Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_37Cpr-2-2014.pdf
PDF · 81.85 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cpr/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu U. S. M. N., s.r.o., O. areál U. S. M., N., XXX XX N. R.: XX XXX XXX, proti žalovanému J. X., narodenému X.XX.XXXX, naposledy bytom Tr. M. XX, N., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Dagmarou Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 138,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu vo výške 138,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 138,- eur od 16.10.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eura a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 10.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi náhradu mzdy za dovolenku vo výške 138,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 22.8.2012 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný pracoval u žalobcu od 08.12.1988, pričom s účinnosťou od 8.8.2011 Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.7.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá 35,5 hod. dĺžka týždenného pracovného času rozvrhnutého nerovnomerne so 7,5 hod. dĺžkou pracovnej zmeny. Dňa 4.9.2012 bol so žalovaným okamžite skončený pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ( ZP ) z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Keďže žalovaný v roku 2012 odpracoval u žalobcu iba 52 dní patrila žalovanému dovolenka za odpracované dni vypočítaná podľa § 105 ZP. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia mal teda žalovaný v roku 2012 nárok na celkovo 4 dni dovolenky. Žalovaný však v období február až apríl 2012 vyčerpal celkovo 8 dní dovolenky, za ktorú žalobca vyplatil žalovanému náhradu mzdy. S prihliadnutím na ustanovenie § 117 ZP bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku v rozsahu 4 dni, čo v čistom predstavovalo sumu v celkovej výške 138,- €.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom žalobcu, s pracovnou zmluvou zo dňa 8.12.1988, s dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.7.2011, s výpočtom nároku na dovolenku za odpracované dni, s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 17.8.2012 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy zo dňa 8.12.1988 a z dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.7.2011 súd zistil, že medzi účastníkmi tohto konania vznikol dňa 8.12.1988 pracovný pomer. Žalobca pracoval ako posunovač. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.8.2012 súd zistil, že žalovaný v zmysle ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom.
Podľa ustanovenia § 105 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) v platnom znení zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Podľa ustanovenia § 116 ods. 1 až 3 Zákonníka práce v platnom znení zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Podľa ustanovenia § 117 Zákonníka práce v platnom znení zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku za odpracované dni žalovanému vo výške 138,- eur s príslušenstvom.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že pracovný pomer sa medzi žalobcom a žalovaným skončil platne na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.8.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce teda z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný bol zamestnaný u žalobcu od 8.12.1988, pričom s účinnosťou od 8.8.2011 Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.7.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá 35,5 hod. dĺžka týždenného pracovného času rozvrhnutého nerovnomerne so 7,5 hod. dĺžkou pracovnej zmeny. Žalovaný v roku 2012 odpracoval u žalobcu 52 dní, v dôsledku čoho patrila žalovanému dovolenka iba za odpracované dni vypočítaná podľa § 105 Zákonníka práce. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia mal teda žalovaný v roku 2012 nárok na celkovo 4 dni dovolenky. Žalovaný však v období február až apríl 2012 vyčerpal celkovo 8 dní dovolenky, za ktorú žalobca vyplatil žalovanému náhradu mzdy. S prihliadnutím na ustanovenie § 117 Zákonníka práce bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku za odpracované dni v rozsahu 4 dni, čo v čistom vyjadrení mzdy predstavovalo sumu v celkovej výške 138,- eura.
Na základe vyššie uvedeného teda súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 138,- eura titulom vrátenia vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku za odpracované dni, na ktorú žalovanému nevznikol nárok.
V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky a to požadované úroky z omeškania, súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do
31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa názoru súdu treba v tomto prípade postupovať podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka a vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie súd považuje výzvu zo dňa 14.9.2012 , v ktorej žalobca určil lehotu splatnosti svojho nároku do 15.10.2012. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 16.10.2012.
Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola k 16.10.2012 0,75%.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v podstatnej časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 138,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 138,- eur od 16.10.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ohľadne požadovaných úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 138,- eur od 22.8.2012 do 15.10.2012 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. nakoľko žalobca mal vo veci neúspech v pomerne nepatrnej časti a priznal mu preto náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§251 O.s.p.).