sk. O predbežné prerokovanie nároku požiadal odporcu 1.7.2004, avšak tento mu dosiaľ neodpovedal, preto žiada v súhrne o zaplatenie sumy 6.739.773,70,- Sk. Na pojednávaní navrhovateľ doplnil, že k opätovnému zápisu do zoznamu musel doložiť len potvrdenie o zaplatení správneho poplatku a o vzdelaní a minimálne týmto bolo pôvodné rozhodnutie o vyčiarknutí zrušené, resp. nahradené. Nezákonnými rozhodnutiami sú rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu a Opatrenie č. 5, nesprávnym úradným postupom je nekonanie MS SR na základe jeho listu z 23.7.2001 a nekonanie vo veci jeho sťažnosti z 18.7. 2001. Nie je možné doložiť zrušenie uvedených rozhodnutí, keďže tieto mal zrušiť práve odporca, ktorý nekonal. Priznanie nemajetkovej ujmy z.č. 58/1969 Zb. nevylučuje a zákon 514/2003 Z.z. ju už priamo aj uvádza. Suma zodpovedá tomu, ako on osobne vníma celú vec, ako zasiahla jeho, jeho okolie a aj profesný život. Keby nepreukázal dostatočnú profesionálnu erudíciu, jeho profesionálna činnosť by bola ukončená, keďže bol vymazaný zo zoznamu správcov. Uplatnená škoda je vyššia, avšak domáha sa len vybraných nárokov, ktoré bolo možné nepochybne preukázať. Celá vec zasiahla jeho sebadôveru, ovplyvnila celkový pohľad okolia. Advokáti sú s činnosťou súdov úzko prepojení a pre túto prácu je mimoriadne dôležitá bezúhonnosť, preto uvedené konanie predstavovalo zásadný zásah. Úrok z omeškania si kvôli premlčaniu uplatňuje od 8.12.2008, t.j. 3 roky spätne od dátumu, kedy rozšíril petit o priznanie úrokov z omeškania. Existuje množstvo rozhodnutí iných krajských súdov voči úkonom predsedníčky KS v Bratislave, že rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu správcov je rozhodnutím v správnom konaní a ide o nezákonné rozhodnutie. Tá istá škoda vznikla z nezákonných rozhodnutí, aj z nesprávneho úradného postupu. Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť a uviedol, že neuznáva právny titul s poukazom na § 4 z.č. 58/1969 Zb., keď navrhovateľ nepreukázal, že rozhodnutia, ktorými mu mala byť škoda spôsobená, boli pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Do úvahy v zmysle uvedeného zákona neprichádza ani náhrada nemajetkovej ujmy, nakoľko zákon upravuje len náhradu škody, pričom nemajetková ujma je upravená výlučne v Občianskom zákonníku a aplikovať tieto ustanovenia nie je možné. Odporcovi bol návrh na predbežné prerokovanie návrhu doručený 2.7.2004. Na základe žiadosti z 5.11.2004 bol navrhovateľ opätovne zapísaný do zoznamu správcov dňa 2.12. 2004. Na pojednávaní odporca uviedol, že vybavenie sťažnosti z 19.7.2001 nevie preukázať, nakoľko už uplynula 10 ročná archivačná lehota, evidovaný je len spis z r. 2004, kedy navrhovateľ opätovne žiadal o zápis do zoznamu správcov. Táto vec bola založená ad acta, z dôvodu, že MS SR nemalo právomoc preskúmavať rozhodnutie predsedu súdu. Poukázal na § 20 z.č. 80/1992 Zb., podľa ktorého ministerstvo vybavovalo len sťažnosti na postup predsedu krajského súdu ak podanie obsahovalo sťažnosť vo veciach podľa § 16 ods. 1 zákona, t.j. ak porušil predseda povinnosti uložené mu právnymi predpismi, ktoré mali za následok prieťahy v konaní, alebo porušenie zásady dôstojnosti súdneho konania alebo sudcovskej etiky. Nemohol sa dostať do omeškania, nakoľko konanie podľa z.č. 58/1969 Zb. nie je zmluvným vzťahom, nemožno v ňom hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, taktiež uplynutie 6 mesačnej lehoty na uspokojenie nároku poškodeného na základe návrhu na predbežné prerokovanie nie je možné považovať za deň zročnosti pohľadávky, je len podmienkou pre podanie žaloby na súd. Namietol tiež absenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou. Súd rozsudkom č.k. -157 zo dňa 06.03.2012 konanie v časti o zaplatenie 427,45-EUR zastavil a návrh zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -218 zo dňa 20.06.2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd preto vychádzal v ďalšom konaní so záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v tom, že ani rozhodnutie o vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu správcov konkurznej podstaty ani opatrenie č.5 nemajú charakter rozhodnutí a preto navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Odvolací súd poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach uznesením z 27.12.2002 č.k. -22 právoplatne zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a opatrenie z dôvodu, že ani v jednom prípade sa nejedná o rozhodnutie. Aj keby išlo o rozhodnutia, navrhovateľovi by nevznikol nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutí, nakoľko neboli zrušené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že vyčiarknutie navrhovateľa zo zoznamu správcov konkurznej podstaty tak ako konštatovala Komisia na vykonanie previerky obchodného úseku Krajského súdu v Bratislave a čo možno vyvodiť aj z uznesenia Najvyššieho súdu

SR zo dňa 17.12.2001 sp.zn. , sa javí ako nesprávny úradný postup. Keďže navrhovateľ tvrdil, že nebyť nesprávneho úradného postupu predsedníčky krajského súdu bol by ustanovený za správcu konkurznej podstaty v konaniach, kde ho mali záujem veritelia za správcu ustanoviť. Podľa názoru odvolacieho súdu list konkurzného veriteľa VINACO HOLDINGS LIMITED z 01.06.2004 nebolo možné považovať za dostatočný dôkaz preukazujúci vznik škody. Nekonanie Ministerstva spravodlivosti SR vo veci odvolania navrhovateľa a vo veci jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Súd bol v konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, nakoľko v ďalšom konaní totiž nevyšli najavo také ďalšie rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na záväznosť vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu. Na pojednávaní dňa 28.04.2014 podal odporca námietku premlčania uplatneného nároku. Poukázal na skutočnosť, že list o vyčiarknutí zo zoznamu správcov navrhovateľ prevzal dňa 12.07.2001, preto premlčacia lehota uplynula dňa 12.07.2004. Rovnako podal námietku premlčania aj ohľadne uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu. Uviedol, že opatrenie č.5 zo dňa 13.07.2001 bolo navrhovateľovi známe dňa 18.07.2001, preto premlčacia lehota uplynula dňa 18.07.2004. Navrhovateľ vo vyjadrení k námietkam premlčania uviedol, že až opätovným zápisom navrhovateľa do zoznamu správcov konkurznej podstaty došlo k začatiu plynutia premlčacej lehoty. V súvislosti so zákazom vstupu navrhovateľa do priestorov súdu začala premlčacia lehota plynúť až po ukončení uvedeného stavu, preto ku vzniku jednotlivých zložiek škody došlo až konkrétnymi rozhodnutiami. Súd pri posúdení otázky premlčania vychádzal z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. platí, že pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, riadia sa právne vzťahy ním upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v ustanovenej dobe; na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil v stanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byť vykonané právo, aby nedošlo k jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Námietka premlčania môže byť úspešne uplatnená len za predpokladu, že sa veriteľ svojho práva behom premlčacej doby nedomáhal uplatnením na súde. Podľa § 22 ods. 1 až 3 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody nesprávny úradný postup, potom pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 vety prvej zákona č. 58/1969 Zb. je rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode, v takom prípade na rozdiel od škody uplatňovanej vydaním nezákonného rozhodnutia, pre plynutie premlčacej doby nemá právny význam zrušenie rozhodnutia, ktorému prípadne i predchádzal nesprávny úradný postup ani deň jeho doručenia (oznámenia) poškodenému. Predpoklad hypotézy právnej normy § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu) sa totiž nespája s vedomosťou poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá ale ani s jeho vedomosťou o tom, či a prípadne kedy nesprávnosť úradného postupu bola vyslovená (konštatovaná) príslušným orgánom; teda nevyžaduje sa, aby poškodený mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá - v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. za škodu je zodpovedný vždy štát (§ 18 a § 25 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.). Jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., preto nie je určujúce, či napríklad (ne)správnosť úradného postupu bola v inom konaní zisťovaná, prípadne vzniknuté následky mohli byť v takom konaní reparovateľné

a či výsledky takéhoto konania (jeho právne závery) boli poškodenému známe; v uvedenom okamihu teda nemusí byť daná (napr. z rozhodnutia súdu vyplývajúca) nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednosti povinného subjektu. Vzhľadom k uvedenému súd ustálil, že premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť až okamihom, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, čo v prípade nároku na zaplatenie ušlého zisku bolo najskôr v deň konania prvej schôdze konkurzných veriteľov, na ktorej mohol byť navrhovateľ ustanovený za správcu konkurznej podstaty, a to je deň 26.04.2002. V prípade uplatneného ušlého zisku spočívajúceho v odmene advokáta za úkony v konaní sp.zn. , premlčacia lehota začala plynúť najskôr dňom kedy JUDr. Alena Vyskočilová doručila súdu plnú moc na zastupovanie spoločnosti VINACO HOLDINGS LIMITED v konaní, t.j. dňom 06.02.2002. Keďže navrhovateľ podal návrh na súd dňa 04.01.2005, premlčacia lehota v prípade uplatneného ušlého zisku tak neuplynula. Nárok na nemajetkovú ujmu navrhovateľ odvodzoval od nezákonného postupu predsedníčky KS v Bratislave, t.j. listu o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty zo dňa 06.07.2001 a opatrenia č. 5 zo dňa 13.07.2001. List o vyčiarknutí zo zoznamu správcov navrhovateľ prevzal dňa 12.07.2001 a s opatrením č.5 sa navrhovateľ oboznámil dňa 18.07.2001. V prípade uplatnenia nemajetkovej ujmy tak premlčacia lehota začala plynúť 12.7.2001 a uplynula dňa 12.07.2004. Preto súd v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy posúdil námietku premlčania uplatnenú odporcom ako dôvodnú, a v tejto časti návrh z dôvodu premlčania zamietol. Podľa § 1 ods. 1 veta prvá z.č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v správnom konaní vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Podľa § 2 z.č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa § 18 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa § 20 z.č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase namietaných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Súd prvého stupňa sa preto zameral na dokazovanie ohľadne zistenia výšky škody a doplnil vykonané dokazovanie pripojeným spisom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. , pripojeným spisom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. Z-2-3K/200/1996 a pripojeným spisom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. : Podľa názoru odvolacieho súdu list konkurzného veriteľa VINACO HOLDINGS LIMITED z 01.06.2004 nebolo možné považovať za dostatočný dôkaz, preto súd skúmal, či by bol navrhovateľ ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty v súlade s ust. § 10 ods. 6 zákona č. 328/1991 Zb.. Zo zápisnice z konania schôdze konkurzných veriteľov zo dňa 28.02.2003 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. súd zistil, že veriteľ VINACO HOLDINGS LIMITED ako držiteľ 73,9% hlasov predložil návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstatu B.. V. P.. Návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty bol odsúhlasený a schválený prítomnými veriteľmi. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -241 zo dňa 30.04.2003 ustanovil za správcu konkurznej podstaty B.. V. P.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2003. Za výkon správy bola novému správcovi konkurznej podstatu B.. V. P. schválená a vyplatená odmena 1.975,03,- €, tak ako to vyplýva z uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -374 zo dňa 30.03.2007. Zo zápisnice z konania schôdze konkurzných veriteľov zo dňa 26.04.2002 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. Z-2-3K 200/96 súd zistil, že veriteľ VINACO HOLDINGS LIMITED predložil návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstatu B.. V. P.. Nakoľko sa schôdze veriteľov zúčastnili veritelia s pohľadávkami v rozsahu 92,63% výšky pohľadávky a spoločnosť VINACO HOLDINGS LIMITED bola držiteľom prevažnej väčšiny hlasov, do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený B.. V. P.. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. Z-2-3K/200/96-260 zo dňa 14.05.2002 ustanovil za správcu konkurznej podstaty B.. V. P.. Uznesenie v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 29.04.2003, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2003. Za výkon správy bola novému správcovi konkurznej podstatu B.. V. P. schválená a vyplatená odmena 66.393,87-€. Zo zápisnice z konania schôdze konkurzných veriteľov zo dňa 09.07.2002 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. súd zistil, že veriteľ VINACO HOLDINGS LIMITED ako držiteľ 93,43% hlasov predložil návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstatu B.. V. P..

Návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty bol odsúhlasený a schválený prítomnými veriteľmi. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -506 zo dňa 10.07.2002 ustanovil za správcu konkurznej podstaty B.. V. P.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2002. Dňa 20.7.2005 podal konečnú správu o speňažení majetku úpadcu a vyúčtovanie odmeny vo výške 23.558,12,-€, ktorá dosiaľ ku dňu rozhodnutia súdu schválená nebola. Navrhovateľ si v konaní uplatnil škodu - ušlý zisk, ktorá mu nesprávneho úradného postupu odporcu vznikla. Ušlý zisk v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu, keď nedošlo k zväčšeniu majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Pre priznanie ušlého zisku nepostačuje pravdepodobnosť takéhoto zväčšenia majetku v budúcnosti, ale preukázanie skutočnosti, že pri pravidelnom chode veci by mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku, k čomu však nedošlo v dôsledku škodovej udalosti. Na základe vyššie uvedeného a z vykonaného dokazovania súd ustálil, že bola splnená podmienka ust. § 10 ods. 6 zákona č. 328/1991 Zb., a to že spoločnosť VINACO HOLDINGS LIMITED ako konkurzný veriteľ disponoval takým súčtom pohľadávok, ktoré ho oprávňovali jednak podať návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty a zároveň disponoval aj potrebnou dvojtretinovou väčšinou hlasov potrebných na schválenie predloženého návrhu na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty. Navrhovateľ tak podľa názoru súdu uniesol dôkazné bremeno, že nebyť nesprávneho úradného postupu predsedníčky krajského súdu bol by ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty v konkurzných veciach vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. Z-2-3K 200/1996, , . Vzhľadom k tomu, že ku dňu rozhodnutia súdu vo veci bola ustálená len výška odmeny správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní pod sp.zn. a sp.zn. Z-2-3K 200/96, súd považoval za preukázaný ušlý zisk navrhovateľa vo výške 68.368,90-EUR, a vo zvyšku posúdil súd nárok navrhovateľa ako predčasne podaný a návrh v tejto časti zamietol. Aj v prípade, keby súd uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neposúdil ako premlčaný, súd by takto uplatnený nárok navrhovateľovi nepriznal. Navrhovateľ tvrdil, že v príčinnej súvislosti so zákazom vstupu do budovy súdu nemohol riadne klienta zastupovať v súdnom konaní vedenom na KS v Bratislave pod sp. zn. . Opatrenie č.5 predsedníčky Krajského súdu v Bratislave sa však týkalo iba konania v konkurzných veciach a netýkalo s konania pod sp.zn. , čo ustálil aj vo svojom rozhodnutí odvolací súd. Navrhovateľ tak nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, preto by súd návrh navrhovateľa v tejto časti posúdil ako nedôvodný a návrh by zamietol. Vzhľadom k tomu, že škoda, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatňoval súd posúdil ako ušlý zisk, priznal navrhovateľovi aj nárok na úroky z omeškania podľa ust. Občianskeho zákonníka. Keďže súd dospel k záveru, že podaný návrh je sčasti dôvodný, patria navrhovateľovi z priznanej sumy aj úroky z omeškania. Navrhovateľ si úroky z omeškania pôvodne uplatňoval od uplynutia pol ročnej lehoty od predloženia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku odporcovi, ktorá bola odporcovi doručená dňa 02.07.2004. Vzhľadom k plynutiu premlčacej lehoty navrhovateľ upravil nárok na úroky z omeškania od 08.12.2008, t.j. odo dňa doručenia návrhu na zmenu konania súdu. Preto súd priznal navrhovateľovi podľa § 517 ods. 1, 2 O.z., úroky z omeškania odo dňa 08.12.2008 do zaplatenie z priznanej sumy, ktorých výšku ktorých určil podľa nar. vl.č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšku úrokov z omeškania návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd teda po vyčíslení trov účastníkmi v lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku rozhodne o trovách konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.