Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného M. P. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. zo dňa 07.12.2022, na G. zasadnutí konanom dňa 30.01.2023 jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa , , sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o ochrannom opatrení.

Podľa sa obžalovanému

M. P., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom C. XX, K.,

u k l a d á

podľa účinného do 30.04.2022 s použitím , , ods. 5 trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. zo dňa 07.12.2022 bol obžalovaný M. P. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, ich držania a obchodovania s nimi podľa , na tom skutkovom základe, že

- od presne nezisteného času na Stavbárskej ulici v Bratislave pred tzv. Pentagónom a v jeho okolí neoprávnene prechovával omamné a psychotropné látky, najmä heroín, ktorý kupoval, a následne predával koncovým spotrebiteľom omamných a psychotropných látok, a to minimálne Z. M. a Z. A., pričom dňa 09.11.2021 v čase o 13:55 hod. pri schodoch, ktoré sa nachádzajú pri herni Free Game na Stavbárskej ulici v Bratislave, neoprávnene u seba prechovával 1 kus hliníkovej nádoby s obsahom hnedého prášku, o ktorej sa vyjadril, že ide o heroín, a ktorú po poučení dobrovoľne vydal pracovníkom Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava II, následne po predchádzajúcom poučení pred umiestnením do miestnosti pre predvedené a zadržané osoby na OO PZ Bratislava Ružinov-Vrakuňa dobrovoľne vydal pracovníkom Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava II 16 kusov papierových skladačiek s obsahom neznámej hnedej látky, pričom v predloženom 1 kuse hliníkovej nádobky sa nachádzal hnedý práškový materiál s hmotnosťou 515 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky heroín o koncentrácii 10,5 % hmotnostných s prímesou paracetamolu, čo zodpovedá minimálne 5 bežným jednotlivým dávkam drogy vo forme bázy, schopných ovplyvniť psychiku konzumenta a v 16 kusoch papierových skladačiek s obsahom neznámej hnedej látky sa nachádzal svetlohnedý práškový materiál s celkovou hmotnosťou 1017 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť diacetylmorfínu (heroínu) o koncentrácii 18,0 % hmotnostných s prímesou paracetamolu, a toto množstvo zodpovedá 10 bežným jednotlivým dávkam drogy, schopných ovplyvniť psychiku konzumenta, čo spolu zodpovedá minimálne 15 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom heroín (diacetylmorfín) je zaradený v zmysle v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,

za čo mu bol podľa , , , , , uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého ho súd prvého stupňa podľa zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , , súd prvého stupňa obžalovanému uložil tiež trest zákazu pobytu na území Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa na dobu 3 roky. Podľa , súd prvého stupňa uložil obžalovanému ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 11.01.2023.

Odvolacie námietky obhajoby možno zhrnúť nasledovne:

1) V prípravnom konaní došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, keď mu ihneď po vznesení obvinenia nebol ustanovený obhajca podľa . Z dôvodu asociálneho spôsobu života obžalovaného (bezdomovec, róm), základného vzdelania a pokročilej a dlhoročnej závislosti na omamných látok so značnou depraváciou musela v čase realizácie výsluchu zadržaného podozrivého ako aj výsluchu obvineného exitovať pochybnosť zo strany OČTK o skutočnej a reálnej spôsobilosti obžalovaného obhajovať sa sám.

2) Prvostupňový súd nesprávne právne kvalifikoval skutok podľa aj podľa písm. d) , namiesto správnej právnej kvalifikácie len podľa , t.j. iba nedovolená držba omamných látok. Súd konanie obžalovaného, (ktoré tak, ako je vymedzené v nedostatočne presne formulovanej skutkovej vete napádaného rozsudku, obžalovaný popiera a nebolo mu bez dôvodných pochybností náležite preukázané, odôvodnil v skutkovej tak, že po právnej stránke malo ísť jednak o neoprávnený predaj a zároveň aj o neoprávnené prechovávanie omamných látok po akúkoľvek dobu. Obžalovaný popiera kvalifikáciu skutku týkajúcu sa údajného predaja, ktorá bola založená výhradne na 2 nezákonných výpovediach “vykonštruovaných“ svedkov, ktorí v prípravnom konaní vypovedali do zápisnice pod vplyvom drog a pred súdom obaja zhodne odmietli vypovedať, čo nedôveryhodnosť ich výpovedí iba umocňuje.

3)Súd prvého stupňa nesprávne určil počet obvykle jednorazových dávok. Obhajoba dôvodí, že pojem jednorazová dávka na použitie nie je dávkou konštantnou, ale individuálne sa meniacou v závislosti od jedinca (konzumenta), najmä s prihliadnutím na stav jeho fyzickej a psychickej dispozície a závislosti. Pre rozhodnutie o naplnení znaku „obvykle jednorazová dávka“ je tak potrebné vychádzať z miery závislosti konkrétneho páchateľa a druhu drogy, nakoľko slovenská právna úprava skutočne neumožňuje stanoviť paušálne množstvo omamnej a psychotropnej látky ako obvykle jednorazovú dávku na použitie všeobecne, preto bolo v tejto veci potrebné stanoviť množstvo takejto dávky individuálne znaleckým posudkom, k čomu však nedošlo a išlo o postup OČTK výslovne v neprospech obžalovaného. Obhajoba poukazuje na závery znalkyne MUDr. Eleny Mokrášovej, ktorá bola aj vypočutá na hlavnom pojednávaní, a nijako sa nevenovala tomu, akým spôsobom dochádzalo napr. k aplikácií omamných látok (fajčenie, šňupanie, injekčná aplikácia alebo iné), čo má nepochybne dopad na to, aké množstvo návykovej látky daná osoba potrebuje.

4) Súd prvého stupňa oprel svoje skutkové závery o nezákonné dôkazy, na ktoré nemal prihliadať, resp. ich mal vyhodnotiť inak, ako nezákonné, nepoužiteľné a nevieryhodné. Obhajoba považuje za nezákonné prečítanie výpovede obžalovaného z prípravného konania z dôvodu, že pri výpovedí v procesnom postavení obvineného tento nemal obhajcu, hoci ho vzhľadom na svoju nespôsobilosť náležite sa obhajovať mal mať. Pri realizovaní výsluchu obvineného bolo závažne porušené právo na obhajobu ako aj na spravodlivý proces, keď bolo viac ako otázne, či obžalovaný si skutočne vzhľadom na zdravotný stav a dlhodobé užívanie návykových látok bol vedomý významu trestného konania a poučení, ktoré boli formálne obsiahnuté v zápisnici, ktorá mu bola zo strany OČTK len podstrčená na jej podpísanie s prísľubom prepustenia na slobodu. V zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu obžalovaný prostredníctvom obhajcu výslovne uviedol, že jeho skoršia výpoveď ako zadržaného podozrivého a následne obvineného bola realizovaná na účely iniciovania konania o dohode o vine a treste, ku ktorej nedošlo bez akejkoľvek spätnej reakcie zo strany dozorujúceho prokurátora.

5) Podobne to platí aj pri nezákonne vykonanom dôkaze prečítaním zápisnice o výsluchu svedka Z. M. z prípravného konania, ktorý bol predvolaný ako svedok aj v súdnom konaní. Svedok z dôvodu uvedomenia si skutočného významu trestného konania ako aj prípadnej krivej výpovede v zmysle poučení súdu odmietol vypovedať, aby si neprivodil sám trestné stíhanie. Súd jeho výpoveď prečítal, avšak opomenul vyhodnotiť prípadnú vierohodnosť skoršej výpovede svedka, ktorá bola jeho vlastným konaním (odmietnutím vypovedať pred súdom) objektívne spochybnená. V zápisnici o výsluchu svedka M. zo dňa 21.12.2021 z prípravného konania tento jasne na otázku vyšetrovateľky hneď v úvode výsluchu, či je závislý na omamných látkach, kedy naposledy užil drogu, koľkokrát denne ich užíva a aké drogy konkrétne uviedol cit.: „Som závislý na omamných a psychotropných látkach, na heroíne, a naposledy som užil dnes ráno, asi tak o pol deviatej, o deviatej. Teraz ako som tu prítomný, tak mi chýba, už by som si dal dávku. Asi tak 8-9 krát denne. Od roku 1991 s prestávkami. Najdlhšia prestávka trvala 4 roky.“ Po tejto odpovedi svedka malo nasledovať zváženie ukončenie výsluchu pre objektívne podozrenie, že jeho výpoveď nebude dôveryhodná a objektívna, k čomu zo strany vyšetrovateľky nedošlo a tento postup nemohol ovplyvniť ani obhajca. Tvrdenie súdu o zachovaní kontradiktórnosti konania nemá žiadne opodstatnenie, keď obvinený sa výsluchu osobne nezúčastnil a nemohol ho konfrontovať ani v konaní pred súdom, nakoľko svedok odmietol pred súdom vypovedať. V neposlednom rade na dotvorenie obrazu absolútnej nedôveryhodnosti výpovede svedka ako aj toho, ako zo strany OČTK môže dochádzať k manipulácií svedkov a prípravného konania, je odpoveď svedka zachytená v zápisnici o jeho výsluchu, kde uviedol, že ho cit. „kontaktoval nejaký policajt za účelom dostavenia sa na psychiatrické vyšetrenie, nebolo mu povedané v akej veci.“ K čomu má vypovedať, sa dozvedel podľa jeho vlastných slov až priamo pri vykonaní jeho výsluchu.

V napadnutom rozhodnutí (viď. str. 5) prvoinštančný súd nepochopil podstatu obhajobných námietok ohľadom zákonnosti a vierohodnosti výpovede tohto svedka, keď námietky vznesené obhajcom vytrhol z celkového kontextu a bagatelizoval do roviny, že napriek tomu, že je svedok narkoman, neznamená to podľa prvostupňového súdu, že nebude vypovedať vieryhodne. Z odôvodnenia napádaného rozsudku je nepreskúmateľné, z čoho súd vyvodzoval resp. na základe akého osobného a vlastného/priameho poznania vyhodnotil, že svedok v jeho výpovedi počas prípravného konania vypovedal o skutočnostiach súvisle, logicky a jeho výpoveď údajne korelovala aj s ďalšími dôkazmi, ak mal súd k dispozícií iba zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania. Naopak, v rámci prípravného konania a vypočutia tohto svedka do zápisnice zo dňa 21.12.2021 obhajoba uvádza, že svedok prišiel na výsluch pred vyšetrovateľa, na ktorom sa zúčastnil ustanovený obhajca, vo sfetovanom stave (s abstinenčnými príznakmi), počas výsluchu mal na hlave kapucňu a zahalenú časť tváre šálom, nebolo mu vôbec dobre rozumieť a takmer každú otázku mu musel vyšetrovateľ opakovať, pretože jej nerozumel. Podstata jeho výpovede tkvela najmä v tvrdení cit.: ... „ veľakrát som nebol u neho, párkrát som bol u neho kúpiť heroín, ale prestal som k nemu chodiť, lebo robil zápalky. To znamená, že miesto heroínu tam dával kakao. ...“ Táto časť výpovede svedka ostala zo strany OČTK ako aj následne súdu samozrejme absolútne nepovšimnutá.

Nevieryhodnosť svedeckej výpovede z prípravného konania bola potvrdená nelogickým konaním svedka, ktorý v súdnom konaní odmietol vypovedať, pričom možnosť byť stíhaný za krivú výpoveď alebo za vlastný trestný čin (spôsobiť si sám alebo blízkej osobe trestné stíhanie) mu predsa hrozila rovnako aj pri výpovedi v prípravnom konaní. Zo strany prvoinštančného súdu došlo v rámci odôvodnenia (str. 5) napádaného rozhodnutia a vyhodnotenia tejto svedeckej výpovede k nepochopeniu obhajobných námietok, keď je potrebné v zásade rozlišovať 2 samostatné skutočnosti, a to:

- splnenie zákonných podmienok čítania zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania,

- celkové vyhodnotenie dôkazu v kontexte všetkých skutočností a konania svedka. V zmysle popretia resp. otočenia zásady, že nie obžalovaný má pred súdom dokazovať svoju nevinu, ale obžalovanému má byť pred súdom preukázaná vina, sa javí aj konštatovanie súdu o tom, že v konaní nebol produkovaný dôkaz o tom, že svedok mal znížené alebo vymiznuté reprodukčné schopnosti, a to aj v kontexte toho, že obžalovaný nemohol vopred predsa vedieť, že svedok na hlavnom pojednávaní pred súdom odmietne vypovedať a svoju skoršiu výpoveď tak sám spochybní. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, prečo uvedený svedok odmietol pred súdom vypovedať a podrobiť toto konanie svedka kritickému a objektívnemu postoju. Sila dôkazných prostriedkov a ich zákonnosť a vierohodnosť musí byť z pohľadu preukázania viny v rámci odcudzujúceho rozsudku logicky oveľa silnejšia ako dôkazných prostriedkov na účely vznesenia obvinenia.

6) Z výpovede svedka M. C., príslušníka polície, nevyplynulo nič podstatné k obžalobe, nakoľko vo vzťahu ku skutku, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu, tento svedok nič priamo nevidel, žiadny predaj, kúpu ani aplikáciu drog. Výpoveď uvedeného svedka bola relevantná jedine z pohľadu toho, či obžalovaný mal pri sebe v čase zadržania omamné látky a či ich bol ochotný dobrovoľne vydať príslušníkom polície, čo nebolo vôbec sporným, omamné látky obžalovaný čase zadržania pri sebe mal.

7) Súd prvého stupňa v rozpore so zákonom na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka A.. Na základe Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.9.2022 (ďalej len „Uznesenie“) bol zrušený skorší rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 07.07.2022 a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že prvostupňový súd je viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu. Na str. 11 uznesenia odvolací súd vyhodnocoval odvolacie obhajobné námietky k zákonnosti dôkazu - prečítaniu zápisnice o výsluchu svedka V. M. v zmysle zápisnice zo dňa 21.12.2021 s tým, že sa čiastočne stotožnil s obhajobnými námietkami ohľadom možnej nedôveryhodnosti resp. nezákonnosti výpovede, a aj preto priamo v tomto kontexte navrhol prvoinštančnému súdu, aby v rámci elementárnej objektívnosti znovu rozhodol o dôkaznom návrhu prokurátora - výsluchu svedka Z. A. (inak povedané, 1. stupňový súd mal v zmysle pokynu odvolacieho súdu zvážiť vykonanie ďalšieho dôkazu - výsluchu ďalšieho svedka, aby nebola vina založená len na nedôveryhodnej výpovedi jediného svedka). Ako jednoznačne vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 10.11.2021, toto nebolo žiadnym spôsobom založené na dôkaze - výpovedi svedka Z. A. z rovnakého dňa 10.11.2021. Prípravné konanie bolo ukončené postupom, kde prokurátor po ukončení vyšetrovania a predložení vyšetrovacieho spisu podal na príslušný súd obžalobu. Obžaloba nebola rovnako založená na výpovedi svedka A., prokurátor v obžaloba navrhol vypočuť len svedkov Z. M. a M. C.. Výsluch svedka A. sa uskutočnil ten istý deň, kedy bolo obvinenému vznesené obvinenie a to bez prítomnosti obvineného, ktorá sa objektívne nedala zabezpečiť, pretože bol v CPZ. Výsluch svedka bol nezákonne realizovaný pred ustanovením obhajcu, ktorý bol ustanovený súdom až dňa 23.11.2021. Preto bol v rámci previerky zákonnosti vedenia vyšetrovania zo strany dozorujúceho prokurátora uložený záväzný pokyn, aby bol svedok Z. A. znovu prepočutý s tým, že bude riadne upovedomený obvinený ako aj obhajca o termíne konania výsluchu. Uvedený pokyn bol na príslušnej listine tzv. odfajknutý vyšetrovateľom ako zrejme akceptovaný, avšak v ďalšom priebehu vyšetrovania k prepočutiu svedka jednoducho nedošlo a obžaloba bola postavená na výpovedi úplne iného svedka (V. M., ktorý bol na rozdiel od svedka A. riadne vypočutý za prítomnosti ustanoveného obhajcu). Za týchto okolností nebolo v súlade so zákonom, ak po odmietnutí svedka vypovedať súd prečítal vyššie označenú výpoveď. 8) Znalecký posudok č. 71/2021 vyhotovený MUDr. Elenou Mokrášovou obhajoby považuje za nezákonný z dôvodov nedostatkov formálneho vyhotovenia, nedostatkov preskúmateľnosti a nedostatkov odborného zistenia. Na uvedené obhajoba upozorňovala aj na hlavnom pojednávaní a opakovane po vrátení veci na nové konanie na hlavnom pojednávaní dňa 07.12.2022. Tieto vady neboli odstránené ani vypočutím znalkyne na hlavnom pojednávaní, ktorá sa k ničomu nevedela bližšie vyjadriť a odkazovala de facto len na zmätočný písomný znalecký posudok s tým, že trvá na záveroch, ktoré v ňom uviedla. Obhajoba poukazuje na niekoľko zásadných skutočností, pre ktoré je tento posudok ako dôkaz nezákonný a neprípustný: Na str. 9 je uvedená znalecká doložka, ktorá nespĺňa povinné, obsahové náležitosti v zmysle (absentuje zákonom požadované vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku). Na str. 2 znaleckého posudku nie je preskúmateľným spôsobom vymedzené, čo vlastne za podklady mal znalec k dispozícií pred jeho vypracovaním. Po obsahovej stránke nie je znalecký posudok a najmä prijaté závery výsledkom žiadnej špecializovanej odbornej činnosti, ale iba spleťou nepreskúmateľných tvrdení, ktoré ani výsluchom znalkyne neboli bližšie objasnené z čoho a akým odborným spôsobom boli ustálené. Zo znaleckého posudku vyplýva, že podkladom na vypracovanie posudku mal byť pohovor s obžalovaným, tento sa vykonal 20 min. návštevou vo výkone väzby, čo malo byť zrejme dostatočné k tomu, aby znalkyňa relevantne posúdila také skutočnosti ako napr. to, že obžalovaný nebol v čase spáchania skutku v stave nepríčetnosti, že nie je treba skúmať jeho duševná stav, že je závislý na návykových látkach a pod. Uvedenú námietku súd vyhodnotil s nepochopením v kontexte toho, že väzobné veci sa predsa vybavujú prednostne, čo však vôbec obhajoba nenamieta. Naopak, je neprípustné, aby súd toleroval taký znalecký posudok, ktorý po obsahovej stránke nemá absolútne žiadnu výpovednú hodnotu, bol vyhotovený expresným spôsobom bez potrebných podkladov a jeho závery sú nielen zmätočné, ale najmä nepreskúmateľné. Za vzájomne rozporné je možné označiť procesný postup a odôvodnenie napádaného rozhodnutia súdu, keď na jednej strane považoval uvedený znalecký posudok za “dokonalý“ bez známky akejkoľvek vady, návrh na doplnenie dokazovania ďalším znaleckým posudkom odmietol, na str. 6 v závere zrejme pripúšťajúc, že uvedený posudok určité vady mal, arbitrárne konštatoval možnosť zabezpečiť vlastný znalecký posudok v rámci procesnej aktivity obhajoby. Za absolútne zmätočný možno označiť výrok rozhodnutia ohľadom uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou v nadväznosti na odôvodnenie rozhodnutia súdu na str. 11, keď ustanovená znalkyňa v jej posudku nenavrhla žiadne liečenie (ani len ambulantnou formou).

9) Obhajoba považuje uložený trest za neprimeraný. Hoci súd prvého stupňa v prvom odsudzujúcom rozsudku použil , po zrušení rozsudku nielenže dôvody na mimoriadne zníženie trestu nevidel, ale doslova hľadal dôvody na jeho zvýšenie. Takýto postup konajúceho súdu rozhodne nemožno považovať za nestranný, objektívny, so zachovaním práva na spravodlivý súdny proces, čo bolo podľa všetkého poznačené zrejme tým, že došlo k zrušeniu jeho prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo nezákonné (absurdná nadkvalifikácia), a na uvedenú skutočnosť obhajca iba správne v rámci odvolania poukázal, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. V ustanovení sú obsiahnuté zásady ukladania trestov. Jednou zo zásad je aj tzv. zásada proporcionality. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Všetky tieto skutočnosti majú byť v zmysle zásady proporcionality zohľadnené v rámci výšky uloženého trestu, a ten musí predovšetkým odzrkadľovať stupeň nebezpečnosti ako aj prípadnú hroziacu ujmu na záujem chránený týmto zákonom. Prvostupňový súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, takýto trest považuje obhajca z hľadiska proporcionality za absolútne neprimeraný ku skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu. V prípade správnej právnej kvalifikácie a zákonného vyhodnotenia dôkazov malo ísť len o neoprávnené prechovávanie omamných látok podľa . Vzhľadom na okolnosti skutku, pohnútku, absenciu skutočného, úmyselného konania vykonať protiprávny čin, uložený trest nemožno za žiadnych okolností považovať objektívne za primeraný.

10) Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd podľa odôvodnenia rozsudku prihliadal na to, že obžalovaný bol v minulosti už viackrát odsúdený, t.j. zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa . Predchádzajúce odsúdenia obžalovaného však nemali s prejednávaným trestným činom žiaden časový ani vecný súvis, pretože išlo o drobné krádeže na zabezpečenie obživy, a preto mal súd podľa neprihliadnuť na tieto predchádzajúce odsúdenia. Súd prvého stupňa mal obžalovanému priznať poľahčujúce okolnosti podľa , , pretože obžalovaný spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil, a predtým viedol riadny život.

11) Súd prvého stupňa nedôvodne a nesprávne ukladal obžalovanému trest za opakovaný zločin s poukazom na skoršie odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. dňa 20.06.2001, ktorým bol obžalovaný podľa predchádzajúcej právnej úpravy odsúdený za trestný čin lúpeže. Súd prvého stupňa uviedol, že musel ukladať trest vo zvýšenej sadzbe pri dolnej hranici zvýšenej o jednu polovicu v zmysle , pretože uvedený čin podľa s použitím ktorý režim zahladenia odsúdení upravoval ako ex offo t.j. automaticky po splnení podmienok - bez návrhu. Uvedený trestný čin bol teda posúdený podľa predchádzajúcej účinnej právnej úpravy a podľa nej sa posudzovalo jeho zahladenie, ku ktorému už dávno došlo. Na tento trestný čin teda nebolo možné nahliadať cez ustanovenie aktuálne platného , ako tvrdí súd, pretože bol už zahladený v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy. Nedôvodným nie je ani poukázanie na skutočnosť, že k spáchaniu tohto trestného činu došlo v roku 2001, t.j. s odstupom času viac ako 20 rokov a obžalovanému bol zaň uložený podmienečný trest odňatia slobody. Na účely aplikácie teda nemožno hovoriť o žiadnej trestnoprávnej recidíve zločinu.

12) Trest zákazu pobytu podľa obhajoby nemá v prípade obžalovaného vzhľadom na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov žiadne opodstatnenie. V odôvodnení rozhodnutia súd vôbec nezdôvodnil, v čom videl potrebu uloženia trest zákazu pobytu v rámci celej mestskej časti Bratislava - Vrakuňa a neuložil obžalovanému len trest zákazu zdržiavania sa na určenom mieste, napr. Stavbárska ul. - okolie tzv. Pentagon.

Na základe týchto odvolacích argumentov obhajoba navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovanému uložil zákonný a primeraný trest, a tiež zvážil potrebu uloženia ochranného liečenia ústavnou formou.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s doručené.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 ) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k výroku o treste a k výroku o ochrannom liečení.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku na neverejnom zasadnutí, a pre vrátenie veci súdu prvého stupňa, preto nariadil verejné zasadnutie.

Pred odvolacím súdom sa obhajca pridržiaval písomných dôvodov odvolania a zduplikoval, že v prvom rozsudku súd mimoriadne znížil trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa , a po zrušení rozsudku za nezmenenej dôkaznej situácie ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu už neaplikoval. Navrhol, aby odvolací súd obžalovanému uložil miernejší trest.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný sa v konečnom návrhu pripojil k prednesu obhajcu.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/300/> a ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 02.02.2022 obžalobu na M. P. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , na tom skutkovom základe, že

- od presne nezisteného času na Stavbárskej ulici v Bratislave pred tzv. Pentagónom a v jeho okolí, neoprávnene prechovával omamné a psychotropné látky, najmä heroín, ktorý kupoval a následne predával koncovým spotrebiteľom omamných a psychotropných látok, pričom dňa 09.11.2021 v čase o 13:55 hod. pri schodoch, ktoré sa nachádzajú pri herni Free Game na Stavbárskej ulici v Bratislave neoprávnene u seba prechovával 1 kus hliníkovej nádoby s obsahom hnedého prášku, o ktorej sa vyjadril, že ide o heroín, a ktorú po poučení dobrovoľne vydal pracovníkom Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava II, následne po predchádzajúcom poučení pred umiestnením do miestnosti pre predvedené a zadržané osoby na OO PZ Bratislava Ružinov-Vrakuňa dobrovoľne vydal pracovníkom Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava II 16 kusov papierových skladačiek s obsahom neznámej hnedej látky, pričom v predloženom 1 kuse hliníkovej nádobky sa nachádzal hnedý práškový materiál s hmotnosťou 515 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky heroín o koncentrácii 10,5 % hmotnostných s prímesou paracetamolu, čo zodpovedá minimálne 5 bežným jednotlivým dávkam drogy vo forme bázy, schopných ovplyvniť psychiku konzumenta a v 16 kusoch papierových skladačiek s obsahom neznámej hnedej látky sa nachádzal svetlohnedý práškový materiál s celkovou hmotnosťou 1 017 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť diacetylmorfínu (heroínu) o koncentrácii 18,0 % hmotnostných s prímesou paracetamolu a toto množstvo zodpovedá 16 bežným jednotlivým dávkam drogy, schopných ovplyvniť psychiku konzumenta, čo spolu zodpovedá minimálne 21 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom heroín (diacetylmorfín) je zaradený v zmysle v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný M. P. neučinil žiadne z vyhlásení podľa , preto súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného, svedkov Z. M. a M. C., znalkyňu MUDr. Elenu Mokrášovú,, podľa prečítal znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ a podľa prečítal listinné dôkazy.

Obžalovaný odmietol vypovedať s dovetkom, že trvá na svojej prechádzajúcej výpovedi. Na návrh prokurátora súd podľa prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný v tejto výpovedi popísal, že nakupoval heroín od T. P. asi 2 krát do týždňa tak, že prišla k nemu pred vchod, kde on stál, povedala mu, že mu z okna vyhodí heroín v skladačkách. Obžalovaný si z vyhodených drog nechával 4 - 5 skladačiek a zvyšok predal - cca 15 ks. Drogy predával T., Z., žene zvanej I., a to skladačku za 5 €. Takto pre T. predával 2 - 3 mesiace.

Súd prvého stupňa o obžalobe prvýkrát rozhodol rozsudkom dňa 07.07.2022, ktorý bol na podklade odvolania obžalovaného zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 13.09.2022 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného i úvahy súdu prvého stupňa vyslovil viaceré právne názory týkajúce sa o.i. zákonnosti dôkazov a právnej kvalifikácie:

- u obžalovaného neboli dané dôvody povinnej obhajoby podľa § od vznesenia obvinenia, dôvody povinnej obhajoby podľa vznikli až jeho vzatím do väzby.

- výpoveď obžalovaného z prípravného konania je zákonná, a preto ju bolo možné na hlavnom pojednávaní podľa prečítať, jej obsahom je, že obžalovaný trestnú činnosť priznáva

- výpoveď svedka Z. M. z prípravného konania bola zákonná a kontradiktórna, a preto ju bolo možné na hlavnom pojednávaní prečítať, drogová závislosť svedka je len jedným z hodnotiacich kritérií pri posudzovaní vierohodnosti svedka, nie však jediným.

- znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, má len nevýznamné formálne vady, je zákonný, a treba naň prihliadať

- pri určovaní obvykle jednorazovej dávky drogy nemožno aplikovať subjektívne kritérium (pozn. určovať jednorazovú dávku podľa reálnej potreby a spotreby drogy individuálnym konzumentom - obvineným), pretože takýto mechanizmus určovania počtu dávok nezohľadňuje rovnaký zákonný postup ku ktorémukoľvek páchateľovi trestného činu podľa . Pri určovaní obvykle jednorazovej dávky drogy je preto vždy nutné postupovať podľa hmotnostného kritéria

- odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 22.01.2004 za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa , nezakladá kvalifikačný znak recidívy v zmysle účinného v čase skutku uvedeného v obžalobe, pretože bolo zahladené

- argumentácia obhajoby o zahladzovaní odsúdenia ex offo počas predchádzajúcej právnej úpravy poukazom na č. je nesprávna, aj počas predchádzajúcej právnej úpravy sa odsúdenie mohlo zahladiť len na žiadosť obvineného s výnimkou odsúdenia mladistvých, pri ktorých sa rozhodovalo o zahladení odsúdenia ex offo po výkone trestu, o čom svedčí znenie

- z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by obžalovaný heroín kupoval, ale to, že si ho mal zadovažovať od T. P. tak, že mu ho vyhadzovala z okna, on si mal časť ponechať a zvyšok predať, a výťažok jej odovzdať

Vzhľadom na skutočnosť, že obhajca v odvolaní zopakoval odvolacie námietky zhrnuté vyššie pod bodmi 1), 3), 4), 5) a 8) zo svojho predchádzajúceho odvolania, a to napriek tomu, že v uznesení sp.zn. zo dňa 13.09.2022 odvolací súd tieto hodnotil, rozviedol a zaujal k nim jasné stanovisko v zmysle vyššie citovaných právnych záverov, ktoré aj odôvodnil, nevzhliadol dôvod, prečo by bolo potrebné znovu tie isté otázky riešiť, keďže ich základ je rovnaký aj v súčasnosti. Preto sa odvolací súd obmedzuje na poukázanie na strany 9 až 15 svojho rozhodnutia zo dňa 13.09.2022.

Po zrušení v poradí prvého rozsudku vo veci súd prvého stupňa vypočul svedka Z. A., ktorého výsluch bol navrhovaný prokurátorom ešte pred zrušením prvého rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2022. Svedok odmietol vypovedať z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania, a prokurátor navrhol prečítať výpoveď svedka z prípravného konania. Obhajoba voči prečítaniu svedeckej výpovede namietala už na hlavnom pojednávaní, a túto námietku premietla i do odvolania (viď 7) vyššie). Odvolací súd primárne považuje za potrebné uviesť, že obhajoba v odvolaní minimálne prekrúca konštatácie odvolacieho súdu zo strany 11 uznesenia, keď tvrdí, že odvolací súd vyhodnotil výpoveď svedka M. ako nevierohodnú, a preto uložil súdu prvého stupňa znovu zvážiť vykonanie výsluchu svedka Z. A.. Odvolací súd nič také vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí neuviedol, hoci uviedol, že je zrejmé, že obžalovaný skutok priznáva, a nie popiera, napriek tomu obhajcu neustále operuje s tým, že obžalovaný skutok popiera. Aj výkon obhajoby by mal byť realizovaný v istých etických medziach. Na vysvetlenie pre obhajcu odvolací súd uvádza, že na strane 11 svojho uznesenia reagujúc na vtedajšie odvolacie námietky odvolací súd uviedol v podstate to, že narkománia automaticky nediskvalifikuje svedeckú výpoveď, naopak, výpoveď drogovo závislej osoby treba hodnotiť aj z iných uhlov pohľadu, a to takých, aké sa hodnotia pri každej svedeckej výpovedi, tzn. čo svedok vo výpovedi uvádza, či je to v súlade s inými dôkazmi, či je motivovaný vypovedať nepravdivo, či jeho rečový prejav a vyjadrovanie indikuje nepravdivosť jeho tvrdení a pod. Ak obhajoba odvodzuje nemožnosť na hlavnom pojednávaní vypočuť svedka, ktorého výsluch nebol východiskom pre vznesenie obvinenia, alebo ktorého prokurátor nenavrhol vypočuť v obžalobe, odvolací súd uvádza, že takéto tvrdenia nemá žiadne ratio ani právny základ. Je možné a aj bežné a časté, že počas hlavného pojednávania procesné strany navrhujú vykonať dôkazy, a súd zvažuje potrebu ich vykonania so zreteľom na rôzne aspekty konania, pričom strany sú oprávnené navrhovať dôkazy až do doby, kedy je súdom prvého stupňa dokazovanie vyhlásené za skončené, resp. až do meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu. Výpoveď svedka Z. A. v prípravnom konaní bola vykonaná kontradiktórne, čo preukazuje obžalovaným podpísaná doručenka o upovedomení v tom čase obvineného o termíne výsluchu svedka Z. A. a tiež poznámka vyšetrovateľa PZ v zápisnici o výsluchu svedka, že obvinený bol o výsluchu vyrozumený, avšak nevyužil právo svojej účasti. Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 10.11.2021 vyplýva, že obvinený bol explicitne poučený o možnosti účasti na výsluchu svedkov a o možnosti klásť svedkom otázky (č.l. 35). Z uvedeného rezultuje, že obvinenému bolo umožnené počas konania aspoň raz spochybniť výpoveď svedka kladením otázok, čo v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i ústavného súdu postačuje, a nič nebráni tomu, aby bola táto výpoveď po splnení ostatných zákonných podmienok na hlavnom pojednávaní prečítaná potom, čo svedok využije svoje právo a odmietne vypovedať. Pre posudzovanie zákonnosti dôkazu je irelevantné, či vyšetrovateľ PZ splnil pokyn dozorujúceho prokurátora alebo nie.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v intenciách návrhov procesných strán v rozsahu, ktorý umožňoval rozhodnutie o obžalobe, a tieto dôkazy vykonal zákonným spôsobom. Nič nemožno vytknúť ani hodnotiacim úvahám súdu prvého stupňa vo vzťahu k otázke viny a právnej kvalifikácie. V súlade s výpoveďou obžalovaného sú aj výpovede vypočutých svedkov o predaji heroínu obžalovaným, a tiež listinné dôkazy v spojení so znaleckým posudkom preukazujúce, že heroín prechovával v množstve prevyšujúcom 10 obvykle jednorazových dávok. Uvedenému zodpovedá právna kvalifikácia skutku ako zločinu podľa , účinného v čase skutku.

Nepochybil súd prvého stupňa ani pri ukladaní trestu odňatia slobody, keď tento ukladal s použitím za opakovaný zločin, v súlade s skúmal a ustálil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a rešpektujúc zákonné kritériá trestania uvedené v , uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej sadzby. Argumentácia obhajoby o tom, že odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. dňa 20.06.2001 za trestný čin lúpeže podľa je ex lege zahladené, je s poukazom na vyššie vyslovené závery odvolacieho súdu nesprávna. Nie je pravda, že toto odsúdenie je zahladené. Obžalovanému bol za trestný čin lúpeže uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou do 20.06.2006, avšak dňa 22.06.2005 bol nariadený výkon trestu. Odsúdený bol z výkonu trestu dňa 25.05.2007 podmienečne prepustený, následne bol dňa 10.06.2010 nariadený zvyšok výkonu trestu. Z uvedeného rezultuje, že odsúdenie v žiadnom prípade nemohlo byť zahladené zo zákona, k čomu môže dôjsť len v prípadoch trestov odlišných od trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol nariadený. Toto odsúdenie nebolo zahladené ani na základe žiadosti odsúdeného alebo inej oprávnenej osoby, a z následných odsúdení je zrejmé, že ani z materiálneho hľadiska nemohlo byť zahladené. Trestný čin lúpeže podľa je v zmysle , zločinom, treba naň pri ukladaní trestu za žalovaný zločin prihliadať v zmysle , ktorého znenie nedáva súdu možnosť voľby, či bude ukladať trest za opakovaný zločin alebo nie. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že ak súd odsudzuje páchateľa za opakovaný zločin, spodnú hranicu trestnej sadzby zvýši (rozumej „musí zvýšiť“, a nie „môže zvýšiť“) o jednu polovicu. Preto ani obhajobné tvrdenie o odstupe času viac ako 20 rokov nie je relevantné. Trestná sadzba žalovaného trestného činu je 3 až 10 rokov, pripočítaním polovice z rozdielu trestných sadzieb vznikne dolná hranica trestnej sadzby 6 a pol roka (10-3 =7, 7:2=3,5, 3+3,5=6,5).

Súd prvého stupňa správne zistil poľahčujúce okolnosti i priťažujúce okolnosti. Ani odvolací súd nezistil takú povahu predchádzajúcich odsúdení, ktorá by v zmysle umožňovala na tieto neprihliadať. Obžalovaný má okrem vyššie uvedeného odsúdenia a jedného zahladeného odsúdenia v registri trestov ďalšie 3 odsúdenia za krádeže k nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktoré evidentne súviseli so záhaľčivým spôsobom života obžalovaného, a nie sú ničím výnimočným, len logickým vyústením životného smerovania obžalovaného. V tomto ponímaní vyznieva minimálne nedôvodne tvrdenie obhajoby o potrebe priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa spočívajúcej v predchádzajúcom vedení riadneho života. Ani argument, že obžalovaný predával drogy z núdze podľa neobstojí bez toho, aby vyžadoval podrobnejšiu argumentáciu. Odvolací súd upozorňuje, že súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie v situácii, kedy odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin, ktorého spodná hranica trestnej sadzby bola 10 rokov. Pri zvažovaní použitia tohto zákonného ustanovenia je podľa jeho znenia vždy potrebné skúmať, či vo vzťahu k okolnostiam je použitie konkrétnej trestnej sadzby pre obžalovaného neprimerane prísne. V súčasnosti sa trest obžalovanému ukladá pri použití úplne inej trestnej sadzby, a to sadzby 3 až 10 rokov, resp. 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov po zákonnom zvýšení, a preto niet žiaden racionálny dôvod na paralely vypichnuté obhajobou. Odvolací súd len stručne dodáva, že nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré sú predpokladom použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení spodnej hranice trestnej sadzby.

Odvolací súd súhlasí s obhajobou, že aj trest ukladaný na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 a pol roka je trestom prísnym, nemožno však vysloviť, že je trestom neprimeraným, pretože je predovšetkým trestom zákonným, a vzhľadom na znenie zákona miernejší trest obžalovanému nie je možné uložiť. Odvolací súd preto konštatuje, že uložený trest odňatia slobody zodpovedá zákonným kritériám, odráža spoločenskú závažnosť obchodovania s tvrdými drogami, ktorých rozširovanie je vnímané spoločnosťou ako mimoriadne nebezpečné s vážnymi následkami na zdravie a životy konzumentova ich rodín, i možnosti nápravy obžalovaného, ktoré sú vzhľadom na jeho predchádzajúci spôsob života dlhodobo spojený s drogami a krádežami nepriaznivé. Takýto trest spĺňa aj morálnu funkciu v zmysle spoločenského zadosťučinenia.

Ani odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné trestnú sankciu obžalovaného rozširovať nad rámec trestu odňatia slobody, ktorý vyhodnotil ako dostatočný pre naplnenie účelu trestu v zmysle . Preto uloženie trestu pobytu súdom prvého stupňa posúdil už ako neprimerané a nepotrebné, a preto výrok o treste zákazu pobytu postupom podľa Trestného zákona zrušil. Musel pritom vzhľadom na dikciu zákona zrušiť celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, pričom trest odňatia slobody prevzal do svojho rozhodnutia bez zmeny, vrátane zákonného výroku o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa , pretože obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu odňatia slobody v roku 2010.

Odvolací súd však zistil porušenie zákona súdom prvého stupňa vo výroku o uložení ochranného liečenia, ktorý súd prvého stupňa vyslovil po ignorácii záverov znaleckého dokazovania i údajov zistiteľných z registra trestov obžalovaného, u ktorého už v minulosti bolo upustené od výkonu ochranného liečenia pre jeho neúčelnosť. Podľa ochranné liečenie (súd) neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť. Týmto ustanovením zákona sa súd prvého stupňa vôbec neriadil, hoci zo znaleckého posudku je zrejmé, že obžalovaný je polymorfne závislý narkoman s depravovanou osobnosťou a bez kritického náhľadu na svoju závislosť, znalkyňa preto ochranné liečenie ani nenavrhla. V minulosti mu ochranné liečenie bolo ukladané, avšak efekt sa nedostavil, bolo od neho upustené pre nemožnosť dosiahnuť výsledky. Za týchto okolností nebolo uloženie ochranného liečenia obžalovanému súdom prvého stupňa v súlade so zákonom, a preto odvolací súd výrok o ochrannom opatrení zrušil.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.