Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-56-2022.pdf
PDF · 70.69 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/56/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v sporovej veci žalobcu: Resident a.s., so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava, IČO: 35 962 305, zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 657 861, proti žalovanému: B.. F. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š.Z. X, XXX XX Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Súd upravuje prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia vrátil žalobcovi: Resident a.s., so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava, IČO: 35 962 305, sumu vo výške 26,30 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 Civilného sporového poriadku.
2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.01.2023 vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsah späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
4. Vzhľadom na charakter sporu, prihliadnuc na späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky v zmysle citovaných ustanovení o zastavení konania, preto toto konanie zastavil.
5. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem "procesné zavinenie" použitý v ustanovení § 256 Civilného sporového poriadku sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V danom spore vzal žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu späť, pričom vo svojom podaní nekonkretizoval dôvod späťvzatia návrhu. Z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Žalovanému však súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Preto v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
8. Žalobca za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zaplatil súdny poplatok vo výške 33,- eur.
9. Podľa § 11 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje
10. Súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov o vrátení časti žalobcom zaplateného súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a upravil prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s. podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, aby žalobcovi vrátil sumu vo výške 26,30 eur (33,00 eur - 6,70 eur), teda sumu predstavujúcu žalobcom zaplatený súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia krátený o sumu 6,70 eur.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.