Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/168/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci navrhovateľa: F. M., D.. XX.XX.XXXX, bytom D. U. XXX/XX, W. U., zastúpený M.. A. S., AK Z. Z. R. X, N., proti odporkyni: S. M., F.. G., D.. XX.XX.XXXX, N. V. W. XX, O., zastúpená M.. I. N., AK Z. Z. Š. X, N., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: Z. M., D.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Trnavská 1, Senec, takto

rozhodol:

Súd manželstvo F. M., D.. XX.XX.XXXX S. N. a S. M., F.. G., D.. XX.XX.XXXX S. N., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev P. Ú.F. Z., O. W. U., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

Súd zveruje maloletú Z. M., D.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Z. M., D.. XX.XX.XXXX sumou 180,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky mal. vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletou Z. M., D.. XX.XX.XXXX neurčuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 17.04.2014 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. tak, že táto bude zverená do osobnej starostlivosti

matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Vyživovaciu povinnosť k maloletej navrhol upraviť v sume 150,- eur mesačne a styk žiadal neupraviť, nakoľko sa rodičia na uvedenom dokážu dohodnúť.

Svoj návrh odôvodnil tým, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra O., ktorá dňa XX.XX.XXXX tragicky zahynula a dňa XX.XX.XXXX O. Z.. K vážnejšiemu narušeniu manželských vzťahov došlo po narodení maloletej Z., kedy sa medzi manželmi začali prejavovať názorové nezhody, ktoré čoraz častejšie ústili do intenzívnych konfliktov. Vzájomné nezhody vyvrcholili vzájomným odcudzením manželov a v marci 2012 k ukončeniu spolužitia

odsťahovaním sa odporkyne a maloletej Z. k súčasnému partnerovi odporkyne. V súčasnosti ani jeden z manželov nemá záujem na zachovaní manželského spolužitia, ktoré je už len formálnym zväzkom a neplní si žiadnu zo svojich funkcií v zmysle Zákona o rodine. Rozvod manželstva je i v záujme maloletej Z., kde sa rodičia dokážu dohodnúť na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a styk otca s maloletou zostane neupravený, nakoľko na tejto otázke sa rodičia dokážu dohodnúť. Pri určení vyživovacej povinnosti voči maloletej Z. žiadal, aby súd zohľadnil jeho zdravotný stav, skutočnosť, že od roku 2002 je v dôsledku autohavárie invalidným dôchodcom, poberá invalidný dôchodok, kompenzačný príspevok a rentu na vyrovnanie platu, pričom v dôsledku svojich zdravotných obmedzení nemá iné možnosti zárobku. S maloletou Z. je v pravidelnom a častom kontakte a podieľa sa na starostlivosti o ňu a jej výchove, o čo má i v budúcnosti záujem.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, nemala záujem na obnovení manželského spolužitia. Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súhlasila s tým, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. Taktiež súhlasila s tým, aby styk otca s maloletou zostal neupravený, nakoľko sa rodičia v tejto otázke dokážu dohodnúť. Nesúhlasila však s navrhovanou výškou výživného zo strany otca voči maloletej, túto žiadal upraviť na sumu 250,- eur mesačne s tým, že 200,- eur mesačne bude bežné výživné a suma 50,- eur mesačne bude slúžiť na tvorbu úspor. Poukázala na náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletej Z. a na možnosti a schopnosti otca, ktorého celkové príjmy pozostávajúce z invalidného dôchodku a úrazovej renty predstavujú čiastku 977,- eur mesačne.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že renta bude navrhovateľa vyplácaná iba do času, kedy mu nevznikne nárok na starobný dôchodok. Taktiež poukázal na životné náklady navrhovateľa a jeho faktickú nemožnosť ďalšieho príjmu.

Právna zástupkyňa odporkyne poukázala na právnu úpravu vyplácania renty, ktorú navrhovateľ poberá a na to, že mu bude vyplácaná doživotne, pričom príjmy navrhovateľa sú príjmami stabilnými a budú sa každoročne valorizovať. Príjem matky je nestabilný, je živnostníčkou a pracuje len sezónne.

- 111

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva doporučil súdu zveriť maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko sa na uvedenom rodičia dokážu dohodnúť. Výživné navrhol určiť vo výške 200,- eur mesačne s prihliadnutím k preukázaným nákladom na maloletú s tým, že za dôvodné nepovažoval náklady na životné poistenie a stavebné sporenie maloletej. Tvorbu úspor ponechal na úvahu súdu. Styk otca s maloletou navrhol ponechať bez úpravy, s ohľadom na návrhy oboch rodičov.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 17.04.2014, rodným listom maloletej Z., sobášnym listom manželov, vyjadrením odporkyne zo dňa 03.07.2014, podaním navrhovateľa zo dňa 17.09.2014, podaním odporkyne zo dňa 13.10.2014, potvrdením o návštev školy u maloletej Z., daňovým priznaním odporkyne za rok 2013, potvrdením Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku na strane navrhovateľa a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá Z. M.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo D. U. XXX/ XX, W. U., kde doposiaľ býva navrhovateľ a čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava III.

Maloletá Z. v školskom roku 2014/2015 navštevuje X. F. R. V.N. W., do školy chodí pešo. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku 22,- eur, matka jej denne zabezpečuje desiate a pitný režim, navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje 6,- eur mesačne. V rámci školy navštevuje krúžok gymnastiky, kde poplatok predstavuje 20,- eur mesačne a výtvarný krúžok, kde poplatok predstavuje 15,- eur mesačne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, má oslabenú imunitu, užíva vitamíny a probiotiká. S otcom je v pravidelnom kontakte, tento na jej výživu prispieva sumou 100,- eur mesačne.

Navrhovateľ je invalidný dôchodca a poberá invalidný dôchodok vo výške 416,- eur, rentu vo výške 561,- eur mesačne a kompenzácie vo výške 50,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Býva v dome, ktorý je vo vlastníctve jeho otca, vedie s ním spoločnú domácnosť a podieľa sa na nákladoch spojených s užívaním domu.

Odporkyňa je Z. s tým, že má v prenájme bufet v V. W., z ktorej činnosti má príjem cca 700,- eur mesačne a dvakrát do týždňa chodí upratovať do firmy v N., z ktorej činnosti má príjem cca 286,- eur mesačne. Spolu s maloletou Z. býva v spoločnej domácnosti so svojim partnerom v V.N. W. v dome, ktorý je vo vlastníctve partnera matky.

Podľa v znení neskorších predpisov namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto

súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa čl. I základných zásad , manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. - 112

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil vzájomné citové odcudzenie a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, pre ktoré nie je možné od manželov spravodlivo požadovať obnovenie manželského spolužitia.

Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletej Z.. Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva boli manželia schopní sa dohodnúť ohľadom zverenia maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že táto ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok a taktiež i na tom, že styk otca s maloletou zostane neupravený.

Spornou medzi rodičmi bola aj otázka výšky vyživovacej povinnosti, ktorú otec žiadal upraviť vo výške 150,- eur mesačne a matka vo výške 250,- eur mesačne vrátane tvorby úspor. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov maloletého dieťaťa, pričom výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej ako i po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane dieťaťa. Ide o osobné právo dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. V danom prípade súd konštatuje, že príjmy rodičov sú prakticky rovnaké (otec 1 027,- eur mesačne a matka 968,- eur mesačne + rodinné prídavky na maloletú vo výške 23,52 € mesačne), obaja majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej Z., ani jeden z nich nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani iný majetok vyššej hodnoty. Na strane maloletej Z. pritom nie sú prítomné žiadne náklady, ktoré by neboli primerané jej veku a vývinu, tak ako u každého jedinca sú s jej výchovou a starostlivosťou spojené náklady existenčného charakteru - bývanie, strava, náklady spojené s návštevou školy a s tým spojených aktivít, mimoškolská činnosť, veci na ošatenie a obuv a a uspokojovanie potrieb dennej spotreby. Súd považoval za plne odôvodnený náklad na energie vo výške 50,- eur mesačne ako i stravné v domácom prostredí vo výške 130,- eur mesačne tak, ako ich deklarovala matka počas konania. S návštevou školy sú spojené náklady vo výške 63,- eur mesačne vrátane krúžkov. Taktiež súd považuje za čiastočne odôvodnené i náklady na zdravotnú starostlivosť u maloletej a lieky. V ostatnom považoval súd rozpis výdavkov na maloletú Z. predložený matkou za neprimeraný a nadhodnotený, a to najmä v časti vreckového a záľub vo výške 50,- eur mesačne ako i stavebného sporenia či trávenia voľného času. Otec

maloletej je otcom aktívnym, s maloletou je v pravidelnom a častom kontakte a participuje na uspokojovaní odôvodnených potrieb a záujmov maloletej Z., ktorú skutočnosť nespochybnila ani matka maloletej. Povinnému rodičovi je pritom potrebné ponechať i finančný priestor na krytie nákladov u maloletého dieťaťa, keďže každé maloleté dieťa prirodzene očakáva od každého rodiča, že s ním bude tráviť prázdniny, vezme ho na výlety, zakúpi mu darčeky na narodeniny či sviatky a pod., ktoré skutočnosti sú dôležitým faktorom pri budovaní vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletej. Pri posudzovaní možností a schopností rodičov, na ktoré počas konania poukazovali obaja rodičia, súd považuje za potrebné poukázať na niektoré skutočnosti na strane oboch rodičov, s ohľadom na určovanie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o hmotné zabezpečenie otca, tvorené invalidným dôchodkom a rentou, jedná sa samozrejme o zabezpečenie, ktorú možno považovať za stabilné, avšak vzhľadom k výrazným zdravotným obmedzeniam na strane otca je to jediné hmotné zabezpečenie, ktoré otec má a bude mať k dispozícii, jeho výšku nemôže ani do budúcnosti ovplyvniť a na tomto hmotnom zabezpečení bude vždy závislí. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá vykonáva svoju hlavnú činnosť sezónne, pričom pri ekonomickej aktivite nie je ničím obmedzená (v zmysle zdravotného postihnutia apod.) Situáciu na strane otca maloletej je potrebné hodnotiť s ohľadom na budúci vývoj, kde otec, vzhľadom k trvalej invalidite na svojej strane, nemá reálne možnosti výraznej ekonomickej aktivity, ktorá by mala za následok zvyšovanie jeho hmotného zabezpečenia.

Pokiaľ ide o návrh na určenie výživného na tvorbu úspor, tento súd zhliadol ako nedôvodný. Tvorba úspor je viazaná výlučne na majetkové pomery povinného rodiča, ktorá zákonná podmienka nie je na strane otca maloletej splnená. Nadôvažok súd nezhliadol ani potrebu tvorby úspor na strane maloletého dieťaťa. Otec je invalidným dôchodcom so stabilným hmotným zabezpečením, ktorého výšku však nie je schopný v žiadnom rozsahu ovplyvniť.

Po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami prípadu tunajší súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej Z. vo výške 180,- eur mesačne, nakoľko pri svojom rozhodovaní zohľadnil celkové možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča.

V otázke úpravy styku otca s maloletou Z. sa súd stotožnil s návrhom rodičov, ako i stanoviskom kolízneho opatrovníka a tento styk neupravil, a to s ohľadom na skutočnosť, že rodičia sa na tejto otázke dokážu dohodnúť, otec má so svojou dcéru vybudovaný silný citový vzťah a na jej výchove a starostlivosti sa riadne podieľa od ukončenia spolužitia rodičov. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

- 113

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže navrhovateľ a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže odporkyňa podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( Z. z ).

V Bratislave, dňa 16. októbra 2014