Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-152-2013.pdf
PDF · 78.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/152/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci starostlivosti súdu o maloletú U. L., narodenú XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - J. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom Š., R. Č..XX a otec - U. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. R.. Š. XXXX, toho času Ú. Ž.V., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.7.2013 žiadal otec znížiť jeho vyživovaciu povinnosť Súdom mu bolo určené výživné v sume 150 eur, keď súd vychádzal z jeho príjmov z prechádzajúcich rokov. Od 30.6.2012 sa na jeho strane podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Do práce je síce zaradená ale jeho mesačný prijem nepresahuje odmenu netto cca 150 eur.
Na pojednávaní matka uviedla, že žiada aby súd návrh zamietol s odôvodnením že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 4 rokov, odôvodnené potreby maloletej sa neúmerne zvýšili, návrh na zvýšenie výživného nepodala iba z dôvodu že je otec vo VTOS.
Otec pred dožiadaným Okresným súdom v Trnave uviedol, že trvá na svojom návrhu.
Kolízny opatrovník odporučil návrh otca zamietnuť s dôvodov ktoré uviedla matka na pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletej, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o príjme matky, rozpisom mesačných nákladov na maloletú, zápisnicou Okresného súdu v Trnave č.k. XPd X/XXXX zo dňa 23.6.2014, obsahom spisov t.s. XXP XXX/XXXX, XXP XXX/XXXX, ako i ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Maloletá Petronela sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením oboch rodičov na matrike. Naposledy bola určovaná výška výživného rozsudkom tun.súdu č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2010. Týmto rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 150 eur od 1.9.2007. V tom čase bola maloletá žiačkou 4.ročníka
základnej školy, matka bola riadne zamestnaná v spol. N. a jej priemerný mesačný netto príjem bol 495,12 eur. Otec maloletej bol vo VTOS.
Rozsudkom tun.súdu č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.7.2013 súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Otec bol v tom čase vo VTOS.
Otec bol dožiadaným súdom OS Trnava vypočutý a do zápisnice o výsluchu zo dňa 9.7.2014 uviedol nasledovné:
Som rozvedený, nemám inú vyživovaciu povinnosť. Pred nástupom do VTOS bol zamestnaný v L. P. B., rod pred nástupom do VTOS bol PN po infarkte myokardu. Nepodnikal, keď pracoval jeho príjem dosahoval sumu cca 300 eur netto. V súčasnosti je vo VTOS do 21.2.2016, nie je zaradený do práce má vysoký tlak, snaží sa zaradiť do práce na vlastnú zodpovednosť. Na výživu maloletej neprispieva, nemá na to prostriedky. S dcérou je v písomnom kontakte, rád by posielal výživné ale nemá na to. Ak ho prepustia z VTOS možno mu bude priznaný invalidný dôchodok. Maloletá U. je vo veku 15 rokov,. je žiačkou 9 ročníka základnej školy, učí sa dobre je zdravá, chce študovať na strednej zdravotníckej škole. Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu cca 400 eur.
Matka je rozvedená, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, zamestnaná je ako administratívna pracovníčka v spol. s r.o. N. Š. a jej priemerný mesačný netto príjem je 536,08 eur, poberá rodinné prídavky na maloletú. Spolu s dcérou býva u svojej matky v 4-izbovom byte, na bývanie prispieva mesačne sumou 130 eur. Matka zo svojho príjmu uhrádza exekúcie z čias spolužitia s odporcom, kedy ručila za jeho pôžičky. Na výživu maloletej nezasiela otec výživné z VTOS obdržala 20 eur.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 65 ods. l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že návrh otca nie je dôvodný a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 4 rokov, na strane matky nenastali podstatné zmeny v jej príjme . Maloletá sa pripravuje na štúdium na strednej škole a iba zohľadňujúc terajšiu situáciu otca nežiada matka zvýšiť výživné. Súd má preukázané že na strane otca nastala zmena pomerov. Tak ako pri poslednej úprave výživného, ako i pri návrhu otca na zníženie výživného v roku
2013 otec bol vo VTOS. Vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil ani v medzi období kedy nebol vo VTOS a bol zamestnaný. Zdravotný stav na ktorý sa vo všetkých konania otec odvoláva bol zohľadnený v predchádzajúcich rozhodnutiach. Tieto skutočnosti sú známe od roku 2010. Podľa názoru súdu spôsob života ktorý si otec sám zvolil spôsobil jeho terajšie sociálne postavenie. Podľa vyjadrenia matky otec v minulosti požíval v nadmernej miere alkoholické nápoje, bol liečený z užívania pervitínu . Skutočnosť že v priebehu 4 rokov je opakovane vo VTOS nemôže byť dôvodom na zníženie výživného na dcéru ktorá má 15 rokov a jej odôvodnené potreby sa neustále zvyšujú a sú na úrovni dospelej ženy.
Súd svoje rozhodnutie opiera aj o rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 1181/07 podľa ktorého , ak rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bol na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody zavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu nemožné túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods.4 Listiny základných ľudských práv a slobôd má základne právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť“. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča by bolo zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči maloletému a jej takmer úplné prenesenie (s výnimkou zákonnej minimálnej vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 ods.3 Zákona o rodine), na druhého rodiča vedúceho riadny život. Zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel súd záveru že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. l písmeno a/ Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods.l O.s.p., § 81 ods.l O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.. Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.