Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/93/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov JUDr. Marián Sopoliga na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16 októbra 2014 takto

rozhodol:

obžalovaná Q. R. E. Z. K. V. I. U. Á. , nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, bytom M., R.-

V. Č..XXXX/XX, nezamestnaná,

j e v i n n á , ž e

ako zákonná matka maloletých detí V. R., W.. X.X.XXXX, žiačky Základnej školy Pribinova 34, M. a X. R., nar. XX.X.XXXX, žiaka Základnej školy, Komenského 8, M., v mieste svojho bydliska v M. zanedbala starostlivosť o ich povinnú školskú dochádzku napriek tomu, že bola na to viackrát upozornená vedením školy a napriek týmto upozorneniam v školskom roku 2013/2014 maloletá V. R. za obdobie od 1.11.2013 do 21.2.2014 vymeškala a mala neospravedlnených 261 vyučovacích hodín a maloletý X. R. za obdobie od 1.3.2014 do 29.5.2014 vymeškal a mal neospravedlnených 240 vyučovacích hodín,

t e d a

vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods.3 písm.a/ Tr. zák. s použitím § 138 písm.b/ Tr.zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 211 ods. 3, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. obžalovaná sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Výsluchom obžalovanej, z výpovedi svedkyne a vykonaním listinných dôkazov súd zistil skutkový stav, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný prokurátor v Trebišove podal na Q. R. obžalobu pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výroku rozsudku, na základe ktorej Okresný súd Trebišov vydal trestný rozkaz dňa 12.8.2014, uznal Q. R. vinnú podľa obžaloby a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre výkon ktorého ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti trestnému rozkazu obžalovaná podala včas odpor, v ktorom uviedla, že nemala v úmysle zanedbať starostlivosť o dochádzku svojich maloletých detí do školy, ale oni odmietli školu navštevovať, preto aj začala ich odprevádzať každé ráno do školy a maloletá V. jej vôbec odmietala navštevovať školu. Každé z detí navštevovalo inú školu a pre ňu to bolo časove náročné. Z vedenia školy jej nikto nič neoznámil, že deti školu nenavštevujú. Podľa jej názoru jej dcéra V. bola šikovaná spolužiakmi a jej triednym učiteľom I. Z., a preto neskôr vybavila urýchlene preloženie dcéry na inú školu, kde už nemá s ňou problémy. Podľa nej ona riešila záškoláctvo svojich detí s vedením školy so sociálnymi pracovníčkami aj psychologičkami a má za to, že skutková podstata trestného činu nebola naplnená.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie a zistil, že obžalovaná v prípravnom konaní riešila problém dcéry V., ktorá jej odmietala chodiť do školy tak, že školu pravidelne navštevovala a chcela vedieť dôvod apatie jej dcéry voči škole, pretože dcéra jej to nechcela povedať. Rozprávala sa s jej triednym učiteľom I. Z. aj s riaditeľom školy pánom Ň. a zástupkyňou pani S.. Triedny učiteľ I. Z. jej odporučil, aby dcére Klaudii vybavila invalidný dôchodok a aby s ňou sedela doma. Riaditeľ školy Ň. jej doporučil, aby na dcéru zobrala remeň. Dcéra išla do školy a vydržala tam asi týždeň alebo dva, ale potom je znovu odmietala školu navštevovať. Zúčastňovala sa aj rodičovských združení, kde jej triedny učiteľ oznámil, že jej dcéra nebude klasifikovaná.

Ku záškoláctvu svojho syna Erika uviedla, že už v minulosti bola za jeho záškoláctvo súdne stíhaná a odsúdená na podmienečný trest. Potom asi týždeň odprevádzala svojho syna do školy, ale nemohla to robiť sústavne, lebo mala problémy s dcérou V.. Potom sa dozvedela z telefonátu jeho triednej učiteľky, ktorá jej oznámila, že syn X. opäť nechodí do školy a znovu mu dohovárala, aby jej nerobil problémy. Celú situáciu riešil aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bola predvolaná a bol s ňou robený pohovor.

Na hlavnom pojednávaní okresného súdu obžalovaná poprela spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a uviedla, že vedela o tom, že jej deti V. E. X. vynechávajú povinnú školskú dochádzku, čo sa dozvedela od ich učiteľov, ale aj samé deti jej to povedali. Dcéra V. do školy nechcela chodiť, pretože údajne mala problém s triednym učiteľom I. Z.. Maloletý syn X. jednoducho odmietol chodiť do školy. S deťmi chodila aj za psychiatričkami, a to H.. O. a Y.. Y., lebo si nevedela s nimi poradiť, bola aj na Mestskom úrade v M., odbore školstva, kde sa o tom rozprávala s pánom V., ktorý len pokrčil plecami a H.. O. jej povedala, že nejako posledný rok skončí.

Obžalovaná predložila ďalej rozhodnutie Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v M. zo dňa 14.4.2014, z ktorého vyplýva, že jej dcéra V. bola zaradená do programu tohto zariadenia. Dňa 27.2.2014 bola s dcérou V. predvolaná do školy na opravné skúšky a keď tam prišli, tak triedny učiteľ I. Z. začal kričať, že pre ňu celá komisia musela čakať dlhšie a čakali na „krásavicu“ a toto zle vplývalo na maloletú V.. Od 28.4.2014 umiestnila dcéru V. na Základnú školu M.R.Štefánika v M. a odvtedy s ňou nemá problémy.

Pokiaľ ide o maloletého syna X., ten odmietal chodiť do školy a nemohla s ním poradiť. Rozmýšľala aj o tom, že syna X. umiestni niekde do ústavu, ale nevedela ako to má riešiť a s kým. Keď sa s tým zdôverila pani Š. z ÚPSVaR M. a povedala jej, že syna dá do polepšovne, táto jej odpovedala, aby syna nestrašila.

Ako svedkyňu súd vypočul Y.. X. F., pracovníčku ÚPSVaR M.. Svedkyňa uviedla, že o záškoláctve detí X. E. V. R. úrad vie už od r.2009, kedy im chodilo oznámenie školy, že deti nenavštevujú školu, majú neospravedlnené hodiny. Urobili také opatrenia, že predvolávali obžalovanú na úrad, vykonávali u nich priamo v rodine šetrenie a záver všetkého bol, že obžalovaná sa stále vyhovárala, že deti ju nepočúvajú, nechcú chodiť do školy. V minulosti preto urobili aj také opatrenie, že deti umiestnili do Krízového strediska Lumen v M. a deti v tom období riadne chodili do školy, pripravovali sa na hodiny, dosahovali dobré výsledky. Toto zariadenie je spojené spolu s ubytovaním detí v ňom umiestnených. Hneď po prepustení detí z tohto strediska opäť nastali problémy s dochádzkou detí do školy, preto podali oznámenie aj policajným orgánom, aby v tom smere riešili záškoláctvo. Predvolali si rodičov za účelom, aby vykonali pohovor prostredníctvom psychológa, ale rodičia sa na pohovor nedostavili. O návrhu umiestnenia detí do ústavnej výchovy nerozmýšľali, pretože detské ústavy sú preplnené a návrhy na ústavnú výchovu dávajú len výnimočne. Ešte v období, keď deti boli umiestnené v krízovom stredisku, sústavne na úrad chodili rodičia a domáhali sa, aby deti boli umiestnené naspäť do rodinnej výchovy. Je pravda, že rodičia nebrali prídavok na deti v čase, keď deti boli umiestnené v tomto krízovom centre. ÚPSVaR v minulosti konzultoval so školou, ktorú deti navštevovali, a riešili aj s triednymi učiteľmi o ich záškoláctve, ale bolo konštatované, že deti do školy nechodia. Keď sa svedkyňa kontaktovala s obžalovanou, inak než priamo na úrade, obžalovaná stále tvrdila, že všetko je v poriadku, deti chodia do školy a nemá s nimi žiadny problém. Keď jej povedala, že dostávajú správy o záškoláctve detí, obžalovaná nevedela prečo to škola tvrdí.

Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že nie je pravdou, aby svedkyňa niekedy bola pozrieť v akom prostredí maloleté deti žijú a svedkyni aj hovorila o tom, že s dcérou V. chodí k psychiatričke a pýtala sa jej, či má priniesť o tom nejaké doklady, na čo jej svedkyňa uviedla, že stačí, ak tie doklady predloží škole.

Svedkyňa k námietke obžalovanej uviedla, že v predchádzajúcom období 5 rokov robila na ÚPSVaR v M. na oddelení štátnych dávok, kde nespočetnekrát predvolávala obžalovanú pre oznámenia, že jej deti nenavštevujú školu a nakoniec pre záškoláctvo detí poberala rodinný prídavok prostredníctvom osobitného príjemcu - Mesta M.. Stále zdôrazňovala obžalovanej nech sa stará o deti, lebo nechodia do školy, ale obžalovaná to popierala.

Ďalej bol vypočutý ako svedok Y.. C. G., riaditeľ Základnej školy na ulici Komenského v M.. Uviedol, že jedným zo žiakov školy je syn obžalovanej maloletý X. R.. V školskom roku 2013/2014 pravidelne vymeškával školskú dochádzku a to bez ospravedlnenia. Škola pravidelne zasielala upozornenia obžalovanej, tieto boli zasielané bez doporučenia, pretože škola na to nemala finančné prostriedky, až keď sa rozmohlo záškoláctvo, pošta sa doručuje rodičom doporučene, aby mali doklad o komunikácii s rodičmi. On, ale aj triedna učiteľka Y.. L. T., pravidelne telefonovali obžalovanej, ale telefón nedvíhala. Nezúčastňovala sa triednych aktívov, nemala záujem o syna, ani o jeho známky a školskú dochádzku. Niekoľkokrát sa do školy dostavila a rozprávala sa s ňou o nedbalej dochádzke maloletého X. a obžalovaná stále prisľúbila nápravu, k čomu však nedošlo, bránila sa tak, že syn ju nepočúva a nerešpektuje. Pri takýchto náhodných pohovoroch došlo k náprave asi tak, že maloletý X. po nich prišiel na 1 až 3 dni do školy, ale potom opäť prestal školu navštevovať a matka sa vyjadrovala, že syn do školy stále chodí. Pokiaľ by mal vysvetliť chovanie sa maloletého X., je dosť možné, že trieda ho neprijímala ako rovnocenného, pretože keď sa v škole neukázal mesiac a potom sa objavil na niekoľko dní, možno aj pocítil určitý nezáujem spolužiakov o jeho osobu. Stávalo sa, že obžalovaná priviedla syna X. do školy, ale po jej odchode jednoducho zo školy ušiel.

Svedok Mgr. I. Z. bol triednym učiteľom maloletej V.. Svedok uviedol, že spolu s riaditeľom robili všetky možné opatrenia so záškoláctvom V., predvolávali matku na pohovor, tá stále sľubovala nápravu. Spomína si, že prvýkrát riešili zameškané hodiny žiačky V. v septembri 2013, na čo obžalovaná prisľúbila, že donesie ospravedlnenia na tieto hodiny. To sa však nestalo. Pri týchto pohovoroch sa dozvedeli, že žiačka V. nechodí do školy, pretože je naviazaná citovo na svoju staršiu sestru. Obžalovaná stále

prisľubovala nápravu, ale nestalo sa tak. Vylúčil, aby sa niekto v triede nemiestne správal ku V. alebo ju šikanoval. Poukázal na to, že momentálne bola zaradená do triedy, ktorá je najlepšia, akú kedy mal za posledné roky, chodili tam slušné a milé deti. Spolu s riaditeľom urobil také opatrenia, že skontaktoval Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v M. a doporučili, aby táto organizácia vykonala sedenia pre obžalovanú a dieťa a vybavili jej aj psychiatričku Y.. Y., ktorú mala obžalovaná s dcérou navštíviť. V jeho triede bola V. od septembra 2013 do konca apríla 2014, potom ju obžalovaná prehlásila do inej školy. Spomína si na prípad, že v apríli 2014 prišla obžalovaná za ním a povedala, že V. nemôže chodiť do školy, lebo má vši, preto jej odporučil, aby s ňou išla k lekárovi, aby sa podrobila liečbe a po ukončení liečby povedal obžalovanej, aby priniesla lekárske potvrdenie, že už môže chodiť do školy. Nestalo sa tak. Ďalej jej povedal, aby sa počas liečenia skontaktovala so spolužiakmi, aké preberajú učivo a aby sa to dome doučovala. V. prišla do školy asi po 3-4 týždňoch a keď sa jej opýtal, či sa niečo doučovala a či sa skontaktovala so spolužiakmi, odpovedala mu, že nie. Opýtal sa jej preto, čo robila doma celý mesiac, na to potom V. neprišla 2-3 dni do školy, a preto sa skontaktoval s obžalovanou, ktorá mu povedala, že nechodí preto, lebo zahanbil jej dcéru pred spolužiakmi.

Svedok poprel, aby akokoľvek netaktne sa choval voči dcére obžalovanej, venoval sa jej takisto ako aj ostatným žiakom a obžalovaná ho chce len pošpiniť, že jej dcéra kvôli nemu nechodila do školy a neučila sa.

Okrem týchto svedeckých výpovedí obžalovaná bola usvedčená listinnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ku skutku došlo tak, ako to uviedol prokurátor vo svojej obžalobe.

Podľa správy Základnej školy, ul. Pribinova 34, M. súd zistil, že maloletá V. R. počas školského roku 2013/2014 v čase od 1.11.2013 do 21.2.2014 mala vymeškaných a neospravedlnených 261 vyučovacích hodín. Obžalovaná bola upozornená a informovaná o záškoláctve svojej dcéry, prisľúbila dodnes ospravedlnenia na niektoré dni, čo ale neurobila. Dňa 28.11.2013 obžalovaná navštívila školu, znovu jej riaditeľ školy T.. S..Ň. ponúkol pomoc a riešenie problémov na CPPaP M.Š., ale nepomohlo to. Po ďalších absenciách V. bol pohovor vykonaný 2.12.2013 a bol daný prísľub obžalovanou, že dieťa bude chodiť do školy, čo opäť nedodržala. Dňa 21.1.2014 bola V. znížená známka zo správania a v dňoch 27. - 28.2.2014 podstúpila komisionálne preskúšanie. Skutočnosť, že obžalovaná bola informovaná o záškoláctve svojej dcéry vyplýva aj z informácii o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky zo dňa 20.11.2013, 19.12.2013, 23.1.2014, ale aj záznamom z pohovoru zo dňa 8.10.2013.

Zo správy Základnej školy, Komenského 1962/8, M. zo dňa 29.5.2014 bolo ďalej zistené, že rodičia žiaka X. R. sa v školskom roku 2013/2014 nezúčastnili ani na jednom rodičovskom združení, pričom škola pravidelne telefonicky oznamovala obžalovanej, že syn do školy nechodí, ale po opätovných telefonátoch už zástupcom školy telefón nikto nedvíhal. Ani po slovných dohovoroch triednej učiteľky a riaditeľa školy X. do školy nechodil. Občas chodil do školy neumytý, neupravený, bez školských pomôcok, písomné úlohy nemal takmer nikdy vypracované a za obdobie od 1.3.2014 do 29.5.2014 maloletý X. vymeškal celkovo 240 vyučovacích hodín, ktoré nemal ospravedlnené.

O tom, že škola informovala o záškoláctve žiaka X. R. rodičov svedčia upozornenia školy zo dňa 28.10.2013, 21.11.2013, , 14.4.2014, 23.4.2014.

Skutočnosť, že obžalovaná si bola vedomá záškoláctva svojich detí a neurobila žiadne adekvátne opatrenia, aby sa dochádzka detí do školy zlepšila, svedčia aj záznamy z odpisu z registra trestov, keď rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trebišov sp.zn. zo dňa 10.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.12.2009, bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti obžalovanej pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák. na skúšobnú dobu do 19.12.2010, v ktorej sa osvedčila. Ďalej to bolo rozhodnutie Okresnej prokuratúry Trebišov sp.zn. zo dňa 25.6.2012, kedy opäť pre ten istý prečin bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti obžalovanej na skúšobnú dobu v trvaní do 3.7.2013, v ktorej sa osvedčila 20.8.2013. Napokon obžalovaná bola trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.4.2014 pod sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 8.5.2014, odsúdená pre prečin ohrozovania

mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 roka a ktorá skončí dňa 8.5.2015. Tieto stíhania obžalovanej jednoznačne nasvedčujú o tom, že o školskú dochádzku svojich detí sa nestará už 5 rokov.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne bolo preukázané, že obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák., pretože v období uvedenom v obžalobe svojím nedbanlivostným konaním zanedbala rodičovskú povinnosť o povinnú školskú dochádzku svojich maloletých detí, hoci na to bola upozorňovaná zo strany školy, ale riešená aj orgánmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M. a tak za žalované obdobie uvedené vo výroku rozsudku jej dcéra V. mala neospravedlnených 261 vyučovacích hodín a maloletý X. 240 vyučovacích hodín, preto tento čin spáchala po dlhší čas v zmysle § 138 písm.b/ Tr.zák.

Obžalovaná z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená, je nezamestnaná.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle § 34 Tr. zák. a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, na pomery a možnosti nápravy páchateľa a tiež na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovanej bola zistená len jedna priťažujúca okolnosť spočívajúca v tom, že trestný čin spáchala čiastočne ako recidivistka v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, a preto s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. jej súd uložil trest odňatia slobody zo zvýšenej trestnej sadzby, keď u nej prevažujú priťažujúce okolnosti a tak spodná hranica trestnej sadzby prichádzajúca u nej do úvahy je 2 roky a horná hranica 5 rokov. Uložil jej takto trest na dolnej hranici trestnej sadzby a pre výkon trestu ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.