Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne J. C., G., T. Č. O. XX, zastúpenej JUDr. Mariom Hollerom, advokátom, Košice, Krmanova 16, proti žalovaným 1) T. T.I., W. B. P., L. XX a 2) KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurace Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 5 653,58 € istiny s prísl., o odvolaní žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I -30 z 23.7.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom -48 z 11.11.2013

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 5 653,58 € od 24.4.2009 do 22.5.2012, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. M e n í rozsudok tak, že vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. Žalobkyni sa prisudzuje náhrada trov konania 2 844,46 € a žalovaní sú povinní ju zaplatiť spoločne a nerozdielne JUDr. Máriovi Hollerovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5 653,58 € od 8.4.2009 do 22.5.2012, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného a povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania 2 844,12 €, a to „k rukám“ JUDr. M. Hollera, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobkyňa podanou žalobou a po pripustení zmeny žaloby uznesením -16 z 13.6. 2013, domáhala. Konštatoval, že vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav veci, konkrétne čo mal preukázané, resp. čo zistil zo Záznamu o dopravnej nehode, zo znaleckého posudku (ďalej len ) č.46/2011 a z prehľadu transakcií z 28.5.2012, predloženého žalobkyňou. Vychádzajúc z zák.č.381/01 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,, O. z., nar.vl.č.87/95 Z. z., účinného od 1.1.2009, ktorých znenie citoval, na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením sumy 5 653,58 €, ktorú žalovaná v 2.rade zaplatila až 22.5.2012, t.j., po začatí konania. Pri rozhodovaní o prísl. pohľadávky žalobkyne vychádzal z cit. ust. a urobil záver, že žalobkyňa má podľa O. z. ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku, keď sumu 5 653,58 € nezaplatili v lehote splatnosti faktúry, ale až po podaní žaloby 22.5.2012 (po termíne splatnosti), že žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi preukázala, že splatnosť dlhu nastala najskôr 8.4.2009, t.j., keď žalovaná v 2.rade oznámením z 8.4.2009 odmietla uznať jej nárok na zaplatenie náhrady škody, a preto nevidel príčinu nepriznať úrok z

omeškania od tohto dátumu. Preto zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 5 653,58 € od 8.4.2009 do 22.5.2012. Posudzoval aj výšku požadovaného úroku z omeškania a mal za to, že je správne uplatnená, nakoľko k 8.4.2009 bola sadzba Európskej centrálnej banky 1,25 %, čo za použitia nar.vl.č.87/95 Z. z. je presne 9,25 % ročne. O trovách konania rozhodol podľa , a (ich znenie citoval), nakoľko žalobkyňa mala úspech v časti prísl. a tiež v časti istiny, pretože zastavenie konania v časti istiny zavinili žalovaní tým, že po podaní žaloby zaplatili istinu, a priznal jej ich náhradu vo výške 2 844,12 € s tým, že pozostávajú z trov právneho zast. za 11 úkonov právnej pomoci z hodnoty sporu po 200,85 € ( vyhl.č.655/04 Z. z.; ďalej len vyhl.) a 1 úkon právnej pomoci z hodnoty sporu po 71,37 € ( vyhl.), a to: v r.2009: prevzatie a príprava zast. - vyhl., písomné podanie na súd, podanie žaloby zo 4.9.2009 - vyhl., každý úkon po 200, €, + 2 x režijný paušál po 6, €, v r.2010: účasť na pojednávaní 18.3. a .6.2010 - vyhl., každý úkon po 200, €, + 2 x režijný paušál po 7, €, v r.2011: písomné podanie vo veci samej z 5.5.2011 - vyhl., úkon po 200, €, + režijný paušál 7, €, v r.2012: účasť na pojednávaní 12.4.2012 - vyhl., písomné podanie vo veci samej z 20.4.2012 a z 20.6.2012 - vyhl., účasť na pojednávaní 5.9.2012 - , v r.2013: písomné podanie vo veci samej z 12.6.2013 - vyhl., účasť na pojednávaní 13.6.2013 - vyhl. - každý úkon po 200, €, účasť na pojednávaní 23.7.2013 - vyhl. - tento úkon po 71, € (hodnota sporu už len vo výške prísl. a k tomu prislúchajúca tarifa), + 3 x režijný paušál po 7,81 €, takže celková výška odmeny a náhrady za úkony právnej služby predstavuje 2 370,04 €, čo s pripočítaním 20 % DPH (474,08 €) predstavuje 2 844,12 €. Dopĺňacím rozsudkom doplnil rozsudok výrokom, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu trovy štátu 614,88 €, do 3 dní od právoplatnosti „uznesenia“. Vychádzajúc z a , druhá veta (ich znenie citoval) uviedol, že uznesením -117 z 2. 11.2013 (konanie, z ktorého bol nárok, o ktorom sa koná v tomto konaní , vylúčený na samostatné konanie) priznal znalcovi odboru Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej doprave Ing. Zoltánovi Bérešovi za vypracovaný zapísaný v znaleckom denníku č.1/2011 pod por.č.46/2011 odmenu 614,88 €, zároveň uložil učtárni, aby odmenu 614,88 € poukázala znalcovi predbežne z finančných prostriedkov štátu, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.12.2011 a 21.2.2012 bolo predložené učtárni na realizáciu a štát v tomto konaní platil trovy 614,88 €, že žalovaní, tak ako to zdôvodnil v rozsudku, boli v konaní neúspešní a podľa výsledku konania by mali štátu nahradiť trovy konania a že, vzhľadom „k tomu“, že u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od platenia „súdnych“, o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu trovy štátu 614,88 €. Proti rozsudku podala žalovaná v 2.rade v časti v celom rozsahu včas odvolanie, ktoré oprela o , teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , o , teda, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , teda, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a uviedla, že odvolanie nasledovne odôvodňuje: I. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby žalovaní boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť 5 673,58 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 7.2.2009 do zaplatenia. Písomným podaním z 24.4.2012 navrhla žalobkyňa zmenu petitu tak, že žiadala, aby žalovaní boli zaviazaní zaplatiť jej 5 563,58 s 8 % ročným úrokom z omeškania od 8.4.2009 do zaplatenia. Citovala znenie a zák.č.381/01 Z. z. V prejednávanej veci došlo ku škodovej udalosti 23.12.2008. 9.2.2009 žalobkyňa uplatnila u poisťovateľa nárok na náhradu škody, pričom v ten deň predložila osvedčenie o evidencii a požiadala o plnenie rozpočtom. Až od 9.2.2009 začala poisťovateľovi plynúť 3 mesačná lehota daná zák. na oznámenie výšky poistného plnenia poškodenému alebo na poskytnutie písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Táto lehota bola zo strany poisťovateľa dodržaná, lebo listom z 8.4.2009 oznámil žalobkyni riešenie škodovej udalosti tak, že nárok považuje za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu dopravnej nehody poisteným a poškodeným, z technického hľadiska neprijateľný, teda oznámil, že náhradu škody neposkytne. Pri posudzovaní nároku na úrok z omeškania je potrebné vychádzať z toho, že o povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu škody bolo rozhodnuté až v predmetnom konaní. Preto v súlade s cit. zák. je povinná zaplatiť žalobkyni priznanú sumu, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Až v prípade nedodržania tejto lehoty sa poisťovateľ môže dostať do omeškania. Poisťovateľ má za to, že súd mal pri rozhodovaní o nároku na úrok z omeškania vychádzať z cit. zák., ktorý pre plnenie poisťovateľa stanovuje lehotu 15 dní od prešetrenia poistnej udalosti v prípade, že nárok na náhradu škody považuje za preukázaný. V opačnom prípade, teda v prípade súdneho konania o náhradu škody, je poisťovateľ povinný plniť do 15 dní po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu alebo v lehote, ktorú určí súd. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie súdu o nároku na úrok z omeškania za nesprávne a má za to, že sa nedostala do omeškania so zaplatením náhrady škody a teda nárok na úrok z omeškania je nedôvodný. Súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nepoužil právny predpis, ktorý použiť mal ( cit. zák.). II. Súd priznal náhradu trov konania 2 844,12 € za 11 úkonov právnej pomoci z hodnoty sporu po 200,85 € a za 1 úkon právnej pomoci z hodnoty sporu po 71,37 € a tiež náhradu za úkony právnej služby. Citovala znenie Má za to, že žalobkyňou požadované trovy konania nespĺňajú podmienku účelne vynaložených nákladov na uplatňovanie a bránenie práva. V odôvodnení rozsudku sa súd vôbec nezaoberal účelnosťou trov potrebných na uplatnenie a bránenie práva. V predmetnom konaní došlo k zastaveniu konania v časti istiny z dôvodu, že žalobkyňa písomným podaním z 20.6.2012 vzala žalobu v časti o zaplatenie istiny 5 653,58 € späť a to vzhľadom na to, že 22.5.2012 uhradila istinu v celom rozsahu. Napriek tomu, že úkony, ktoré nasledovali po čiastočnom späťvzatí žaloby z 20.6.2012

- písomné podanie vo veci samej z 20.6.2012, účasť na pojednávaní 5.9.2012, písomné podanie vo veci samej z 12.6.2013, účasť na pojednávaní 13.6.2013, účasť na pojednávaní 23.7.2013 - mali byť vypočítané z hodnoty sporu bez istiny a nie z hodnoty sporu 5 653,58 € po 200,35 €. Napriek tomu, že konanie po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny 5 653,58 € sa týkalo už len prísl. a trov konania, súd priznal odmenu a náhradu za úkony právnej služby za 4 úkony právnej služby po 200,85 €. Po čiastočnom späťvzatí konania podaním z 20.6.2012 sa už o žalobe v časti o zaplatenie istiny v sume 5 653,58 € nepojednávalo a žiadne ďalšie úkony sa už netýkali zaplatenej istiny. Má za to, že súd priznal trovy právneho zast. v takej výške, ktoré nemajú oporu v právnej úprave. III. Na základe uvedeného navrhla rozsudok zmeniť tak, žaloba sa zamietne v časti požadovaných úrokov z omeškania a v časti náhrady trov konania sa prizná náhrada trov konania vo výške zodpovedajúcej podľa a vyhl., príp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať jej náhradu trov konania. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, o. i., uviedla, že zák.č.381/01 Z. z., na ktoré žalovaná v 2.rade v odvolaní poukazuje, vôbec nezodpovedá skutkovému stavu (žalovaná v 2.rade počas konania dobrovoľne uhradila žalovanú sumu, preto ju súd nemusel k plneniu tejto povinnosti zaviazať rozsudkom), že okrem toho z uvedeného ust. rovnako nevyplýva, že keď je poisťovateľ zaviazaný na plnenie poistenému rozhodnutím súdu, že sa nedostal do omeškania s plnením, že uvedená 15 dňová lehota určuje, že po jej márnom uplynutí je takto súdom uložená povinnosť plniť vymáhateľná, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná v 2.rade sa dostala do omeškania najneskôr 8.4.2009 a, že sa dostala do omeškania, keďže žalovanú sumu zaplatila až 22.5.2012. Na základe uvedeného navrhla rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať náhradu odvolacieho konania. Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu trovy štátu 614,88 €, do 3 dní od právoplatnosti, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (, ), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 5 653,58 € za obdobie od 24.4.2009 do 22.5.2012, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného, potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní, a v ostatnej časti rozsudok, podľa , zmenil tak, že žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9, 25 % zo sumy 5 653,58 € za obdobie od 8.4.2009 do 23.4.2009 zamietol, lebo zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie () rozsudku v tejto časti, ani na jeho zrušenie (). Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z -135 , preto tento odvolací dôvod nie je daný. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ žalobkyni priznal úroky z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 5 653,58 € aj za obdobie od 8.4.2009 do 23.4.2009, lebo opomenul použiť aj a zák.č.381/01 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa cit. zák. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Podľa ods.7 cit. ust. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa ods. 8 cit. úst. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) Poznámka 15a k tomuto ust. odkazuje na O. z. Zo spisu vyplýva, že žalovaná v 2.rade v Oznámení o riešení škodovej udalosti č.9551562545 z poistnej zmluvy č.6545793933 z 8.4.2009 (fotokópia na č.l.5) žalobkyni, o. i., uviedla, že ňou uplatnený nárok na náhradu škody považuje za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu dopravnej nehody poisteným a poškodeným z technického hľadiska neprijateľný. Vychádzajúc z uvedených skutočností a z cit. ust. bolo preto potrebné urobiť záver, že žalovaní sa dostali do omeškania s poskytnutím poistného plnenia 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa - žalovanej v 2.rade. Je nepochybné, že žalovaná v 2.rade skončila uvedené prešetrenie 8.4.2009, aj keď nárok žalobkyne na poistné plnenie - náhradu škody považovala za neprijateľný - neoprávnený, od kedy jej začala plynúť 15 dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia. V prejednávanej veci súd o náhrade škody (istine) nerozhodol rozsudkom vo veci samej, ktorým sa ukladá povinnosť plniť, ale uznesením o zastavení konania v časti žalovanej istiny, lebo žalovaná v 2.rade ju zaplatila počas konania, preto jej obrana, že bola povinná plniť do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu, je neopodstatnená a účelová. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením 24.4.2009, t. j., nasledujúci deň po 23.4.2009, teda po uplynutí 15 dní od 8.4.2009 až do zaplatenia - 22.5.2012. Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Podľa prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods.3 prvá veta cit. ust. trovy určí súd podľa sadzobníka a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa vyhl. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura. Podľa , a vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, za písomné podanie na súd alebo protistrane týkajúce sa veci samej a za konanie pred súdom. Podľa vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na cestovné a telekomunikačné výdavky. Podľa vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Podľa vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena a náhrady určená podľa až 14 písm. f) o daň z pridanej hodnoty. Žalovaní zavinili čiastočné zastavenie konania tým, že po podaní žaloby zaplatili celú istinu, v dôsledku čoho vzala žalobkyňa žalobu, čo do istiny späť, preto sa možno v plnom rozsahu stotožniť so závermi súdu o jej práve na náhradu trov konania, vzniknutých do jeho rozhodnutia o čiastočnom zastavení konania ( ), za úkony právnej služby poskytnuté jej zástupcom, z hodnoty 5 653, €, aj po 20.6.2012, lebo súd konanie o zaplatenie 5 653,58 zastavil až 13.6.2013 a uvedený deň je rozhodujúci pre stanovenie výšky základnej tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby. Žalobkyňa nemala v konaní úspech v pomerne nepatrnej časti, čo do zamietnutej časti úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5 653,58 € od 8.4.2009 do 23.4.2009, preto má podľa právo na plnú náhradu trov konania, a to v rozsahu a výške uvedenej v rozsudku, pozostávajúcich z trov právneho zast. pred súdom, v r.2009 za prevzatie a prípravu zast., žalobu, v r.2010 konanie na súde 18.3. a 2.6.2010,v r.2011 podanie vo veci samej z 5.5.2011,v r.2012 konanie na súde 12.4.2012, podanie vo veci samej z 20.4. a 20.6.2012, konanie na súde 5.9.2012,v r.2013 podanie vo veci samej z 12.6.2013, konanie na súde 13.6.2013 po 200,85 € a konanie na súde 23.7.2013 71,37 € (z hodnoty sporu vo výške prísl.), spolu 2 280,72 €. Za tieto úkony bola priznaná aj paušálna suma 2 x 6,95 € (v r.2009),2 x 7,21 € (v r.2010),7,41 € (v r.2011),4 x 7,63 € (v r.2012) a 3 x 7,81 € (r.2013), spolu 89,68 €. Keďže zástupca žalobkyne je platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa tarifná odmena a paušálna náhrada 2 370,40 € o uvedenú daň v sadzbe 20 % DPH, t.j. o 474,08 €. Odmena a náhrada hotových výdavkov zástupcu žalobkyne v konaní na súde je tak spolu 2 844,46 €. V odvolacom konaní mali účastníci len čiastočný úspech, preto žiadny z nich nemá na náhradu trov právo. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.