Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-353-2013.pdf
PDF · 96.04 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/353/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou právnej veci navrhovateľky V. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, Č., bytom S. Y., P. XX právne zastúpenej JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou, so sídlom Trenčianske Teplice, Štvrť SNP 143/58 proti odporcovi S. F., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom H. H., Š. Z. XXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu O. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov V. F., rod. O. a S. F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta H. H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X sa r o z v á d z a.
Mal. O. F. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať je majetok.
Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15-teho dňa mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s odôvodnením, že vzťahy medzi ňou a odporcom sú vážne narušené. Ich manželstvo je dlhodobo formálnym zväzkom, ktoré neplní svoj spoločenský účel. Manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX po niekoľkoročnej známosti v H. H.. Pred uzatvorením manželstva sa im narodil syn O.. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, no však neskôr sa začali vyskytovať medzi nimi nezhody, ktoré pramenili z veľkého vekového rozdielu, rozdielnosti názorov na starostlivosť o domácnosť, trávenie voľného času, ako aj výchovu syna. Približne od roka 2010 nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti. Nehospodária spoločne, ani intímne sa nestýkajú viac rokov. Navrhovateľka ďalej žiadala, aby mal. O. F. na čas po rozvode súd zveril do jej osobnej starostlivosti, s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, a výživné zo strany otca dieťaťa žiadala určiť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zák. č. 601/2003 Zb. zákonov o životnom minime v platnom znení, ktorá bude splatná vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s mal. O. nežiadala upraviť. O trovách navrhovala rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca sa na pojednávaní dňa 16.10.2014 nezúčastnil. K návrhu sa písomne vyjadril tak, že súhlasil s ním v celom rozsahu, a taktiež súhlasil s tým, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sobášneho listu, rodného listu mal. dieťaťa, rozhodnutia o povolení plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, čestným prehlásením S. F. zo dňa 23.08.2013, vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľky a zistil tento skutkový stav:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa 27.03.2004. U navrhovateľky išlo o manželstvo prvé. U odporcu o manželstvo druhé. Pred uzatvorením manželstva sa účastníkom narodilo dňa 26.02.1999 dieťa mal. O. F.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Právomoc tunajšieho súdu v časti konania o rozvod manželstva účastníkov je daná v zmysle článku 3 ods. 1, písm. b/ Nariadenia rady /ES/ číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia, alebo v prípade S. N. a G. ak tam majú obaja manželia „domicil“.
Rozhodným právnym poriadkom v časti konania o rozvod manželstva účastníkov je Slovenský právny poriadok v zmysle § 22 ods. 1 veta prvá číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom - zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu občanmi, ktorého sú manželia v čase začatia konania.
Právomoc tunajšieho súdu v časti zverenia mal. dieťaťa je daná v zmysle článku 12 nariadenia rady / ES číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkom v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - súdy členského štátu, pri výkone svojej právomoci, podľa článku 3 na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva, majú právomoc v každej veci ktorá sa týka rodičovských práv a povinnosti a ktorá súvisí s týmto návrhom ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinností k dieťaťu a manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc z týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Rozhodným právnym poriadkom v časti zverenia mal. dieťaťa sa je Slovenský právny poriadok v zmysle článku 15 dohovoru o právomoci v rozhodnom práve uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa - pri výkone právomoci podľa ustanovení druhej kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.
Právomoc tunajšieho súdu v časti vyživovacej povinnosti je daná na základe článku 2 dohovoru o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach /Lugáno/ - ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.
Rozhodným právnym poriadkom v časti určenia vyživovacej povinnosti je slovenský právny poriadok v zmysle článku 4 ods. 3 protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatní sa právny poriadok tohto štátu, ak však oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného podľa tohto právneho poriadku uplatní právny poriadok štátu obvyklého pobytu oprávneného.
Súd mal za preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo po niekoľkoročnej známosti. Ešte pred uzavretím tohto manželstva sa z ich vzťahu narodil mal. O.. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, neskôr medzi účastníkmi začalo dochádzať k nezhodám, ktoré pramenili z veľkého vekového rozdielu a rozdielnosti názorov na ich spoločný život a výchovu mal. syna. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2010, viac rokov sa intímne nestýkajú, ani spoločne nehospodária. Ich manželstvo je dlhodobo
formálnym zväzkom. Navrhovateľka žije a pracuje vo S., kde žije s ňou aj mal. O.. Tento má toho času XX rokov, navštevuje základnú školu vo S.. Dieťa má veku štandardné potreby. Navrhovateľka je zamestnaná ako čašníčka vo S. s čistým mesačným príjmom 3100 frankov, rodinné prídavky poberá vo výške 200 frankov mesačne. Z príjmu si hradí zdravotné poistenie 390 frankov mesačne, náklady na bývanie 700 frankov mesačne, cestovné maloletého do školy hradí vo výške 110 frankov a stravné maloletého v škole 120 frankov mesačne.
Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.
Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania mal v prípade tejto veci súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií na ktoré bolo určené. Účastníci nežijú od roku 2010 v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Ich manželstvo je iba formálne nepretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia.
Za najzávažnejšiu príčinu rozvratu manželstva súd považoval skutočnosť, že účastníci mali rozdielne názory na spoločný život, na vedenie domácnosti, na výchovu syna. Podľa navrhovateľky na rozvrat ich manželstva nesporne pôsobil i veľký vekový rozdiel medzi nimi. Vzniknutú situáciu nedokázali riešiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nie je predpoklad na obnovenie manželského spolužitia, že manželia už nechcú naďalej zdielať spoločný život a teda sú splnené všetky podmienky na rozvod manželstva, a preto súd v tejto časti návrhu v plnom rozsahu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené lepšie potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Nakoľko sa účastníci nedohodli na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, súd o tom, komu bude zverené do starostlivosti a kto bude naň prispievať výživným, rozhodoval s poukazom na predtým citované zákonné ustanovenia.
Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu doporučila zveriť mal. O. do osobnej starostlivosti navrhovateľke a výživné doporučila určiť sumou podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Pokiaľ ide o výchovné prostredie, medzi účastníkmi konania nebolo sporu. Odporca súhlasil s tým, aby bol maloletý O. zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky. S čím taktiež súhlasil kolízny opatrovník.
Vzhľadom na tieto skutočnosti bol mal. O. zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pokiaľ ide o rozhodnutie ohľadne vyživovacej povinnosti, rozhodol súd v zmysle § 62 Zákona o rodine.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V prípade tejto veci, súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému O. prihliadal na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti odporcu s prihliadnutím na to, že odporca s výškou takto určenej vyživovacej povinnosti súhlasil.
Podľa § l44 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V prípade tejto veci navrhovateľ ani náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne (v troch Vyhotoveniach).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).
Výrok o výživnom je predbežne vykonateľný.