Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-38-2014.pdf
PDF · 94.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/38/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Kristínou Valkovou v právnej veci navrhovateľky: R. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, t.č. bytom T. XXX proti odporcovi: G. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, t.č. bytom Y. D. XXXX/X, D., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu: R. E. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky R. J., rod. E., nar. XX.X.XXXX a odporcu G. J., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom Obce G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e mal. R. E. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. E. sumou 200,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Slovenskej republiky - Okresnému súdu Senica.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.7.2014 domáhala rozvodu manželstva účastníkov a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov voči maloletej R. E.
- dcéry účastníkov.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v prípade rozvodu manželstva doporučuje zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a otcovi určiť povinnosť platiť výživné podľa zárobku.
Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, doručenie mal vykázané riadne. Nakoľko otec nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania, súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti otca maloletej.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom, rodným listom mal. R. E., správou obce G., správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, potvrdením o príjme Y. J. D. D..O..M.. a zistil tento skutkový stav veci:
Súd mal z výsluchu navrhovateľky preukázané, že na návrhu trvá tak ako bol podaný. Ešte pred uzavretím manželstva sa im narodila dcéra 14.2.2011. Pred uzavretím manželstva nežili v spoločnej domácnosti, začali spolu bývať po uzavretí manželstva v G.. Nedorozumenia v ich manželstve boli kvôli peniazom, keď jej odporca vyčítal, že nevie hospodáriť s peniazmi, pričom ich minul on na hracích automatoch. Zistila, že odporca si požičiaval peniaze od susedov s tým, že potrebujú peniaze na výživu dcéry. Klamal nielen ju, ale i susedov, lebo to bol on, ktorý míňal peniaze na alkohol, na automaty. Rozhodla sa odísť zo spoločnej domácnosti 20.1.2014, lebo vtedy už vedela, že odporca narobil veľa dlhov, hrozilo im, že prídu o byt, nevedela, že si on požičiaval peniaze. Potom ako odišla zo spoločnej domácnosti povedala mu, že si môže prísť hocikedy pre malú, prišiel ju navštíviť 28.1.2014, odvtedy sa však o ňu nezaujímal vôbec. Zasielal jej výživné na dcéru po 150,- € mesačne, v marci zaslal 200,- €, ale výživné jej zasielal iba do augusta 2014. Má vedomosť o tom, že v súčasnej dobe je odporca PN ale nevie, či ukončil PN-ku. Údajne do práce nechodí. Pokúsila sa navštíviť i rodičov odporcu, ale nikdy jej nebolo otvorené, nevie, či boli alebo neboli doma. Odporca určite nebýva na ich byte v G., lebo ona sama tam chodí vyberať poštu. V súčasnej dobe je evidovaná na úrade práce od 15.2.2014 a poberá iba rodinné prídavky, nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi. Zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dcéru. V súčasnej dobe mal. dcéra navštevuje materskú školu, kde platí poplatok mesačne za stravu 1,19 €, polročne 25 € a mesačný príspevok 11,- € školné.
Súd mal zo sobášného listu účastníkov preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 14.12.2012 pred matričným úradom Obce G., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X.
Súd mal z rodného listu R. E. J. preukázané, že sa dňa 14.2.2011 v J. - G. narodila R. E. J., dieťa rodičov R. E., nar. XX.X.XXXX a G. J., nar. XX.X.XXXX.
Súd mal zo správy Obce G. preukázané, že R. J., nar. XX.X.XXXX má trvalé bydlisko na adrese G. XXX, kde sa v skutočnosti nezdržuje. Podľa ich vedomia býva spolu s mal. dcérou R., nar. XX.X.XXXX u matky W. K., T. XXX/XX. Povesť v obci je dobrá. Je spoluvlastníčkou dvojizbového bytu v bytovom dome s.č. XXX, evidovaného na LV č. XXXX, T..Ú.. G.. Iné majetkové pomery obci nie sú známe. G. J., nar. XX.X.XXXX, je prihlásený na trvalý pobyt G. XXX, ale v skutočnosti sa na uvedenej adrese nezdržuje. Jeho terajší skutočný pobyt im nie je známy. Povesť v obci bola dobrá. Je spoluvlastníkom dvojizbového bytu v bytovom dome s.č. XXX, evidovaného na LV Č.. XXXX, T..Ú.. G.. Iné majetkové pomery obci nie sú známe.
Súd mal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 21.6.2011 preukázané, že dňa 7.10.2014 bola vykonaná návšteva v domácnosti otca na adrese Y. D. XXXX/X, D.. V čase šetrenia sa v domácnosti nikto nenachádzal. V schránke bol zanechaný odkaz s telefónnym číslom. Keďže matka s dieťaťom žije v obci T., ktorá z dôvodu miestnej príslušnosti patrí do okresu C., o prešterenie pomerov u matky listom požiadali ÚPSVaR Malacky. Otec sa doteraz s nimi neksontaktoval a ani nedostali správu zo šetrenia pomerov u matky.
Súd mal zo potvrdenia o príjme Y. J. D. D..O..M.. T. preukázané, že G. J. bol sa prvé dva mesiace v roku 2014 vyplatený príjem priemerne vo výške 648,14 €, od marca 2014 bol PN.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh matky bol podaný dôvodne.
Manželstvo účastníkov podľa tvrdenia navrhovateľky bolo hamronické len počas veľmi krátkeho obdobia. Po svadbe zistila, že odporca je zadĺžený a väčšinu peňazí míňa na alkohol a hracie automaty. Nedostatok finančných prostriedkov viedol k stále častejším hádkam a nedorozumeniam. Medzi manželmi prišlo postupne k citovému odcudzeniu a následne i prerušeniu spoločného spolužitia, keď sa každý z manželov odsťahoval k svojim rodičom. Manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené a vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú v spločnej domácnosti si
manželstvo prestalo plniť i svoj spoločenský účel a nakoľko účastníci nemajú záujem na jeho obnove, súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Súd zveril maloletú R. E. do osobnej starostlivsoti matky, nakoľko ju i v súčasnej dobe po všetkých stránkach zabezpečuje matka, pričom v jej starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej R. E. sumou 200,- € mesačne počnúc právoplatnosťou tohoto rozsudku. Takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám a veku maloletého dieťaťa ako i príjmovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov, keďže matka je od 15.2.2014 nezamestnaná a jej jedinným príjmom sú rodinné prídavky na dieťa, pričom otec maloletého dieťaťa dosahuje priemerný mesačný príjem v sume 648,- €.
Podľa § 138 ods. l O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa § 2 ods. 2, 1. veta Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Po preskúmaní pomerov navrhovateľky súd dospel k záveru, že majetkové, osobné a sociálne pomery navrhovateľky odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov pre jej sociálnu a finančnú situáciu, výšku jej mesačného príjmu, a preto bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od súdneho poplatku. Následne súd postupoval podľa § 2 ods. 2, 1. veta Zákona č. 71/1992 Zb. a na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 66,- € zaviazal odporcu.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. a žiadnemu z účasntíkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Obidvaja účastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska, zmenu stavu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.