Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50C-255-2014.pdf
PDF · 87.72 KB
Case nature
Subarea
50C/255/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/X, K., proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto predbežné opatrenie:
Odporca je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.06.2010.
Zamestnávateľ navrhovateľky E. A. A., Q..A.., A. A. C. G.. X/A, XXX XX K., je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.06.2010 uzavretých medzi navrhovateľkou a odporcom.
Súd ukladá navrhovateľke povinnosť, aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala návrh na začatie konania vo veci samej.
Navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, podaným na tunajší súd dňa 19.09.2014, domáhala nariadenia predbežného opatrenia v znení, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že dňa 23.06.2010 uzavrela s odporcom spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej odporca poskytol úver vo výške 800 Eur. V zmysle zmluvy mala navrhovateľka splácať úver v pravidelných 12 mesačných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy bola vo výške 131 Eur. Celková čiastka, ktorú mala navrhovateľka za predmetný úver odporcovi zaplatiť, predstavovala sumu 1.572 Eur. Spolu so Zmluvou o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá aj Rozhodcovská zmluva, Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a zmenka. Od februára 2013 do júna 2014 bola navrhovateľke z jej mzdy stiahnutá suma celkovo vo výške 2.144,60 Eur, pričom táto suma neustále narastá. Navrhovateľke je tak vyplácaná mzda vo výške životného minima. V zmysle uskutočnenej elektronickej komunikácie má navrhovateľka uhradiť ešte sumu 3.152,87 Eur, nakoľko podľa odporcu navrhovateľka uhradila iba istinu s poplatkom, pričom zostáva uhradiť ešte úroky z omeškania. Navrhovateľka zároveň uviedla, že tá istá pohľadávka je predmetom vymáhania zo strany postupníka odporcu - spoločnosti LogiCall Slovensko, s.r.o., ktorá už duplicitne začala vymáhacie konanie a od navrhovateľky žiada vyplatenie ďalších 3.240,93 Eur. Zmluva o úvere, ktorú navrhovateľka s odporcom uzavrela, bola odporcom už vopred naformulovaná a navrhovateľka tak vôbec nemohla ovplyvniť jej obsah. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v čl. 05 bola vopred naformulovaná podmienka ohľadom uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formy zabezpečenia uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Súčasne so Zmluvou o úvere tak bola dňa 23.06.2010 podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, podľa ktorej: "Dlžník vystavil zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka." Navrhovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola zmenka pri spotrebiteľských úveroch prípustná iba ako tzv. zabezpečovacia zmenka do výšky max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru (od 01.01.2011 je zmenka pri spotrebiteľských úveroch zakázaná - v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Akákoľvek inak dojednaná zmenka je tak neplatná pre rozpor so zákonom. V predmetnej zmenke bola vyplnená suma 1.852,83 Eur. Odporca napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa navrhovateľky - spoločnosť E. A. A., Q..A.. - o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by navrhovateľke uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ navrhovateľky vykonáva v prospech odporcu zrážky zo mzdy a navrhovateľka nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ navrhovateľky je totiž povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Odporca výšku dlhu sám jednostranne diktoval, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vykonáva zamestnávateľ navrhovateľky od februára 2013 navrhovateľke zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Navrhovateľka tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom navrhovateľky je koncentrovaná v rukách odporcu, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje odporcovi priamo právny priestor na postihnutie majetku navrhovateľky ako spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zároveň na podporu svojich tvrdení citovala viaceré rozhodnutia slovenských súdov (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.12.2012, sp. zn. 3Co/353/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.05.2014, sp. zn. 17Co/505/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.08.2011, sp. zn. 10CoE/313/2010, rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15.10.2013, sp. zn. 4C/178/2013), ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (uznesenie Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti C.). Navrhovateľka má za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z toho dôvodu má odporca nárok len na vrátenie poskytnutej istiny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. vôbec neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako ani ďalšie zákonné náležitosti. Z dokladov je však zrejmé, že na základe požičaných 800 Eur bola navrhovateľke prostredníctvom zrážok zo mzdy strhnutá suma viac ako 2.144,60 Eur, pričom odporca naďalej požaduje vyplatenia ďalšej sumy 3.152,87 Eur. V tomto prípade tak ide podľa navrhovateľky jednoznačne o úžeru, v dôsledku ktorej je právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný ako celok. Navrhovateľka je presvedčená, že potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania je naliehavá, nakoľko výkonom dohody o zrážkach zo mzdy, na základe neplatnej zmluvy, resp. na základe neprijateľných zmluvných podmienok úverových zmlúv, bude naďalej pokračovať postih jej majetku a tak dôjde k vzniku ďalšej ujmy na strane navrhovateľky. Bez nariadenia predbežného opatrenia by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy naďalej poukazovali odporcovi zo mzdy navrhovateľky finančné prostriedky bezdôvodne resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje. Navrhovateľka nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku. Navrhovateľka má za to, že nemožno vykonávať zrážky zo mzdy na základe neoprávneného nároku odporcu, nakoľko zmluva o úvere je neplatná, resp. poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu sa odporcu. Preto je potrebné do rozhodnutia súdu vo veci samej, t.j. do rozhodnutia o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a či je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť
tak vykonávaniu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, keďže nárok odporcu na vymáhanie pohľadávky je sporný. Vo veci samej sa tak navrhovateľka bude domáhať neplatnosti danej zmluvy.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 74 ods. 2 veta prvá O.s.p. príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1, písm. f) O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 77 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
Predbežné opatrenie má zabezpečovací a preventívny charakter a jeho účelom je rýchla, okamžitá, nevyhnutná a dočasná úprava pomerov účastníkov konania, či už pred začatím konania alebo v priebehu súdneho konania. Základnou zákonnou podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je skutočnosť, že navrhovateľ preukáže uplatňovaný nárok a odôvodní, že bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia jeho záujmov je také naliehavé, že existuje potreba, aby súd pomery účastníkov dočasne upravil, resp. existuje obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. Nakoľko účelom predbežného opatrenia je len dočasná úprava pomerov a jeho nariadenie v danej veci neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, súd môže rozhodnúť o predbežnom opatrení aj bez výsluchu ostatných účastníkov konania.
Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť tiež zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, čo je odôvodnené tým, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia práve vo vzťahu k nároku, ktorý má byť uplatnený vo veci samej. Predbežným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie predbežného opatrenia.
S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Súd má za to, že navrhovateľka v tomto prípade preukázala naliehavosť a potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov a zároveň osvedčila aj danosť právneho nároku voči odporcovi v miere požadovanej na nariadenie predbežného opatrenia. Súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi, uvedenými navrhovateľkou v návrhu na nariadenia predbežného opatrenia. Rovnako ako navrhovateľka, aj súd považuje právny vzťah uzavretý účastníkmi konania za vzťah spotrebiteľský. Navrhovateľka sa pri podpise zmluvy o úvere musela podrobiť vopred určeným a sformulovaným podmienkam vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby odporca s navrhovateľkou tieto zmluvné podmienky individuálne dohodol. Nakoľko navrhovateľka spochybnila platnosť uzavretej zmluvy o úvere či na ňu nadväzujúcej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, posudzovanie platnosti či neplatnosti týchto právnych úkonov bude predmetom konania vo veci samej. Zo mzdy navrhovateľky sa vykonávajú v prospech odporcu zrážky čisto na základe dohody o zrážkach zo mzdy, a preto do skončenia konania vo veci samej a posúdenia dôvodnosti nároku odporcu na vyplatenia dlžnej pohľadávky je dôvodné, aby bolo vykonávanie týchto zrážok pozastavené. Súd preto odporcovi uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.06.2010 a zamestnávateľovi navrhovateľky uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto predbežné opatrenie je len dočasným opatrením do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Nakoľko navrhovateľka s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepodala na súd aj návrh vo veci samej, súd jej v zmysle § 76 ods. 3 O.s.p. uložil povinnosť tento návrh podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Súd zároveň určil lehotu na podanie návrhu na začatie konanie vo veci samej, pričom začatie plynutia tejto lehoty stanovil momentom doručenia uznesenia do rúk navrhovateľky. V prípade, že v stanovenej lehote nebude na súd podaný návrh na začatie konania vo veci samej, nariadené predbežné opatrenie v zmysle ustanovenia § 77 O.s.p. zanikne.
O trovách konania vzniknutých v súvislosti s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže súd návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, mala by právo na náhradu trov konania. Nakoľko navrhovateľka si v konaní o nariadenie predbežného opatrenia náhradu trov neuplatnila a v tomto konaní jej ani žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).